45

miesta upravovať organizáciu a činnosť vysokých
škôl tak, aby pracovali za relatívne rovnakých
podmienok.

Za vedúcich pracovníkov vysokých škôl treba
považovať okrem funkcionárov vysokých škôl uve-
dených v § 12 až 17 predovšetkým kvestora, ďa-
lej vedúcich ústavov a zariadení, ktoré sú súčas-
ťou vysokej školy.

Štatúty upravia organizáciu fakúlt a ostat-
ných súčastí vysokej školy tak, aby sa na ich zá-
klade mohli vydávať organizačné poriadky fakúlt
a ostatných súčastí vysokej školy.

K tretej časti - Výchovno-vzdelávacia činnosť a
štúdium

K § 30 a 31:

Navrhovaná úprava určuje druhy štúdia na
vysokých školách, a to riadne štúdium a mimo-
riadne štúdium (ide o druhy štúdia, podrobne roz-
vedené v nasledujúcich ustanoveniach). Riadne a
mimoriadne štúdium sa organizuje podľa roční-
kov a semestrov a uskutočňuje sa v jednotlivých
školských rokoch.

Na rozdiel od zákona č. 19/1966 Zb. sa určuje
jednoznačne začiatok a koniec školského roku na
vysokých školách. Ide o významný právny inštitút,
ktorý má priamy vplyv na organizáciu štúdia
i na právne postavenie študentov. Určenie začiat-
ku školského roku (odlišne od doterajšej úpravy)
na 1. september utvára podmienky na rovnomer-
né rozloženie štúdia v školskom roku i v jednotli-
vých semestroch.

K § 32:

Základný druh štúdia na vysokých školách -
riadne štúdium - je upravený v súlade s doteraj-
ším stavom. Riadne štúdium rovnako ako doteraz
sa delí na denné štúdium a štúdium popri zamest-
naní, a toto ďalej na diaľkové a večerné štúdium;
súčasne sa dáva možnosť účelne spájať denné
štúdium so štúdiom popri zamestnaní. Závažné je
ustanovenie odseku 2, ktorým sa určuje dĺžka
riadneho štúdia v celej Československej socialis-
tickej republike, a to v rozmedzí štyroch až šies-
tich rokov v dennom štúdiu, štyroch až siedmich
rokov v štúdiu popri zamestnaní. V štúdiu popri
zamestnaní sa všeobecne počíta s predĺžením
dĺžky štúdia o jeden rok. V niektorých umelec-
kých študijných odboroch však bude možné určiť
rovnakú dĺžku štúdia popri zamestnaní ako v den-
nom štúdiu, a preto osnova ustanovuje dolnú hra-
nicu dĺžky štúdia popri zamestnaní rovnakú ako
v dennom štúdiu. Týmto ustanovením je viazaná
vláda Československej socialistickej republiky
pri úprave dĺžky štúdia v jednotlivých študijných
odboroch. Ustanovenie o objektívnej dĺžke štúdia
sa vzťahuje na všetky vysoké školy v Českoslo-
venskej socialistickej republike, teda i na vysoké
školy riadené inými orgánmi než ministerstvami
školstva republík.

Určenie dĺžky štúdia na 4 až 6 rokov, resp.
v štúdiu popri zamestnaní na 4 až 7 rokov je pres-
nejším vyjadrením dĺžky štúdia, než ako to bolo
v zákone č. 19/1966 Zb., v ktorom sa neustano-
vovala osobitne dĺžka štúdia v štúdiu popri za-
mestnaní.

K § 33:

Obsah riadneho štúdia na vysokých školách
určujú študijné odbory. Tak sa utvárajú predpokla-
dy na ďalší kvalitatívny rozvoj výchovno-vzdelá-
vacej a vedeckej práce vysokých škôl. V sústave
študijných odborov sa bude uplatňovať zásada ši-
rokého odborného profilu absolventa, a tým a)
predpoklady na účinnejšie uplatnenie absolventov
vysokých škôl v praxi. Osnova ustanovuje na
rozdiel od doterajšej právnej úpravy, že sústavu
študijných odborov, a tým aj obsah štúdia na jed-
notlivých vysokých školách rovnako ako dĺžku
štúdia v jednotlivých študijných odboroch (§ 32)
ustanovuje vláda Československej socialistickej
republiky nariadením. Oprava nariadením vlády
Československej socialistickej republiky zabezpe-
čuje jednotu študijných odborov pre všetky vyso-
ké školy v Československej socialistickej repub-
like.

