Již několik roků zdůrazňuje ÚV
KSČ i ministerstvo zemědělství a výživy
nezbytnost zabezpečování kvalitních
objemných krmiv zejména z víceletých
pícnin, intenzívních pastvin a ostatních
trvalých travních porostů. I poslanecký
průzkum ukázal, že zde máme nejen v
horských a podhorských oblastech značné
rezervy. Abychom tyto mohli uvolnit do procesu rozvoje živočišné
výroby, pak mimo zlepšení organizace práce
a řízení přímo v zemědělských
závodech potřebujeme zabezpečit další
dodávky žacích mačkačů
i samochodných sklízecích řezaček
a dále vhodných mechanismů pro sklizeň
svahovitých pozemků.
Postup koncentrace a specializace zemědělské
výroby byl a je do značné míry závislý
i od investiční výstavby. Poslanecký
průzkum ukázal, že na tomto úseku je
třeba klást větší důraz
na plánovitost rozmísťování investic,
včasnost projektové přípravy a zejména
hledání cest ke zlevňování
investiční výstavby včetně
využívání stavebních materiálů
z místních zdrojů. Stranické orgány
správně orientují novou výstavbu na
řešení ustájení skotu, hlavně
dojnic, dále linek pro posklizňovou úpravu
a skladování zrnin i brambor. Jedním z východisek
při řešení stájové kapacity
pro skot na žír a odchov mladého dobytka je
výstavba lehkých objektů, a to i účelně
prováděnou adaptací a rekonstrukcí
starších nevyužívaných objektů.
Touto cestou jdou s úspěchem např. v okrese
Opava, kde jsou účelně adaptovány
staré stodoly na odchovny žírného skotu
minimálními náklady na jeden kus.
Pro tyto adaptace i pro zajištění výroby
ve starších objektech hlavně pro dojnice je
zapotřebí urychleně řešit závažný
problém, který vyplývá ze skutečnosti,
že oběžný shrnovač chlévské
mrvy v důsledku neustálého snižování
výrobní kapacity se stává těžko
dostupným. Přitom jde o elementární
techniku, kterou je možné nahradit jen pomocí
vidlí a koleček. Již dlouhodobé řešení
tohoto problému vyvolává mnohde v zemědělských
závodech doslova vážné obtíže,
které jsou podle našeho názoru zcela zbytečné.
Zemědělství přivítalo přijetí
nových ekonomických nástrojů, jejichž
smyslem a posláním např. v produkci mléka
bylo zvýšit výrobu a kvalitu. Jak si tedy vysvětlit,
že zhruba 65 % kravínů má chladicí
systémy již zastaralé a prakticky odepsané,
na jejichž opravu chybí náhradní díly,
a přitom od roku 1975 není chladicí zařízení
dodáváno do mléčnic jako samostatná
jednotka na obměnu. V důsledku toho nemohou nové
ekonomické nástroje plnit svou funkci, nedostatek
chladicí techniky způsobuje zařazování
mléka do nižší třídy, což
má zpětný dopad na ekonomiku zemědělských
závodů. Např. v okrese Frýdek-Místek
za měsíc červenec letošního roku
z celkové dodávky 4 mil. litrů bylo 41 %
zařazeno do III. třídy, což reprezentuje
ztrátu zemědělským závodům
480 tis. Kčs.
Soudružky a soudruzi, v celém zemědělském
resortu v souladu s vytyčeným vládním
úkolem se zaměřuje větší
pozornost všech odpovědných pracovníků
na hospodaření se všemi druhy energie. Naléhavost
tohoto celospolečenského úkolu vyžaduje
- docenit význam funkce samostatných energetiků
v zemědělských závodech a OZS,
- více využívat zkušeností a poznatků
energetiků z průmyslových závodů,
- i na úseku zemědělství zabezpečovat
plnění úkolů ve snižování
spotřeby všech druhů energie.
Dobré zkušenosti v této oblasti máme
v našem Severomoravském kraji, kde v zemědělství
došlo za I. pololetí letošního roku proti
stejnému období loňského roku k úspoře
zhruba 8 tis. tun v přepočtu na pevná paliva.
Je to výsledek péče, pozornosti i režimu,
který postupně v tomto směru budujeme.
Soudružky a soudruzi, jsem přesvědčen,
že společným úsilím při
prohloubení dělnicko-rolnického svazku se
nám podaří problémy, o kterých
jsem hovořil a které by mohly způsobit zpomalení
intenzity a produktivity v našem zemědělství,
postupně řešit a splnit tak náročné
úkoly, postavené před naše socialistické
zemědělství XV. sjezdem strany.
Předsedající místopředseda
SN V. Vedra: Děkuji poslanci Blažkovi, hovoří
poslankyně Kolesárová, připraví
se poslanec Blažej.
