30
Dôvodová správa
1. Všeobecná časť
Vysoká školy sú najvyšším stupňom česko-
slovenskej výchovno-vzdelávacej sústavy; sú vý-
znamnými výchovno-vzdelávacími, vedeckými,
umeleckými a kultúrno-politickými inštitúciami
najvyššej úrovne. Ich poslaním je pripravovať vy-
sokovzdelaných, politicky uvedomelých a morálne
vyspelých odborníkov pre všetky oblasti spoločen-
skej činnosti a aktívne sa zúčastňovať na rozvoji
vedy, techniky, umenia, hospodárstva, kultúry a
politického života spoločnosti.
Vysoké školy prešli dlhým a zložitým vývo-
jom. Revolučný prelom v ich vývoji nastal až po
víťazstve pracujúceho ľudu nad reakciou po Feb-
ruári 1948, keď došlo k výraznému kvantitatívnemu
rozvoju vysokých škôl, k zásadnej prestavbe ich
obsahu na princípoch marxizmu-leninzmu a k ich
širokej demokratizácii.
V školskom roku 1945/46 bolo vo vtedajšej
Československej republike 11 vysokých škôl so 44
fakultami a 54902 študentmi. V školskom roku
1979/80 už bolo v Československej socialistickej
republike 38 vysokých škôl so 109 fakultami a
141185 študentmi. Osobitne výrazný bol rozvoj
vysokých škôl na Slovensku, kde v školskom ro-
ku 1945/46 boli iba 3 vysoké školy s 12 fakulta-
mi a s 8872 študentmi, čo tvorilo iba 15, 8% cel-
kového počtu vysokoškolských študentov vo vte-
dajšej Československej republike. V školskom ro-
ku 1979/80 bolo v Slovenskej socialistickej repu-
blike už 13 vysokých škôl so 41 fakultami a
54588 študentmi, čo je 38, 6% z celkového počtu
vysokoškolských študentov v Československej so-
cialistickej republike. Tým, že sa vysokoškolské
štúdium sprístupnilo všetkým sociálnym vrstvám
obyvateľstva, zmenilo sa sociálne zloženie študu-
júcich na vysokých školách. V školskom roku
1978/79 bolo v Československej socialistickej re-
publike z celkového počtu študentov 60, 4 % z ro-
botníckych a roľníckych rodín.
Prvou komplexnou právnou úpravou vysokých
škôl v Československu bol zákon č. 58/1950 Zb.
o vysokých školách. Až do vydania tohto zákona
postavenie vysokých škôl a ich fakúlt upravovalo
37 právnych predpisov, z ktorých iba 7 bolo vy-
daných po roku 1945.
Zákon č. 58/1950 Zb. bol vo vývoji vysokých
škôl v Československu významným medzníkom;
podstatne prispel k prehĺbeniu demokratického
charakteru vysokých škôl, utvoril podmienky pre
ich základné premeny v socialistickom duchu a
pre ich ďalší perspektívny vývoj. Zákon utvoril
právne predpoklady na štúdium detí z robotníc-
kych a roľníckych rodín na vysokých školách a
umožnil formovanie profilu absolventov vysokých
škôl podľa potrieb ľudovodemokratickej spoloč-
nosti.
Víťazstvo socialistických výrobných vzťahov a
vybudovanie základov socializmu v Československu
našlo svoj právny výraz v novej ústave Českoslo-
venskej socialistickej republiky z roku 1960. Zá-
sady tejto ústavy v oblasti výchovy a vzdelávania
i
organizácie vysokých škôl vyjadril zákon č. 19/
1966 Zb. o vysokých školách, ktorý vymedzil ich
úlohy tak, aby zodpovedali potrebám vtedajšej
etapy rozvoja socialistickej spoločnosti a aby vy-
soké školy pri príprave vysokoškolsky vzdelaných
odborníkov vychádzali z marxizmu-leninizmu a
z cieľov komunistickej výchovy. Tento zákon
okrem iného upravil i postgraduálne štúdium ab-
solventov vysokých škôl a formuloval úlohy vy-
sokých škôl vo vedeckej činnosti a vo výchove na
vedeckú prácu.
