Růst ekonomické síly socialistického
společenství je v současné době
nejdůležitějším faktorem upevnění
jeho postavení ve světě. A jestliže
vládnoucí kruhy v kapitalistických státech
jsou stále ještě posedlé plány
zvrátit dějiny světa zpět, pak dokazují
svou neschopnost pochopit prostou pravdu: socialismus, jeho růst,
upevnění a neustálý pokrok se již
dávno staly rozhodujícím a nezvratným
faktorem současnosti.
V souladu se zásadami naší zahraniční
politiky a úsilím o upevňování
mírového soužití chceme rozvíjet
vzájemně výhodné styky také
s vyspělými kapitalistickými státy,
především obchodní vztahy a výrobní
kooperaci, licenční politiku a spolupráci
na třetích trzích. A to zejména s
těmi vyspělými kapitalistickými státy,
které se nepropůjčují diskriminaci,
postupují solidně a dodržují zásadu
vzájemné výhodnosti. Ani na chvíli
nepouštíme ze zřetele, jak řekl s. L.
Štrougal na celostátním aktivu k zabezpečení
závěrů předsednictva ÚV KSČ
a vlády ČSSR, že diskriminační
politika západních zemí není jen krátkodobou
záležitostí, ale že má dlouhodobý
charakter a sleduje strategické cíle vůči
celému společenství RVHP.
Existuje však zvláštní zákonitost
- že čím větší jsou těžkosti
a rozpory kapitalistické společnosti, tím
usilovněji se reakční sily pokoušejí
stupňovat napětí a jakýmikoliv prostředky
a metodami řešit palčivé vnitřní
otázky.
Pro příklady nemusíme chodit daleko. Vláda
USA sama přiznává, řečeno slovy
prezidenta Reagana, že prožívá nejhorší
ekonomický chaos do doby "velké deprese".
Ceny neustále spirálovitě rostou a nezaměstnanost
dosáhla nežádoucí úrovně.
Řekli bychom, že taková situace nutí
soustředit všechny síly a možnosti na
oslabení vnitřních těžkostí
a komplikací. Avšak celá velemoudrost politiky
prezidenta Spojených států se omezuje na
to, aby až do krajnosti vystupňovala militaristické
opojení, což vede ke snižování
již beztak nepatrných výdajů na sociální
potřeby, ke značnému zostření
mezinárodního napětí a k balancování
na pokraji války.
A podíváme-li se na hospodářskou situaci
jiných kapitalistických států, i tam
probíhá krize. Inflace se pro ně stala velice
akutním problémem, jehož rozsah soupeří
s počtem nezaměstnaných, vyhozených
na ulici a fakticky zbavených reálné perspektivy
získat možnost pracovat, zabezpečit svůj
vlastní život a život svých blízkých.
Jak ukázalo nedávné setkání
sedmi předních kapitalistických mocností
ve Williamsburgu, rozpory mezi imperialistickými státy
a soupeření v ekonomice se vůbec nezmírňují,
ale naopak rostou.
Jak výrazně s tím za těchto okolností
kontrastuje situace v zemích socialistického společenství.
Nynější úkoly, které stojí
před socialistickou vědou a technikou, jsou složité
a náročné. Ve svém celku představují
řešení otázek a problémů
výstavby základů vyspělé socialistické
a komunistické společnosti v ostrém třídním
boji s vědou a technikou současného kapitalismu
celého světa.
Máme podmínky v tomto boji zvítězit
a společně se všemi pokrokovými silami
světa dosáhnout toho, aby lidé na naší
planetě žili v míru, aby zvítězila
společnost spravedlnosti, společnost nejpokrokovější
vědy a kultury.
Nepochybuji o tom, vážení soudruzi poslanci
a soudružky poslankyně, že my všichni -
volení zástupci československého lidu
- budeme v každodenní politické práci
prosazovat důsledné uskutečňování
závěrů 8. zasedání ústředního
výboru Komunistické strany Československa
a všechna opatření, včetně politického
přístupu, která povedou k zavádění
vědeckotechnických výsledků do výroby
bez časových ztrát, aby nebyl zpomalen hospodářský
růst a nakonec i společenský pokrok.
Vážené soudružky a vážení
soudruzi, tím splníme také naši internacionální
povinnost, kterou máme vůči všem pokrokovým
silám na světě.
Děkuji za pozornost.
