51

riadnych a mimoriadnych profesorov sú v pod-
state rovnaké, a preto nie je doterajšie členenie
odôvodnené. Zjednotenie doterajšieho označenia
vychádza aj z požiadaviek vyššej politickej a od-
bornej náročnosti na funkciu profesora.

V porovnaní s doterajším stavom vypúšťajú
sa z kategórie učiteľov "odborní inštruktori". Ide
o skupinu pracovníkov, ktorá charakterom svojej
práce je totožná s odbornými a technickými pra-
covníkmi. Odborní inštruktori nemajú spravidla
vysokoškolské vzdelanie, a preto je problematic-
ké ich zaradenie do kategórie učiteľov. Podľa
§ 103 ods. 2 doterajší odborní inštruktori zosta-
nú aj naďalej na vysokej škole, ďalší pracovníci
sa však už nebudú prijímať do tejto funkcie. Ich
úlohy prevezmú technickí a odborní pracovnici.

V odseku 2 tohto paragrafu sa novo zavádza
vzhľadom na postavenie a úlohy, ktoré profesori,
docenti, odborní asistenti a asistenti vykonávajú,
pripadne na vykonávanie ktorých sa pripravujú,
označenie "vedecko-pedagogickí pracovníci". S tým-
to označením počíta aj zákon č. 39/1977 Zb.
o výchove nových vedeckých pracovníkov a
o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pra-
covníkov a platové poriadky pre učiteľov vyso-
kých škôl. Medzi vedecko-pedagogickými pracov-
níkmi sa neuvádzajú lektori, pretože ich práca
má prevažne pedagogický charakter a nezlučuje
v sebe jednotu pedagogickej funkcie s funkciou
vedeckovýskumnou.

Toto ustanovenie v podstate vyjadruje do-
terajší faktický stav tak, ako sa ustálil v prie-
behu vývoja postavenia učiteľov vysokých škôl.
Odstraňuje, najmä na základe skúsenosti z pra-
xe, možnosť rôzneho výkladu vedecko-pedagogic-
kých titulov "profesor" a "docent", ktoré môžu
byť súčasne funkčným označením určitých kate-
górii vedecko-pedagogických pracovníkov, kto-
rých pracovnoprávny pomer je založený na zmlu-
ve. V záujme úplnosti a jednoznačnosti upravuje
sa v tomto ustanovení i označenie ostatných uči-
teľov vysokých škôl ako funkčné označenie pra-
covníka vysokej školy. Táto úprava predpokladá,
že uzavretiu pracovnej zmluvy alebo zmene ob-
sahu pracovnej zmluvy, ak ide o určenie druhu
práce (funkcie) profesora alebo docenta podľa
§ 29 ods. 1 písm. a), prípadne § 36 ods. 1 Zákon-
níka práce, predchádza vymenovanie za profeso-
ra alebo docenta. V súvislosti s vymenovaním
možno dohodnúť s nimi aj miesto pôsobiska, ako
to vyplýva z § 77.

K § 72:

Výpočet povinnosti uvedených v § 72 ods. 1
sa týka všetkých učiteľov vysokých škôl; na lek-
torov sa tieto povinnosti vzťahujú len v rozsahu
určenom ministerstvom školstva. Pritom sa vy-

chádza zo zásady jednoty povinností a práv učite-
ľov vysokých škôl. Toto ustanovenie len konkre-
tizuje pre učiteľov vysokých škôl základné po-
vinnosti pracovníkov uvedené v § 73 Zákonníka
práce.

Povinnosti uvedené v § 72 ods. 2 sú práv-
nymi povinnosťami len v tom prípade, ak boli
učitelia poverení ich plnením.

Práva učiteľov vysokých škôl (odsek 4) sú
formulované tak, aby si učitelia vysokých škôl
mohli plniť svoje základné povinnosti.