Pri hodnotení tohto zákona však nemožno
opomenúť, že už v čase, keď sa pripravoval, vzni-
kali v spoločnosti niektoré negatívne tendencie,
ktoré prenikli aj do jeho obsahu. Prejavili sa
najmä v nedôslednom uplatnení princípu demo-
kratického centralizmu a vedúcej úlohy Komunis-
tickej strany Československa pri riadení vysokých
škôl, čo v praží viedlo k tomu, že v mnohých prí-
padoch sa vysoké školy chápali ako "autonómne",
t. j. relatívne samostatné akademické inštitúcie
bez priameho rozhodujúceho a riadiaceho vplyvu
ústredných orgánov štátnej správy a bez výrazné-
ho uplatnenia vedúcej úlohy Komunistickej stra-
ny Československa. Túto nedôslednosť zákona vy-
užili v krízovom období rokov 1968-69 pravico-
vo-oportunistické sily, ktoré začali presadzovať do
činnosti vysokých škôl osobné a skupinové zá-
ujmy, a často aj reakčné politické ciele.
Požiadavka rýchlej konsolidácie na vysokých
školách po krízových rokoch 1968-1969 si vynú-
tila prijatie zákona č. 163/1969 Zb., ktorý zmenil
a doplnil zákon o vysokých školách, čím sa po-
silnila právomoc ministrov školstva najmä pri rie-
šení kádrových a organizačných otázok na vyso-
kých školách. Dôslednou realizáciou tohto zákona
a opatreniami na konsolidáciu v strane a v spo-
ločnosti sa v nasledujúcich rokoch upevnila ve-
dúca úloha Komunistickej strany Československa
na vysokých školách, zlepšilo sa kádrové zloženie
akademických funkcionárov vysokých škôl, ve-
deckých rád a vedúcich katedier a obnovili sa
marxisticko-leninské zásady práce v riadení vyso-
kých škôl. Potreba zmeny počtu po sebe nasle-
40
dujúcich volebných období akademických funkcio-
nárov si vynútila ďalšiu novelizáciu zákona č. 19/
1966 Zb., a to vydaním zákonného opatrenia Pred-
sedníctva Federálneho zhromaždenia č. 18/1976
Zb., ktoré nanovo upravilo znenie § 39, 42 a 45
platného zákona ustanovením jeho § 47a. Toto
ustanovenie umožnilo v mimoriadne odôvodne-
ných prípadoch vymenovať alebo voliť učiteľov vy-
sokej
školy do tej istej funkcie ešte na jedno
ďalšie nasledujúce obdobie.
Náročné úlohy budovania rozvinutej socialis-
tickej spoločnosti, určené XIV. a XV. zjazdom Ko-
munistickej strany Československa, zvýraznili po-
stavenie a význam vysokých škôl v živote našej
spoločnosti. Preto v období po XIV. zjazde Komu-
nistickej strany Československa venovali straníc-
ke a štátne orgány mimoriadnu pozornosť výcho-
ve a vzdelávaniu na vysokých školách i ďalším
úlohám vysokých škôl. Týmito otázkami sa za-
oberali niekoľkokrát zasadnutia Ústredného
výboru Komunistickej strany Československa
(v októbri 1972, v júli 1973 a v máji 1974). Naj-
významnejšími politickými dokumentmi v oblasti
školstva po XV. zjazde Komunistickej strany Čes-
koslovenska sú "Dokument o ďalšom rozvoji Česko-
slovenskej výchovnovzdelávacej sústavy" schvále-
ný Predsedníctvom Ústredného výboru Komunis-
tickej strany Československa 4. júna 1976 (ďalej
len "dokument") a "Úlohy vysokých škôl po XV.
zjazde Komunistickej strany Československa",
schválené Predsedníctvom Ústredného výboru Ko-
munistickej strany Československa 11. marca 1977.
Tieto dokumenty znamenajú novú etapu vo vývo-
ji vysokých škôl v Československej socialistickej
republike, zvyšujú a kladú kvalitatívne nové po-
žiadavky na prípravu vysokoškolsky vzdelaných
odborníkov a na výchovu vedeckého dorastu na
ďalší rozvoj našej socialistickej ekonomiky, tech-
niky, kultúry a vedy.
Plnenie týchto požiadaviek je v rozhodujúcej
miere spoločenskou funkciou vysokých škôl. Vy-
konávajú Ju svojou politickovýchovnou, pedago-
gickou, vedeckou alebo umeleckou činnosťou.
Uvedené nové požiadavky môžu však vysoké ško-
ly splniť len po kvalitatívnych zmenách v obsahu
výučby, modernými a novému cieľu adekvátnymi
metódami výchovno-vzdelávacej činnosti a úzkou
spoluprácou s praxou.
Preto sa na vysokých školách uskutočňuje pre-
stavba štúdia, zdokonaľuje sa jeho obsah, moder-
nizujú a racionalizujú sa metódy a organizácia
výchovno-vzdelávacieho procesu. Mimoriadny dô-
raz sa kladie na úzku spätosť vysokých škôl
s praxou, na lepšie a účinnejšie využívanie ve-
deckého potenciálu vysokých škôl, na zvýšenie
podielu vedy na plánovitom a sústavnom rozvoji
materiálno-technickej základne, našej socialistic-
kej, ekonomiky i na úlohy vysokých škôl v spo-
ločenskovednej oblasti.
V súvislosti s tým sa optimalizuje dĺžka vy-
sokoškolského štúdia, mení sa nomenklatúra štu-
dijných odborov a profily absolventov a pripravuje
sa návrh systému postgraduálneho štúdia, ktorého
osobitná právna úprava sa predpokladá. Kladie sa
dôraz na výchovu vysokoškolsky vzdelaných pra-
covníkov s hlbokou teoretickou prípravou a so šir-
ším odborným profilom, schopných adaptovať sa
vo svojom odbore na špecializované činnosti po-
dľa konkrétnych potrieb spoločenskej praxe.
Prehlbuje sa ideovo-politická výchova s cie-
ľom dosiahnuť vyššie morálne a charakterové
kvality týchto odborníkov, účinnejšie formovať ich
socialistické uvedomenie a zodpovedný vzťah
k práci, ich socialistické vlastenectvo a
iterna-
cionalizmus.
Osobitná pozornosť sa venuje výberu a vý-
chove mimoriadne nadaných a talentovaných štu-
dentov v snahe vytvoriť dostatočné kádrové re-
zervy pre celú oblasť vysokého školstva, vedy a
výskumu.
Vzhľadom na rýchly rozvoj vedy a techniky
i na stále sa zvyšujúci záujem o vysokoškolské
štúdium bude treba ešte viac rozvinúť formy
štú-
dia popri zamestnaní a lepšie využívať ďalšie for-
my štúdia na prípravu odborníkov v netradičných
a prelínajúcich sa študijných odboroch.
Realizácia uvedených úloh objektívne vyža-
duje skvalitniť i celkovú úroveň riadenia vyso-
kých škôl, urobiť potrebné zmeny v ich organizá-
cii a ich činnosť zabezpečiť aj kádrové a mate-
riálne.
Pri príprave týchto zámerov, prihliadajúcich
na skúsenosti Sovietskeho zväzu a ostatných so-
cialistických krajín a vyplývajúcich z dokumentu
a z "Úloh vysokých škôl po XV. zjazde KSČ" sa
ukázalo, že zákon o vysokých školách z roku
1966 je vývojom v mnohých veciach už prekonaný,
že neumožňuje tieto nové zámery plne uskutočniť.
Preto sa predkladá návrh nového zákona o vyso-
kých školách, ktorý
je v súlade s uvedenými stra-
níckymi dokumentmi a zodpovedá potrebám roz-
víjajúcej sa socialistickej spoločnosti. Návrh zá-
kona vyjadruje princíp vedúcej úlohy Komunistic-
kej strany Československa v činnosti vysokých
škôl; v riadení vysokých škôl ministerstvami
školstva dôsledne uplatňuje zásadu demokratic-
kého centralizmu. Utvára predpoklady na zjedno-
tenie a upevnenie organizácie vysokých škôl a
obsahovú prestavbu vysokoškolského štúdia po-
dľa požiadaviek praxe. Je východiskom pre sú-
stavné skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho pro-
cesu, vedeckej práce a pre ďalší celkový rozvoj
československého vysokého školstva.
41
Návrh zákona vychádza zo zásad zákona o vy-
sokých školách, schválených uznesením Predsed-
níctva ÚV KSČ z 19. mája 1978 a uznesením vlády
ČSSR z 1. júna 1978 č. 154, prerokovaných vo vý-
boroch Federálneho zhromaždenia, Českej národ-
nej rady a Slovenskej národnej rady.
Forma zákona Federálneho zhromaždenia Je
z ústavnoprávneho hľadiska odôvodnená čl. 37
ods. 2 ústavného zákona č. 143/1966 Zb. o čes-
koslovenskej federácii, podľa ktorého Federálne
zhromaždenie prijíma zákony uvedené v citova-
nom ustanovení, podľa ktorých - s výnimkami
určenými ústavnými zákonmi - výkon patri
v plnom rozsahu orgánom republík. Takým záko-
nom Je
i zákon o vysokých školách. I o tomto zá-
kone platí podľa čl. 38 ods. 2, že kým federálne
zákonodarstvo neupraví v celom rozsahu veci uve-
dené v čl. 37 ods. 2, môžu ich národné rady
upraviť vlastným zákonodarstvom. Návrh
je preto
koncipovaný ako zákon Federálneho zhromažde-
nia, ktorým sa majú upraviť otázky vysokých
škôl v celom rozsahu.
Vzhľadom na to, že vláda Československej so-
cialistickej republiky a vlády republík už v roku
1976 schválili zásadu, že realizácia dokumentu
o ďalšom rozvoji československej výchovno-vzde-
lávacej sústavy sa bude ekonomicky uskutočňovať
postupne v ročných vykonávacích plánoch a roz-
počtoch a táto zásada sa už v praxi uplatňuje,
nevyžiada si prijatie zákona o vysokých ško-
lách v roku 1980 ani v ďalších rokoch zvýšenie
plánu a rozpočtu. Možno očakávať, že zákon o vy-
sokých školách ovplyvní v pozitívnom smere
rozvoj ekonomiky a ostatných oblasti českoslo-
venskej socialistickej spoločnosti.
B. Osobitná časť
K prvej časti - Základné ustanovenia
K § 1:
Základné ustanovenia osnovy zákona o vyso-
kých školách upravujú zásadné otázky vysokých
škôl, ktoré v Československej socialistickej re-
publike tvoria jednotný systém.
Vysoké školy sú najvyšším stupňom výchov-
no-vzdelávacej sústavy československej socialis-
tickej republiky a súčasne i vedeckými a kultúr-
nymi inštitúciami najvyššej úrovne. Táto povaha
vysokých škôl je určená ich spoločenskou funk-
ciou. Vyjadruje aj základné princípy činnosti vy-
sokých škôl, ktoré v celej svojej práci spájajú
vedu, výchovu a vzdelávanie, a tak sa svojou čin-
nosťou zúčastňujú na budovaní rozvinutej socialis-
tickej spoločnosti.
V základných ustanoveniach osnovy zákona
sa vyjadruje úloha Československej socialistickej
republiky pri zabezpečovaní činnosti vysokých
škôl, pri utváraní podmienok rozvoja týchto štát-
nych inštitúcií a pri ich účasti na rozvoji pokro-
kovej vedy, techniky a kultúry.
K § 2:
Ustanovenie § 2 osnovy zákona špecifikuje
základné funkcie československých vysokých škôl,
ktorými sú výchovno-vzdelávacia, vedecká alebo
umelecká činnosť a pomoc vysokých škôl praxi.
Ťažiskom a hlavnou úlohou vysokých škôl je
výchovno-vzdelávacia činnosť, výchova politicky a
morálne vyspelých, vysokovzdelaných a odborne
pripravených absolventov na prácu vo všetkých
oblastiach života rozvinutej socialistickej spo-
ločnosti.
Ďalšou funkciou vysokých škôl je ich vlastná
vedecká alebo umelecká činnosť, účasť na rozvoji
pokrokovej vedy, techniky a umenia, ktorá sa pre-
tavuje vedeckou alebo umeleckou činnosťou uči-
telov a pracovníkov vysokých škôl, ako aj účasťou
študentov na vedeckej práci.
Treťou z hlavných funkcií vysokých škôl je
pomoc a spolupráca vysokých škôl s praxou vo
všetkých oblastiach národného hospodárstva, vedy
a kultúry. Tu sa realizuje vedecký a odborný po-
tenciál vysokých škôl pri zavádzaní výsledkov ve-
dy a techniky alebo pri riešení iných aktuálnych
potrieb spoločenskej praxe.
K § 3-5:
Osnova preberá tradičné delenie vysokých
škôl na vysoké školy univerzitného, technického,
ekonomického, pôdohospodárskeho a umeleckého
smeru.
Delenie vysokých škôl podľa uvedených sme-
rov je potrebné aj z toho dôvodu, že umožňuje
rovnaké organizačné usporiadanie štúdia na vy-
sokých školách toho istého smeru. Z delenia vy-
sokých škôl na uvedené smery vychádza aj úpra-
va ukončovania štúdia na vysokých školách i pri-
znávanie titulov vysokými školami. Z navrhova-
nej úpravy vychádza a) spôsob a podmienky ukon-
čovania štúdia na všetkých školách rovnakého
smeru v celej Československej socialistickej repu-
blike (§ 40 a ďalšie).