Obsah študijných odborov a základné formy
výchovnovzdelávacej činnosti v rozpise na jed-
notlivé ročníky štúdia určujú učebné plány jed-
notlivých študijných odborov. Učebné plány určia
ministerstvá školstva tak, aby učebné plány rov-
nakých študijných odborov boli na všetkých vyso-
kých školách koordinované a v zásade jednotné.

K § 34:

Osobitnou otázkou, ktorá sa v súlade s požia-
davkou prvýkrát právne rieši, je úprava štúdia
podľa individuálnych študijných plánov. V pod-
state ide o to, že učebné plány jednotlivých štu-
dijných odborov môže dekan v odôvodnených prí-
padoch pri zachovaní obsahu a rozsahu normál-
neho štúdia jednotlivým študentom rozpísať indi-
viduálne na ďalšie alebo na kratšie časové obdobie,
ako je ustanovená dĺžka štúdia pre konkrétne
študijné odbory. Individuálnym študijným plá-
nom sa môže predĺžiť štúdium študentom z váž-
nych sociálnych dôvodov (starostlivosť o malé
dieťa) alebo zdravotných dôvodov (ťarchavost,
dlhodobá choroba, úraz), ďalej v prípadoch spolo-
čensky závažných dôvodov (športová reprezen-

---

46

tácia a pod. ). Individuálnym študijným plánom
sa môže skrátiť štúdium mimoriadne nadaným
študentom, ktorí sú schopní zvládnuť určený ob-
sah a rozsah štúdia v kratšom čase, ako je usta-
novený. Podrobnosti upravia ministerstvá školstva
všeobecne závažnými právnymi predpismi.

Osobitným druhom individuálnych študijných
plánov sú plány určovaná podľa odseku 2 minis-
terstvami školstva. Úprava umožňuje minister-
stvám školstva podľa požiadaviek spoločenskej
praxe rozšíriť študentom rozsah a obsah štúdia
v študijnom odbore.

K § 35:

Toto ustanovenie upravuje inštitút medziod-
boroveho štúdia ako osobitnú formu riadneho štú-
dia. Zriadenie medziodborového štúdia si vynucuje
spoločenská prax, ktorá kladie v niektorých prí-
padoch také požiadavky na profily absolventov
vysokých škôl, ktoré nemožno zabezpečiť v rámci
určených študijných odborov. Preto sa na ich prí-
pravu zostavujú učebné plány účelnou kombiná-
ciou vybraných študijných predmetov dvoch alebo
viacerých študijných odborov. Ukončovanie štúdia
a priznávanie titulov absolventom medziodboro-
vého štúdia bude rovnaké ako v hlavnom študij-
nom odbore, ktorého študijné predmety budú
v učebnom pláne prevládať.

K § 36:

Navrhované ustanovenie obsahuje právnu re-
guláciu prijímania na štúdium na vysokých ško-
lách. Potreba tejto právnej regulácie je odôvod-
nená jednak tým, že na vysokoškolské štúdium sa
prihlasuje viac uchádzačov, ako je spoločenská
potreba, a jednak tým, že počet uchádzačov o štú-
dium niektorých, tzv. atraktívnych študijných od-
borov, napr. práva, lekárstva, filozofie a i., je ne-
pomerne väčší ako počet uchádzačov o štúdium
národohospodársky veľmi dôležitých študijných
odborov na vysokých školách technického smeru,
napr. strojárstva, baníctva, hutníctva a i. Tento
nesúlad možno odstrániť okrem cieľavedomej pro-
fesijnej orientácie mládeže už na základných a
stredných školách aj prijímacím konaním na vy-
soké školy.