Předsedající místopředseda
SL R. Nejezchleb: Ďakujem poslancovi Michalskimu. Slovo
má poslanec Hajko. Pripraví sa poslanec Paruza.
Poslanec V. Hajko: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, vážení hostia. Poznanie, že
vedeckotechnický rozvoj je rozhodujúcim činiteľom
ďalšej intenzifikácie nášho národného
hospodárstva, tvorí základ súčasnej
ekonomickej politiky našej strany a vlády. Rokovanie
8. zasadnutia ÚV KSČ osobitne vyzdvihlo a zdôraznilo
naliehavosť osvojiť si a plne pochopiť toto poznanie
v celej našej spoločnosti a vytýčilo
cesty ďalšieho postupu smerujúceho k urýchlenému
uplatňovaniu výsledkov vedy a techniky v praxi.
Dnes je táto problematika v strede pozornosti samostatnej
schôdze našej snemovne. Referát podpredsedu
federálnej vlády s. Obzinu ukázal, ako koncepčne
a cieľavedome sa k záverom 8. zasadnutia ÚV
KSČ pristupuje na úrovni vlády a ústredného
riadiaceho orgánu pre vedeckotechnický a investičný
rozvoj.
V tejto súvislosti je v strede pozornosti aj výskumno-vývojová
základňa nášho štátu, jej
schopnosť mobilizovať a využiť vytvorený
ľudský, prístrojový a priestorový
výskumný potenciál na urýchlené
dosahovanie cieľov, ktoré pre intenzifikáciu
nášho národného hospodárstva
vytýčil XVI. zjazd KSČ a rozpracovalo 8.
zasadnutie ÚV KSČ. Štruktúra výskumno-vývojovej
základne štátu je pomerne zložitá.
Zjednodušene zvykneme hovoriť, že sa člení
na základný výskum, aplikovaný výskum
a vývoj, ktoré spolu s výrobou tvoria ten
známy a často citovaný vertikálny
reťazec, začínajúci základným
výskumom a končiaci výrobou. Napriek tomu,
že sa dnes hranice medzi jednotlivými súčasťami
výskumno-vývojovej základne veľmi často
strácajú, je užitočné toto členenie
používať, lebo sa jeho prostredníctvom
dá aspoň v hlavných rysoch pochopiť
priebeh procesu, ktorým sa nový poznatok dostáva
do spoločenskej praxe. Všetky revolučné
zmeny v rozvoji výrobných síl, ktoré
sa v novodobých dejinách uskutočnili, resp.
uskutočňujú, boli teoreticky pripravené
výsledkami základného výskumu.
V období vedeckotechnickej revolúcie význam
základného výskumu na činnosti výskumno-vývojovej
základne štátu zákonite narastá,
lebo čim rýchlejší je vedeckotechnický
pokrok, čím vyšší je stupeň
výroby a čím vyššia je úroveň
života celej spoločnosti, tým náročnejšie
sú úlohy, ktoré treba riešiť pri
zabezpečovaní ďalšieho postupu vpred.
To všetko si vyžaduje dôkladnú teoretickú
pripravenosť a získanie ďalších poznatkov,
t. j. intenzívny rozvoj základného výskumu.
U nás sa základný výskum rozvíja
predovšetkým na pracoviskách ČSAV, SAV
a vysokých škôl, ktoré svojimi výskumnými
kapacitami tvoria asi 15 % celkovej výskumno-vývojovej
základne štátu. Z výsledkov, ktoré
sa dosiahli na našich pracoviskách základného
výskumu, spomeniem aspoň niektoré, ktoré
významne ovplyvnili vznik nových výrobných
odvetví u nás. Originálne metódy prípravy
monokryštálov germánia a kremíka vytvorili
základ pre rozvoj priemyslovej výroby polovodičov.
Výsledky výskumu vo fyzike magnetických javov
pozitívne ovplyvnili výrobu feromagnetických
materiálov. Nové poznatky o správaní
sa pevných látok pri ultravysokých tlakoch
podstatne prispeli k úspešnému zavedeniu priemyslovej
výroby umelých diamantov. Náš výskum
i vývoj v oblasti elektroniky sa stal základom pre
výrobu špičkových vedeckých prístrojov
ako sú transmisné a rastrovacie elektrónové
mikroskopy a spektroskopy využívajúce jadrovú
magnetickú rezonanciu. Výskum v oblasti technickej
kybernetiky sa stal zárodkom pre vznik priemyslu výpočtovej
techniky. Výsledky výskumu supravodivosti viedli
k výrobe supravodivých materiálov, ako aj
k výrobe supravodivých laboratórnych magnetov.