Poslankyně M. Kolesárová: Vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, vážení
hostia! Nadväzujem na príspevok súdruha poslanca
Blažka. V mojom volebnom obvode Sobrance a v našom JRD
Uhorska Vysoká sme mali v minulej sezóne pri zbere
úrody málo náhradných dielcov k traktorom
a niektorým poľnohospodárskym strojom. Boli
to najmä: k Zetoru 8011 - hydraulické čerpadlá,
otočné a guľové čepy a servoriadenie,
k samochodnej rezačke "E 218" - chladič
k rotačnej plečke "6 KRX" - ľavé
i pravé nože, na obilné kombajny "E 512"
- koncovky strikov a vytrasadlá, štartéry,
na "ST 180" - kompresor, hydraulické čerpadlo,
vstrekovacie trysky a i.
Zoznam ďalších nedostatkových náhradných
dielcov môžem dať Federálnemu ministerstvu
všeobecného strojárstva k dispozícii.
Mám otázku na ministra s. Bahyla: "Aká
je situácia a aké sú tendencie v zabezpečovaní
náhradných dielcov pre traktory a zberovú
techniku?"
Předsedající místopředseda
SN V. Vedra: Děkuji poslankyni Kolesárové.
Hovoří poslanec Blažej, připraví
se poslanec Kukrál.
Poslanec A. Blažej: Vážené súdružky
a súdruhovia, v súvislosti s prerokúvanou
problematikou mobilizácie rezerv v poľnohospodárskej
výrobe chcem hovoriť k niektorým otázkam
chemizácie poľnohospodárstva.
Zásahom agrotechniky, genetiky, chémie, koncentrácie
a špecializácie v poľnohospodárstve, zvýšila
sa prirodzená úrodnosť pôdy 7-10 krát.
Najvýznamnejším faktorom zvyšovania rastlinnej
produkcie je chemizácia. Priemyselné hnojivá
majú v súčasnosti 45 až 50% podiel na
zvyšovaní úrody. Keď zoberieme do úvahy,
že používanie moderných prostriedkov na
chemickú ochranu rastlín tzv. pesticídou
proti škodlivým činiteľom a prenášačom
chorôb počas vegetácie, dopravy a skladovania,
znižuje sa podiel strat na 30-35% u obilnín, kukurice,
olejovín, zeleniny, ovocia, zemiakov a na 45% pri cukrovke.
Z uvedeného vyplýva, aký význam má
chémia pre poľnohospodársku výrobu.
Priemyselné hnojivá sú jedným z hlavných
intenzifikačných faktorov v poľnohospodárskej
výrobe. Úroveň ich spotreby v kg čistých
živín dusíka, fosforu, a draslíka na
1 ha poľnohospodárskej pôdy charakterizuje intenzitu
najmä v rastlinnej výrobe. V ČSSR je intenzifikácia
rastlinnej výroby chemizáciou o to významnejšia,
že máme relatívne veľmi nízky pôdny
fond na obyvateľa. Na druhej strane máme vyspelý
chemický priemysel, ktorý môže saturovať
potreby poľnohospodárstva priemyselnými hnojivami
v požadovanom množstve, sortimente, i kvalite.
V ČSSR používame dnes na 1 ha poľnohospodárskej
pôdy 226 kg čistých živín, v r.
1980 sa plánuje zvýšenie na 268 kg/ha a v roku
1990 sa predpokladá zvýšenie na 300 kg čistých
živín na 1 ha. Ide teda o veľké množstvá
z hľadiská výroby, dopravy i aplikácie.
Patríme v podstate medzi prvých päť krajín,
ktoré používajú také vysoké
množstvá priemyslových hnojív. Holandsko
308, Belgicko 302, NDR 292, Japonsko 282 kg čistých
živín na hektár.
V čom sú problémy v oblasti priemyslových
hnojív? V prvom rade je to otázka čistoty
priemernej koncentrácie čistých živín
v hnojivách. Československé priemyselné
hnojivá majú priemernú koncentráciu
27-30%, v ZSSR 35%, v USA 43%. Prepravujeme, skladujeme i dávame
do pôdy omnoho viac balastných podielov a nečistôt,
zhoršujeme vlastnosti pôdy, kumulujeme v pôde
anorganické podiely, podporujeme eróziu a zvyšujeme
podiel znečistenia povrchových vôd.
Druhá poznámka sa týka výroby kvapalných
hnojív. Kvapalné hnojivá predstavujú
novú aplikačnú formu priemyselných
hnojív.
V ČSSR podiel kvapalných hnojív z celkovej
spotreby priemyselných hnojív reprezentuje len 0,7%,
v ZSSR 5,7%, v Belgicku 11%, v USA 28%. Ide hlavne o beztlakové,
kvapalné dusíkaté a viaczložkové
hnojivá.