Osnova zákona upravuje iba základné zásady
prijímacieho konania. Tieto zásady síce vychádza-
jú zo zákona o správnom konaní, ale jeho usta-
novenia nemožno v celom rozsahu použiť na pri-
jímacie konanie na štúdium na vysokých školách,
ktoré sa uskutočňuje každoročne vo veľkom
množstve prípadov a ktorí treba urýchlene roz-
hodnúť v časové obmedzenom rozpätí. Preto osnova
zákona o vysokých školách upravuje iba zásady
tohoto konania, a to najmä tie, ktoré znamenajú

odchýlky od príslušných ustanovení zákona o správ -
nom konaní.

Osnova ustanovuje špeciálne oprávnenie mi-
nistra školstva tým, že sa zavádza mimoriadny
opravný prostriedok.

K § 37:

Zásadnou zmenou oproti doterajšej úprave je
ustanovenie, že študentom sa stáva uchádzač
o štúdium rozhodnutím o prijatí na vysokú ško-
lu. Podľa zákona č. 19/1966 Zb. sa uchádzač
o štúdium na vysokej škole stával študentom vy-
sokej školy až zápisom na fakulte. To v praxi
spôsobovalo vážne ťažkosti. Prijatí uchádzači sa
ešte pred zápisom zúčastňujú na letnej aktivite,
na prípravných kurzoch a iných sústredeniach,
ktoré pre ich organizujú vysoké školy. Keďže po-
dlá zákona č. 19/1966 Zb. nie sú ešte študentmi
vysokých škôl, nevzťahujú sa na nich predpisy
o sociálnom a zdravotnom zabezpečení študentov
vysokých škôl. Navrhované ustanovenie rieši
tento problém.

K § 38:

Navrhované ustanovenie upravuje v porovna-
ní so zákonom č. 19/1966 Zb. úplnejšie a podrob-
nejšie priebeh štúdia; upravuje zápis študentov,
prerušenie štúdia, opakovanie ročníka, prestupy,
dôsledky nesplnenia študijných podmienok pre
postup do vyššieho ročníka a ostatné dôvody, pre
ktoré študent vysokej školy prestáva byť študen-
tom. Súčasne osnova ustanovuje presné termíny,
odkedy uvedené skutočnosti majú za následok
určité právne účinky (napr. strata práv a povinnos-
tí študenta).

K § 39:

V súlade s ustanovením čl. 139 ústavného zá-
kona o československej federácii ustanovuje osno-
va zákona medze pre vydanie všeobecne závaž-
ných právnych predpisov týkajúcich sa podrob-
nosti v oblasti výchovnovzdelávacej činnosti a štú-
dia; na ich vydanie sa splnomocňujú ministerstvá
školstva podľa § 98 ods. 1 osnovy zákona.

K § 48:

Osnova zákona vyjadruje jednotný systém
ukončovania vysokoškolského štúdia pre všetky
vysoké školy. Tento systém spočíva v tom, že na
všetkých vysokých školách je predpokladom na
ukončenie štúdia vykonanie záverečných skúšok
po splnení ostatných študijných povinnosti usta-
novených učebnými plánmi jednotlivých študijných
odborov.

---

47

Po splnení obidvoch uvedených predpokladov
sa študenti stávajú absolventmi vysokej školy a
získavajú vysokoškolské vzdelanie. Vysokoškolská
kvalifikácia oprávňuje všetkých absolventov na
výkon povolania na pracovných miestach, kde Je
predpísané príslušné vysokoškolské vzdelanie.

Osnova zákona diferencovane upravuje záve-
rečné skúšky podľa jednotlivých smerov vysokých
škôl, resp. fakúlt, ako sa to konkrétne uvádza
v ustanoveniach § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 43 a 45
ods. 1.

Oprava vychádza z terajšieho spôsobu ukon-
čovanie vysokoškolského štúdia, avšak zjednocuje
a zdokonaľuje ho. Rovnako zjednocuje a zdokona-
ľuje úpravu priznávania titulov absolventom vyso-
kých škôl.

K § 41:

Osnova zákona nemení doterajší spôsob
ukončovania štúdia a doterajší spôsob priznávania
titulov absolventom vysokých škôl a fakúlt tech-
nického smeru, ekonomického smeru a pôdohos-
podárskeho smeru.