V oblasti nášho základného výskumu
boli položené základy pre vznik a rozvoj výroby
prístrojovej techniky v oblasti polarografie. Potenciálne
možnosti pre založenie nových výrobných
technológií obsahujú v sebe aj viaceré
zo súčasných výsledkov základného
výskumu. Rozvoj molekulárnej biológie, najmä
molekulárnej genetiky, na pracoviskách ČSAV,
SAV a vysokých škôl a postupné osvojovanie
si techník génovej manipulácie vytvárajú
reálne predpoklady na uplatnenie génového
inžinierstva v biotechnologických aplikáciách.
Výsledky, ktoré sa dosiahli pri výskume amorfných
kovových materiálov, pripravovaných technológiou
rýchleho ochladzovania, sa môžu stať základom
pre priemyslovú výrobu nových materiálov
s významnými magnetickými i mechanickými
vlastnosťami. Výskum v oblasti mikroelektroniky a
optoelektroniky je zdrojom podnetov pre významné
inovácie v oblasti mikroelektronického priemyslu.
Kľúčový význam v tomto smere
má výskum a vývoj elektrónového
litografu, ktorý sa realizoval na pôde ČSAV
v spolupráci s výrobnou sférou.
Uvedené príklady národohospodársky
významných výsledkov nášho základného
výskumu svedčia o tom, že na pracoviskách
ČSAV, SAV a vysokých škôl, sa v období
socialistickej výstavby vytvorili nevyhnutné predpoklady
pre to, aby sa u nás mohla úspešne rozvíjať
poznávacia funkcia vedy v tesnej väzbe na svetovú
vedu, najmä vedu socialistického spoločenstva
a osobitne vedu sovietsku a aby sa tak vytvoril žiadúci
predstih pred potrebami spoločnosti. Dnes ešte tak
ďaleko nie sme ako by sa to žiadalo, ale robíme
opatrenia smerujúce k tomuto cieľu. Podstatne pozdvihnúť
efektívnosť práce základného
výskumu vo vzťahu k nášmu národnému
hospodárstvu patrí medzi naše prvoradé
úlohy na všetkých úrovniach riadenia
základného výskumu.
V uplynulých rokoch sa začala venovať veľká
pozornosť a v súčasnosti sa vyvíja na
pracoviskách základného výskumu veľké
úsilie, aby svojimi skúsenosťami, poznatkami
a materiálnymi možnosťami prispela oblasť
základného výskumu čo najviac aj k
rozvoju výrobnej funkcie vedy, t. j. k realizácii
výsledkov vedy a techniky v praxi. Toto úsilie našlo
svoj odraz už pri tvorbe Štátneho plánu
základného výskumu na 7. päťročnicu,
kde sa z iniciatívy ČSAV a SAV uplatnil cieľovoprogramový
prístup a súčasťou Štátneho
plánu základného výskumu sa stalo
19 cieľových projektov základného výskumu,
zameraných na riešenie národohospodársky
významných vedeckotechnických problémov.
Zavedenie cieľových projektov má zabezpečiť
operatívnu koordináciu úloh Štátneho
plánu základného výskumu pri vytváraní
požadovanej komplexnosti jeho vstupov do technického
rozvoja, ako aj vytvoriť predpoklady pre rýchle a
účinné uplatnenie očakávaných
výsledkov v spoločenskej praxi. Význam úloh
riešených v rámci týchto projektov je
zrejmý z ich názvov. Ide napríklad o projekty
"Ťažba nerastných surovín v kritických
podmienkach, ich úprava a termochemické spracovanie
čierneho uhlia", "Informačno-riadiace
systémy robotiky", "Zariadenia, prístroje
a metódy na technologické a diagnostické
účely v mikroelektronike", "Integrovaná
ochrana kultúrnych rastlín", "Technológia
génovej manipulácie" a pod.
