Předsedající místopředseda
SN V. Vedra: Děkuji poslanci Rusnákovi. Hovoří
poslanec Turošík. Připraví se poslanec
Blažek.
Poslanec J. Turošík: Vážený
súdruh predseda, súdružky a súdruhovia
poslanci, vážení hostia! Prudký rozvoj
chemizácie a mechanizácie v našom poľnohospodárstve,
tak ako to uviedli vo svojich správach podpredseda federálnej
vlády s. Ing. Rohlíček a minister poľnohospodárstva
s. Ing. Nágr, má nesporne rozhodujúci vplyv
i na potrebu príslušnej kvalifikácie pracovníkov,
čo je podmienené vývojovým stupňom
technológie, techniky, organizácie a riadenia poľnohospodárskej
výroby na našich štátnych majetkoch a
JRD. Pod vplyvom socialistickej prestavby československého
poľnohospodárstva došlo najmä v posledných
rokoch k hlbokým premenám v obsahu práce,
kvalifikačnej úrovni i organizátorských
schopnostiach našich poľnohospodárov, aby boli
schopní pripraviť a realizovať vyšší
stupeň rozvoja komplexných úloh poľnohospodárskej
výroby.
Sústredená starostlivosť našej strany
o rozvoj poľnohospodárskeho odborného školstva
vytvorila na takmer 300 učňovských zariadeniach,
viac ako 100 stredných odborných a troch vysokých
školách i dvoch veterinárnych fakultách,
možnosti vychovávať nielen odborne zdatného
absolventa, ale pripraviť týchto na život v rozvinutej
socialistickej spoločnosti tak, aby na svojich pracoviskách
sústavne a cieľavedome, v zmysle politiky KSČ,
prispievali k rozvoju našej prekrásnej socialistickej
vlasti.
Rozvoj tohto školstva bol viac ako potrebný, keď
uvážime, že napríklad v štátnom
poľnohospodárskom sektore v roku 1963 pracovalo iba
9 % pracovníkov so stredoškolským a 2,1 % s
vysokoškolským vzdelaním. V JRD bola táto
situácia ešte horšia, a síce v tomto sektore
pracovalo 3 % pracovníkov so stredoškolským
a len 0,13 % s vysokoškolským vzdelaním.
Dnes je situácia na tomto úseku oveľa priaznivejšia,
i keď poslanecké prieskumy ukázali, že
na niektorých poľnohospodárskych závodoch
s náročnou prácou na odborné vedomosti
i organizačné schopnosti zotrvávajú
ešte pracovníci bez príslušnej kvalifikácie.
Ide tu o oblasti, ktoré sú vzdialenejšie od
kultúrnych a spoločenských centier severného
a východného Slovenska a pohraničia v Českej
socialistickej republike, do ktorých nám absolventi
stredných a vysokých škôl odmietajú
nastupovať. I napriek týmto nedostatkom, súčasný
stav v kvalifikácii pracovníkov ukazuje, že
v rámci štátov RVHP má naše československé
poľnohospodárstva najvyšší podiel
pracovníkov s vysokoškolským a stredoškolským
vzdelaním. V poľnohospodárskej prvovýrobe
pracuje v súčasnosti viac ako 100 tis. absolventov
stredných a vysokých škôl a v kategórii
manuálne pracujúcich pracuje okolo 250 tis. kvalifikovaných
robotníkov, ktorí sa svojmu remeslu vyučili.
Významným činiteľom ďalšieho
rastu a rozvoja poľnohospodárskej výroby sa
stali riadiaci pracovníci podnikového stredného
a centrálneho stupňa. S nástupom vedeckotechnickej
revolúcie v poľnohospodárstve sa sformovala
a ďalej sa rozrástla základňa technickohospodárskych
pracovníkov v počtoch i kvalite. Úspešná
spolupráca našej vedy a výskumu s inštitúciami
tohto vedného odboru v socialistických krajinách,
najmä však v ZSSR, priniesla i nášmu poľnohospodárstvu
nové vedecké poznatky a povzniesla ho na žiadúcu
svetovú úroveň.