Použitie kvapalných hnojív umožňuje
zaviesť v plnom rozsahu mechanizáciu pri hnojení,
zvýšiť kultúru i hygienu práce
oproti tuhým hnojivám. Zvyšujú sa hektárové
výnosy čistých živín v porovnaní
s tuhými hnojivami u obilnín o 8%, u zemiakov o
12 až 13%. Umožňujú súčasne
dosiahnuť vyššiu produktivitu práce o 3,4%
až 3,6 krát.
V období vegetácie pri prihnojení dochádza
k efektívnejšiemu využitiu živín
u obilnín o 1,5 krát. Možno súčasne
aplikovať kvapalné hnojivá a pesticídy,
čo umožňuje znížiť počet
operácií i zníženie dávok vzhľadom
na synergické účinky. Znížia
sa straty na hnojivách pri doprave, skladovaní a
manipulácii. Ekonomické prínosy použitím
kvapalninových hnojív sú teda jednoznačné
z hľadiska chemickej výroby i poľnohospodárstva.
Je žiadúce vypracovať komplexný program
v oblasti kvapalných hnojív - to znamená
výrobu v chemickom priemysle, prepravu, odber, skladovanie
i technickú aplikáciu.
Nedostatky a tým i rezervy sú v aplikácii
priemyselných hnojív v poľnohospodárstve.
Vysoký podiel hnojív sa musí používať
tak, aby sa zabezpečovali vysoké a kvalitatívne
hodnotné úrody, ale súčasne sa produkovali
zdravotne nezávadné potraviny a nezhoršovalo
sa životné prostredie v dôsledku chemizácie
poľnohospodárstva. Ceny priemyslových hnojív
sú v porovnaní s ostatnou poľnohospodárskou
technikou relatívne nízke, často sa stáva,
že sa poľnohospodárske rastliny "prehnojujú",
používajú sa také dávky, že
rastlina nie je schopná efektívne živiny využiť.
Poľnohospodári naviac často kompenzujú
nedostatky agrotechniky, nedostatok vlahy, nevyhovujúcu
pôdnu štruktúru práve zvýšenou
dávkou priemyslových hnojív. Priemyslové
hnojivá sa na mnohých družstvách aplikujú
mechanicky, bez ohľadu na optimálne množstvá,
druh rastlín, vegetačné obdobie, obsah živín
a zloženie pôdy.
Je potrebné naučiť sa v poľnohospodárstve
diferencovane hnojiť podľa obsahu živín
v pôde a udržiavať potrebnú optimálnu
hladinu podľa druhu rastlín, vegetačného
obdobia a klimatických podmienok. Hnojenie musí
mať funkciu "dosycovania" živín na
optimálnu koncentráciu.
Nedostatok vo využití živín napr. u cukrovky
pri intenzifikácii výnosov vyplývajú
z rozporu medzi novou technológiou pestovania a klasickou
technológiou hnojenia. Nové genotypové formy
osív vyžadujú nakyprenú, ale uľahlú
pôdu a pri tradičnom spôsobe hnojenia pred
siatím je 2,5 krát vyšší podiel
hnojív, ktorí nedostatočne vpravený
do pôdy zostáva na povrchu. Časové
rozpätie medzi hnojením a siatím sa zužuje,
čo spôsobuje zvýšenie koncentrácie
živín a tým zvýšenie osmotického
tlaku vodného roztoku, čo ničí semená
a inaktivuje klíčivosť.
Možno teda povedať, že pri racionálnejšom
využívaní hnojív by sme dosiahli vyššie
výnosy, resp. existujúce výnosy možno
dosiahnuť pri nižších dávkach priemyselných
hnojív. Bude žiadúce vybudovať sieť
oblastných laboratórií a kontrolných
staníc, vybavených automatickými analyzátormi
pôdy a zaviesť vedecké metódy hnojenia.
Určité skúsenosti v tomto smere sú
napr. v JRD Sušovice (okr. Gottwaldov). Nadmerné prehnojenie
a "luxusný príjem živín rastlín
neznamená len ekonomické straty, ale má negatívne
dôsledky z hľadiska výroby potravín i
z hľadiska čistoty vôd. Existuje niekoľko
štúdií v rámci FAO a Svetovej zdravotníckej
organizácie o závislosti medzi spotrebou priemyselných
hnojív a obsahom určitých chemikálií
v potravinách a úmrtnosťou na zhubné
novotvary i vzťahy v relácii k srdcovým a cievnym
chorobám. Bolo by nezodpovedné tieto, i keď
štatisticky preukázateľné vzťahy
preceňovať, ale tiež nie je možné
ich ignorovať.
