Vzhľadom na to, že ide o Dohovor politickej povahy, je podľa článku 36 ústavného zákona č. 143/1968 Sb. o československej federácii treba, aby s ním Federálne zhromaždenie predtým, ako bude predložená prezidentovi republiky k ratifikácii, vyslovilo súhlas.

Som presvedčená, že Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou podpísaný v Tunise dňa 12. apríla 1979, položí dobrý základ a prispeje k ďalšiemu prehlbovaniu spolupráce obidvoch krajín, a preto navrhujem Snemovni národov, ako spoločná spravodajkyňa Ústavnoprávneho a Zahraničného výboru Snemovne národov, vyjadriť s ním súhlas.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem spoločnej spravodajkyni výborov Snemovne národov poslankyni Kondrčíkovej. Prosím teraz poslanca Svěrčinu, aby predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů SL poslanec O. Svěrčina: Vážený soudruhu předsedo, soudružky a soudruzi poslanci, před půl rokem, konkrétně v dubnu letošního roku, jsme ve Federálním shromáždění projednali a schválili vládní návrh smlouvy mezi naší republikou a Tuniskou republikou o právní pomoci ve věcech občanských a trestních.

Konstatovali jsme tehdy, že jde o další krok naší vlády, který je v plném souladu s cíli naší zahraniční politiky vůči rozvojovým zemím. Byla to také první smlouva o právní pomoci, sjednaná s rozvojovou arabskou zemí, jejíž právní řád se vyvíjel ve značně odlišných podmínkách, jak historických, tak kulturních a sociálních. Krátký časový odstup od schválení zmíněné smlouvy, jakož i dnešní podrobný výklad soudruha ministra Chňoupka, si nevyžadují vracet se znovu k přehledu vývoje styků mezi oběma státy. Zabývali jsme se jimi při projednávání úmluvy v zahraničních výborech. Dospěli jsme k závěru, že v posledním období došlo k jejich rozšíření ve všech stykových oblastech včetně oblasti politické, že rozvoj spolupráce vyžaduje řešit řadu právních problémů, které je nutné smluvně upravovat. Proto také konzulární úmluva má nezastupitelný význam pro zajišťování ochrany fyzických a právnických osob. Poslanci zahraničního výboru Sněmovny lidu byli při projednávání tohoto dokumentu informováni o tom, že vztahy mezi oběma zeměmi zaznamenaly v posledních letech výrazný vzestup a stabilitu, že zahraniční politika ČSSR bude nadále usilovat o vyváženou politiku na základě vzájemné výhodnosti. A navíc budeme využívat kulturních styků - rovněž krytých Dohodou - k tomu, abychom seznamovali tuniskou veřejnost s úspěchy a přednostmi reálného socialismu, s ideově bohatým a všestranně spokojeným životem našich národů.

Hovořím-li o kulturních stycích, je třeba si připomenout i styky v oblasti školství a tělovýchovy. Vždyť již v 60. letech působila např. řada našich expertů v tělovýchovném hnutí Tuniska, v němž přinesli nejen této zemi, ale i rozvoji oboustranných styků mnoho dobrého a prospěšného. Díky tomu také mohla být v Tunisku uspořádána společná tělovýchovná vystoupení, tedy akce do té doby v afrických zemích nevídané. Zasloužili se o to mimo jiné i naši autoři úspěšných žákovských a dorosteneckých skladeb z posledních dvou československých spartakiád, kteří v období svého působení v Tuniské republice dokázali získat srdce a obdiv široké veřejnosti k naší socialistické tělovýchově a ke kulturní vyspělosti Československa vůbec.

Je třeba podtrhnout, že ani ekonomická sféra styků obou našich zemí není zanedbatelná. Objem výměny zboží se za posledních 20 let zvýšil 3krát a dosáhl 73 mil. Kčs ročně. Jde o vzájemně výhodný a prospěšný obchod, jak v dovozu surovin a zemědělských výrobků, tak ve vývozu strojírenských a investičních zařízení.

