Úterý 26. září 1978

Letos uplynulo též 5 let od doby, kdy na základě zákona přijatého Federálním shromážděním, začaly být spořitelnami v rámci péče státu o mladou generaci a rodiny s dětmi poskytovány výhodné půjčky mladým manželům do 30 let, se zvláštním státním příspěvkem. Jak jsme se při průzkumech o tom přesvědčili, setkala se jejich forma s mimořádným zájmem. Lze o nich říci, že získaly značnou oblibu a že pro mnohé mladé lidi a jejich rodiny se staly významným činitelem v zajišťování jejich přání a potřeb. Je tomu tak proto, že výhoda těchto zvláštních půjček nespočívá jen v nízkém jejich zúročení a relativně dlouhé době splatnosti, která příliš nezatěžuje rozpočet mladé rodiny, ale že příspěvkem státu poskytnutým při narození dětí se část půjčky uhrazuje.

O tom může podat nejlepší důkaz zejména ta skutečnost, že za zhruba 5 let účinnosti zákona dosáhly tyto půjčky v České socialistické republice téměř 12 mld Kčs a ve Slovenské socialistické republice přes 6 mld Kčs a že se na nich podílelo přes 3/4 mil. rodin. Poskytnutých prostředků použily uvážlivě, nejvíce na nábytek, ale nezapomínaly přitom ani na vybavení prostředí, v němž žijí, a na prostředí, které ulehčují práci v domácnosti.

Jen v roce 1977 bylo půjčeno mladým manželům na různé tyto potřeby 3,1 mld Kčs a splaceno jimi 2,1 mld Kčs. Státní příspěvek na úhradu půjček dosáhl jen v tomto jediném roce 432 mil. Kčs, resp. v průměru přes 3 tis . Kčs a celkově již přes 1,2 mld Kčs.

Zkušenosti s účinností tohoto opatření jsou proto podle našeho názoru velmi pozitivní a přitom vytvářejí vhodné podmínky pro zakládání rodin tím, že příznivě ovlivňují vývoj populace. Z hlediska praxe vznikají u tohoto opatření proto jen problémy administrativní, v souvislosti se stupněm rozvodovosti mladých manželství, změnou bydliště a zaměstnání.

Celkově všechna opatření, o nichž jsem hovořil, představují významné formy společenské pomoci, která je poskytována zejména mladé generaci k materiálnímu zabezpečení jejího vstupu do praktického života a k založení rodiny. Ve své podstatě dokumentují přednosti našeho spojení sociálního zabezpečení a rozsáhlé péče, kterou si může dovolit jen stát, který soustavně zabezpečuje podmínky zdravého hospodářského vývoje a zdravé měny. Děkuji za pozornost.

Místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslancovi Vomastkovi. Před přestávkou uděluji ještě slovo poslancovi Šepeľovi.

Poslanec J. Šepeľa: Vážené predsedníctvo, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, základnou strategickou líniou dynamického rozvoja národného hospodárstva je dôsledné a všestranné zvyšovanie efektívnosti výroby ako rozhodujúcej podmienky pre rozvoj životnej úrovne obyvateľstva. Jedným z dôležitých nástrojov vedúcich k naplňovaniu tohto cieľa - je systém odmeňovania a hmotnej zainteresovanosti.

XV. zjazd KSČ v oblasti odmeňovania kládol dôraz na nutnosť čo najtesnejšej väzby s výsledkami práce, pričom hmotná zainteresovanosť musí byť zameraná na ovplyvňovanie kvality práce, efektívnosti, hospodárnosti a k urýchlenej realizácii výsledkov vedeckotechnického rozvoja.

Racionalizácia práce a mzdových sústav, ktoré boli prevádzané v rokoch piatej päťročnice, vytvorili pre naplnenie týchto cieľov potrebné predpoklady. Obnovili sa regulačné funkcie mzdových tarifov, objektivizovali sa normy spotrebnej práce, bola založená primeraná realizácia zárobkovej diferenciácie, ktorá prihliadala na výrobné a spoločensko-sociálne podmienky, na význam práce a prehĺbila zainteresovanosť na zvyšovaní kvalifikácie pracovníkov. Uplatňovanie týchto princípov v odmeňovaní pokladáme zásadne za správne, lebo racionalizácia práce a mzdových sústav v prevažnej väčšine odvetví materiálovej výroby a služieb umožnila ďalej prehĺbiť spojenie miezd s dosahovanými ekonomickými výsledkami. Je však potrebné ešte intenzívnejšie pokračovať v orientácii konkrétnych mzdových potrieb na zabezpečenie kvalitatívnych stránok výroby.

