Úterý 11. října 1983

Růst ekonomické síly socialistického společenství je v současné době nejdůležitějším faktorem upevnění jeho postavení ve světě. A jestliže vládnoucí kruhy v kapitalistických státech jsou stále ještě posedlé plány zvrátit dějiny světa zpět, pak dokazují svou neschopnost pochopit prostou pravdu: socialismus, jeho růst, upevnění a neustálý pokrok se již dávno staly rozhodujícím a nezvratným faktorem současnosti.

V souladu se zásadami naší zahraniční politiky a úsilím o upevňování mírového soužití chceme rozvíjet vzájemně výhodné styky také s vyspělými kapitalistickými státy, především obchodní vztahy a výrobní kooperaci, licenční politiku a spolupráci na třetích trzích. A to zejména s těmi vyspělými kapitalistickými státy, které se nepropůjčují diskriminaci, postupují solidně a dodržují zásadu vzájemné výhodnosti. Ani na chvíli nepouštíme ze zřetele, jak řekl s. L. Štrougal na celostátním aktivu k zabezpečení závěrů předsednictva ÚV KSČ a vlády ČSSR, že diskriminační politika západních zemí není jen krátkodobou záležitostí, ale že má dlouhodobý charakter a sleduje strategické cíle vůči celému společenství RVHP.

Existuje však zvláštní zákonitost - že čím větší jsou těžkosti a rozpory kapitalistické společnosti, tím usilovněji se reakční sily pokoušejí stupňovat napětí a jakýmikoliv prostředky a metodami řešit palčivé vnitřní otázky.

Pro příklady nemusíme chodit daleko. Vláda USA sama přiznává, řečeno slovy prezidenta Reagana, že prožívá nejhorší ekonomický chaos do doby "velké deprese". Ceny neustále spirálovitě rostou a nezaměstnanost dosáhla nežádoucí úrovně. Řekli bychom, že taková situace nutí soustředit všechny síly a možnosti na oslabení vnitřních těžkostí a komplikací. Avšak celá velemoudrost politiky prezidenta Spojených států se omezuje na to, aby až do krajnosti vystupňovala militaristické opojení, což vede ke snižování již beztak nepatrných výdajů na sociální potřeby, ke značnému zostření mezinárodního napětí a k balancování na pokraji války.

A podíváme-li se na hospodářskou situaci jiných kapitalistických států, i tam probíhá krize. Inflace se pro ně stala velice akutním problémem, jehož rozsah soupeří s počtem nezaměstnaných, vyhozených na ulici a fakticky zbavených reálné perspektivy získat možnost pracovat, zabezpečit svůj vlastní život a život svých blízkých. Jak ukázalo nedávné setkání sedmi předních kapitalistických mocností ve Williamsburgu, rozpory mezi imperialistickými státy a soupeření v ekonomice se vůbec nezmírňují, ale naopak rostou.

Jak výrazně s tím za těchto okolností kontrastuje situace v zemích socialistického společenství.

Nynější úkoly, které stojí před socialistickou vědou a technikou, jsou složité a náročné. Ve svém celku představují řešení otázek a problémů výstavby základů vyspělé socialistické a komunistické společnosti v ostrém třídním boji s vědou a technikou současného kapitalismu celého světa.

Máme podmínky v tomto boji zvítězit a společně se všemi pokrokovými silami světa dosáhnout toho, aby lidé na naší planetě žili v míru, aby zvítězila společnost spravedlnosti, společnost nejpokrokovější vědy a kultury.

Nepochybuji o tom, vážení soudruzi poslanci a soudružky poslankyně, že my všichni - volení zástupci československého lidu - budeme v každodenní politické práci prosazovat důsledné uskutečňování závěrů 8. zasedání ústředního výboru Komunistické strany Československa a všechna opatření, včetně politického přístupu, která povedou k zavádění vědeckotechnických výsledků do výroby bez časových ztrát, aby nebyl zpomalen hospodářský růst a nakonec i společenský pokrok.

Vážené soudružky a vážení soudruzi, tím splníme také naši internacionální povinnost, kterou máme vůči všem pokrokovým silám na světě.