Pre postupnú optimalizáciu procesu integrácie
vedy a výroby je nevyhnutné cieľavedome a urýchlene
vytvárať, resp. posilňovať všetky
efektívne spojovacie články medzi vedou a
výrobou. Preto aj v oblasti základného výskumu
budujeme vedecko-výrobné jednotky, aktívne
sa zúčastňujeme na vytváraní
vedecko-výrobných združení, na činnosti
komplexných racionalizačných brigád,
do ktorých vstupujú pracoviská Akadémie,
vysokých škôl, rezortného výskumu,
výrobných podnikov. Veľmi naliehavá
je potreba vybudovať aj na pracoviskách základného
výskumu primeranú vlastnú realizačnú
základňu, v rámci ktorej sa bude môcť
vedecký výsledok doviesť do takej podoby, ktorá
umožní jeho urýchlenú realizáciu
v priemyslovej alebo poľnohospodárskej praxi. Treba
povedať, že tieto, z hľadiska rozvoja výrobnej
funkcie vedy veľmi progresívne prvky života a
práce výskumno-vývojovej základne,
ktoré sa dobre osvedčili v ZSSR, NDR i inde, sú
u nás len v štádiu zrodu. Preto sa v záveroch
8. zasadnutia ÚV KSČ osobitne zdôrazňuje
potreba venovať týmto otázkam zvýšenú
pozornosť. Za aktívnej podpory plánovacích
orgánov sa v ČSAV a SAV snažíme urýchliť
budovanie vlastnej realizačnej základne ešte
v rokoch 7. päťročnice a potom v období
8. päťročnice ju dobudovať. Žiada sa,
aby realizačná základňa tvorila najmenej
20 % celkovej pracovnej kapacity Akadémie. O užitočnosti
začleňovania výskumných ústavov
do vedecko-výrobných združení svedčia
viaceré skúsenosti zo Sovietskeho zväzu. Akademik
Marčuk v jednom zo svojich článkov uverejnenom
i v našom Rudom práve uviedol, že viaceré
ústavy po zaradení do vedecko-výrobných
združení podstatne zvýšil svoj praktický
prínos pre národné hospodárstvo a
výrazne skrátili čas potrebný na realizáciu
vedeckých výsledkov v praxi.
Všetci si dobre uvedomujeme, že integrácia vedy
a výroby je proces zložitý, mnohotvárny
i rozporný, náročný na priame i spätné
väzby vo sfére vedy i vo sfére výroby
a najmä medzi sférou vedy a sférou výroby.
Riadiaci mechanizmus, ktorý má tento proces ovládnuť
a cieľavedome usmerňovať, musí uvedené
skutočnosti rešpektovať a musí mať
aj potrebné zdroje a nástroje na to, aby mohol účinne
prekonávať prekážky, ktoré sa procesu
integrácie vedy a výroby stavajú do cesty.
Na základe referátu podpredsedu vlády súdruha
Obzinu možno oprávnene predpokladať, že
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný
rozvoj a analogické národné komisie, ktoré
sa v súlade s rokovaním 8. zasadnutia ÚV
KSČ majú zriadiť, sa stanú aktívnymi
iniciátormi a účinnými organizátormi
vytvárania takéhoto riadiaceho mechanizmu v oblasti
vedeckotechnického rozvoja.
V tejto súvislosti vystupuje do popredia rad úloh,
na riešení ktorých sa musia podieľať
naše spoločenské vedy. V správe Predsedníctva
ÚV KSČ na 8. zasadnutí sa zdôraznilo,
že rozpracovanie teoretických otázok súvisiacich
s uplatňovaním vedeckotechnického rozvoja
a s jeho vplyvom na intenzifikáciu ekonomiky sa musí
sta ť pre spoločenské vedy jednou z kľúčových
oblastí výskumu. Potreba, podstatne viac ako doteraz,
doceniť význam spoločenských vied a
osobitne politickej ekonómie socializmu pri tvorbe teoretických
poznatkov týkajúcich sa riadenia spoločenských
procesov vystupuje výrazne do popredia aj v súvislosti
s uznesením federálnej vlády o ďalšom
postupe prác na dlhodobom výhľade rozvoja ekonomiky
ČSSR a o príprave 8. päťročného
plánu, ako o tom hovoril i súdruh Obzina. Podľa
tohto uznesenia je ČSAV poverená úlohou gestora
pri spracovaní dlhodobej Súhrnnej prognózy
vedeckotechnického a sociálno-ekonomického
rozvoja ČSSR. Analogickú úlohu na Slovensku
má plniť Slovenská akadémia vied. Pri
plnení takejto novej a veľmi zložitej úlohy
sa podstatne prehlbuje interakcia riadiacich orgánov i
vedeckých pracovísk Akadémie s ostatnými
pracoviskami výskumno-vývojovej základne,
s riadiacou i výrobnou sférou nášho
národného hospodárstva. Väčšina
problémov, ktoré treba v tejto súvislosti
posúdiť a riešiť, si žiada interdisciplinárny
prístup, ale metodológia spracovania Súhrnnej
prognózy a metodické riadenie prác na jej
spracovaní vychádza zo sféry spoločenských
vied.