K § 73-78:

Osnova zákona upravuje získavanie vedecko-
pedagogického, resp. umelecko-pedagogického ti-
tulu "profesor" a "docent" vymenúvaním.

Oprava vymenúvania profesorov vysokých
škôl nadväzuje na ustanovenie čl. 61 ods. 1
písm. ch) ústavného zákona o československej
federácii, podľa ktorého profesorov vysokých škôl
vymenúva prezident Československej socialistic-
kej republiky na návrh príslušných orgánov re-
publík. Osnova určuje za príslušné orgány Českej
socialistickej republiky a Slovenskej socialistic-
kej republiky vlády republík.

Podmienky na vymenúvanie profesorov sa
v podstate preberajú z doterajšej úpravy. Patrí
k nim i preukazovanie vedeckej spôsobilosti vy-
tvorením významných spoločenských prác. Tak-
to sa požadovaná vedecká kvalifikácia, ktorá ako
jedno z hlavných kritérií zahrňuje i dosiahnutie
vedeckej hodnosti, vyjadruje v širších súvislos-
tiach.

Vymenúvanie profesorov sa podstatne pre-
berá z doterajšej úpravy s tým, že sa nevyžaduje
vedecká hodnosť, ale preukázanie vedeckej spô-
sobilosti vytvorením významných spoločenských
prác. Pritom však jedným z hlavných kritérií
hodnotenia vedeckej práce budú práce, na zá-
klade ktorých bola udelená vedecká hodnosť. Po-
číta sa so zjednodušením vymenovacieho konania
profesorov a docentov, čo umožní získať pre pô-
sobenie na vysokých školách i vynikajúcich od-
borníkov z praxe; u docentov sa upúšťa od ha-
bilitačného konania.

Získaný vedecko-pedagogický alebo umelec-
ko-pedagogický titul zostáva učiteľovi aj po roz-
viazaní pracovného pomeru na vysokej škole. Ti-
tul možno učiteľovi odňať len za podmienok uve-
dených v tomto ustanovení. Toto znenie vychádza
z doterajšej právnej úpravy.

K § 77:

Navrhované ustanovenie § 77 umožňuje mi-
nistrovi školstva, aby v záujme riešenia kádrovej

52

situácie a zlepšenia kvalifikačnej štruktúry na
vysokej škole dohodol s profesormi, prípadne do-
centmi v súvislosti s ich vymenovaním miesto ich
pôsobenia vo funkcii "profesor" alebo "docent".

K § 78:

Ministerstvo školstva urči počet pracovných
miest učiteľov pre jednotlivé vysoká školy v sú-
lade s požiadavkou plánovitého kádrového vyba-
venia vysokých škôl. Týmto ustanovením sa roz-
širuje zásada konkurzného obsadzovania miest
na všetkých učiteľov vysokých škôl. Toto usta-
novenie nadväzuje na § 51 ods. 1 písm. b) Zá-
konníka práce a je spojená s dôsledkami z neho
vyplývajúcimi. Ministerstvo školstva upraví vo
vykonávacom predpise, v ktorých prípadoch sa
volné miesta neobsadzujú konkurzom.

K § 78:

Osnova zákona rieši vznik, zmenu a rozvia-
zanie pracovného pomeru pracovníkov vysokých
škôl. Špeciálne upravuje uzavieranie pracovných
zmlúv s profesormi a docentmi vysokých škôl,
pričom v súlade s doterajšou úpravou podľa zá-
kona č. 183/1969 Zb. umožňuje ministrovi škol-
stva uzavierať pracovné zmluvy a rozviazať pra-
covné pomery s profesormi a docentmi namiesto
rektora.