Osnova novo upravuje aj členenie fakúlt po-
dľa ustanovených smerov. Osnova ustanovuje, že
fakulty konkrétnej vysokej školy sú rovnakého
smeru ako vysoká škola. Berie však do úvahy
skutočnosť, že prehlbovanie odborného zamerania
vysokých škôl a koncentrácia siete vysokých škôl
môže vyvolať potrebu zriaďovať vysoké školy
42
i kombinovaného smeru. Preto osnova umožňuje
v odôvodnených prípadoch zriaďovať na konkrét-
nej vysokej škole aj fakultu iného smeru, ako je
vysoká škola, ktorej je súčasťou. Ak sa na vysokej
škole zriadi fakulta aj iného smeru, bude pre
právne určenie vzťahov rozhodujúci smer fakulty
a nie vysokej školy.
Príloha pripojená k osnove zákona o vysokých
školách nemá normatívnu povahu. Rovnako ako
príloha k zákonu č. 19/1966 Zb. len informuje
o vysokých školách, o členení vysokých škôl,
resp. fakúlt podľa jednotlivých smerov, ktoré
existujú ku dňu predloženia osnovy zákona Fe-
derálnemu zhromaždeniu.
Základné ustanovenia osnovy obsahujú v § 3
ods. 2 aj charakteristiku vysokých škôl ako štát-
nych rozpočtových organizácií, čím sa určuje aj
ich právne postavenie a vzťahy k štátnemu roz-
počtu.
V navrhovanom ustanovení § 4 a § 5 ods. 2
osnova rieši spôsob zriaďovania vysokých škôl a
fakúlt. V záujme jednotného systému českosloven-
ských vysokých škôl sa zriaďovanie, zlučovanie,
rozdeľovanie a zrušovanie rovnako ako určovanie
názvu, sídla a smeru vyhradzuje pri vysokých ško-
lách zákonu Federálneho zhromaždenia, pri fa-
kultách nariadeniu vlády Československej socia-
listickej republiky.
K druhej časti - Organizácia a riadenie vysokých
škôl
K § 8-10:
Osnova zákona súborne upravuje organizačnú
štruktúru československého vysokého školstva.
Zdôrazňuje postavenie vysokých škôl ako základ-
ných súčasti školského systému a upravuje ich
vnútorné organizačné členenie. Ďalej upravuje
postavenie fakúlt ako súčasti vysokej školy i po-
stavenie vedeckovýskumných ústavov a účelo-
vých zriadení a pod., ktoré sa môžu zriaďovať ako
súčasti vysokých škôl.
Fakulty ako základné organizačné útvary vy-
sokých škôl (§ 7) majú v rámci vysokých škôl
špecifické postavenie. Prejavuje sa to predovšet-
kým pri organizovaní výchovno-vzdelávacieho
procesu podľa jednotlivých odborov vysokoškol-
ského štúdia, na ktoré sa prijímajú študenti (§ 36
a ďalšie).
Členenie vysokých škôl na fakulty nie je obli-
gatórne. Osnova, pripúšťa existenciu vysokých
škôl, ktoré sa nečlenia na fakulty.
Osnova preberá v § (nečitateľné) právom overené orga-
nizačné usporiadanie vysokých škôl a fakúlt podľa
(nečitateľné) sa zriaďujú ako základné praco-
viská fakulty alebo vysokej školy podľa jednotli-
vých študijných predmetov alebo študijných ved-
ných odborov, zodpovedajúcich náplni výchovno-
vzdelávacej činnosti fakulty alebo vysokej školy.
V organizačnom usporiadaní vysokej školy ne-
predstavujú katedry inštitucionálnu súčasť vyso-
kej školy, ale iba jednu z foriem organizačného
usporiadania práce vysokých škôl.
Osnova zákona upravuje zriaďovanie katedier
(§ 8 ods. 2). Osobitne upravuje zriaďovanie vojen-
ských katedier vysokých škôl (§ 8 ods. 3). Z oso-
bitných predpisov vyplýva, že ministri školstva
postupujú pri zriaďovaní vojenských katedier po
dohode s Federálnym ministerstvom národnej
obrany.
Osnova upravuje postavenie vedecko-pedago-
gických a vedeckovýskumných a vývojových pra-
covísk a ústavov zriadených v rámci vysokej ško-
ly ako ich súčasť (§ 9). Okrem vedeckovýskum-
nej činnosti zabezpečujú tieto pracoviská vysokej
školy v určenom rozsahu aj účasť na výchovno-
vzdelávacom procese vysokých škôl.
