Vážnym problémom, ktorý znižuje
úroveň racionálneho hospodárenia s
pracovnou silou je nežiadúca fluktuácia. Po
určitom zlepšení na konci piatej päťročnice
mala od roku 1979 opäť stúpajúcu tendenciu
a spôsobila národnému hospodárstvu
straty, ktoré predstavujú v jednom roku zhruba 2-3
mil. neodpracovaných smien. Rád by som v tejto súvislosti
pripomenul, že je naším zámerom všetkými
dostupnými prostriedkami prispieť k spoločenskej
a hmotnej podpore výkonných a stabilizovaných
pracovníkov, najmä tých, ktorí zostávajú
verní svojmu povolaniu a svojmu závodu. K tomu využijeme
i skúsenosti iných socialistických krajín
a najmä skúsenosti zo Sovietskeho zväzu.
Vyššiu výkonnosť a stabilizáciu pracovníkov
priaznivo ovplyvňuje rozvoj podnikovej starostlivosti o
pracovníkov. Skúsenosti z uplynulých rokov
šiestej päťročnice potvrdzujú, že
tam, kde došlo prostredníctvom komplexných
programov starostlivosti o pracovníkov ku koncepčnému,
plánovitému a systematickému riadeniu sociálneho
rozvoja, podarilo sa vyriešiť mnohé problémy,
ktoré majú vzťah k spokojnosti pracovníkov.
Rozvoj týchto činností našich organizácií
sa v uplynulom období značne zrýchlil. Výdavky
na túto oblasť dosiahli len za prvé tri roky
šiestej päťročnice sumu 26 mld Kčs,
čo je o 30 % viacej, ako za rovnaké obdobie predchádzajúcej
päťročnice.
Na základe doterajších skúseností
prijala vláda ČSSR tohto roku zásady, podľa
ktorých sa bude v nadväznosti na Súbor opatrení
prostredníctvom päťročných a ročných
plánov kádrového, personálneho a sociálneho
rozvoja komplexne riadiť aj táto oblasť. Dôležitým
činiteľom, ktorý pôsobí na efektívne
využívanie pracovnej sily, je osobná hmotná
zainteresovanosť. V priebehu 6. päťročnice
sme na tomto úseku zvýšili nároky voči
hospodárskej sfére v tvorbe a užití
prostriedkov na mzdy. Išlo najmä o opatrenie, ktoré
dôslednejšie spájali mzdové prostriedky
s kvalitatívnymi stránkami výroby, najmä
nadväznosť mzdových nákladov na ukazovatele
výkonov a na žiadúcu štruktúru
odbytu. Prax však ukázala, že nie všetky
opatrenia boli dostatočne účinné.
Nepodarilo sa dôsledne realizovať najmä program
denivelizácie v odmeňovaní podľa skutočne
odvedenej práce a výsledkov hospodárenia.
Stále prežívajú rovnostárske
tendencie, ktoré vedú k nežiadúcemu
poklesu výkonnosti jednotlivcov i pracovných kolektívov,
k porušovaniu pracovnej a technologickej disciplíny.
Tak napríklad záväzné limity mzdových
prostriedkov prekročilo za rok 1979 dovedna 238 hospodárskych
organizácií, čo je bezmála 20 % z
celkového počtu. Preto v nadväznosti na Súbor
opatrení i v duchu Správy predsedníctva ÚV
KSČ prednesenej na 18. zasadnutí, sme už pripravili
niektoré zásadnejšie zmeny v usmerňovaní
mzdových prostriedkov pre roky siedmej päťročnice,
zodpovedajúce novým náročným
podmienkam v riadení a plánovaní národného
hospodárstva. Ide nám predovšetkým o
to, aby celkový rozsah mzdových prostriedkov bol
ešte tesnejšie zviazaný s tvorbou národného
dôchodku a rastom spoločenskej produktivity práce.
Pripravujeme tiež opatrenia, ktorých cieľom je
posilňovať vplyv miezd na racionálne rozmiestňovanie
pracovníkov do spoločensky rozhodujúcich
úsekov a pritom v odmene za prácu lepšie oceňovať
vysokú pracovnú výkonnosť i hľadisko
stabilizácie. V celkovej odmene za prácu budeme
dôsledne uplatňovať princíp zásluhovosti
a diferenciácie podľa náročnosti progresívnosti
výsledkov práce a ich prínosu pre spoločnosť.