Prax nám ukazuje, že nie vo všetkých podnikoch a pracoviskách boli tieto princípy uplatňované dosť dôsledne a plynulo v súlade s meniacimi sa podmienkami. Na niektoré nové celospoločenské potreby operatívne reagovalo centrum, ako tomu bolo napríklad v minulom roku u kvalifikačne náročných strojárenských povolaniach ako sústružník, frézar, brusič a podobne. Tieto úpravy viedli k zvýšeniu záujmu o profesie tak potrebné pre rozvoj strojárenského odvetvia.

Musíme sa i naďalej zamýšlať nad tým, ako ďaleko je schopná súčasná mzdová sústava reagovať na meniace sa podmienky práce. Mám na mysli najmä vplyv vedeckotechnického rozvoja vyžadujúceho, aby spôsob odmeňovania kvalifikovaných robotníkov zohľadnil aj to, že sa pracuje na nových, vysoko moderných strojoch, alebo v obtiažnejších podmienkach.

Túto skutočnosť sme si overili pri poslaneckom prieskume v okrese Trnava. Napríklad pracovníci atómovej elektrárne, výskumného ústavu jadrovej energetiky a ďalší špecialisti sa zúčastňujú rekonštrukcie a ďalšieho zdokonaľovania prevádzkového zariadenia. Pracujú v ťažkých podmienkach s väčším rizikom než za normálneho chodu elektrárne a pritom riešia i zložité úlohy vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Napriek tomu sa tieto obtiažne podmienky pri odmeňovaní neberú do úvahy, pričom odmeňovanie je na úrovni klasických elektrární.

Nová vzdelávacia sústava počíta s učebnými odbormi, zakončenými maturitou, pričom sa predpokladá, že títo vysokokvalifikovaní robotníci budú obsluhovať najmodernejšie výrobné zariadenia. Preto i tu bude iste správne, aby títo absolventi mali ich kvalifikácii zodpovedajúcu zárobkovú perspektívu.

To sú len niektoré skúsenosti, na ktoré musí mzdová politika pohotovo a účinne reagovať. Nie je možné, aby všetky problémy týkajúce sa odmeňovania mohli byť riešené centrálne. Správne uplatňovanie socialistických zásad odmeňovania je predovšetkým záležitosťou riadiacich pracovníkov a organizátorov výroby vrátane dielovedúcich a majstrov.

Ide nám predovšetkým o dodržovanie prísneho poriadku v odmeňovaní, ktorý je spojený s účinnou kontrolou toho, aby platy plne zodpovedali osobným zásluhám. Zo svojich skúseností viem, že tomu tak vždy nie je a mohol by som uviesť príklady i zo svojho volebného obvodu.

Na mnohých pracoviskách sa ešte aj dnes toleruje nedisciplinovanosť, porušovanie pracovnej disciplíny a nedodržiavanie pracovných režimov bez toho, že by sa tieto nedostatky premietli vo výške zárobku. Presadiť na pracoviskách potrebnú diferenciáciu v odmeňovaní medzi jednotlivcami a kolektívmi podľa skutočných výsledkov ich práce, zásluh a kvalifikácie je jeden z nejzávažnejších problémov v praxi mzdovej politiky. Stále sa ešte prežívajú rovnostranné tendencie a žiaľ, často chýba i určitá odvaha, ako to zdôraznil aj podpredseda vlády s. Zahradník, uplatniť rozdiely v úrovni zárobkov a podľa zásluh odmeniť tie, ktoré sú podložené vysokými výkonmi a dobrou kvalitou práce. V tomto smere by mali vedúci pracovníci, ale i spoločenské organizácie výraznejšie uplatňovať svoj vplyv.

Významnou stránkou ovplyvňujúcou efektívnosť a kvalitu práce, materiálové úspory, plnenie úloh v oblasti investičnej výstavby, je aj využívanie všetkých pohnútkových zložiek miezd. V tejto oblasti bolo dosiahnuté v mnohých podnikoch určitého pokroku, napriek tomu je zrejmé, že zásadný prechod v orientácii hmotnej zainteresovanosti na stránky efektívnosti a kvality práce u všetkých skupín pracovníkov a organizácií nebude jednoduchou a jednorázovou záležitosťou. Stimulácia vedená požadovaným smerom, najmä v oblasti vedeckotechnického rozvoja, nie je ešte prevažujúca.