Ústavy sú súčasťou vysokej školy alebo fa-
kulty zabezpečujúce predovšetkým výučbu študij-
ných predmetov spoločných pre viac fakúlt alebo
vysokých škôl, ako napr. ústavy marxizmu-leni-
nizmu, ktoré budú takto konštituované. Osnova
upravuje ich postavenie v § 9 ods. 2.
Ústavy marxizmu-leninizmu zriaďované nevy-
sokých školách podľa § 9 ods. 2 budú i naďalej
plniť aj funkciu katedier pre odbory marxizmu-
leninizmu.
Výskumné ústavy vysokých škôl sú súčasťou
výskumnej a vývojovej základne. Preto ich zria-
ďovanie predpokladá predbežné prerokovanie a
vyjadrenie orgánov, do pôsobnosti ktorých patri
zabezpečovanie rozvoja výskumnej a vývojovej zá-
kladne.
V záujme jednotného prístupu, koncentrácie
síl a prostriedkov a ich efektívnejšieho využívania
sa ustanovuje, že ústavy a iné výskumné a vý-
vojové pracoviská na vysokých školách a fakul-
tách zriaďujú a zrušujú ministri školstva spravid-
la na návrh rektora. Takýto postup výrazne pod-
porí integračné tendencie, ktoré sa presadzujú
v organizáciách vedeckého výskumu.
Štruktúru vysokých škôl dopĺňa úprava po-
stavenia účelových zariadení (§ 10), ktoré sa mô-
žu zriaďovať podľa potrieb vysokej školy ako ich
súčasť. Účelovými zariadeniami budú napr. škol-
ské poľnohospodárske a lesné podniky, študijné
informačné strediská, výpočtové strediská, štu-
dentské jedálne, študentské domovy a pod. Pred-
pokladá sa, že niektoré z týchto zariadení budú
súhlas viacerým vysokým školám. Ustanovenie súhlase ministerstva školstva na ich zriaďovanie
43
alebo zrušovanie sleduje cieľ zabezpečiť účelnejšie
a efektívnejšie využívanie hmotných a finančných
prostriedkov a kádrových zdrojov a koordinovať
možnosti vysokých škôl.
K § 11:
Osobitne sa upravuje zriaďovanie organizácií
pre výskum a riešenie otázok riadenia a rozvoja
vysokých škôl riadených priamo ministerstvom
školstva. Táto úprava je odôvodnená mimoriadnou
náročnosťou, veľkým spoločenským významom a
závažnými spoločenskými dôsledkami riešenia
otázok rozvoja vysokých škôl na vedeckom zákla-
de. Pri zriaďovaní týchto organizácii sa bude po-
stupovať podľa všeobecne závažných právnych
predpisov, predovšetkým podľa predpisov plat-
ných pre zriaďovanie rozpočtových alebo hospo-
dárskych organizácii priamo riadených ústredným
orgánom štátnej správy.
K § 12:
Osnova zákona upravuje postavenie rektorov
v nadväznosti na ustanovenie čl. 61 ods. 1 písm.
ch) ústavného zákona o československej federácii
aj postup pri vymenúvaní rektorov vysokých škôl.
Podľa citovaného článku ústavného zákona
o československej federácii vymenúva rektorov
vysokých škôl na návrh príslušných orgánov Čes-
kej socialistickej republiky a Slovenskej socialis-
tickej republiky prezident Československej socia-
listickej republiky. Osnova ustanovuje, že orgánmi
príslušnými na predkladanie návrhov na vymeno-
vanie rektorov sú vlády republík.
K § 13-17:
Osnova zákona upravuje postavenie ostatných
funkcionárov vysokých škôl vrátane postavenia
riaditeľov ústavov marxizmu-leninizmu, ako aj
spôsob ustanovovania funkcionárov uvedených
v § 13 až 17 do funkcie.
K g 18:
Osnova zákona oproti doterajšej právnej úpra-
ve upúšťa od voľby akademických funkcionárov
vedeckými radami vysokých škôl, resp. fakúlt
uvedených v § 13-15 a nahrádza ho vymenúva-
ním, resp. ustanovovaním. Ponecháva funkčné ob-
dobie, ale s tým rozdielom, že miesto 3 rokov
trvá funkčné obdobie 5 rokov, pričom v záujme
kontinuity riadenia umožňuje, aby ten istý funk-
cionár mohol byť vymenovaný, resp. ustanovený
do tej istej funkcie na niekoľko po sebe idúcich
funkčných období.