Niektoré z týchto zámerov sú už
rozpracované do vykonávacích predpisov, iné
sú ešte v štádiu dopracovania. Patrí
sem napríklad opatrenie, ktorým chceme prispieť
k väčšej zainteresovanosti na absolútnych
úsporách počtu pracovníkov, a to predovšetkým
v etape zostavovania plánov práce. Tomu zodpovedá
aj návrh na celkové zvýšenie ekonomickej
účinnosti mzdového systému včítane
skvalitňovania a rozširovania základne noriem
spotreby práce. Musíme tiež dosiahnuť
to, aby všetky odmeny a prémie boli o mnoho užšie
závislé od plnenia rozhodujúcich ukazovateľov
hospodárskej efektívnosti, vrátane kvality
a urýchlenia technologického rozvoja.
Naše zámery v oblasti mzdovej politiky, ktoré
chceme postupne uplatňovať v siedmej päťročnici
vyžadujú, aby sme súčasne vytvárali
v ich realizácii aj zodpovedajúcu spoločenskú
klímu. V nej by nemalo byť miesto pre prežívajúcu
prax, ktorá dostatočne nerešpektuje princíp
zásluhovosti a konzervuje v mzde nezdravé rovnostárstvo,
ktoré vedie často k pasivite tvorivých a
výkonných pracovníkov a oslabuje vo svojich
dôsledkoch zámery štátnej mzdovej politiky.
V tomto smere musíme zmeniť predovšetkým
postoje vedúcich hospodárskych pracovníkov,
z ktorých mnohí nemajú odvahu diferencovať
medzi vynikajúcimi, dobrými, priemernými
a podpriemernými pracovníkmi, rovnako ako aj medzi
jednotlivými rozdielnymi dielňami, prevádzkami,
závodmi a podnikmi.
Vysoko oceňujeme a vážime si prácu našich
žien na všetkých úsekoch národného
hospodárstva. Preto budeme ďalej vytvárať
podmienky pre ženy-matky, ktoré majú záujem
vrátiť sa do práce po vyčerpaní
riadnej materskej dovolenky. Vykonali sme v tomto smere v posledných
rokoch nemalý kus práce. Tak napr. v materských
školách bolo do konca roku 1979 umiestnené
629 tisíc detí, t. j. bezmála 80 % všetkých
3 - 6 ročných detí, čo predstavuje
oproti roku 1970 vzrast o plné dve tretiny. Kapacita jaslí
vzrástla za prvé 4 roky šiestej päťročnice
o 793 nových zariadení, stále je však
nedostatočná, pretože uspokojuje len 17.5 %
detí vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov.
Preto kladieme mimoriadny dôraz na ďalší
rozvoj týchto zariadení a na aktívnu spoluprácu
závodov, podnikov a družstiev s národnými
výbormi pri rozširovaní kapacity predškolských
zariadení, ako aj na celkové zlepšenie služieb
pre pracujúce ženy.
Významná je aj pomoc dôchodcov nášmu
národnému hospodárstvu. V súčasnej
dobe je v pracovnom procese zapojených zhruba 850 tisíc
týchto našich spoluobčanov, ktorí už
získali nárok na odpočinok. Vážime
si túto dobrovoľnú a uvedomelú pomoc
nášmu národnému hospodárstvu
a budeme naďalej podporovať dobrovoľné zotrvávanie
starších osôb predovšetkým v oblasti
materiálnej výroby a služieb.
Pokiaľ ide o zahraničných pracovníkov,
chceme aj naďalej, v rámci internacionálnej
pomoci bratským socialistickým krajinám pomáhať
v odbornej príprave ich robotníkov a odborníkov
v našich závodoch. Ich počet sa pohybuje okolo
14.5 tisíc ľudí a nie je z hľadiska riešenia
problematiky pracovných síl pre nás rozhodujúci,
ako sa mnohí jednotlivci niekedy nesprávne domnievajú.
V popredí nášho záujmu zostávajú
tiež všetky otázky vzdelania, kvalifikácie
a prípravy na povolanie. V celom povojnovom období
sme tu dosiahli významné úspechy. Zatiaľ
čo v roku 1950 tvorili vysokoškoláci len 0,6
% a stredoškoláci len 3,3 % z celkového počtu
obyvateľstva, v súčasnej dobe máme vyše
3 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí a stredoškolákov
dokonca 12,5 %. Odbornou prípravou na povolanie prechádza
dnes prevážna väčšina mladej generácie.