Děkuji za pozornost.

Předsedající místopředseda SL R. Nejezchleb: Ďakujem poslancovi Michalskimu. Slovo má poslanec Hajko. Pripraví sa poslanec Paruza.

Poslanec V. Hajko: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia. Poznanie, že vedeckotechnický rozvoj je rozhodujúcim činiteľom ďalšej intenzifikácie nášho národného hospodárstva, tvorí základ súčasnej ekonomickej politiky našej strany a vlády. Rokovanie 8. zasadnutia ÚV KSČ osobitne vyzdvihlo a zdôraznilo naliehavosť osvojiť si a plne pochopiť toto poznanie v celej našej spoločnosti a vytýčilo cesty ďalšieho postupu smerujúceho k urýchlenému uplatňovaniu výsledkov vedy a techniky v praxi. Dnes je táto problematika v strede pozornosti samostatnej schôdze našej snemovne. Referát podpredsedu federálnej vlády s. Obzinu ukázal, ako koncepčne a cieľavedome sa k záverom 8. zasadnutia ÚV KSČ pristupuje na úrovni vlády a ústredného riadiaceho orgánu pre vedeckotechnický a investičný rozvoj.

V tejto súvislosti je v strede pozornosti aj výskumno-vývojová základňa nášho štátu, jej schopnosť mobilizovať a využiť vytvorený ľudský, prístrojový a priestorový výskumný potenciál na urýchlené dosahovanie cieľov, ktoré pre intenzifikáciu nášho národného hospodárstva vytýčil XVI. zjazd KSČ a rozpracovalo 8. zasadnutie ÚV KSČ. Štruktúra výskumno-vývojovej základne štátu je pomerne zložitá. Zjednodušene zvykneme hovoriť, že sa člení na základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj, ktoré spolu s výrobou tvoria ten známy a často citovaný vertikálny reťazec, začínajúci základným výskumom a končiaci výrobou. Napriek tomu, že sa dnes hranice medzi jednotlivými súčasťami výskumno-vývojovej základne veľmi často strácajú, je užitočné toto členenie používať, lebo sa jeho prostredníctvom dá aspoň v hlavných rysoch pochopiť priebeh procesu, ktorým sa nový poznatok dostáva do spoločenskej praxe. Všetky revolučné zmeny v rozvoji výrobných síl, ktoré sa v novodobých dejinách uskutočnili, resp. uskutočňujú, boli teoreticky pripravené výsledkami základného výskumu.

V období vedeckotechnickej revolúcie význam základného výskumu na činnosti výskumno-vývojovej základne štátu zákonite narastá, lebo čim rýchlejší je vedeckotechnický pokrok, čím vyšší je stupeň výroby a čím vyššia je úroveň života celej spoločnosti, tým náročnejšie sú úlohy, ktoré treba riešiť pri zabezpečovaní ďalšieho postupu vpred. To všetko si vyžaduje dôkladnú teoretickú pripravenosť a získanie ďalších poznatkov, t. j. intenzívny rozvoj základného výskumu.

