Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem ministrovi zahraničných vecí súdruhovi Chňoupkovi za výklad. Návrh bol prikázaný na prerokúvanie výborom ústavnoprávnym a zahraničným oboch snemovní. Výbory Snemovne ľudu poverili funkciou spoločného spravodajcu overovateľku zahraničných výborov poslankyňu Martu Solčanskú a výbory Snemovne národov člena výboru ústavnoprávneho poslanca Zdeňka Sytného.

Prosím najprv poslankyňu Martu Solčanskú, aby predniesla spravodajskú správu.

Společná zpravodajka výborů SL poslankyně M. Solčanská: Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, plenárnemu zasadnutiu Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia je predkladaný návrh Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných, podpísaná v Prahe dňa 18. apríla 1980.

Pri jej prerokúvaní v zahraničnom výbore sme konštatovali, že je dokladom stále tesnejších vzájomných stykov našich bratských krajín a aktivity našej zahraničnej politiky vo vzťahoch k socialistickým štátom.

Spolupráca ČSSR a Kuby dosahuje dnes vysokú úroveň. Kladné hodnotenie vzájomných stykov sa dotýka všetkých oblastí, či už je to oblasť politickej spolupráce, hospodárskej, obchodnej, vedeckotechnickej alebo kultúrnej, ktoré sa rozvíjajú v plnom súlade so závermi XIV. a XV. zjazdu KSČ. Ich základom je príslušnosť oboch krajín k socialistickému spoločenstvu, pevné priateľstvo a všestranná spolupráca so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami. Nám všetkým je známa zásadovosť a dôsledná zahraničná politika Kubánskej republiky, ktorá pristupuje k hodnoteniu a riešeniu medzinárodných problémov z triedneho protiimperialistického a internacionálneho hľadiska. Z týchto princípov neustupuje ani vo svojom pôsobení v rámci hnutia nezúčastnených krajín.

Len letmý prehľad československo-kubánskych vzťahov ukazuje, ako upevňovanie a rozvoj zväzku marxisticko-leninských strán oboch štátov pozitívne ovplyvňuje ďalšie rozširovanie spolupráce medzi štátnymi orgánmi, masovými a spoločenskými organizáciami oboch krajín, najmä však po línii Národného frontu, odborov, mládeže atď.

V popredí všetkého zásadný význam pre ďalšie všestranné rozširovanie vzájomných stykov mala návšteva prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Kuby s. Fidela Castra v ČSSR a návšteva generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa s. Gustáva Husáka na Kube.

Je potešiteľné, že na fóre Federálneho zhromaždenia môžem tiež konštatovať, že k rozvoju a upevneniu vzájomných československo-kubánskych stykov v nemalej miere prispeli aj kontakty medzi zákonodarnými zbormi oboch štátov a vzájomné návštevy ich delegácií vedené s. Aloisom Indrom a s. Blasem Rocom. Naša verejnosť je priebežne informovaná o vzájomných návštevách straníckych a vládnych predstaviteľov a predstaviteľov spoločenských organizácií, ktoré, ako vieme, nie sú samoúčelné a vždy znamenajú ďalší krok k vzájomnému zblíženiu.

Len ako príklad chcem uviesť významný prínos, ktorým pre rozširovanie stykov v ekonomickej oblasti bolo nedávne zasadanie čs.-kubánskeho výboru pre hospodársku a vedeckotechnickú spoluprácu. Súčasne s tým vítame ukončenie rokovania o koordinácii národohospodárskych plánov na obdobie rokov 1981-85. Podľa záverečného protokolu, ktorý, ako viete, bol pred dvomi dňami podpísaný v Havane, sa vzájomná výmena tovaru a služieb medzi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou zvýši takmer o 55 % oproti minulému roku. Nemusím zvlášť zdôrazňovať, že výsledky rokovania plne zodpovedajú zámerom, ktoré obe krajiny sledujú, t. j. všestranné prehĺbenie vzájomných hospodárskych vzťahov.