K § 42:

Na vysokých školách a fakultách univerzitné-
ho smeru v lekárskych a veterinárskych študij-
ných odboroch osnova zákona oproti doterajšej
úprave ustanovuje, že štúdium sa ukončuje vyko-
naním štátnej rigoróznej skúšky. Absolventom
priznávajú vysoké školy tituly "doktor medicíny"
a "doktor veterinárskej medicíny". Pri úprave pri-
znávania titulov nedochádza k zmene oproti dote-
rajšej úprave.

K § 43 a 44:

V ostatných študijných odboroch vysokých
škôl univerzitného smeru, t. j. vo všetkých štu-
dijných odboroch okrem lekárskych a veterinár-
skych, sa štúdium ukončuje vykonaním štátnej
záverečnej skúšky. Osnova novo upravuje štátne
rigorózne skúšky na vysokých školách univerzit-
ného smeru. Umožňuje, aby absolventi mohli vy-
konať štátnu rigoróznu skúšku v nadväznosti na
ukončené štúdium. Cieľom štátnej rigoróznej skúšky
je, aby absolvent preukázal hlboké vedomosti
v niektorom z hlavných študijných predmetov
príslušného študijného odboru a schopnosť apli-
kovať ich v praxi.

Osnova zákona na rozdiel od doteraz platnej
právnej úpravy umožňuje všetkým absolventom
vysokých škôl univerzitného smeru získať titul
doktor (§ 44 návrhu zákona), ale diferencovaným
spôsobom, ktorý nadväzuje na dlhoročné tradície
priznávania titulov na československých vysokých

Školách a prihliada na špecifikum charakteru
štúdia.

Osnova zákona ďalej novo umožňuje, aby sa
na vysokých školách univerzitného smeru (§ 44
ods. 3), ako aj v študijných odboroch vied o ume-
ní na vysokých školách umeleckého smeru (§ 46
ods. 3) priznávali tituly bez vykonania štátnej
rigoróznej skúšky vynikajúcim študentom, ktorí
absolvovali štúdium s vyznamenaním, t.j. takým,
ktorí počas celého štúdia dosahovali výborné štu-
dijné výsledky a urobili štátnu záverečnú skúšku
s výborným prospechom. Vychádza sa z úvahy, že
títo študenti preukázali v priebehu štúdia hlboké
vedomosti z príslušného študijného odboru a
schopnosť aplikovať ich v praxi. Podmienky absol-
vovania štúdia s vyznamenaním a kritériá hodno-
tenia študijných výsledkov a prospechu ustanovu-
jú vykonávacie predpisy.

Navrhovaný systém priznávania titulov absol-
ventom vysokých škôl bude takto stimulačne pô-
sobiť na zlepšovanie študijnej morálky na vyso-
kých školách.

K § 45 a 48:

Nová úprava čiastočne mení ukončovanie štú-
dia na školách umeleckého smeru. Ponecháva
štátne záverečné skúšky i tituly, zavedené záko-
nom 6. 19/1966 Zb., ale absolventom študijných
odborov vied o umení umožňuje, analogicky ako
v štúdiu na vysokých školách univerzitného sme-
ru, získať po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky
titul "doktor filozofie.

K § 47:

Na úpravu štátnych záverečných skúšok a
štátnych rigoróznych skúšok osnova zákona splno-
mocňuje vládu Československej socialistickej re-
publiky.

Ministerstvá školstva sa splnomocňujú usta-
noviť študijné predmety, z ktorých sa v príslušnom
študijnom odbore konajú záverečné skúšky. Pri-
tom ministerstvá školstva budú postupovať v úzkej
spolupráci v záujme zabezpečenia jednoty obsahu
štátnych záverečných skúšok a štátnych rigoróz-
nych skúšok na vysokých školách v Českosloven-
skej socialistickej republike.

K § 48:

Navrhované ustanovenie upravuje mimoriadne
štúdium ako osobitný druh štúdia, ktoré v súvis-
losti s rozvojom vedy a techniky, s potrebou prí-
pravy špeciálne zámenných vysokoškolsky vzde-
laných odborníkov postupne nadobúda stále väčší
význam. Jeho úlohou je umožniť absolventom stred-

---

48

ných škôl, absolventom a študentom vysokých škôl
prehĺbiť si vedomosti v oblasti vymedzenej úzkym
okruhom niektorých študijných predmetov, a to po-
dľa potrieb spoločenskej praxe alebo podľa vlast-
ného záujmu. Mimoriadne štúdium neposkytuje vy-
sokoškolské vzdelanie.