Skutočnosť, že mládež je rozhodujúcim
zdrojom rastu zamestnanosti vyžaduje, aby sme venovali jej
odbornej a praktickej príprave mimoriadnu pozornosť.
Ide o to, aby táto príprava bola v maximálne
možnom súlade s reálnou potrebou pracovných
síl, a to tak v odvetvovej, ako aj v územnej a profesionálnej
štruktúre.
Nezastupiteľnú úlohu v rozvoji ekonomiky má
neformálny rozvoj pracovnej iniciatívy, socialistického
súťaženia a účasti pracujúcich
na riadení. V najrôznejších formách
pracovnej iniciatívy je u nás zapojených
vyše 80 % pracujúcich. Ročne predkladajú
okolo 300 tisíc zlepšovacích návrhov
a 6 tisíc vynálezov. Tieto čísla hovoria
o vysokej politickej uvedomelosti našej robotníckej
triedy. V budúcnosti bude treba viac ako kedykoľvek
predtým, túto tvorivú iniciatívu pracujúcich
využiť v oveľa väčšej miere na
dosiahnutie úspor živej i zvecnelej práce.
Významné miesto v jej stimulácii náleží
kolektívnym zmluvám, ktoré nadobúdajú
novú kvalitu vzhľadom na to, že pri ich spracovaní
dochádza k úzkej nadväznosti na plány
kádrového, personálneho a sociálneho
rozvoja.
Vážené súdružky, súdruhovia
poslanci, vážení hostia, dôležitým
prostriedkom využívania všetkých zdrojov
pracovných síl je predovšetkým štátny
plán ako základný nástroj riadenia
a spolu s ním aj vyvážené finančné
a ekonomické nástroje celého riadiaceho systému.
Preto aj naďalej zostávajú v platnosti záväzné
a neprekročiteľné limity pracovníkov.
Počínajúc rokom 1981 chceme však v tejto
oblasti posilniť právomoc výrobných
hospodárskych jednotiek, a to tak, že záväzné
limity počtu pracovníkov nebudú hodnotené
oddelene za každú organizačnú jednotku,
ale za celú hospodársku jednotku v rámci
okresu a v odôvodnených prípadoch aj v rámci
kraja. Tým sa posilní riadiaca úloha VHJ
pri realizácii plánu a dôjde súčasne
k zjednodušeniu administratívy a operatívnejšiemu
rozhodovaniu pri riešení praktických otázok
politiky zamestnanosti.
V oblasti reprodukcie pracovných síl sa ďalej
posilňujú rysy perspektívnosti a plánovitosti;
pomocou normatívnych vzťahov a záväzných
limitov sa plán pracovných síl určí
záväzne na celé päťročné
obdobie s tým, že bude v ročných plánoch
spresňovaný. Časový horizont bilancií
a plánovania pracovných síl sa predĺži
na dve päťročnice. To je dôležité
pre objektívne stanovenie počtu a štruktúry
pracovných síl, zvlášť s rozvojom
vedy, novej techniky a investičnej výstavby, pretože
ich časové cykly spravidla presahujú jednu
päťročnicu.
Pre zabezpečenie niektorých kľúčových
oblastí národného hospodárstva chceme
v priebehu siedmej päťročnice realizovať
skĺbený systém spoločensko-hospodárskych
priorít so zámerom výrazne ho zúžiť
a podriadiť mu plánovitý pohyb pracovných
síl, vrátane mzdových a sociálnych
preferencií. Pri jeho dôslednom uvádzaní
do života, najmä v zabezpečovaní náboru
pracovníkov a vytváraní podmienok na stabilizáciu
pracovných kolektívov musia zohrať rozhodujúcu
úlohu národné výbory.
Pri realizácii týchto zámerov je potrebné
si s plnou zodpovednosťou uvedomiť, že i ten najlepší
systém ekonomických nástrojov nemôže
sám o sebe nahradiť kvalifikované rozhodovanie
ľudí a automaticky vyriešiť problémy
efektívnejšieho využitia pracovných síl.