Poslanci zahraničního výboru a ústavně právního výboru Sněmovny lidu konstatovali, že předložený návrh konzulární úmluvy vhodně zapadá do rozvoje našich styků s Tuniskou republikou. Vždyť schválení návrhu této dohody je dalším krokem pozitivní československé politiky vůči těm arabským zemím, s nimiž rozvíjíme řadu let vzájemně prospěšnou spolupráci a jsme toho názoru, že i pro příští období existují další možnosti vyváženého rozvoje styků na základě respektování svrchovanosti a rovnoprávnosti obou zemí.

Dovolte mi proto, vážené soudružky poslankyně a vážení soudruzi poslanci, abych se jménem příslušných výborů Sněmovny lidu připojil k předneseným návrhům soudruha ministra Chňoupka a společné zpravodajky výborů Sněmovny národů poslankyně Kondrčíkové, a abych rovněž doporučil schválit předložený vládní návrh Konzulární úmluvy mezi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou v předloženém znění. Děkuji za pozornost.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem spoločnému spravodajcovi výborov Snemovne ľudu poslancovi Svěrčinovi. Do rozpravy k tomuto bodu sa písomne nikto neprihlásil. Napriek tomu sa pýtam, či niekto z poslancov žiada o slovo? (Nikdo.) Nikto.

Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

V zasadacej sieni je prítomných 141 poslancov Snemovne ľudu, 48 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 55 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Obe snemovne sú podľa ústavného zákona o čs. federácii uznášania schopné.

Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu. Kto súhlasí s návrhom uznesenia, ako ho odporučil spoločný spravodajca výborov Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)

Snemovňa ľudu s návrhom súhlasí.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov. Kto súhlasí s návrhom uznesenia podľa odporúčania spoločnej spravodajkyne výborov Snemovne národov? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)

Takisto Snemovňa národov s návrhom uznesenia súhlasí.

Vzhľadom na súhlasné uznesenie oboch snemovní konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou, podpísaným v Tunise dňa 12. apríla 1979.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh, ktorým sa podľa článku 19 ods. 5b) a ods. 6b) Ústavy Medzinárodnej organizácie práce predkladajú Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky texty dohovorov a odporúčaní prijatých na 64. zasadaní Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve v roku 1978 so stanoviskom vlády Československej socialistickej republiky (tlač 90).

Vládny návrh odôvodní federálny minister práce a sociálnych vecí súdruh Michal Štanceľ. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky, vážení súdruhovia poslanci, vláda Československej socialistickej republiky, ako jej ukladá ustanovenie článku 19 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce, predložil Federálnemu zhromaždeniu texty dohovorov a odporúčaní, prijatých na 64. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce, ktoré sa konalo roku 1978 v Ženeve.

Československá socialistická republika pokladá normotvornú činnosť Medzinárodnej organizácie práce za významnú, najmä keď prispieva na lepšie zabezpečenie práv pracujúcich vo svete. Československá socialistická republika doteraz ratifikovala 52 dohovorov z celkového počtu 153, prijatých za vyše 60 ročnej existencie tejto organizácie. Ak uvážime, že celý rad dohovorov MOP sa týka len veľmi malého počtu pracovníkov, napr. námorníkov, námorných rybárov a pod., je to pomerne vysoký počet. Napriek tejto skutočnosti sme celý rad rokov svedkami toho, že socialistické krajiny sa stávajú v Medzinárodnej organizácii práce terčom útokov reakčných síl pre domnelé porušovanie ratifikovaných dohovorov. Ako zámienku pre také osočovanie zneužívajú i tie najmenšie odlišnosti v našom zákonodarstve či praxi. Preto je iste správne, že vláda ČSSR zdôraznila, aby ďalšie ratifikácie dohovorov boli starostlivo zvažované, i keď to neznamená, že by sme nemali v úmysle pristupovať k významným a pre pracujúcich užitočným dohovorom Medzinárodnej organizácie práce.

Federálne zhromaždenie má dnes posúdiť dva nové normatívne dokumenty MOP, a to Dohovor a odporúčanie o "Správe práce" a Dohovor a odporúčanie o pracovných vzťahoch vo verejnej službe. Dovoľte, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, aby som v stručnosti uviedol podstatu týchto dohovorov a odporúčaní.

Pod pojmom "Správa práce" Dohovor zahrňuje všetky správne orgány, ktoré sa zaoberajú správou práce alebo za ňu zodpovedajú. V Československých podmienkach sa to týka napríklad ministerstiev práce a sociálnych vecí, plánovacích komisií, výborov ľudovej kontroly, štatistických úradov, úradov bezpečnosti práce, úradov dôchodkového zabezpečenia a národných výborov. Do tohto okruhu sa zahŕňajú aj organizácie pracovníkov a poprípade zamestnávateľov, na ktoré štát prenesie určité časti správnych oblastí práce. Významnú účasť v tomto smere má u nás odborová organizácia, lebo pracujúci združení v ROH spravujú nemocenské poistenie a sami o ňom rozhodujú, ďalej vykonávajú spoločenskú kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nad dodržiavaním pracovne-právnych predpisov.

Československá právna úprava v podstate zodpovedá požiadavkám Dohovoru č. 150. Nie sú splnené však podmienky v jednom základnom bode. Dohovor totiž vyžaduje, aby nielen organizácie pracovníkov alebo i organizácie zamestnávateľov - t. j. v podmienkach kapitalistického spoločenského poriadku organizácie súkromných podnikateľov - sa zúčastnili, a to predovšetkým formou kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv, na úprave otázok z oblasti práce. V našich podmienkach, kde sú výrobné prostriedky sústredené v socialistických alebo družstevných organizáciách, tzn., že sú v rukách a majetkom pracujúcich, nemajú také opatrenia opodstatnenie. Tento Dohovor a odporúčanie MOP zabezpečujú práva súkromným podnikateľom a podporujú politiku triedneho zmierenia medzi pracujúcimi a vlastníkmi výrobných prostriedkov. Preto sú pre ČSSR neprijateľné.

Druhý predložený Dohovor o pracovných vzťahoch vo verejnej službe dopĺňa a nadväzuje na staršie Dohovory MOP č. 98 z roku 1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať a č. 135 z roku 1971 o zástupcoch pracovníkov. Uvedené Dohovory sa nevzťahujú na tzv. verejných zamestnancov. Prvým z uvedených Dohovorov je ČSSR už viazaná ratifikáciou z roku 1964.

Československé právo nepozná skupinu tzv. verejných zamestnancov a Zákonník práce - až na ojedinelé výnimky - upravuje pracovné pomery všetkých pracovníkov rovnako. Taktiež ďalšie československé predpisy - napr. o práve organizovať sa, o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania k výkonu funkcie v odboroch sú jednotné pre všetkých pracovníkov. Preto Dohovor o pracovných vzťahoch vo verejnej službe aj odporúčania, ktorými sa dopĺňajú niektoré ustanovenia, nie sú pre ČSSR potrebné a vláda preto neodporúča ich ratifikáciu.

Vážené súdružky, vážení súdruhovia poslanci, vzhľadom na tieto dôvody prosím, aby ste vyslovili súhlas so stanoviskom, ktoré vám vláda predložila. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem ministrovi Štanceľovi za výklad.

Návrh bol prikázaný na prerokúvanie výborom ústavnoprávnym, zahraničným a pre sociálnu politiku oboch snemovní.

Výbory Snemovne národov poverili funkciou spoločného spravodajcu predsedu zahraničného výboru poslanca Viliama Kožíka a výbory Snemovne ľudu členku výboru pre sociálnu politiku poslankyňu Marii Tvrzníkovú.