Chemizácia poľnohospodárstva prináša
teda niektoré problémy z hľadiská životného
prostredia. Napríklad zvýšenie prvkov fosforu
a dusíku v povrchových vodách, pretože
ide o prvky biogenne pozitívne, spôsobuje znehodnotenie
vôd s vážnymi celospoločenskými
dôsledkami.
Ďalej by som chcel povedať niekoľko poznámok
k problematike pesticídov. Pokiaľ ide o pesticídy,
možno pozorovať v posledných rokoch stagnáciu
domácej výroby. Z hľadiska sortimentu domáce
pesticídy reprezentujú asi 15-20%, z hľadiska
množstva je to 40%. Súčasný stav v zabezpečovaní
potrieb poľnohospodárstva je charakterizovaný
vysokými nárokmi na dovoz, hlavne z oblasti voľnej
meny. Dovozy pesticídov reprezentujú okolo 600 mil.
Kčs fco a v 7. päťročnici to bude asi
1,1 mld Kčs.
V celosvetovom meradle vzrastie potreba pesticídov do roku
1990 asi 2,5 krát. Najväčší vývoj
sa očakáva v skupine herbicídov. Podobne
v československom poľnohospodárstve majú
kľúčové postavenie herbicídy,
i keď nemôžeme zanedbať ani insekticídy
a fungicídy.
Domnievam sa, že by sme sa mali veľmi vážne
vysporiadať s výrobou pesticídov u nás.
Je to malotonážna, efektívna výroba,
j e to deficit pesticídov i v krajinách RVHP, je
to ekonomicky výhodný artikel. V ČSSR sú
určité tradície výroby, je adekvátna
VVZ a odporúčam komplexne koncepčne dopracovať
túto oblasť výroby.
Na záver dovoľte, aby som sumarizoval niektoré
návrhy opatrení v oblasti chemizácie poľnohospodárskej
výroby:
- zamerať sa v technológii výroby priemyselných
hnojív na zvýšenie priemernej koncentrácie
čistých živín
- vypracovať koncepciu optimálneho variantu výroby
a aplikácie kvapalných hnojív
- zvýšiť pozornosť a prijať opatrenia
na zabránenie "prehnojovania" a tzv. "luxusného"
príjmu živín v rastlinnej produkcii, je žiadúce
riadiť a kontrolovať optimálne dávky živín
v množstve, čase, v skladbe tak, aby umožňovali
priebeh biochemickej reakcie za účelom maximálnej
produkcie. Je preto nutné bezpodmienečne dobudovať
agrotechnické centrá v zmysle uznesenia ÚV
KSČ a racionálne využívať hlavne
v oblasti chemizácie poľnohospodárstva
- bude žiadúce vypracovať komplexný program
rozvoja výroby pesticídov v sortimente i v množstve
ekonomicky efektívnych jednotkách z hľadiska
potrieb československého poľnohospodárstva,
možnosti kooperácie v rámci RVHP i exportu
- uplatňovať celoštátnu koordináciu
výskumu, výroby a aplikácie priemyselných
hnojív a pesticídov i rozvojových programov
v chemickom priemysle a poľnohospodárstve
- zvýšiť kontrolu a upresniť technické
podmienky akosti potravín z hľadiska zdravotnej nezávadnosti.
I keď chemizácia poľnohospodárstva bude
mať i v budúcich rokoch významnú úlohu,
treba zdôrazniť, že má svoje hranice. Preto
bude treba počítať s kombináciou chemických
a biologických prípravkov a pristupovať k integrovanému
hnojeniu a ochrane rastlín. Budúcnosť majú
biologické prípravky - biocidy s vymedzeným
špecifickým rozsahom účinkov.
Treba sa orientovať na vývoj a aplikáciu prípravkov
pre modifikáciu a reguláciu vlhkosti v pôde.
Bude nutné preferovať výskum nových
genotypových vysokoproduktívnych odrôd s optimálnom
vegetačnou dobou, odolnejšie proti nemociam a škodcom.
Existuj ú potenciálne možnosti pre zber úrod
dvakrát v roku pre niektoré kultúrne rastliny
pri zvýšení účinnosti fotosyntézy.
Chcel by som v závere zdôrazniť, že kurz
XV. zjazdu KSČ na sebestačnosť potravín
v ČSSR je pri dnešnom svetovom deficite potravín
jedinou alternatívou. Vedľa problému, ktorý
vo svete je z hľadiska palivo-energetických otázok,
je súčasne adekvátny problém výživa
ľudstva. Teda vedľa ropy, obilie sa stáva dnes
hlavnou strategickou surovinou. Preto úloha sebestačnosti
v potravinách je veľmi závažná
celospoločenská úloha a týka sa všetkých
odvetví národného hospodárstva. Ďakujem
za pozornosť.