Úspech v tejto oblasti je priamo závislý
od zodpovednosti a kvalifikovanej riadiacej činnosti od
ministerstiev až po závody. Preto treba všade
vytvárať atmosféru vysokej náročnosti,
disciplíny a všestranným rozvojom pracovnej
aktivity mobilizovať v najužšej spolupráci
s odborovými orgánmi všetky rezervy, ktoré
môžu prispieť k efektívnemu a vyváženému
hospodárskemu rozvoju. To má aj bezprostredný
vzťah k našej politike v oblasti životnej úrovne.
Preto vláda očakáva v nadchádzajúcom
období od všetkých vedúcich hospodárskych
pracovníkov, od spoločenských organizácií,
Revolučného odborového hnutia i národných
výborov všetkých stupňov, plnú
podporu svojho úsilia o plánovité rozmiestňovanie
pracovných síl a s tým spojené otázky
kvalifikácie a motivácie pracujúcich.
Som presvedčený, že rovnako, ako v celom období
prípravy nášho dnešného rokovania,
môžeme rátať aj pri realizácii našich
zámerov s plnou podporou vás, poslancov nášho
najvyššieho zastupiteľského zboru, ako aj
volených zástupcov ľudu na všetkých
ostatných stupňoch.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie,
že v nastávajúcom období prípravy
XVI. zjazdu KSČ prispejú svojim rozhodujúcim
podielom k dosiahnutiu cieľov politiky zamestnanosti všetci
naši pracujúci a svojimi činmi tak v praxi
potvrdia platnosť slov generálneho tajomníka
ÚV KSČ s. Husáka, prednesené na 18.
zasadnutí Ústredného výboru KSČ,
že naša strana a spoločnosť majú
potrebné sily a predpoklady na zabezpečenie vytýčených
úloh a že záleží predovšetkým
na ich účinnom využití, aby sme presadili
pozitívne východisko a zabezpečili pre našu
socialistickú spoločnosť aj v 80-tych rokoch
vzostupný vývoj. Ďakujem za pozornosť.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem ministrovi práce
a sociálnych vecí ČSSR súdruhovi Štancľovi
za prednesenie správy.
Žiadam podpredsedu Snemovne národov súdruha
Vladimíra Vedru, aby ako spoločný spravodajca
snemovne predniesol spravodajskú správu.
Společný zpravodaj výborů Sněmovny
národů, místopředseda SN V. Vedra:
Vážený soudruhu předsedo, vážené
soudružky, vážení soudruzi poslanci, vážení
hosté!
Není pochyb o tom, že na dnešním zasedání
naší sněmovny jednáme o závažné
společenské otázce. Vždyť problém
pracovních sil není pro nás pouhým
ekonomickým pojmem - živá pracovní síla
- to je především člověk naší
socialistické epochy, jeho tvůrčí
práce, životní a rodinné problémy,
jeho lidské osudy i perspektivy. Jde přece o to,
kde a v jakých podmínkách bude pracovat,
jak bude využito jeho odborných a životních
zkušeností v zájmu socialistické výstavby.
Rozhodující je, že socialismus - a nutno zdůraznit
- jedině socialismus, mu zaručuje nejen právo
na práci, ale toto právo mu umožňuje
v životě plně uplatňovat. Snad se tento
fakt zdá, zejména mladé generaci, již
zcela samozřejmý a normální. Nicméně
již sám pohled na reality současného
světa nám ukazuje něco naprosto jiného.
Kapitalistický svět - ačkoliv se znovu a
znovu pokouší ověnčit gloriolou "obhájců
lidských práv" - právě jedno
ze základních - právo na práci a tím
důstojný život pracujícím nezajistili.
Slova o lidských právech, byť sebečastěji
opakovaná představiteli svobodného světa
vykořisťovaných, se stávají při
miliónech nezaměstnaných pouhými licoměrnými
frázemi.