Prosím najprv poslanca Viliama Kožíka, aby predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů SN poslanec V. Kožík: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, Zahraničné výbory Snemovne ľudu a Snemovne národov prerokovali na svojom spoločnom zasadnutí stanovisko vlády Československej socialistickej republiky k prípadnej ratifikácii Dohovorov prijatých na 64. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve v júni 1978. Po vypočutí výkladu predstaviteľa Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí sa výbory stotožnili so závermi prijatými vládou Československej socialistickej republiky k Dohovorom č. 150, 151 a odporúčaniam č. 158 a 159.

Tak, ako to bolo vyjadrené v zdôvodnení, ktoré predniesol federálny minister práce a sociálnych vecí súdruh Štanceľ, charakter Dohovoru a odporúčaní zhrnutý pod široký pojem "O správe práce", vychádzajú z pojatia tejto Správy v kapitalistickej spoločnosti, kde hlavné postavenie má súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a ich organizácie, ktorým sú z hľadiska pojatia buržoázneho práva adresované i určité úlohy a práva. V našich podmienkach socialistického spoločenského zriadenia, kde sú výrobné prostriedky sústredené v rukách ľudu, ratifikácia uvedeného Dohovoru vychádzajúceho z buržoáznej reformistickej koncepcie tzv. sociálneho partnerstva, nemá opodstatnenie.

Taktiež Dohovor o pracovných vzťahoch vo verejnej službe vychádza z podmienok, ktoré sú od našich odlišné. V Československej socialistickej republike nedochádza ani k diskriminácii ani k obmedzovaniu práv pracovníkov pracujúcich v jednotlivých odvetviach, ako napríklad tých, ktorí vykonávajú prácu tzv. verejných zamestnancov. V súlade so Zákonníkom práce i ďalšími československými predpismi a normami sú posudzovaní ako pracujúci v ktorejkoľvek inej oblasti. Preto nie je rovnako potrebné, aby sme ratifikovali Dohovor, ktorý by osobitne upravoval pracovné vzťahy vo verejnej službe.

Pritom prijatie uvedeného Dohovoru na 64. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce považujeme za pozitívny krok, pretože jeho ratifikácia krajinami, ktoré dosiaľ práva tejto skupiny pracujúcich obmedzovali, môže znamenať zlepšenie ich postavenia.

Pri prerokovaní stanovísk k jednotlivým Dohovorom a odporúčaniam Medzinárodnej organizácie práce na pôde Federálneho zhromaždenia, už v minulosti sme konštatovali, že prikladáme normotvornej činnosti Medzinárodnej organizácie práce vážnosť a domnievame sa, že počet zákonodarnými zbormi prijatých Dohovorov je do určitej miery aj akýmsi odrazom vyspelosti ich pracovno-právneho zákonodarstva. Patríme medzi krajiny, ktoré ratifikovali všetky základné Dohovory. V číselnom vyjadrení je to viac ako šesťnásobok Dohovorov ratifikovaných napríklad v USA. Pritom je iróniou, že sú to práve Spojené štáty, ktoré si osobujú právo poúčať a hodnotiť tých, ktorí Dohovory ratifikovali. My nepovažujeme za potrebné schvaľovať Dohovory len z formálnych dôvodov, ktoré boli u nás vývojom už prekonané. I to hovorí v prospech stanoviska k Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 150 a 151 predloženého nášmu rokovaniu vládou Československej socialistickej republiky.

Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, v duchu rokovania na spoločnom zasadnutí zahraničných výborov navrhujem Snemovni národov ako spoločný spravodajca týchto výborov, aby s uvedeným stanoviskom vlády vyjadrila svoj súhlas.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem spoločnému spravodajcovi výborov Snemovne národov poslancovi Kožíkovi. Prosím teraz poslankyňu Máriu Tvrzníkovú, aby predniesla spravodajskú správu.