K § 50:

Vysoké školy môžu organizovať podľa požia-
daviek praxe doplňujúce a rozširujúce štúdium
a odborné kurzy na zvyšovanie kvalifikácie pra-
cujúcich so zameraním a náplňou podľa potrieb
jednotlivých orgánov alebo organizácii.

K § 51:

V súlade s ustanovením čl. 139 ústavného zá-
kona o československej federácii ustanovuje osno-
va zákona medze na vydávanie všeobecne závaž-
ných právnych predpisov na úpravu otázok uve-
dených v § 49 a 50 a na ich vydanie splnomocňuje
ministerstvá Školstva podľa § 98 ods. 1 návrhu
zákona.

K § 52 a 53:

V osnove zákona sa zakotvujú nielen povin-
nosti, ale a) práva študentov, ktoré súvisia s ich
prípravou ako vysokokvalifikovaných odborníkov.
Konkrétne sa uvádzajú a) oblasti, v ktorých sa
študenti prostredníctvom Socialistického zväzu
mládeže zúčastňujú na činnosti a riadení vysokej
školy.

K § 54:

Osnova zákona oproti doterajšej úprave za-
vádza popri pochvalách a odmenách a) udeľova-
nie cien; novo sa zavádzajú ďalšie dva stupne
výchovných opatrení, a to napomenutie a podmie-
nečné vylúčenie zo štúdia. Tým sa posilňuje vý-
chovný účinok týchto opatrení. Osnova ustano-
vuje aj subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej
možno uložiť výchovné opatrenie podľa odseku 2
tohto ustanovenia. Jednotlivé pochvaly, odmeny a
ceny a podmienky na ich udelenie upravujú vy-
konávacie predpisy.

K § 55:

Navrhované ustanovenia § 55 je výrazom sta-
rostlivosti socialistického štátu o študentov vyso-
kých škôl. Hmotné a finančné zabezpečenie štu-
dentov je jednou zo základných podmienok demo-
kratizácie, vysokoškolského štúdia a jeho úspeš-
nosti. Študujúci popri zamestnaní majú nárok na
pracovné úľavy zo zamestnania a na hospodárske
zabezpečenie podľa vyhlášky č. 140/1988 Zb. Osno-

va zákona splnomocňuje ministerstvá školstva po
dohode s ministerstvami financií a ministerstvami
práce a sociálnych vecí republík upraviť všeobec-
ne závažným právnym predpisom v súlade so zá-
sadami vlády Československej socialistickej repu-
bliky podrobnosti o starostlivosti o študentov, na-
jmä o ich hmotnom a finančnom zabezpečení.

K § 56:

V súlade s ustanovením či. 139 ústavného zá-
kona o československej federácii osnova zákona
ustanovuje medze pre vydávanie všeobecne zá-
važných právnych predpisov týkajúcich sa po-
drobností o študentoch; na ich vydanie splonomoc-
ňuje ministerstvá školstva podľa § 98 ods. 1 a 2
osnovy zákona.

K § 57:

Osnova zákona obsahuje všeobecné ustanove-
nia upravujúce kompetenciu dekana rozhodovať
o veciach, ktoré sa týkajú štúdia a študentov.

Rozhodovanie o veciach štúdia a študentov je
dvojakého druhu. Jednak ide o rozhodovanie o vý-
chovno-vzdelávacom procese, kde ide o veci pe-
dagogickej povahy, ktoré nemá povahu správneho
rozhodovania so všetkými dôsledkami, ako je
napr. rozhodovanie o úspešnom vykonaní prijíma-
cích skúšok, o klasifikácii výsledkov skúšok ako
foriem kontroly štúdia, o započítaní vykonaných
skúšok pri prestupoch, o prijatí na umeleckú
ašpirantúru a vysielaní na štúdium v zahraničí
a pod. Druhou skupinou sú rozhodnutia dekana,
ktoré sa dotýkajú práv a právom chránených zá-
ujmov študentov. Osnova preto v záujme jedno-
značnosti v ustanovení druhého odseku § 57 uvá-
dza, v ktorých prípadoch možno proti rozhodnu-
tiu dekana podávať odvolanie. Súčasne sa upravu-
jú i odchýlky od všeobecne závažných právnych
predpisov upravujúcich konanie pred správnymi
orgánmi, resp. sa upravujú odchýlky od správne-
ho poriadku. Tiež sa ustanovuje, že o odvolaní
proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor, o od-
volaní proti rozhodnutiu rektora vysokej školy,
ktorá sa nedeli na fakulty, rozhoduje ministerstvo
školstva.