Dôležité miesto pri realizácii úloh
v poľnohospodárstve pripadá našej mladej
technickej inteligencii, ktorá svojím postavením
vo výrobe je najbezprostrednejšie spätá
s našou robotníckou triedou. Je potrebné oceniť
tú skutočnosť, že z radov týchto
mladých ľudí postupne nám vyrastajú
poprední zlepšovatelia, vynálezci a novátori,
priekopníci nových metód práce v poľnohospodárstve,
ktorí sú svojou angažovanou politickou a odbornou
prácu príkladom a vzorom i pre ostatnú našu
mládež.
Z dosiahnutých výsledkov možno konštatovať,
že:
- poľnohospodárske školstvo zohralo v minulej
etape rozvoja poľnohospodárstva významnú
úlohu a že v zásade uspokojilo požiadavky
poľnohospodárskej praxe,
- sústava poľnohospodárskych škôl
je v zásade dobudovaná, zodpovedá územnému
členeniu štátu, intenzite a zameraniu výroby
v jednotlivých oblastiach,
- súčasná úroveň absolventov
poľnohospodárskych škôl je zodpovedajúca
nárokom a danému vývojovému stupňu
poľnohospodárskej výroby.
Mimoškolskému vzdelávaniu venuj e sa prostredníctvom
ZDR patričná starostlivosť a pozornosť.
Televízne školy pokrokových skúseností
a DŠP boli postavené na žiadúcu úroveň,
o čom svedčia i samotné výsledky,
ktoré sa v poľnohospodárskej výrobe
dosiahli. V minulom roku sa preškolilo touto formou štúdia
okolo 280 tis. družstevníkov, ktorí si zvýšili
svoje odborné a politické vedomosti a osvojili si
spôsob novej sústavy odmeňovania.
Správy z prieskumov poslancov potvrdzujú, že
len napríklad v Stredočeskom kraji v roku 1976 prešlo
účelovými kurzami 5790 pracovníkov
z výroby, a 339 pracovníkov si zvyšovalo kvalifikáciu
popri zamestnaní, pomaturitným a postgraduálnym
štúdiom. Taký istý príklad z
prieskumov poslancov môžem uviesť z Východoslovenského
kraja, kde v rôznych formách doškoľovania
prešlo 7530 družstevníkov, aby nadobudli potrebné
znalosti k obsluhe novej techniky, technológie a bezpečnosti
pri práci.
Otázke kvalifikácie bude potrebné aj naďalej
venovať náležitú pozornosť, pretože
kto myslí na výchovu najmä mládeže,
myslí na našu socialistickú prítomnosť
i komunistickú budúcnosť. Pre tento rok sa
muselo do učebného pomeru len na Slovensku získať
5360 mládeže, na voľné pracovné
miesta prijať 2336 absolventov stredných odborných
a 858 absolventov vysokých škôl.
Podobná situácia je aj v Českej socialistickej
republike. Naše prieskumy konštatujú, že
sa na základe politickej a ekonomickej stabilizácie
poľnohospodárskych podnikov a závodov, najmä
v posledných rokoch, stabilizujú kádre všetkých
profesií a tieto zostávajú natrvalo pracovať
v poľnohospodárstve. Je to potešiteľné,
pretože je to jeden z rozhodujúcich činiteľov
ďalšieho rozvoja tohto dôležitého
odvetvia nášho národného hospodárstva,
ktoré zabezpečuje výživu a spokojnosť
obyvateľstva a neustály rast životnej úrovne
nášho ľudu.
Súdružky a súdruhovia poslanci, skutočnosti,
ktoré som stručne uviedol, podávajú
aspoň čiastočný obraz o dosiahnutom
stupni socialistickej premeny našej dediny v politickom,
kultúrnom i morálnom vzostupe všetkého
nášho obyvateľstva.
Niekoľkými slovami chcem sa ešte zmieniť,
ako sa zabezpečuje kádrová politika a starostlivosť
o pracujúcich v oblasti potravinárskeho priemyslu.
I keď sa i tu situácia v tomto smere podstatne zlepšila,
je potrebné naďalej zodpovedne pristupovať pri
výbere, výchove a rozmiestňovaní kádrov.
Tomuto úseku sa v predchádzajúcich rokoch
nevenovala patričná pozornosť, v dôsledku
čoho odišli pracovať mimo svoju profesiu do priemyslu
alebo obchodu, vyučení naslovovzatí, dobrí
odborníci potravinárskeho priemyslu.