K § 80:

Úprava skončenia pracovného pomeru učite-
ľov vysokých škôl je špeciálnou úpravou vo
vzťahu k Zákonníku práce. Vyplýva to zo špeci-
fického postavenia a úloh učiteľov vysokých škôl.
Výnimku určeného veku možno povoliť, ak má
učiteľ na ďalšie pôsobenie na vysokej škole
pracovné predpoklady. V kladnom prípade sa
pracovný pomer učiteľa zmení na pracovný po-
mer na určitý čas. Toto ustanovenie však neob-
medzuje možnosť učiteľov vysokých škôl rozvia-
zať pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Tak-
isto nie sú dotknuté ich nároky upravené pred-
pismi o sociálnom zabezpečení.

K § 81 a 82:

Oprava realizuje požiadavku spojenia vyso-
kých škôl so spoločenskou praxou aj touto špe-
cifickou formou. Dočasné pôsobenie učiteľov vy-
sokých škôl na iných pracoviskách bude možné
riešiť uplatnením ustanovení § 25 ods. 2 písm. c)
a § 90 v spojení s § 56, 70 a 232 Zákonníka prá-
ce; pomôže to vo väčšej miere rozvíjať spolu-
prácu vysokých škôl s vysokými školami a inými
výskumnými a vývojovými zariadeniami v zahra-
ničí, predovšetkým v socialistických štátoch, a

rozvíjať Integračné tendencie v tejto oblasti
v rámci socialistického spoločenstva.

Ustanovenie § 82 nadväzuje na § 7 Zákonní-
ka práce (pre prijatie cudzinca do pracovného
pomeru sa vyžaduje povolenie pobytu na území
Československej socialistickej republiky).

K siedmej časti - Zriaďovanie zariadení a orga-
nizácii na vydávanie učebných textov, účelových
publikácii a učebníc

K § 83:

Navrhovanou úpravou sa v podstate preberá
ustanovenie doterajšieho zákona, rozširuje sa
však o možnosť výroby učebných textov a ve-
deckých a účelových publikácii vysokých škôl, a to
aj v organizáciách na tento účel zriadených minis-
terstvom školstva. Zriaďovaním nakladateľstiev a
výrobno-distribučných organizácií sa majú utvo-
riť podmienky najmä na riešenie mimoriadne
závažného a dlhé roky nedoriešeného problému
vysokých škôl - zabezpečenie prípravy, výroby a
distribúcie vysokoškolských učebníc. Pri tejto
činnosti sa bude postupovať v súlade s prísluš-
nými právnymi predpismi, najmä Hospodárskym
zákonníkom, zákonom č. 94/1949 Zb. o vydá-
vaní a rozširovaní kníh, hudobnín a iných nepe-
riodických publikácii, vyhláškami ministerstiev
priemyslu republík č. 67/1971 Zb. a č. 155/1970
Zb. v znení vyhlášky č. 161/1971 Zb.

K ôsmej časti - Vysoká škola politická Ústred-
ného výboru Komunistickej strany Československa

K § 84:

Preberá sa ustanovenie § 54 zákona č. 19/
1966 Zb., ktoré sa vzťahuje na Vysokú školu po-
litickú Ústredného výboru Komunistickej strany
Československa. Osobitnými predpismi, ktoré sa
vzťahujú na túto vysokú školu, sú zákonné opa-
trenia Predsedníctva Národného zhromaždenia
č. 7/1966 Zb. a č. 92/1966 Zb.

K deviatej časti - Vysoké školy riadené inými
ústrednými orgánmi

K § 85-87:

Vojenské vysoké školy sú neoddeliteľnou sú-
časťou československej výchovno-vzdelávacej sú-
stavy. Súčasne sú však aj organickou súčasťou
ozbrojených síl ČSSR. Vzhľadom na to, že obra-
na ČSSR podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) ústavného
zákona č. 143/1968 Zb. o československej fede-
rácii v znení ústavného zákona č. 125/1970 Zb.

53

patrí do výlučnej pôsobnosti federácie a podľa
§ 1 ods. 1 ústavného zákona č. 10/1969 Zb. o Ra-
de obrany štátu je budovanie ozbrojených síl a
ich riadenie jednou z prvoradých úloh, ktoré
patria do pôsobnosti Československej socialistic-
kej republiky, treba v zákone o vysokých ško-
lách upraviť niektoré odlišnosti týkajúce sa vo-
jenských vysokých škôl.