Smyslem socialismu, jak to názorně prokazuje historie
poválečné výstavby v naší
zemi, je nejen dát lidem práci, pracovní
příležitosti. Jde mu o to maximálně
sladit zájmy jednotlivců se zájmy celé
společnosti, vytvářet postupně podmínky
k tomu, aby práce - tato nejcennější
lidská hodnota, tato skutečná "matka
pokroku" - byla pro člověka zdrojem uspokojení,
využitím jeho talentů, vědomostí,
stávala se postupně jeho každodenní
životní potřebou. Proto jsou otázky
pracovních sil, jejich rozmísťování,
kvalifikace, péče o pracovní, sociální,
kulturní podmínky stále středem pozornosti
Komunistické strany Československa, jak to znovu
dokumentují vystoupení s. Husáka a s. Štrougala,
a výsledky 18. plenárního zasedání
jejího ústředního výboru. Jsou
středem pozornosti naší vlády, státních,
hospodářských a společenských
orgánů, ale také - jak to mimo jiné
potvrzuje i naše dnešní jednání
předmětem péče zastupitelských
sborů.
Uvědomujeme si snad každoročně společenskou
závažnost pracovních sil. Pro stát,
který prochází bouřlivou etapou výstavby,
mohutným rozvojem průmyslu, zemědělství
i ostatních odvětví, který musí
budovat vpravdě historická stavební díla
- od atomových elektráren až po přestavbu
severočeské aglomerace - je tento úkol nejen
složitý, ale především nesmírně
citlivý. Mimo jiné také proto, že je
spojen s pohybem mnoha tisíců lidí.
To byl také hlavní důvod, proč vedení
Federálního shromáždění,
předsednictvo a výbory naší sněmovny,
věnovaly této otázce mimořádnou
pozornost a proč byla zařazena na pořad jednání
Sněmovny národů. Shodujeme se v tom, že
je to problém náročný, ale řešitelný.
Co je přitom poučné? Nedostatkem pracovních
sil vůbec netrpí - nebo jen ojediněle - ty
závody, byť s náročnou či namáhavou
prací, kde jsou vytvořeny dobré pracovní,
sociální a životní podmínky,
dobré pracovní prostředí, vztahy mezi
lidmi nevyjímaje.
Souhrn těchto podmínek soustředily výbory
sněmoven při svých jednáních,
především využitím zkušeností
a námětů z pracovišť a z poslaneckých
průzkumů.
Dovolte, abych vás alespoň ve stručné
podobě s jejich prací a závěry seznámil.
Výbory Sněmovny národů spolu s poslanci
Sněmovny lidu, některými poslanci České
a Slovenské národní rady, uskutečnily
dobře připravené skupinové průzkumy
v 39 podnicích, národních výborech,
ústředních orgánech a institucích.
Poslanci se zúčastnili specializovaných seminářů
a prostudovali celou řadu odborných podkladů,
provedli desítky individuálních ověření
faktů, především ve svých volebních
obvodech, svědomitě posuzovali získané
poznatky na schůzích výborů.
Výbor pro sociální politiku naší
sněmovny posoudil současný stav a výhled
v rozmísťování a efektivním využívání
pracovních sil, motivační stimuly a jejich
vliv na racionální rozmístění
a stabilizaci pracovníků, zabýval se životními
a pracovními podmínkami zaměstnaných
žen, podmínkami pro zaměstnanost osob se sníženou
pracovní schopností i zaměstnáváním
pracovníků v důchodovém věku.
Výbor k těmto otázkám zorganizoval
poslanecké průzkumy v Železárnách
a drátovnách v Bohumíně, v podniku
Sandrik-Hámre, v Pletě Bánská Štiavnica,
v Agrostroji Pelhřimov a v Jednotném zemědělském
družstvu Zdislavice.
Poslanci tohoto výboru nabyli vcelku příznivý
dojem o realizaci sociální politiky a jejím
vlivu na stabilizaci pracovních sil a plnění
úkolů. Na druhé straně získali
i některé negativní poznatky, na které
upozornili ve svých jednáních. Je to především
stále nepříznivý vývoj fluktuace,
která např. v Železárnách a drátovnách
v Bohumíně činila v době průzkumu
14 % a v Pletě Banská Štiavnica 22,5%, dále
odchod mladých vyučenců ze závodu
po splnění závazku apod.
Výbor mimo jiné doporučil při stanovení
plánu pracovních sil vzít v úvahu
také výši a rozsah fluktuace v příslušných
podnicích. V jiné souvislosti doporučil vyvozovat
přísné důsledky z překračování
plánu pracovních sil a mzdových fondů,
zvýhodňovat práci ve druhých a třetích
směnách, vytvořit ucelený systém
pro poskytování oprávněných
preferencí, hledat další cesty jak omezit přesčasovou
práci a zlepšit využívání
pracovní doby.