Záverom svojho vystúpenia chcem vyjadri ť.
presvedčenie, že oblasť základného
výskumu svojím vedeckým programom orientovaným
predovšetkým na riešenie národohospodárskych
naliehavých úloh, prehĺbením väzieb
na aplikovaný výskum, vývoj, výrobnú
a riadiacu sféru, efektívnou účasťou
na procese integrácie vedy a výroby, aktívnym
podielom na rozvoji prognostickej činnosti a trvalým
zdokonaľovaním všetkej svojej práce významne
prispeje k úspešnému zvládnutiu komplexu
úloh zabezpečujúcich plné uplatnenie
vedeckotechnického pokroku pri intenzifikácii nášho
národného hospodárstva.
Předsedající místopředseda
SL R. Nejezchleb: Ďakujem poslancovi Hajkovi. Slovo má
poslanec Paruza, pripraví sa poslanec Janda.
Poslanec M. Paruza: Vážený soudruhu
předsedo, vážené soudružky a soudruzi,
jedním z nejzávažnějších
problémů našeho národního hospodářství
a jeho dalšího plánovitého rozvoje je
- jak bylo zdůrazněno v závěrech letošního
8. zasedání ÚV KSČ - účinnější
a pohotovější uplatňování
výsledků, dosahovaných ve vědeckotechnickém
poznávání. Jsou to stále náročnější
vnější i vnitřní ekonomické
podmínky tohoto rozvoje, které vyžadují
přenášet nyní daleko rozhodněji
do hospodářské praxe, zvláště
k zabezpečování soustavné intenzifikace
ekonomiky a trvalého růstu společenské
produktivity práce, poznatky vědeckotechnického
pokroku.
Všechny síly vědy a výzkumu a všechny
prostředky vývoje a výroby je nyní
třeba přednostně koncentrovat zejména
na technicky progresívní a ekonomicky efektivní
směry rozvoje všech odvětví, mezi nimi
zvláště ty obory, které mohou z dlouhodobějšího
hlediska příznivě ovlivňovat dosažení
celkově vyšší výkonnosti naší
ekonomiky.
Jedním z důležitých předpokladů
úspěšného naplnění těchto
požadavků mj. je, aby jim odpovídalo též
celkové pojetí investičních záměrů
a vysoce kvalitní plnění úlohy s nimi
spojených expertíz.
Zanedlouho budeme v našem orgánu posuzovat plánované
záměry roku 1984 a míru jejich finančního
krytí pomocí společenských prostředků,
soustředěných ve státních rozpočtech
ČSSR. Mělo by to být pro nás příležitostí
k posouzení, jak dalece budou tyto záměry
sloužit potřebám vědeckotechnického
rozvoje a realizace poznatků vědy, výzkumu
a technického rozvoje, a k posouzení koncepcí
investiční politiky jako základního
nástroje strukturálních změn výroby.
Víme, že celkové koncepci této politiky
musí být pro současnou etapu 7. pětiletky
investiční prostředky přizpůsobeny
reálným možnostem naší ekonomiky.
To by mělo každého investora vést k
tomu, aby co nejpečlivěji zvažoval každou
zamýšlenou a třeba již připravenou
investici nejen z hlediska její rentability a doby návratnosti,
ale i z hlediska jejího přínosu k dosahování
větších efektů výroby.
Ty může každý investor docilovat již
větší hospodárností této
výroby, zvláště pak snižováním
jejích nákladů a omezováním
různých výdajů. Avšak účinnější
cestu by dnes měl spatřovat v tom, aby každá
jeho investice sledovala hlavně přínosy vědeckotechnického
pokroku a možnost jejich pohotového uplatňování
v hospodářské praxi.