Tieto odlišnosti vyplývajú najmä z najvyššej
veliteľskej právomoci prezidenta Československej
socialistickej republiky zakotvenej v Ústave ČSSR,
ďalej sa týkajú riadenia vojenských vysokých
škôl a osobitných úprav služobných pomerov vo-
jakov a ich zabezpečenia, ktoré sú upravené na-
jmä v brannom zákone (úplné znenie č. 121/1978
Zb. ), v zákone č. 76/1959 Zb. o niektorých slu-
žobných pomeroch vojakov v znení neskorších
predpisov (úplné znenie č. 121/1978 Zb. ), v zá-
kone č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení
príslušníkov ozbrojených síl a v zákone č.. 32/
1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbroje-
ných silách.

Do tohto zákona sa v podstate preberá plat-
ná právna úprava vojenských vysokých škôl;
uvádza sa však do súladu s ustanoveniami zákona
o československej federácii.

Podrobnosti na vykonanie ustanovení § 85 až
87 vo veciach vojenských vysokých škôl sa upra-
via vykonávacími predpismi ministra národnej
obrany ČSSR s výnimkou otázok spolupráce vo-
jenských a ostatných vysokých škôl pri prí-
prave vojenských odborníkov, ktoré sa upravia
spoločnými zásadami Federálneho ministerstva
národnej obrany a ministerstiev školstva.

K § 88-90:

Do týchto ustanovení sa preberajú niektoré
ustanovenia zákonného opatrenia Predsedníctva
FZ č. 107/1973 Zb. o Vysokej škole Zboru národ-
nej bezpečnosti, ktoré upravujú otázky týkajúce
sa zákona o vysokých školách a ktoré vzhľadom
na povahu Vysokej školy Zboru národnej bez-
pečnosti vyžadujú v niektorých smeroch odlišnú
úpravu. V dôsledku toho sa v § 104 zrušujú prí-
slušné ustanovenia tohto zákonného opatrenia.

K desiatej časti - Osobitné ustanovenia o štúdiu
na vysokých školách

K § 91:

Osnova zákona rámcovo upravuje štúdium
cudzincov na československých vysokých školách.
Prijímanie cudzincov na československé vysoké
školy upravia ministerstvá školstva po dohode so
zúčastnenými ústrednými orgánmi.

K § 92:

Zákon č. 19/1966 Zb. neobsahuje ustanove-
nia o možnosti štúdia československých občanov
na vysokých školách v zahraničí, aj keď sa v pra-
xi táto možnosť poskytuje. Súčasne sa upravuje
právne postavenie československých občanov štu-
dujúcich na vysokých školách v zahraničí. Osno-
va zákona ustanovuje, že na Štúdium do zahra-
ničia sa vysielajú študenti, t. j. občania prijatí
na štúdium na československých vysokých ško-
lách.

K § 93:

Navrhovaný spôsob uznávania platnosti štú-
dia a dokladov o jeho ukončovaní na zahranič-
ných vysokých školách je upravený v súlade
s tradičným postupom v tejto oblasti, a to for-
mou výslovného uznania podľa príslušných čes-
koslovenských právnych predpisov. Pritom sa
plne zabezpečuje možnosť individuálnych úprav
zodpovedajúcich príslušným medzinárodným,
zmluvám v takom rozsahu, v akom sa česko-
slovenský štát zaviazal uznávať štúdium vykona-
né na zahraničných vysokých školách a doklady
o ňom v zmluvách s príslušnými štátmi.

V širších medzinárodných súvislostiach je
navrhované riešenie v súlade s doterajšou práv-
nou úpravou i s dohodami o uznávaní ekvivalent-
nosti vysokoškolského vzdelania a titulov získa-
ných na zahraničných vysokých školách.