Výčet všetkých pozitívnych akcií v rôznych oblastiach stykov oboch krajín by bol dlhý. Musím však pripomenúť novú formu československo-kubánskej spolupráce, ktorou je dohoda z roku 1978 o dočasnom zamestnávaní a odbornej príprave kubánskych občanov v našich organizáciách, počet ktorých dosiahne v polovici 80. rokov niečo vyše 10 000. Tejto otázke venovali osobitnú pozornosť poslanci - členovia Zahraničného výboru Snemovne národov v rámci nadchádzajúceho rokovania snemovne o starostlivosti a rozmiestňovaní pracovných síl. Pristupovali k nej z hľadiska našej internacionálnej pomoci bratskému kubánskemu ľudu a vyjadrovali tým aj jednoznačný záujem nás všetkých, aby prijatie kubánskych súdruhov a súdružiek a priebeh ich prípravy v našich organizáciách vyznel nanajvýš pozitívne pre posilnenie ich národného hospodárstva. Chcem tým ukázať, že Federálne zhromaždenie sa zaujíma o všetko a podporuje všetky akcie našej vlády, ktoré smerujú k upevneniu zväzkov našej socialistickej vlasti s ľudom ostatných bratských socialistických krajín.

Je samozrejmé, že súčasný stav spolupráce medzi oboma krajinami sa bude aj naďalej rozširovať a utužovať. Preto obsah Zmluvy, ktorú máme pred sebou vychádza z našich spoločenských záujmov a neobmedzuje sa len na prípravu právnej pomoci v užšom zmysle slova, ale upravuje aj rad iných zásadných otázok, s ktorými sme sa zoznámili pri prerokúvaní tohto dokumentu v Zahraničných výboroch Snemovne ľudu a Snemovne národov.

Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, z poverenia výborov zahraničného a ústavnoprávneho odporúčam Snemovni ľudu predloženú Zmluvu schváliť. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem spoločnej spravodajkyni výborov Snemovne ľudu poslankyni Solčanskej. Udeľujem slovo poslancovi Zdeňkovi Sytnému.

Společný zpravodaj výborů SN poslanec Z. Sytný: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení hosté. Ministr zahraničních věci ČSSR soudruh Chňoupek odůvodnil vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění ČSSR k souhlasu Smlouva mezi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou o vzájemné právní pomoci ve věcech občanských, rodinných a trestních, podepsaná v Praze dne 18. dubna 1980. Dovolte mi, abych navázal na jeho odůvodnění a doporučení i na společnou zpravodajskou zprávu výborů Sněmovny lidu přednesenou poslankyni Solčanskou a abych se jako společný zpravodaj výborů Sněmovny národů též připojil k doporučení vyjádřit se smlouvou souhlas.

Charakteristické pro vývoj ve vztazích mezi socialistickými zeměmi je neustálý dynamický rozvoj vzájemných styků a spolupráce v hospodářské, vědeckotechnické, kulturní, školské, dále turistické oblasti, ale i v dalších oblastech vzájemného zájmu. Bezvýhradně to platí i ve vztazích mezi ČSSR a Kubánskou republikou - prvním státem se socialistickým zřízením na americkém kontinentě. Předložená Smlouva o vzájemné právní pomoci ve věcech občanských, rodinných a trestních jen dokumentuje, jak se naše tradiční bratrské vzájemné vztahy stále více prohlubují. Smlouva, jejímž smyslem je usnadnit právní vztahy mezi oběma zeměmi, vychází z principu rovnosti obou smluvních partnerů, je v souladu s naší zahraniční politikou a odpovídá zájmům lidu Československé socialistické republiky.