Päťročnému funkčnému obdobiu zodpovedá
i hodnotenie činnosti funkcionárov vysokých škôl
uvedených v § 12-17.
K § 20:
Vedecké rady vysokých škôl a fakúlt, na vy-
sokých školách umeleckého smeru, umelecké rady
vysokých škôl a fakúlt sa v návrhu zákona upra-
vujú ako poradné a iniciatívne orgány rektora,
pripadne dekana. V tomto postavení im patrí
prerokúvať zásadné a koncepčné otázky činnosti
a rozvoja vysokých škôl alebo fakúlt bez práva
o týchto otázkach rozhodovať. Do náplne práce
vedeckých rád patri a) vyjadrovať sa k vymenú-
vaniu, resp. ustanovovaniu funkcionárov vysokých
škôl.
Zmena postavenia vedeckých rád zodpovedá
posilneniu postavenia a pôsobnosti ministrov a
ministerstiev školstva pri riadení vysokých škôl,
ako aj zvýšenej zodpovednosti rektora (dekana)
za činnosť vysokej školy (fakulty).
Osnova zákona ustanovuje, že vedecké rady
vysokých škôl a fakúlt zabezpečujú aj ďalšie úlo-
hy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Podľa
§ 63 osnovy zákona patri vedeckým radám zabez-
pečovať úlohy, spojené s udeľovaním vedeckých
hodnosti podľa zákona č. 53/1964 Zb. o udeľo-
vaní vedeckých hodností a podľa vyhlášok č. 64/
1977 Zb. a č. 65/1977 Zb., a to: zriaďovať komisie
pre obhajoby kandidátskych dizertácií (§3), roz-
hodovať o udeľovaní a odňatí vedeckých hodností
(§ 5 a 42), o oslobodení od kandidátskych skú-
šok (§ 14), o žiadosti o povolenie obhajoby a
v prípadoch uvedených v § 20 a 33 o nostrifikácii
vedeckých
hodností a skúšok (§ 44 až 50).
K § 21 a 22:
Navrhované ustanovenie § 21 upravuje riade-
nie vysokých škôl ministerstvami, resp. ministra-
mi školstva, pričom oproti platnému zákonu sa
podstatne posilňuje ich právomoc. Ministri škol-
stva najmä určujú zásady rozvoja vysokých škôl,
učebné plány študijných odborov i základné úlohy
výchovno-vzdelávacej a ostatnej činnosti vyso-
kých škôl. Vymedzením týchto úloh v riadení
vysokých škôl sa jednotne zabezpečujú zásadné a
koncepčné otázky školskej politiky na celom úze-
mí Československej socialistickej republiky. Úpra-
va nie je len určením kompetencie ministerstiev
a ministrov školstva, ale je úpravou riadenia tých
otázok, ktoré sa týkajú obsahu a náplne činnosti
vysokých škôl. Ministerstvá školstva pri riadení
vysokých škôl napr. schvaľujú edičné plány vy-
sokoškolských učebníc a príručiek, vysokoškolské
učebnice a plnia i ďalšie úlohy vyplývajúce z ich
postavenia ako ústredných orgánov štátnej správy
pre oblasť školstva.
44
Špecifickým je ustanovenie § 22 o inšpekcii
vysokých škôl, ktorú vykonávajú ministerstvá
školstva. Ministerstvo školstva na vykonávanie
inšpekcie na vysokých školách, najmä pri kon-
trole obsahu, metód a výsledkov výchovno-vzdelá-
vacej činnosti, si môže vytvárať i odborné aktívy.
K §23:
Osnova zákona v § 23 upravuje právomoc
rektora pri riadení vysokej školy a demon-
štratívnym spôsobom uvádza hlavné činnosti spo-
jené s touto funkciou. V súlade so zásadou demo-
kratického centralizmu sa podstatne zvýrazňuje
zodpovednosť rektora za výchovno-vzdelávaciu a
vedeckú
činnosť vysokej školy. Posilnenie posta-
venia rektora zodpovedá integračným tendenciám
v štruktúre vysokých škôl i snahe zabezpečovať
racionálnejšiu a efektívnejšiu koncentráciu ich
riadenia. V súlade s týmito zásadami sa v oblasti
riadenia na vysokej škole účelne sústredí výučba
spoločných predmetov, riadenie vedy a výskumu,
kádrová a personálna práca i hospodárska a ad-
ministratívna činnosť.