Bližšie podmienky nostrifikácie a postup pri
nej upravia ministerstvá školstva všeobecne zá-
važnými právnymi predpismi.

K jedenástej časti - spoločné, prechodné a zá-
verečné ustanovenia

K § 94:

V rámci spoločných ustanovení ide o zásad-
nú úpravu zabezpečujúcu kontinuitu činnosti vy-
sokých škôl zriadených podľa doterajších pred-
pisov.

K § 95:

Obdobne ako v doterajších právnych úpra-
vách ponechávajú sa nedotknuté akademické ti-
tuly, tituly a stavovské označenia priznané podľa
skorších predpisov platných do roku 1953.

Ďalej osnova ustanovuje, že absolventi, ktorí
ukončili štúdium pred účinnosťou tohto zákona,
ale nedosiahli titul podľa predpisov platných
pred jeho účinnosťou, môžu ho získať len za pod-
mienok ustanovených v § 44 ods. 2 a § 46 ods. 2

54

tohto zákona po vykonaní štátnej rigoróznej
skúšky. V záujme jednotnosti a s prihliadnutím
na zmeny v obsahu štúdia sa i u absolventov,
ktorí v priebehu štúdia a pri záverečných skúš-
kach dosahovali výborný prospech, a teda ukon-
čili štúdium s vyznamenaním, vyžaduje vykona-
nie štátnej rigoróznej skúšky.

K § 96:

Na ubytovanie študentov v študentských do-
movoch sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce' osobné užívanie bytov a
osobné užívanie iných obytných miestnosti.

K § 97:

Ustanovenie zákona č. 19/1966 Zb. neumož-
ňovalo experimentálne overovať na niektorej vy-
sokej škole alebo fakulte návrhy na zdokonalenie
štúdia, organizácie a riadenia vysokých škôl, ako
je to zvyčajné v iných odvetviach. Preto sa na-
vrhuje splnomocniť ministerstvá školstva organi-
zovať experimenty v tejto oblasti. Predchádzajúci
súhlas vlády republiky má zabezpečiť objektívne
posúdenie spoločenskej potreby a významu toh-
to experimentu.

K § 98:

Jednotlivé splnomocnenia na úpravu prísluš-
ných otázok, ak smerujú na ministerstvá škol-
stva, sa z dôvodov prehľadnosti zahŕňajú do na-
vrhovaných spoločných splnomocňovacích ustano-
vení na vykonanie a úpravu podrobnosti všeobec-
ne závažnými právnymi predpismi.

K § 99:

Zmeny v obsahovej náplni jednotlivých štu-
dijných odborov, nová úprava študijných odborov
a zmeny pri ukončovaní štúdia vyžadujú upraviť
aj dotknuté oblasti tak, aby sa plynulé prešlo na
nový zákon. Preto osnova ustanovuje, že na štu-
dentov, ktorí ku dňu nadobudnutia účinnosti toh-
to zákona sa zapisujú do druhého a vyšších roč-
níkov štúdia, vzťahujú sa naďalej až do ukon-
čenia štúdia doterajšie predpisy o študijných od-
boroch a o dĺžke štúdia; inak na celé ich štú-
dium a jeho ukončenie sa vzťahuje tento zákon
a predpisy vydané na jeho vykonanie. Doteraj-
šie predpisy o štátnych záverečných skúškach sa
vzťahujú len na tých študentov, ktorí ku dňu na-
dobudnutia účinnosti tohto zákona sú v štádiu
záverečných skúšok, t. j. tí, ktorým na ukonče-
nie štúdia chýba štátna záverečná skúška a ktorí
ju majú možnosť vykonať do dvoch rokov od ter-
mínu určeného na jej vykonanie.