O ich náhradu a výchovu nových kádrov
sa príslušné odvetvie nestaralo tak, ako si
to súčasné potreby a požiadavky času
v politickej a odbornej príprave vyžadujú.
Naše prieskumy ukázali, že aj podiel vyučených
robotníkov v tejto oblasti je nízky, pretože
i teraz takmer 1/3 vyučených odchádza pracovať
mimo svoj odbor, do iných odvetví nášho
národného hospodárstva. Preto je potrebné,
aby sa predovšetkým zvyšovanie kvalifikácie
pracovníkov a hlavne starostlivosť o nich, stali trvalou
úlohou hospodárskych vedení príslušných
generálnych riaditeľstiev, podnikov a závodov
i samotných závodných zložiek.
Značný význam pre stabilizáciu kádrov
má aj sústavné zlepšovanie pracovného
a životného prostredia i podmienok pre zdravú
a bezpečnú prácu. Túto úlohu
dobre pochopili i v závodoch potravinárskeho priemyslu,
ako sú napr. Hydinárske závody v Kežmarku,
mliekáreň v Košiciach, mäsokombináty
v Humennom a Zvolene, vo Frute v Prostejove, Vitane v Byšiciach,
Frucone, závody Trebišov a Košice a v celom rade
ďalších, a najnovšie, ako sami všetci
dobre vieme, i otvorený nový mäsokombinát
v Prahe.
Okrem týchto podnikov, ktoré sú dielom už
socialistickej výstavby, vybavené modernou technikou
a technológiou a produkujúce výrobky svetovej
úrovne, máme ešte prevádzky a závody,
ktorých výrobné a najmä sociálne
podmienky nezodpovedajú súčasným požiadavkám
a potrebám.
Medzi takéto možno zaradiť napríklad mäsopriemysel
vo Svite, Závody juhomoravskej Fruty na Znojemsku a niektoré
ďalšie.
I keď sa to týka len ojedinelých prípadov
v Českej i Slovenskej socialistickej republike, bude ich
treba urýchlene doriešiť tak, aby sa i tieto
dostali čím skôr na úroveň ostatných
našich socialistických podnikov.
Súdružky a súdruhovia poslanci, záverom
treba povedať, že popri pozitívnych výsledkoch,
ktoré sa v poľnohospodárstve i v potravinárskom
priemysle dosiahli, zmenili sa na nepoznanie od základu
sociálne a kultúrne pomery na našej dedine.
Vysoká bytová kultúra a vybavenosť domácností,
technická a občianska vybavenosť v našich
mestách i dedinách, všestranný rozvoj
a vzdelanosť občanov svedčia o vysokej životnej,
spoločenskej a kultúrnej úrovni všetkého
nášho pracujúceho ľudu.
Dosiahnuté ciele a potešiteľné skutočnosti
sú výsledkom uvedomelej, statočnej a cieľavedomej
práce našich pracujúcich, zamerané na
realizáciu záverov XV. zjazdu KSČ, na podporu
politiky našej strany pri budovaní rozvinutej socialistickej
spoločnosti, pre blaho a šťastie všetkého
nášho ľudu. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
SN V. Vedra: Děkuji poslanci Turošíkovi.
Hovoří poslanec Blažek, připraví
se poslankyně Kolesárová.
Poslanec V. Blažek: Vážený soudruhu
předsedo, vážené soudružky a soudruzi
poslanci, vážení hosté, cílem
zemědělské politiky naší komunistické
strany bylo a je vybudování moderního socialistického
zemědělství s vysokou intenzitou a produktivitou
práce při soustavném snižování
počtu pracovníků v tomto resortu. Jaké
výsledky tento proces přinesl a přináší,
dokumentují například údaje z našeho
Severomoravského kraje.
V roce 1960 pracovalo v kraji na rozloze 570 tis. ha zemědělské
půdy přes 120 tis. trvale činných
pracovníků, na přibližně stejné
výměře při podstatném vzrůstu
výroby v roce 1975 jen 86 tis. pracovníků.
To znamená, že za období 15 let se v průměru
ročně snižoval počet o 2,5 tis. pracovníků.
Tento proces probíhá i v současném
období, i když ne tak intenzívně. V
6. pětiletce se očekává pokles o 5600
pracujících v zemědělských
závodech kraje a v ostatních oblastech naší
republiky je tento vývoj obdobný.