Soudružky poslankyně a soudruzi poslanci, smlouva byla projednána ve výborech ústavně právních a zahraničních obou sněmoven Federálního shromáždění bez připomínek. Jsem přesvědčen, že smlouva významně přispěje k dalšímu prohloubení československo-kubánských vztahů a spolupráce, a proto navrhuji Sněmovně národů jako společný zpravodaj jejich výborů, aby vyjádřila svůj souhlas s předloženou Smlouvou o vzájemné právní pomoci ve věcech občanských, rodinných a trestních a doporučila ji prezidentu Československé socialistické republiky k ratifikaci.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem spoločnému spravodajcovi výborov Snemovne národov poslancovi Sytnému. Do rozpravy sa písomne k tomuto bodu neprihlásil nikto. Napriek tomu sa pýtam, či niekto z poslancov žiada o slovo. Nikto sa nehlási. Môžeme preto pristúpiť k hlasovaniu.

V zasadacej sále je prítomných 145 poslancov Snemovne ľudu, 48 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 54 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Obe snemovne sú podľa ústavného zákona o československej federácii schopné sa uznášať.

V parlamentnej tlači číslo 92 sa navrhuje uznesenie, ktorým sa odporúča súhlasiť s prerokúvaným vládnym návrhom.

Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia, ako ho odporučil spoločný spravodajca výborov Snemovne národov, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem. Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)

Snemovňa národov s návrhom uznesenia súhlasí.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia podľa odporučenia spoločnej spravodajkyne výborov Snemovne ľudu? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Kto je proti? (Nikdo.)

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)

Takisto Snemovňa ľudu s návrhom uznesenia súhlasí.

Vzhľadom na súhlasné uznesenie oboch snemovní konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí so Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou o vzájomnej právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných, ktorá bola podpísaná v Prahe dňa 18. apríla 1980.

Teraz máme na programe

Vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na súhlas Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou, podpísaný v Tunise dňa 12. apríla 1979 (tlač 88).

Návrh odôvodní minister zahraničných vecí Československej socialistickej republiky súdruh Bohuslav Chňoupek. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, Konzulárny dohovor s Tuniskou republikou, dnes predkladaný spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky na schválenie, bol podpísaný v Tunise 12. apríla lanského roku. Jeho uzatvorenie je jedným z praktických krokov k realizácii hlavných úloh našej zahraničnej politiky: rozširovať dvojstranné styky a vzájomne výhodnú spoluprácu s rozvojovými krajinami.

V tejto súvislosti sa žiada konštatovať, že československo-tuniské vzťahy, založené na už tradičnej solídnej základni vzájomnej výhody sa rozvíjajú k obojstrannému prospechu. Dokladom toho sú napríklad vzťahy ekonomické, opreté o Dlhodobú obchodnú dohodu z roku 1973, na ktorú nadväzuje Dohoda o hospodárskej spolupráci. V jej rámci poskytujeme Tunisku úver vo výške cca 45-150 miliónov amerických dolárov. Priaznivý vývoj má aj obchodná výmena. Jej obrat v lanskom roku predstavoval 17,8 milióna dolárov. Na poslednom zasadaní Zmiešaného výboru pre hospodársku a vedeckotechnickú spoluprácu tuniská strana prejavila záujem o našu ďalšiu účasť na výstavbe niektorých priemyselných objektov.

Najväčší ohlas vo vzájomných vzťahoch mala až doposiaľ spolupráca vedeckotechnická. V súčasnosti pracuje v Tunise vyše 50 našich expertov zväčša lekárov, pedagógov, technikov, inžinierov a geológov. Záujem o vyslanie našich stredoškolských a vysokoškolských pedagógov je taký veľký, že ho nemôžeme v plnej miere uspokojiť.

Taktiež kultúrne a školské styky, upravené Dohodou o kultúrnej spolupráci z roku 1963 možno hodnotiť kladne.

U nás vyštudovali už desiatky tuniských študentov; kurzy absolvoval veľký počet stážistov; kontakty nadviazali zväzky spisovateľov; začali sa rozvíjať aj styky spoločenských organizácií; existuje veľmi dobrá spolupráca medzi niektorými mestami.