Pri poslaneckom prieskume sme napríklad zistili, že súčasný stav v odmeňovaní pracovníkov technického rozvoja nevytvára dostatočné podmienky pre ešte dynamickejší rozvoj v obore mikroelektroniky v závode Tesla Piešťany. V tomto prípade bude potrebné zamerať pohyblivú zložku miezd na skracovanie termínov schválených úloh technického rozvoja tak, aby tento podiel bol podnetný, pričom časť tejto mzdovej zainteresovanosti by bola viazaná na úspešné zavedenie výsledkov vývoja do výroby pri dosahovaní patričných technických a ekonomických parametrov.

Pre vyššiu účinnosť pohyblivej zložky miezd by bolo správne dosiahnuť, aby prémiovanie a poskytovanie odmien u pracovníkov a kolektívov bolo viazané na ešte konkrétnejšie a adresnejšie pracovné a výrobné úlohy. Uviesť takúto zásadu do života ovšem predpokladá spresniť a skonkretizovať plánovanie úloh až na jednotlivca a vytvoriť systém kontroly ich plnenia.

V tomto smere je ešte v závodoch množstvo nevyužitých možností, ako hmotnú zainteresovanosť ešte tesnejšie zviazať s plnením úloh národohospodárskych plánov, a to nielen priamo vo výrobnom procese, ale aj v oblasti riadenia, organizácie práce v ďalších predvýrobných činnostiach.

Vývoj priemerných miezd a mzdových prostriedkov sa za prvé dva roky šiestej päťročnice nijako výrazne neodchýlil od proporcií stanovených plánom. Mzda plní funkciu stabilizačného faktoru v národnom hospodárstve a kladne pôsobí aj na znižovanie nákladov na výrobu. Ale tento celoštátny globálny pohľad neznamená, že by nedochádzalo i v oblasti mzdového vývoja k nežiadúcim javom.

Napr. vývoj miezd robotníkov v priemysle okresu Trnava zaznamenáva za I. polrok 1978 v porovnaní s rokom 1977 stúpajúcu tendenciu, keď priemerné mesačné mzdy robotníkov v priemysle vzrástli z 2145 na 2261,- Kčs.

Priemerné mesačné zárobky prevádzkových a obslužných pracovníkov a ostatných pracovníkov vrátane THP vzrástli taktiež v prvom polroku v porovnaní s polrokom 1977, nie však takým tempom, ako mzdy robotníkov. Takýto vývoj signalizuje skutočnosť, že je nutné zosilniť stimulovanie mzdy tak, aby sa výraznejšie rozlíšila práca kvalitná od nekvalitnej, kvalifikovaná od nekvalifikovanej.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, keď chceme naďalej upevňovať sociálne a životné istoty našich občanov, musíme trvalo udržiavať vývoj v proporciách stanovených plánom a zvýšiť zodpovednosť všetkých riadiacich stupňov za zabezpečenie zodpovedajúcich vzťahov medzi vývojom miezd a dosahovanými hospodárskymi výsledkami. To znamená, najmä medzi dynamikou produktivity práce, zisku a ďalšími kvalitatívnymi ukazovateľmi plánu.

V mzdovej praxi musíme dosiahnuť toho, aby mzda, všetky jej zložky, hmotná zainteresovanosť každého pracovníka bola úzko spätá s výsledkami práce. A nie akejkoľvek práce, ale takej práce, ktorá smeruje k efektívnosti, ku kvalite výroby všetkej práce.

To je jediná cesta, ktorá nám nielen umožní udržať vysokú životnú úroveň nášho ľudu, ale svojimi výsledkami prispeje a umožní ďalšie prehlbovanie a rozvíjanie životnej úrovne tak, ako to stanovil XV. zjazd Komunistickej strany Československa.

Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslanci Šepeľovi. Přerušuji naše jednání na 15 minut. Pokračovat budeme v 15.18 hodin. Schůzi bude řídit předseda Sněmovny národů s. Hanes a jako první vystoupí ministr soudruh Janza.

(Jednání přerušeno v 15.05 hod.)

(Jednání opět zahájeno v 15.18 hod.)

(Řízení schůze převzal předseda SN D. Hanes.)

Předseda SN D. Hanes: Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

O odpoveď na dotaz poslankyne Peterkovej sa prihlásil minister a podpredseda Štátnej plánovacej komisie súdruh Janza. Po jeho odpovedi budeme pokračovať v rozprave, a síce bude pokračovať súdružka poslankyňa Řídká.

Prosím súdruha ministra, aby sa ujal slova.