U nás sa základný výskum rozvíja predovšetkým na pracoviskách ČSAV, SAV a vysokých škôl, ktoré svojimi výskumnými kapacitami tvoria asi 15 % celkovej výskumno-vývojovej základne štátu. Z výsledkov, ktoré sa dosiahli na našich pracoviskách základného výskumu, spomeniem aspoň niektoré, ktoré významne ovplyvnili vznik nových výrobných odvetví u nás. Originálne metódy prípravy monokryštálov germánia a kremíka vytvorili základ pre rozvoj priemyslovej výroby polovodičov. Výsledky výskumu vo fyzike magnetických javov pozitívne ovplyvnili výrobu feromagnetických materiálov. Nové poznatky o správaní sa pevných látok pri ultravysokých tlakoch podstatne prispeli k úspešnému zavedeniu priemyslovej výroby umelých diamantov. Náš výskum i vývoj v oblasti elektroniky sa stal základom pre výrobu špičkových vedeckých prístrojov ako sú transmisné a rastrovacie elektrónové mikroskopy a spektroskopy využívajúce jadrovú magnetickú rezonanciu. Výskum v oblasti technickej kybernetiky sa stal zárodkom pre vznik priemyslu výpočtovej techniky. Výsledky výskumu supravodivosti viedli k výrobe supravodivých materiálov, ako aj k výrobe supravodivých laboratórnych magnetov. V oblasti nášho základného výskumu boli položené základy pre vznik a rozvoj výroby prístrojovej techniky v oblasti polarografie. Potenciálne možnosti pre založenie nových výrobných technológií obsahujú v sebe aj viaceré zo súčasných výsledkov základného výskumu. Rozvoj molekulárnej biológie, najmä molekulárnej genetiky, na pracoviskách ČSAV, SAV a vysokých škôl a postupné osvojovanie si techník génovej manipulácie vytvárajú reálne predpoklady na uplatnenie génového inžinierstva v biotechnologických aplikáciách. Výsledky, ktoré sa dosiahli pri výskume amorfných kovových materiálov, pripravovaných technológiou rýchleho ochladzovania, sa môžu stať základom pre priemyslovú výrobu nových materiálov s významnými magnetickými i mechanickými vlastnosťami. Výskum v oblasti mikroelektroniky a optoelektroniky je zdrojom podnetov pre významné inovácie v oblasti mikroelektronického priemyslu. Kľúčový význam v tomto smere má výskum a vývoj elektrónového litografu, ktorý sa realizoval na pôde ČSAV v spolupráci s výrobnou sférou.

Uvedené príklady národohospodársky významných výsledkov nášho základného výskumu svedčia o tom, že na pracoviskách ČSAV, SAV a vysokých škôl, sa v období socialistickej výstavby vytvorili nevyhnutné predpoklady pre to, aby sa u nás mohla úspešne rozvíjať poznávacia funkcia vedy v tesnej väzbe na svetovú vedu, najmä vedu socialistického spoločenstva a osobitne vedu sovietsku a aby sa tak vytvoril žiadúci predstih pred potrebami spoločnosti. Dnes ešte tak ďaleko nie sme ako by sa to žiadalo, ale robíme opatrenia smerujúce k tomuto cieľu. Podstatne pozdvihnúť efektívnosť práce základného výskumu vo vzťahu k nášmu národnému hospodárstvu patrí medzi naše prvoradé úlohy na všetkých úrovniach riadenia základného výskumu.

V uplynulých rokoch sa začala venovať veľká pozornosť a v súčasnosti sa vyvíja na pracoviskách základného výskumu veľké úsilie, aby svojimi skúsenosťami, poznatkami a materiálnymi možnosťami prispela oblasť základného výskumu čo najviac aj k rozvoju výrobnej funkcie vedy, t. j. k realizácii výsledkov vedy a techniky v praxi. Toto úsilie našlo svoj odraz už pri tvorbe Štátneho plánu základného výskumu na 7. päťročnicu, kde sa z iniciatívy ČSAV a SAV uplatnil cieľovoprogramový prístup a súčasťou Štátneho plánu základného výskumu sa stalo 19 cieľových projektov základného výskumu, zameraných na riešenie národohospodársky významných vedeckotechnických problémov. Zavedenie cieľových projektov má zabezpečiť operatívnu koordináciu úloh Štátneho plánu základného výskumu pri vytváraní požadovanej komplexnosti jeho vstupov do technického rozvoja, ako aj vytvoriť predpoklady pre rýchle a účinné uplatnenie očakávaných výsledkov v spoločenskej praxi. Význam úloh riešených v rámci týchto projektov je zrejmý z ich názvov. Ide napríklad o projekty "Ťažba nerastných surovín v kritických podmienkach, ich úprava a termochemické spracovanie čierneho uhlia", "Informačno-riadiace systémy robotiky", "Zariadenia, prístroje a metódy na technologické a diagnostické účely v mikroelektronike", "Integrovaná ochrana kultúrnych rastlín", "Technológia génovej manipulácie" a pod.