Tyto úbytky pracovních sil v zemědělství
byly a jsou nahrazovány nárůstem zemědělské
techniky, novými technologickými linkami a investiční
výstavbou. V současném období je např.
plně mechanizováno pěstování
a sklizeň obilovin, luštěnin a řepky
ozimé. U brambor je plně mechanizováno pěstování,
přičemž jejich sklizeň činí
necelých 50 %. Stupeň mechanizace sklizně
pícnin je kolem 90 %. Vážné problémy
však přetrvávají v mechanizaci pro pěstování
a sklizeň ovoce a zeleniny, sklizeň pícnin
i jiných plodin v horských a podhorských
oblastech, pěstování cukrovky a dále
v zemědělské dopravě i v potřebné
a nutné obnově a modernizaci technologických
linek, strojního parku v rostlinné a živočišné
výrobě.
Poznatky z poslaneckých průzkumů ukazují
v podstatě dvě cesty řešení.
Značné rezervy jsou přímo v zemědělských
závodech, v řízení, organizaci, využití
a péči o zemědělskou techniku. Např.
špičkové výkony na jeden bramborový
kombajn při dobré organizaci práce a vysoké
úrovni obsluhy se pohybují v okrese Opava okolo
85 ha sklizené plochy za sezónu; průměr
kraje je však jen kolem 25 ha. Obdobně je tomu při
sklizni cukrovky i dalších plodin. Stále však
přetrvávají nedostatky v péči
o svěřené mechanismy a s tím související
vysoká potřeba náhradních dílů,
která je procentuálně jedna z nejvyšších
v rámci RVHP.
Centrální orgány schválily v posledním
období dokument o poslání a úloze
státních traktorových stanic, v němž
jsou postaveny úkoly směřující
k důslednému provádění státní
technické politiky především v oblasti
údržby, opravárenství i kvalifikace
pracovníků. Jde nyní o to, aby tento dokument
byl se vší vážností a důsledností
uveden okamžitě do praxe. Současný stav
v oblasti mobilní zemědělské techniky
signalizuje celý komplex vážných rozporů
a nedostatků.
Neřešit tyto problémy znamená ohrozit
samu podstatu podmínek, které ovlivňují
intenzitu zemědělské velkovýroby a
také současně její efektivnost. Dovolte
mně uvést příklady. Dopracovaná
soustava zemědělských strojů v Severomoravském
kraji uvádí, že koncem šesté pětiletky
by měl být základní traktor o výkonu
75 až 80 k zastoupen 55-60 % z celkového počtu
traktorů. V současném období jsou
tyto traktory zastoupeny necelými 20 %. Traktory o výkonu
zhruba 200 k by měly tvořit 9-10 % z celkového
počtu, jsou však zastoupeny necelými 5 %.
Současné dodávky i výhled nedávají
předpoklad, že do roku 1980 bude dosaženo plánovaného
zastoupení traktorů. Přes 50 % dopravní
techniky, zejména automobilové, je starší
8 let, ve velkém rozsahu jde o vozidla získaná
od jiných resortů, morálně i technicky
zastaralá, která se udržují v přepravě
z provozních důvodů vysokými náklady
a při velké spotřebě lidské
práce.
Zemědělským závodům i agrochemickým
podnikům do kompletizace technologických linek chybí
dále větší počet velkokapacitních
rozmetadel průmyslových hnojiv. Složitá
situace je na úseku nakládací techniky. Tak
nakladače typu HNUZ 500 nebo 750 z výroby Humpoleckých
strojíren nejsou vůbec pro letošní rok
v kraji bilancovány a dovážené výkonné
nakladače typu T 174 - 2 v přiděleném
počtu 6 kusů pro kraj nekryjí naprosto potřebu
a požadavky jak resortu zemědělství,
tak i ostatních odvětví. Velké množství
lidské práce vyžaduje stále sklizeň
slámy, přičemž dodávky vysokotlakých
lisů K 453 nepokrývají potřebu. Zkušenosti
z letošních žní v okresech i krajích
dokazují, že úklid slámy čelními
nakladači za použití velkoobjemových
vozů je skutečně velkovýrobní
technologií. To však vyžaduje, aby příslušný
sektor urychleně zabezpečil výrobu těchto
čelních nakladačů v potřebném
množství nebo byl zajištěn dovoz, a to
již pro příští sezónu.