K štvrtej časti - Vedecká a umelecká činnosť
vysokých škôl

K § 58-60:

Špecifickou črtou práce vysokých škôl je
jednota výchovno-vzdelávacej a vedeckej alebo
umeleckej činnosti, ktorá utvára predpoklady na
výchovu vysokoškolsky vzdelaných odborníkov.
Vedecká alebo umelecká činnosť učiteľov i štu-

---

49

dentov je predpokladom vysokej kvality výchov-
no-vzdelávacieho procesu.

Vedecká práca na vysokých školách plní dô-
ležitú funkciu nielen pri príprave vysokoškolsky
vzdelaných odborníkov a nových vedeckých pra-
covníkov, ale aj pri riešení konkrétnych vedeckých
úloh. Skutočnosť, že vysoké školy svojou vedec-
kou kapacitou, štruktúrou svojich vedeckých, vý-
skumných a vývojových pracovísk zahŕňajú prak-
ticky všetky oblasti spoločenského života, utvára
predpoklady na komplexné, kolektívne a koordi-
nované riešenie významných problémov vedy a
praxe.

Zo spoločenskej funkcie vysokých škôl ako
vedeckých a výskumných pracovísk vyplýva ne-
vyhnutnosť rozvíjať na nich vedeckú činnosť vo
všetkých oblastiach vedy a techniky. Základom
tejto činnosti je riešenie úloh rozvoja príslušného
vedného odboru, výchovno-vzdelávacieho procesu
a úloh zameraných na spoločenskú prax.

Rozhodujúcu časť vedeckej kapacity venujú
vysoké školy riešeniu úloh zahrnutých do štátne-
ho plánu rozvoja vedy a techniky a rezortných
plánov výskumu.

Na realizáciu ďalšieho rozvoja českosloven-
skej výchovno-vzdelávacej sústavy a na riešenie
s tým súvisiacich výskumných úloh je na úsekoch
školstva Českej socialistickej republiky a Sloven-
skej socialistickej republiky určený jednotný re-
zortný plán výskumu, sústredený na problematiku
pedagogiky, psychológie, ekonomiky vzdelávania
a riadenia školstva.

Z charakteru vedeckej činnosti vyplýva aj po-
treba, aby vysoké školy zvyšovali svoj podiel na
medzinárodnej vedeckej spolupráci najmä so so-
cialistickými krajinami v súlade s medzištátnymi
dohodami o školských, kultúrnych a vedeckých
stykoch, ako aj v rámci komplexného programu
socialistickej medzinárodnej integrácie. Túto spo-
luprácu riadia a vzájomne koordinujú ministerstvá
školstva, ČSAV, SAV a príslušné ústredné orgány.

K § 61:

Pracovnici a pracoviská vysokých škôl pred-
stavujú celoštátne veľkú vedeckú kapacitu, ktorú
možno zväčšovať tým, že do prác na vedeckých
úlohách sa budú viac zapájať aj študenti a pra-
covnici vo vedeckej príprave. Priame zapojenie
študentov do prác na vedeckých úlohách podporu-
je rozvoj ich samostatného vedeckého myslenia,
pestuje v nich aktívny prístup k odbornej a ve-
deckej práci a zvyšuje ich dôveru vo vlastné
schopnosti. Je to i cesta k vyhľadávaniu talen-
tovaných jednotlivcov a k ich výchove na vedeckú
prácu. Na výchovu nadaných študentov možno

účelne nadviazať výchovu nových vedeckých pra-
covníkov.

K § 62:

Súčasný a perspektívny rozvoj vedy a tech-
niky v podmienkach rozvinutej socialistickej spo-
ločnosti vyžaduje stále zvyšovanie počtu vedec-
kých a umeleckých pracovníkov. Ich príprava je
jednou z významných úloh vysokých škôl. Na prí-
pravu nových vedeckých a umeleckých pracovní-
kov sa vyberajú talentovaní absolventi vysokých
škôl, ktorí majú predpoklady na vedeckú alebo
umeleckú prácu, sú ideovo vyspelí, triedne a po-
liticky uvedomelí a majú vysoké morálne kvali-
ty. Výchova nových vedeckých pracovníkov sa
uskutočňuje podľa zákona č. 39/1977 Zb.

K § 63:

Vysoké školy udeľujú vedecké hodnosti podľa
zákona č. 53/1964 Zb. o udeľovaní vedeckých
hodností a o štátnej komisii pre vedecké hod-
nosti a vyhlášok č. 64/1977 Zb., č. 65/1977 Zb.
o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností.

K § 64:

Osnova zákona upravuje otázky ďalšieho zvy-
šovania kvalifikácie umeleckých pracovníkov for-
mou umeleckej ašpirantúry na vysokých školách.
Doterajšia úprava obsiahnutá vo vyhláške č. 210/
1959 Ú. v., ktorou sa vydáva organizačný a štu-
dijný poriadok pre umeleckých ašpirantov, nezod-
povedá už dnešným potrebám.

V návrhu zákona sa riešia len základné otáz-
ky umeleckej ašpirantúry a sociálneho postave-
nia umeleckých ašpirantov, a to analogicky ako
pre účastníkov vedeckej výchovy.

Spôsob prijímania, obsah, priebeh a spôsob
ukončenia umeleckej ašpirantúry upravia minis-
terstvá školstva všeobecne závažným právnym
predpisom.

K § 65:

Kvalita prípravy nových vedeckých a ume-
leckých pracovníkov a ďalšie zvyšovanie kvali-
fikácie vedeckých a umeleckých pracovníkov na
vysokých školách je podmienená ich kádrovým
a materiálnym zabezpečením. Vzhľadom na to,
že vysoké školy vychovávajú viac ako polovicu
vedeckých pracovníkov potrebných pre všetky
oblasti spoločenského života, je nevyhnutné, aby
sa na ich prípravu a ďalšie vzdelávanie využívali
aj výskumné a vývojové pracoviská ústredných
orgánov a socialistických organizácii. Tým sa
podstatne zvýši efektívnosť vedeckej alebo ume-
leckej prípravy.

---

50

Rovnako je nevyhnutné rozširovať vzájomnú
spoluprácu vysokých škôl pri výchove nových
vedeckých a umeleckých pracovníkov, spoluprá-
cu s vysokými školami a vedeckými alebo ume-
leckými inštitúciami socialistických štátov, pre-
dovšetkým Zväzu sovietskych socialistických re-
publík, a to najmä vysielaním väčšieho počtu
pracovníkov na vedeckú alebo umeleckú prípra-
vu do týchto štátov. Vysielanie sa zameria pre-
dovšetkým na tie vedno a umelecká odbory, ktoré
zatiaľ nie sú vôbec alebo v dostatočnej miere
v Československej socialistickej republike rozvi-
nutá.

K piatej časti - Spolupráca vysokých škôl
s praxou

K § 66:

Toto ustanovenie upravuje spoluprácu vyso-
kých škôl so spoločenskou praxou a vzájomnú
pomoc vysokých škôl, ČSAV, SAV, ústredných or-
gánov, socialistických organizácii a ich výskum-
ných a vývojových pracovísk pri plnení ich úloh.

Vzájomná pomoc vysokých škôl a uvedených
orgánov a organizácii, pre ktoré vysoké školy
predovšetkým vychovávajú kvalifikované kádre,
sa upravujú v ustanoveniach odseku 1 až 3. Prvou
oblasťou pomoci je pomoc vysokých škôl spolo-
čenskej praxi pri využívaní výsledkov vedeckej
a umeleckej činnosti v rámci možností vysokej
školy aj vykonávaním rôznych prác pre orgány
a organizácie. Ďalšou oblasťou spolupráce je
účasť orgánov a organizácii na činnosti vysokých
škôl, zameraná na dobudúvanie, materiálnej a
kádrovej základne vysokých škôl, vykonávanie
odbornej praxe a společensko-politickej praxe štu-
dentov v orgánoch a organizáciách, ako aj povin-
nosť orgánov a organizácii utvárať pre túto prax
potrebné podmienky. Predpokladá sa, že vzájom-
né vzťahy medzi vysokými školami a orgánmi
a organizáciami, obsah a rozsah pomoci vysokým
školám, ako aj podmienky uskutočňovania od-
bornej a spoločensko-politickej praxe študentov
budú sa konkrétne upravovať dohodami uzaviera-
nými podľa zásad určených vládou Českosloven-
skej socialistickej republiky.

K § 67:

V navrhovanom ustanovení sa v podstate pre-
berá ustanovenie zákona č. 19/1986 Zb. s výnim-
kou oprávnenia vykonávať práce pre jednotlivé
osoby, čo už dnes nezodpovedá úlohám a posla-
niu vysokých škôl v socialistickej spoločnosti.
Novo sa upravuje spôsob- hospodárenia s finanč-
nými prostriedkami získanými vedľajšou hospo-

dárskou činnosťou, ktoré sa ako mimorozpočtové
prostriedky použijú výlučne na rozvoj činností
vysokých škôl časť týchto finančných prostried-
kov sa sústredí na ministerstve školstva a použi-
je sa na rozvoj činnosti tých vysokých škôl, kto-
ré nemajú podmienky na túto činnosť. Vysoké
školy pri vykonávaní prác vo vedľajšej hospodár-
skej činnosti budú postupovať podľa hospodár-
skeho zákonníka a ostatných právnych predpisov.

K šiestej časti - Pracovníci vysokých škôl
K §68:

Osnova zákona vzhľadom na rôznosť a zloži-
tosť úloh vysokých škôl uvádza skupiny všetkých
pracovníkov pôsobiacich na vysokých školách.
Robí sa tak v záujme jednoznačnosti určenia pra-
covnoprávneho postavenia jednotlivých kategórií
pracovníkov vysokých škôl a ich súčastí.

Osnova zákona v ďalších ustanoveniach sa
totiž zaoberá len pracovnoprávnou problematikou
učiteľov vysokých škôl, resp. jednotlivých kate-
górii učiteľov vysokých škôl. Špeciálne v relácii
k Zákonníku práce rieši len niektoré pracovno-
právne vzťahy učiteľov vysokých škôl. Pracovno-
právne vzťahy pracovníkov ďalších kategórii osno-
va neupravuje; rieši ich Zákonník práce, a pred-
pisy vydané na jeho vykonanie, resp. osobitné
predpisy, ako zákon č. 39/1877, Zb. o výchove
nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšo-
vaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov, vyhláš-
ka č. 40/1977 Zb. o zvyšovaní kvalifikácie a hod-
notení tvorivej spôsobilosti vedeckotechnických
pracovníkov, vyhláška č. 55/1977 Zb. o ďalšom
zvyšovaní kvalifikácie a o hodnotení tvorivej spô-
sobilosti vedeckých pracovníkov a pod.

K § 69 až 71:

Osobitným ustanovením, ktoré upravuje po-
stavenie učiteľov vysokých škôl, je predovšetkým
ustanovenie § 69, ktoré upravuje všeobecné pred-
poklady, ktoré musí spínať učiteľ vysokej školy,
a vymedzuje jeho profil.

V ustanovení § 70 sa taxatívne uvádzajú ka-
tegórie učiteľov vysokých škôl a ustanovujú ka-
tegórie vedecko-pedagogických pracovníkov.

Oprava nadväzuje na ustanovenie zákona
č. 39/1977 Zb. tým, že ponecháva určenie kate-
górie vedecko-pedagogických pracovníkov záko-
nom o vysokých školách.

V kategórii učiteľov oproti terajšiemu stavu
sa navrhujú niektoré zmeny. Zákon zavádza jedi-
né označenie "profesor" oproti doterajším ozna-
čeniam priadny profesor" a "mimoriadny profe-
sor". Skúsenosti ukázali, že práva a povinností