Pre postupnú optimalizáciu procesu integrácie vedy a výroby je nevyhnutné cieľavedome a urýchlene vytvárať, resp. posilňovať všetky efektívne spojovacie články medzi vedou a výrobou. Preto aj v oblasti základného výskumu budujeme vedecko-výrobné jednotky, aktívne sa zúčastňujeme na vytváraní vedecko-výrobných združení, na činnosti komplexných racionalizačných brigád, do ktorých vstupujú pracoviská Akadémie, vysokých škôl, rezortného výskumu, výrobných podnikov. Veľmi naliehavá je potreba vybudovať aj na pracoviskách základného výskumu primeranú vlastnú realizačnú základňu, v rámci ktorej sa bude môcť vedecký výsledok doviesť do takej podoby, ktorá umožní jeho urýchlenú realizáciu v priemyslovej alebo poľnohospodárskej praxi. Treba povedať, že tieto, z hľadiska rozvoja výrobnej funkcie vedy veľmi progresívne prvky života a práce výskumno-vývojovej základne, ktoré sa dobre osvedčili v ZSSR, NDR i inde, sú u nás len v štádiu zrodu. Preto sa v záveroch 8. zasadnutia ÚV KSČ osobitne zdôrazňuje potreba venovať týmto otázkam zvýšenú pozornosť. Za aktívnej podpory plánovacích orgánov sa v ČSAV a SAV snažíme urýchliť budovanie vlastnej realizačnej základne ešte v rokoch 7. päťročnice a potom v období 8. päťročnice ju dobudovať. Žiada sa, aby realizačná základňa tvorila najmenej 20 % celkovej pracovnej kapacity Akadémie. O užitočnosti začleňovania výskumných ústavov do vedecko-výrobných združení svedčia viaceré skúsenosti zo Sovietskeho zväzu. Akademik Marčuk v jednom zo svojich článkov uverejnenom i v našom Rudom práve uviedol, že viaceré ústavy po zaradení do vedecko-výrobných združení podstatne zvýšil svoj praktický prínos pre národné hospodárstvo a výrazne skrátili čas potrebný na realizáciu vedeckých výsledkov v praxi.

Všetci si dobre uvedomujeme, že integrácia vedy a výroby je proces zložitý, mnohotvárny i rozporný, náročný na priame i spätné väzby vo sfére vedy i vo sfére výroby a najmä medzi sférou vedy a sférou výroby. Riadiaci mechanizmus, ktorý má tento proces ovládnuť a cieľavedome usmerňovať, musí uvedené skutočnosti rešpektovať a musí mať aj potrebné zdroje a nástroje na to, aby mohol účinne prekonávať prekážky, ktoré sa procesu integrácie vedy a výroby stavajú do cesty. Na základe referátu podpredsedu vlády súdruha Obzinu možno oprávnene predpokladať, že Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a analogické národné komisie, ktoré sa v súlade s rokovaním 8. zasadnutia ÚV KSČ majú zriadiť, sa stanú aktívnymi iniciátormi a účinnými organizátormi vytvárania takéhoto riadiaceho mechanizmu v oblasti vedeckotechnického rozvoja.

V tejto súvislosti vystupuje do popredia rad úloh, na riešení ktorých sa musia podieľať naše spoločenské vedy. V správe Predsedníctva ÚV KSČ na 8. zasadnutí sa zdôraznilo, že rozpracovanie teoretických otázok súvisiacich s uplatňovaním vedeckotechnického rozvoja a s jeho vplyvom na intenzifikáciu ekonomiky sa musí sta ť pre spoločenské vedy jednou z kľúčových oblastí výskumu. Potreba, podstatne viac ako doteraz, doceniť význam spoločenských vied a osobitne politickej ekonómie socializmu pri tvorbe teoretických poznatkov týkajúcich sa riadenia spoločenských procesov vystupuje výrazne do popredia aj v súvislosti s uznesením federálnej vlády o ďalšom postupe prác na dlhodobom výhľade rozvoja ekonomiky ČSSR a o príprave 8. päťročného plánu, ako o tom hovoril i súdruh Obzina. Podľa tohto uznesenia je ČSAV poverená úlohou gestora pri spracovaní dlhodobej Súhrnnej prognózy vedeckotechnického a sociálno-ekonomického rozvoja ČSSR. Analogickú úlohu na Slovensku má plniť Slovenská akadémia vied. Pri plnení takejto novej a veľmi zložitej úlohy sa podstatne prehlbuje interakcia riadiacich orgánov i vedeckých pracovísk Akadémie s ostatnými pracoviskami výskumno-vývojovej základne, s riadiacou i výrobnou sférou nášho národného hospodárstva. Väčšina problémov, ktoré treba v tejto súvislosti posúdiť a riešiť, si žiada interdisciplinárny prístup, ale metodológia spracovania Súhrnnej prognózy a metodické riadenie prác na jej spracovaní vychádza zo sféry spoločenských vied.