Pravda, takýto rozvoj vzájomnej spolupráce prináša so sebou aj celý rad problémov právneho charakteru, ktoré treba zmluvne upravovať. V tomto smere má predpokladaný Konzulárny dohovor osobitný význam pre zabezpečenie ochrany práv a záujmov obidvoch štátov, ich fyzických a právnických osôb. Vychádzajúc z mnohostranného Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1963, ktorého stranou je tak ČSSR ako aj Tuniská republika, Dohovor rozvíja a konkretizuje predovšetkým otázky konzulárnych funkcií. Ide najmä o úpravu konzulárnych funkcií pri ochrane záujmov vysielajúceho štátu a jeho príslušníkov v procese realizácie rozvoja hospodárskych, kultúrnych a ďalších stykov, pri vydávaní cestovných dokladov a víz a poskytovaní podpory a pomoci svojim štátnym príslušníkom.

V otázkach konzulárnych výsad a imunít je predmetný Dohovor taktiež v súlade s už spomínaným Viedenským dohovorom. Jeho ustanovenia nájdu okamžite po vstupe do platnosti svoje praktické uplatnenie v tom, že rozšíria možnosti výkonu konzulárnych funkcií diplomatickými misiami.

Predkladaný Konzulárny dohovor úplne zodpovedá potrebám všestranného rozvoja československo-tuniských vzťahov a nesporne v nich prispeje k ďalšiemu posilneniu právnej istoty. V ani jednom zo svojich ustanovení sa nedotýka československého právneho poriadku. Realizácia záväzkov, ktoré z neho vyplývajú si nevyžiada zmenu platných právnych predpisov.

Na základe týchto dôvodov odporúčam, aby Federálne zhromaždenie ČSSR s ním vyslovilo svoj súhlas.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem ministrovi Chňoupkovi za výklad k prerokúvanému vládnemu návrhu. Návrh bol prikázaný na prerokúvanie výborom ústavnoprávnym a výborom zahraničným oboch snemovní.

Výbory Snemovne národov poverili funkciou spoločného spravodajcu členku výboru ústavnoprávneho poslankyňu Margitu Kondrčíkovú a výbory Snemovne ľudu člena zahraničného výboru poslanca Otakara Svěrčinu.

Společná zpravodajka výborů SN poslankyně M. Kondrčíková: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia, Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou, podpísaný v Tunise dňa 12. apríla 1979, vo svojej celkovej koncepcii vychádza, ako to už uviedol súdruh minister Chňoupek, z obecne platnej úpravy konzulárnych stykov, kodifikovanej vo Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch z roku 1963, ktorým sú Československá socialistická republika i Tuniská republika viazané. Ustanovenia Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch sa preto premietajú predovšetkým do hlavy I. Konzulárneho dohovoru s Tuniskom, v ktorej sa upravujú otázky vykonávania konzulárnych stykov, a hlavy II., venovanej výhodám, výsadám a imunitám konzulárnych úradov aj ich členov. V hlave III., venovanej úprave konzulárnych funkcií, spočíva ťažisko dvojstrannej zmluvnej úpravy, pretože tu Konzulárny dohovor prekračuje rámec mnohostrannej zmluvnej úpravy a podrobne upravuje jednotlivé funkcie konzulárneho úradu a konzulárnych úradníkov, ako to podrobne rozviedol súdruh minister Chňoupek.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, v apríli tohto roku sme tu prerokovali a vyslovili súhlas s veľmi významnou Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Tuniskou republikou o právnej pomoci vo všetkých občianskych a trestných veciach, o uznaní a výkone justičných rozhodnutí a o vydávaní, vrátane Dodatkového protokolu. Dnes prerokúvaný Konzulárny dohovor s Tuniskou republikou je ďalším dokumentom úspešne sa rozvíjajúcej spolupráce medzi obidvoma štátmi, je dokladom pozitívneho rozvoja našich vzájomných vzťahov.