Úlohy uvedené v odseku 1 a 2 majú vše-
obecnú povahu; vzťahujú sa na riadenie celej vy-
sokej školy. Ďalšie konkrétne úlohy rektora, vy-
plývajúce z funkcie rektora, vyplývajú z ďalších
ustanovení osnovy, a to z § 8, 9, 10, 13, 17, 18, 19,
29, 54, 57, 79, 80, 81 a 83.
K § 24 a 25:
Keďže je účelné upraviť riadenie vysokej ško-
ly súborne, upravuje sa v tejto oblasti aj posta-
venie kvestora i výkonného aparátu vysokej ško-
ly, ktorým je rektorát. Pri úprave týchto otázok
sa v podstate vecne preberajú ustanovenia dote-
rajšieho zákona o vysokých
školách, ale presnej-
šie sa určuje zodpovednosť kvestora rektorovi za
hospodársku a administratívnu činnosť vysokej
školy. Osnova určuje, že kvestor v rozsahu vy-
medzenom štatútom vysokej
školy zastupuje v hos-
podárskych a administratívnych veciach rektora.
Výkon v hospodárskych a administratívnych ve-
ciach sa takto odlišuje od zabezpečovania hlav-
ných úloh vysokej
školy, ako sú charakterizova-
né v § 2 osnovy. Súčasne sa vychádza zo zásady,
že hospodársko-správny aparát vysokej školy je
zodpovedný za prípravu a vykonanie rozhodnutí
funkcionárov vysokej školy. Tým odbremeňuje
funkcionárov vysokej školy od organizačných a
administratívnych prác. Na vymenúvanie kvestora
ako vedúceho výkonného utvára vysokej školy sa
vzťahuje so všetkými dôsledkami ustanovenie
§ 27 ods. 4 Zákonníka práce.
K § 26:
Ustanovenie § 26 vymedzuje právomoc a zod-
povednosť dekana v súlade s navrhovaným posta-
vením a pracovnou náplňou fakulty
i s predpo-
kladaným odbremenením dekanov fakúlt od nie-
ktorých, najmä hospodárskych činnosti. Preto sa
ťažisko práce dekana
jednoznačne sústreďuje do
oblasti riadenia a kontroly výchovno-vzdelávacej
a vedeckej (umeleckej) činnosti. V osobitne odô-
vodnených prípadoch môže štatút vysokej školy
zveriť dekanovi aj riadenie hospodárskej činnosti
v rozsahu potrebnom na plnenie úloh fakulty.
Právomoc dekana v oblasti kádrovej a perso-
nálnej práce sa odvodzuje od právomoci rektora.
K §27:
V dôsledku toho, že hospodársku činnosť bu-
de prevažne zabezpečovať rektorát vysokej
školy,
pôsobnosť dekanátov fakúlt sa bude zameriavať
najmä na prípravu rozhodnutí dekana v
študij-
ných veciach a na zabezpečovanie účasti fakulty
na plnení plánu rozvoja vedy a techniky vysokej
školy. Tým sa podstatne mení doterajšie postave-
nie, charakter a úlohy dekanátov. Zmení sa tým
aj postavenie, úlohy a náplň práce tajomníka fa-
kulty, ktorý sa v podstate stáva vedúcim malého
správneho útvaru fakulty. Na niektorých malých
vysokých školách bude možno sústrediť adminis-
tratívnu agendu fakulty na rektoráty v takom roz-
sahu, že nebude nevyhnutné na fakulte zriaďovať
funkciu tajomníka.
K §28:
Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa
bližšie určuje a konkretizuje obsah práce vedú-
ceho katedry. Z úloh, ktoré zabezpečuje, vyplýva
jeho konkrétna zodpovednosť za plnenie výchov-
no-vzdelávacích úloh a jeho kľúčový význam pre
rozvoj študijného odboru, vedného odboru a štu-
dijných predmetov zverených katedre. Tým sa
odôvodňuje i jeho zaradenie do kategórie funkcio-
nárov vysokej
školy.
K § 29:
Nová úprava vydávania štatútov vysokých
škôl predstavuje závažnú zmenu oproti doterajšie-
mu stavu. Oprava umožňuje ministerstvám škol-
stva na rozdiel od ustanovenia § 53 zákona č. 19/
1966 Zb. určiť konkrétnu organizáciu jednotlivých
vysokých škôl, vzťahy medzi vysokou školou, Jej
fakultami, katedrami a ďalšími súčasťami a vy-
medziť úlohy funkcionárov a ostatných vedúcich
pracovníkov vysokej
školy. Význam štatútov je aj
v tom, že sú vysoké školy rôzne členené, majú
rôznu organizáciu a štatúty umožňujú z jedného