Ministr, místopředseda Státní plánovací komise J. Janza: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dôležitým predpokladom v realizácii politiky sociálnych istôt je istota dynamického a efektívneho rozvoja ekonomiky. Problém investícií, využitia základných fondov, využitia pracovných síl je iste jedna z najdôležitejších a najzložitejších otázok. Najvážnejšia preto, že počítame objem existujúcich základných fondov nie miliónmi, miliardami, ale biliónami, vo výrobnej aj nevýrobnej sfére. Ročne uvádzame do základných fondov nové investície v miliardových čiastkach a investujeme do národného hospodárstva 100 - 150 mld Kčs - za piatu päťročnicu viac ako 500 mld Kčs, za šiestu päťročnicu predpokladáme viac ako 700 mld, za 7. päťročnicu predpokladáme investovať viac ako 900 mld Kčs.

Súčasne národné hospodárstvo dotujeme prírastkami pracovníkov - v piatej päťročnici, ako tu už bolo povedané, zhruba 400 tis., v šiestej 200 tis., v siedmej 140 tis. - vidíte teda, že prírastky majú klesajúcu tendenciu. Pritom nejde o prírastky zamestnanosti, ale ide o využitie, skutočné využitie 7,5 mil. pracovníkov v národnom hospodárstve.

l pri týchto vkladoch do národného hospodárstva predsa existujú názory, že tam chýbajú investície, tam dávame málo, tam chýbajú pracovníci v národnom hospodárstve.

Pritom zabúdame skutočne na povinnosť lepšieho využitia existujúceho potenciálu našej ekonomiky. Tendencie, ktoré máme vo využití základných fondov, skutočne svedčia o nepriaznivých tendenciách. Predovšetkým účinnosť základných fondov, tzn. meraný národný dôchodok na 1000 Kčs základných fondov neustále v posledných rokoch klesá. V roku 1977 proti roku 1970 klesla za priemysel účinnosť základných fondov o 3 body, u strojov dokonca o 12 bodov. U stavebníctva u celkových základných fondov o 18 bodov a u strojov dokonca o 30 bodov.

Aj druhý ukazovateľ svedčí o nedostatočnom využívaní základných fondov a má vplyv na nepriaznivý vývoj. Je to ukazovateľ smennosti. Oproti roku 1970 sa aj tento ukazovateľ zhoršuje - v súčasnosti je smennosť 1,3, pritom ťažké strojárenstvo má smennosť 1,18, všeobecné strojárenstvo, odvetvie s najnáročnejšou výrobou na základné fondy 1,27.

Treba objektívne priznať, že nie vždy a plne vyjadruje alebo vyjadrujú tieto ukazovatele skutočný obsah procesu, ktorý sa deje. Hlavný ukazovateľ účinnosti je niekedy skresľovaný cenovým faktorom, to isté sa prejavuje aj u otázky smennosti, pretože smennosť je pomer pracovníkov prvej smeny, k pracovníkom ostatných smien. To sa dá vylepšiť aj tým, že prevedieme pracovníkov z prvej smeny na druhú, resp. tretiu smenu.

Pomáhame si nakoniec i tretím ukazovateľom, tzn. pracovnými miestami. V čom sú základné príčiny týchto tendencií? Časť týchto príčin je objektívneho charakteru, pokiaľ meriame účinnosť základných fondov resp. využitia základných fondov ukazovateľom účinnosti základných fondov.

Sú to vysoké nároky na nové investície, predovšetkým z hľadiska riešenia ekonomických otázok, za druhé z hľadiska náročnosti na investície, z hľadiska zabezpečovania sociálneho programu v jednotlivých podnikoch, nakoniec vážnym faktorom je aj zvyšovanie cien strojov, predovšetkým dovážaných z kapitalistických štátov. Je teda možné tieto faktory charakterizovať ako objektívne, čeliť im predovšetkým lepším časovým využitím týchto drahých investícií, to znamená zvýšením smennosti, ovšem aj vysokou hospodárnosťou pri realizácii týchto investícií, časovo nepredbiehať možnosti ekonomiky, ktoré máme v súčasnosti.

Druhá časť príčin sú už príčiny subjektívneho charakteru a spočívajú v našej nedostatočnej práci. Ich podstata je v tom, že nie je zabezpečený súlad reprodukcie a rozširovania základných fondov s prírastkami pracovníkov resp. s reprodukciou pracovných síl.

Máte plné právo sa opýtať, prečo tomu tak je. A tu začína dosť zložitý, začarovaný kruh. Každá investícia, ktorá je zaradená do plánu ako novo zahajovaná, má dôkaz o tom, že je zabezpečená pracovnými silami. Zdrojom pracovných síl pre nové základné fondy sú predovšetkým pracovné sily zlikvidovaných starých, neefektívnych základných fondov. Druhým zdrojom je časť pracovných síl preradených z existujúcich základných fondov na nové a tretím zdrojom je nový prírastok pracovných síl.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP