Přítomno: | 66 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice |
66 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice |
Omluveni poslanci
zvolení v České socialistické republice:
Fojtík, Chodurová, Kačírek, Kudláčková,
Kvasnicová, Mevald, Půček Stočková,
Šimon
zvolení ve Slovenské socialistické republice:
Aulitisová, Beňo, Cyprich, Lefflerová, Lechanová,
Mihálik, Sabolčík Šlapka, Turzo
Předseda SN D. Hanes: Vážená
Snemovňa národov, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, vážení hostia.
Otváram 5. schôdzu Snemovne národov a srdečne
vás na nej vítam. Zvlášť vítam
členov Predsedníctva Ústredného výboru
Komunistickej strany Československa a predsedu Federálneho
zhromaždenia súdruha Aloisa Indru, tajomníka
Ústredného výboru KSČ súdruha
Kempného, súdruha Petra Colotku, ďalších
členov Predsedníctva Ústredného výboru
KSČ, tajomníkov a členov Sekretariátu
ústredného výboru, podpredsedov federálnej
vlády ČSSR súdruha Zahradníka a súdruha
Lúčana a ďalších členov
federálnej vlády.
Vítam prvého podpredsedu Federálneho zhromaždenia
súdruha Jána Marka, podpredsedu Federálneho
zhromaždenia a predsedu Snemovne ľudu súdruha
Václava Davida, podpredsedov Federálneho zhromaždenia
súdruhov Kučeru, Srba a Žákoviča,
podpredsedu Snemovne ľudu súdruha Hůlu a ďalších
poslancov Snemovne ľudu. Vítam predsedu Českej
národnej rady súdruha Evžena Erbana, predsedu
Slovenskej národnej rady súdruha Viliama Šalgoviča,
delegáciu poslancov Českej národnej rady
a Slovenskej národnej rady, ktorí sa zúčastňujú
nášho rokovania.
Vítam pracovníkov Ústredného výboru
KSČ, námestníkov ministrov federálnej
i národných vlád, predstaviteľov a vedúcich
pracovníkov ústredných orgánov a krajských
národných výborov, zástupcov spoločenských
organizácií Národného frontu, zástupcov
podnikov, závodov a inštitúcií v ktorých
poslanci vykonávali prieskumy, vítam zástupcov
vysokých škôl, výskumných ústavov
a všetkých ostatných hosťov.
Súdružky a súdruhovia, konštatujem, že
podľa počítača je prítomných
59 poslancov Snemovne národov z Českej socialistickej
republiky a 61 poslancov Snemovne národov zo Slovenskej
socialistickej republiky. V oboch častiach snemovne je
prítomná nadpolovičná väčšina
poslancov a snemovňa je preto podľa článku
40 ústavného zákona o československej
federácii spôsobilá sa uznášať.
Môžeme pristúpiť k prerokovaniu návrhu
programu 5. schôdze Snemovne národov.
Predsedníctvo Snemovne národov vám navrhuje
prerokovať na dnešnej schôdzi správu ministra
práce a sociálnych vecí ČSSR "Starostlivosť
socialistickej spoločnosti o plánovité rozmiestňovanie
pracovných síl a s tým spojené otázky
kvalifikácie a motivácie pracujúcich - dôležitý
predpoklad zvyšovania efektívnosti a kvality".
Navrhuje niekto z poslancov zmenu alebo doplnenie programu? (Nikdo.)
Nikto.
Kto súhlasí s návrhom Predsedníctva
Snemovne národov, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.)
Je niekto proti? Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? Nikto.
Konštatujem, že návrh programu 5. samostatnej
schôdze Snemovne národov bol jednomyseľne schválený.
Súdružky a súdruhovia poslanci, rozhodli sme
sa, keď sme schvaľovali plán práce Snemovne
národov na tento rok, venovať sa ako ústrednej
otázke našej tohtoročnej činnosti, v
súvislosti so zvyšovaním efektívnosti
a kvality, problematike plánovitého rozmiestňovania
pracovných síl, kvalifikácie a motivácie
pracujúcich. Od začiatku roku vo výboroch,
na prieskumoch, v seminároch i v práci vo volebných
obvodoch poslanci našej snemovne, za účasti
poslancov Snemovne ľudu a poslancov Českej národnej
rady, sa zaoberali čiastkovými otázkami tej
to problematiky. Dnešná plenárna schôdza
snemovne je vyvrcholením nášho pracovného
úsilia pri posudzovaní a riešení týchto
otázok.
Nepristupujeme k nim náhodou, naopak, pristupujeme k týmto
problémom veľmi uvážene. Predovšetkým
z hľadiska základného vzťahu socialistickej
spoločnosti k pracujúcemu človeku a pracujúceho
človeka k socialistickej spoločnosti. Veď v
histórii ľudstva je socialistická spoločnosť
prvou spoločenskou formáciou, ktorá je vo
vzťahu k pracujúcemu človeku ľudská,
ktorá neutláča ale podnecuje, ktorej základným
záujmom a životnou zákonitosťou je starostlivosť
o pracujúceho, o jeho blaho, o jeho rozvoj, o jeho politický
a vzdelanostný život, o jeho účasť
na budovaní a rozvíjaní spoločnosti
a štátu, jeho spoločnosti, jeho štátu,
štátu pracujúcich. Tento základný
vzťah človeka k spoločnosti, tak rozdielny
a protikladný voči všetkým doterajším
formáciám, je základom všetkých
úspechov a dosiahnutých výsledkov socializmu.
A samotná prax, presvedčivé výsledky
reálneho socializmu dosiahnuté pracujúcimi
v Sovietskom zväze, v bratských socialistických
krajinách, výsledky dosiahnuté našimi
pracujúcimi pod vedením Komunistickej strany Československa
pri výstavbe rozvinutej socialistickej spoločnosti,
plne potvrdzujú túto nezvratnú objektivitu.
Preto je téma nášho rokovania politicky tak
dôležitá a súčasne citlivá,
lebo človek a len človek socialisticky mysliaci
a konajúci svojou prácou a postojmi vždy rozhodol,
rozhodoval a bude rozhodovať o naplňovaní programu
rozvoja socialistickej spoločnosti.
Súdruh Husák v záverečnom slove na
XV. zjazde KSČ v tejto súvislosti povedal: "O
splnení programu, ktorý prijal náš zjazd,
rozhodne práca celej strany, obetavé úsilie
miliónov robotníkov, roľníkov, inteligencie
i ostatných vrstiev pracujúcich našej vlasti."
Pritom plánovanie potrebnej kvalifikácie pracujúcich,
ich rozmiestňovanie a ich účinnej motivácie
v socialistickom štáte, ktorý organizuje, riadi
a zabezpečuje tak vysoko búrlivý rozvoj vedy,
výstavby moderného priemyslu, vysokovýkonného
poľnohospodárstva, materiálnych a kultúrnych
potrieb ľudí a vôbec všetkých oblastí
spoločenského života, ako ho v tejto etape
rozvoja spoločnosti prežívame, je úloha
nesmierne zložitá. V tomto smere sa dosiahli u nás
nemalé výsledky, existujú však aj problémy.
A osemdesiate roky stavajú pred nás ešte náročnejšie
a zložitejšie úlohy, predovšetkým
v zabezpečovaní kvality a úrovne všetkej
práce.
Priali by sme si, aby naše rokovanie o tejto problematike
v rámci našich prístupov a možností
maximálne prispelo k tomu, aby v tejto politicky tak náročnej
otázke sa závery 18. zasadnutia ÚV KSČ
dôsledne presadzovali tak v práci vlády, ministerstiev
i všetkých stupňov riadiacich článkov
hospodárskeho riadenia, ako aj v aktívnej činnosti
všetkých stupňov zastupiteľských
zborov a spoločenských organizácií
Národného frontu, a predovšetkým v uvedomelom
aktívnom postoji pracujúcich pri plnení zložitých
úloh, pred ktorými naša spoločnosť
stojí. Najlepšie tak prispejeme k rozvoju aktivity,
ktorú v našej krajine vyvolalo zvolanie XVI. zjazdu
KSČ i k plneniu úloh roku 1981 a siedmej päťročnice
tak, ako budú zjazdom určené.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, minister práce a sociálnych vecí
súdruh Michal Štanceľ teraz prednesie správu.
Prosím, aby sa ujal slova.
Ministr práce a sociálních věcí
ČSSR M. Štanceľ: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, vážení hostia,
orientácia našej ekonomiky na vysokú efektívnosť,
kvalitu a hospodárnosť práce, ako ju určil
XV. zjazd KSČ a opätovne zdôraznilo aj nedávne
zasadnutie ÚV KSČ, zaväzuje všetky riadiace
články k praktickej a konkrétnej úlohe:
plne využiť výrobnotechnický potenciál
a uviesť do pohybu výrobné sily, ktoré
sú rozhodujúcim predpokladom pre splnenie stanovených
cieľov a úloh.
Pod týmto zorným uhlom vystupuje do popredia úloha
ľudského činiteľa, pracujúceho
človeka. Celé obdobie výstavby socialistickej
spoločnosti bolo u nás poznamenané vysokým
tempom rastu zamestnanosti, ktorá sa zvýšila
za tri desaťročia takmer o dva milióny ľudí.
Tento trvalý rast zamestnanosti prispel k postupnému
vyrovnaniu ekonomickej aktivity v jednotlivých územných
oblastiach štátu, k vyrovnaniu životnej, sociálnej
a kultúrnej úrovne oboch našich národov
i všetkých vrstiev nášho obyvateľstva,
ako aj k vytvoreniu pevných životných a sociálnych
istôt nášho ľudu.
Dosiahnutý stupeň zamestnanosti spoločne
s 2,5 násobným rastom produktivity práce
v uplynulých troch desaťročiach bol jedným
z hlavných predpokladov pre splnenie náročných
úloh hospodárskeho, sociálneho i spoločenského
rozvoja našej krajiny.
Teraz sme v období, kedy miera ekonomickej aktivity obyvateľstva
dosiahla svojho kulminačného bodu; z 8700 mil. obyvateľov
v produktívnom veku, s výnimkou mladistvých
pripravujúcich sa na povolanie, a približne 260 tis.
žien, ktoré doteraz z rôznych dôvodov
nie sú zamestnané, je každý náš
občan ekonomicky činný. Za tejto situácie
zostáva jediným zdrojom zvyšovania zamestnanosti
prakticky iba prirodzený prírastok obyvateľstva,
ktorý však v súčasnej dobe nie je priaznivý.
Ide o to, že do produktívneho veku nastupujú
slabšie ročníky narodené v šesťdesiatych
rokoch v období populačného útlmu.
A tak zatiaľ čo v predchádzajúcich päťročniciach
sme zaradovali do pracovného procesu 470-510 tisíc
nových pracovných síl, v šiestej päťročnici
predstavoval celkový prírastok 280 000 a v nadchádzajúcej
siedmej päťročnici môžeme rátať
zhruba iba s polovičným prírastkom, to je
cca 140-150 000 nových pracovníkov. Nástup
mladistvých do pracovného pomeru sa v značnej
miere odďaľuje aj rozširujúcou sa odbornou
prípravou na povolanie.
Tento vývoj nepriaznivo ovplyvňuje súčasnú
úroveň zamestnanosti, vytvára a prehlbuje
nežiadúce disproporcie medzi potrebou pracovných
síl a možnosťami túto potrebu uspokojiť.
Naše rozbory i medzinárodné porovnania nám
však ukazujú, že súčasný
stav je predovšetkým dôsledkom prežívajúceho
extenzívneho hospodárenia s pracovnými silami
a že je v našich silách existujúce disproporcie
postupne odstrániť.
Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia poslanci,
aby som sa vo svojom ďalšom vystúpení
zaoberal hlavnými smermi a princípmi efektívneho
hospodárenia s pracovnými silami v období
7. päťročnice. Tieto otázky a ich mnohostranné
aspekty boli v priebehu celého tohto roku predmetom rokovania
mnohých výborov SĽ a SN a obsiahlych prieskumov
poslancov, ktoré priniesli rad cenných poznatkov.
Ich aktuálnosť bola s mimoriadnou naliehavosťou
zdôraznená aj na 18. zasadnutí ÚV KSČ.
Stručne povedané, efektívnejšie hospodárenie
s pracovnými silami sa stalo východiskom pre formulovanie
hlavnej stratégie našej politiky v oblasti zamestnanosti
pre 7. päťročnicu.
Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že
podstata efektívneho hospodárenia v oblasti pracovných
síl spočíva v jednoznačnej orientácii
v celom národnom hospodárstve na dôrazné
obmedzovanie prebytku pracovných príležitostí
nad reálnymi zdrojmi pracovných síl, v dosahovaní
úspor pracovných síl a nie v ich rastúcej
spotrebe.
Za základnú cestu efektívneho využívania
našich súčasných pracovných zdrojov
považujeme predovšetkým rast spoločenskej
produktivity práce. V období socialistickej výstavby
sa naša krajina zaradila úrovňou rastu spoločenskej
produktivity práce medzi ekonomicky vyspelé krajiny.
V dlhodobom vývoji bolo u nás priemerné tempo
rastu spoločenskej produktivity práce na 1 obyvateľa
vyššie ako v mnohých vyspelých kapitalistických
krajinách. V posledných rokoch nás však
v tempe rastu produktivity práce predstihuje celý
rad priemyslovo vyspelých krajín, tak kapitalistických,
ako aj socialistických. Treba tiež otvorene povedať,
že v niektorých odboroch priemyslu a stavebníctva
došlo v minulých rokoch dokonca k poklesu rastu spoločenskej
produktivity práce.
Príčiny tohto vývoja sú zložité
a zďaleka nepostihujú len československú
ekonomiku. Vo veľkej miere medzi ne patrí rast cien
surovín na svetových trhoch, rast cien energie i
zložitá odbytová situácia na kapitalistických
trhoch. Rozhodujúcu úlohu však v tomto vývoji
zohrali dlhšiu dobu trvajúce faktory. "Nedôsledná
organizácia a príprava výroby, nepravidelný
prísun materiálu a subdodávok, neracionálne
narastanie režijných nákladov v niektorých
výrobných odboroch a najmä pomalý postup
technického rozvoja, technickej úrovne; to sú
základné príčiny, pre ktoré
zostane nesplnený záver XV. zjazdu KSČ o
raste produktivity práce", povedal v správe
predsedníctva ÚV KSČ na 18. zasadnutí
s. Štrougal.
Veci neprospieva ani to, že reprodukcia základných
prostriedkov, strojov a strojných zariadení neprebieha
na žiadúcej úrovni a rovnako aj vyraďovanie
fyzicky i morálne zastaralých strojov prebieha veľmi
pomaly. Neuspokojivý je rozsah nahradzovania živej
práce novou technikou, spôsobený do značnej
miery aj tým, že v ekonomickom myslení celého
radu našich vedúcich pracovníkov neustále
prežívajú extenzívne metódy zvyšovania
výroby a hospodárenia s pracovnými silami.
Trvalú pozornosť musíme venovať zastaveniu
poklesu smennosti a dosiahnuť postupné zvýšenie
hlavne tam, kde je potrebné podstatne efektívnejšie
využívať nákladné a progresívne
výrobné prostriedky. V tomto smere došlo v
poslednom roku k miernemu zlepšeniu. Chceme ďalšími
opatreniami z centra tento vývoj v priebehu 7. päťročnice
účinnejšie podporiť.
Jedným z veľmi slabých miest, kde trvale dochádza
po celý rad rokov k neúmerným stratám
v hospodárení s pracovnými silami, je oblasť
vnútropodnikovej obsluhy, dopravy a manipulácie
s materiálom, v ktorej dnes pracujú takmer 2 mil.
pracovníkov. Treba otvorene povedať, že tento
stav je nehospodárny. Sme si dobre vedomí, že
tu nejde len o racionálnejšie využitie a rozmiestnenie
pracovných síl, ale aj o premyslenú, uvážlivú
a hospodárnu investičnú politiku. Naše
závody a podniky musia tomuto problému venovať
maximálnu pozornosť a dosiahnuť v tejto oblasti
výrazný kvalitatívny obrat.
Ako znovu zdôraznilo 18. zasadnutie ÚV KSČ
- jedným z rozhodujúcich organizačných
a riadiacich faktorov rastu produktivity práce je úroveň
racionalizácie a normovanie práce. Napriek čiastkovému
pokroku v riešení tohto vleklého problému
sa nám nepodarilo zatiaľ v potrebnom rozsahu presadiť
trvalé zlepšenie. Preto budeme v zmysle Súboru
opatrení cieľavedome zdokonaľovať systém
riadenia v tejto oblasti. Zvlášť sa chceme sústrediť
na odstránenie nedostatkov pri využívaní
a uplatňovaní noriem spotreby práce a na
ich rozširovaní. V súčasnej dobe nie
sú všade normy spotreby práce spoľahlivým
meradlom pracovnej výkonnosti, nástrojom riadenia
a plánovania ani prostriedkom k rozvoju tvorivej aktivity
a iniciatívy pracujúcich. Podiel normovaných
prác sa pohybuje iba v rozmedzí 40-60 %, pričom
navyše v minulých rokoch dochádzalo niekde
i k zhoršeniu kvality noriem. Naliehavou úlohou je
preto rozšíriť a zlepšiť úroveň
normovania práce, preverovať kvalitu doterajších
noriem a postupne rozširovať ich základňu,
aby pokrývali čo najširší okruh
pracovníkov. Súčasne treba rozhodne vystupovať
proti zmierlivosti pri používaní zastaralých
a technicky prekonaných noriem.
K nehospodárnosti s živou prácou dochádza
taktiež v dôsledku porušovania technologickej
a pracovnej disciplíny. To sa potom bezprostredne odráža
v nízkej kvalite výrobkov, čo len v roku
1979 spôsobilo straty v hodnote 1.7 mld Kčs. To samotné
predstavuje milióny hodín neúčelne
vynaloženej práce.
Aj investičná výstavba, ktorá pokračovala
v extenzívnom rozvoji za situácie krajne obmedzených
pracovných zdrojov, stupňovala napätie v politike
zamestnanosti.
Jednou zo závažných úloh je dosiahnuť
optimálny rozvoj počtu pracovníkov na úseku
riadenia a správy. Ide o to, aby počet technickohospodárskych
pracovníkov pri rešpektovaní všetkých
objektívnych potrieb vývoja bol úmerný
možnostiam nášho národného hospodárstva.
Ani napriek čiastkovému zlepšeniu nemôžeme
byť s týmto stavom spokojní. Preto aj pre obdobie
7. päťročnice počítame naďalej
s plánovaným usmerňovaním vývoja
počtu technickohospodárskych pracovníkov
tak, ako to predpokladajú aj zámery Súboru
opatrení.
Nevyhnutnou súčasťou racionálnejšieho
hospodárenia s pracovnou silou sa musí stať
úsilie o lepšie využívanie pracovného
času. Rozsah súčasných strát
pracovného času predstavuje v priemysle zhruba 15
% a v stavebníctve dokonca 30 % pracovného času.
Pritom si dobre uvedomujeme, že len 1 % zbytočných
strát v národnom hospodárstve predstavuje
u nás kapacitu približne 75 tis. pracovníkov
a každá premárnená 1 minúta len
v priemysle stratu výrobkov za takmer 5 mil. korún.
Značná časť týchto strát
napríklad vzniká nedodržiavaním prestávok
na jedlo a oddych, ktoré sú prekračované
o 15 až 25 minút, alebo v dôsledku tzv. prekážok
v práci, ktoré však nemajú zďaleka
vždy objektívne zdôvodnenie. Celý rad
prieskumov a kontrol ukázal, že najmä v prípadoch
lekárskeho ošetrenia, vybavovania osobných
a rodinných záležitostí nevyužívajú
pracovníci možnosti dané úpravou ordinačných
hodín, a doby predaja, úradnej doby niekedy zase
vedenie organizácií nevyvíja v spolupráci
s národnými výbormi zodpovedajúce
úsilie o patričnú úpravu. Nízke
využívanie pracovnej doby ostro kontrastuje s vysokým
rozsahom nadčasovej práce.