K § 100:

Osnova zákona ponecháva samostatným fa-
kultám naďalej postavenie vysokých škôl (§94).
Upravuje niektoré osobitosti vymenovania, resp.
ustanovovania a odvolávania funkcionárov samo-
statných fakúlt. Osobitne sa neupravuje právo-
moc funkcionárov týchto fakúlt a pôsobnosť ich
dekanátov, pretože sa na ne obdobne vzťahujú
príslušné ustanovenia zákona (odsek 4 a 5). Ne-
upravujú sa však otázky ich zriaďovania, pretože
sa nepredpokladá zriaďovanie ďalších samostat-
ných fakúlt. Inštitút samostatných fakúlt sa po-
necháva dovtedy, kým sa dorieši proces diferen-
ciácie a deľby práce medzi fakultami pripravujú-
cimi učiteľov pre základné a stredné školy a ich
optimálne zaradenie do sústavy vysokých škôl.
Nové riešenie predpokladá, že samostatné fakulty
sa buď začlenia do existujúcich vysokých škôl,
alebo sa z nich vytvoria vysoké školy.

K § 101:

Osnova zákona nerieši problematiku postgra-
duálneho štúdia, pretože sa počíta s jeho úpravou
osobitným zákonom. V záujme kontinuity post-
graduálneho štúdia, ktoré sa organizuje na vyso-
kých školách, sa v zákone ustanovuje, že do vy-
dania osobitných predpisov budú vysoké školy
postupovať podľa doterajších predpisov, teda po-
dlá ustanovenia § 16 zákona č. 19/1966 Zb. a po-
dlá vyhlášky č. 49/1967 Zb.

Keďže v posledných rokoch sa uskutočnila
široká úprava v oblasti finančného a hmotného
zabezpečenia študentov, a to najmä príslušnými
úpravami o štipendiách, ustanovuje sa, že až do
vydania nových vykonávacích predpisov sa bude
podľa nich postupovať, pretože zodpovedajú aj
návrhu tohto zákona.

Ak ide o úpravu nostrifikácie, bude sa pokra-
čovať podľa vyhlášky č. 72/1959 Ú. 1. (Ú. v. ) a
podľa vyhlášok č. 83/1974 Zb. a č. 84/1974 Zb.
v znení vyhlášok č. 145/1976 Zb. a č. 147/1976
Zb. a vyhlášok č. 144/1976 Zb. a č. 146/1976 Zb.
Súčasne sa pripravuje jednotná úprava uznávania
štúdia na zahraničných vysokých školách zodpo-
vedajúca medzinárodným záväzkom.

K § 102:

Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie
§ 70, podľa ktorého sa v novom zákone zavádza
len označenie "profesor". Podľa osnovy zákona
sa "mimoriadni profesori" a "riadni profesori" stá-
vajú priamo zo zákona "profesormi". Súčasne
osnova rieši otázku návrhov na vymenovanie riad-
nych profesorov a mimoriadnych profesorov po-
daných pred účinnosťou tohto zákona.

66

K § 103:

Toto ustanovenie zabezpečuje, aby funkcio-
nári vysokých škôl, ktorí podľa doterajšieho zá-
kona boli vymenovaní, zvolení, ustanovení, potvr-
dení alebo poverení do funkcii na čas troch ro-
kov, pripadne na neurčito, zostali vo funkciách
do vymenovania alebo ustanovenia nových funk-
cionárov.

Medzi funkcie uvedené v § 70 sa neprebera-
jú odborní inštruktori. Ustanovenie odseku 2

umožňuje, aby terajší odborní inštruktori mohli
aj naďalej pôsobiť v tejto funkcii na vysokej
škole.

K§ 104:

Ku dňu účinnosti nového zákona sa zrušujú
všetky právne predpisy, ktoré sú nim dotknuté
a ktorých problematika sa musí ku dňu účinnosti
navrhovaného zákona upraviť podľa jeho splno-
mocnení.

Praha 24. januára 1980

Predseda vlády ČSSR:
Štrougal v. r.