Záverom svojho vystúpenia chcem vyjadri ť. presvedčenie, že oblasť základného výskumu svojím vedeckým programom orientovaným predovšetkým na riešenie národohospodárskych naliehavých úloh, prehĺbením väzieb na aplikovaný výskum, vývoj, výrobnú a riadiacu sféru, efektívnou účasťou na procese integrácie vedy a výroby, aktívnym podielom na rozvoji prognostickej činnosti a trvalým zdokonaľovaním všetkej svojej práce významne prispeje k úspešnému zvládnutiu komplexu úloh zabezpečujúcich plné uplatnenie vedeckotechnického pokroku pri intenzifikácii nášho národného hospodárstva.

Předsedající místopředseda SL R. Nejezchleb: Ďakujem poslancovi Hajkovi. Slovo má poslanec Paruza, pripraví sa poslanec Janda.

Poslanec M. Paruza: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi, jedním z nejzávažnějších problémů našeho národního hospodářství a jeho dalšího plánovitého rozvoje je - jak bylo zdůrazněno v závěrech letošního 8. zasedání ÚV KSČ - účinnější a pohotovější uplatňování výsledků, dosahovaných ve vědeckotechnickém poznávání. Jsou to stále náročnější vnější i vnitřní ekonomické podmínky tohoto rozvoje, které vyžadují přenášet nyní daleko rozhodněji do hospodářské praxe, zvláště k zabezpečování soustavné intenzifikace ekonomiky a trvalého růstu společenské produktivity práce, poznatky vědeckotechnického pokroku.

Všechny síly vědy a výzkumu a všechny prostředky vývoje a výroby je nyní třeba přednostně koncentrovat zejména na technicky progresívní a ekonomicky efektivní směry rozvoje všech odvětví, mezi nimi zvláště ty obory, které mohou z dlouhodobějšího hlediska příznivě ovlivňovat dosažení celkově vyšší výkonnosti naší ekonomiky.

Jedním z důležitých předpokladů úspěšného naplnění těchto požadavků mj. je, aby jim odpovídalo též celkové pojetí investičních záměrů a vysoce kvalitní plnění úlohy s nimi spojených expertíz.

Zanedlouho budeme v našem orgánu posuzovat plánované záměry roku 1984 a míru jejich finančního krytí pomocí společenských prostředků, soustředěných ve státních rozpočtech ČSSR. Mělo by to být pro nás příležitostí k posouzení, jak dalece budou tyto záměry sloužit potřebám vědeckotechnického rozvoje a realizace poznatků vědy, výzkumu a technického rozvoje, a k posouzení koncepcí investiční politiky jako základního nástroje strukturálních změn výroby.

Víme, že celkové koncepci této politiky musí být pro současnou etapu 7. pětiletky investiční prostředky přizpůsobeny reálným možnostem naší ekonomiky. To by mělo každého investora vést k tomu, aby co nejpečlivěji zvažoval každou zamýšlenou a třeba již připravenou investici nejen z hlediska její rentability a doby návratnosti, ale i z hlediska jejího přínosu k dosahování větších efektů výroby.

Ty může každý investor docilovat již větší hospodárností této výroby, zvláště pak snižováním jejích nákladů a omezováním různých výdajů. Avšak účinnější cestu by dnes měl spatřovat v tom, aby každá jeho investice sledovala hlavně přínosy vědeckotechnického pokroku a možnost jejich pohotového uplatňování v hospodářské praxi.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP