Prosím ministra zahraničného obchodu Československej socialistickej republiky súdruha Andreja Barčáka, aby návrh v mene federálnej vlády odôvodnil.

Ministr zahraničního obchodu ČSSR A. Barčák: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, intenzívne zapojenie československej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce a rôzne formy, v ktorých sa uskutočňuje, vyžadujú zvýšiť úroveň riadiacej činnosti štátnych orgánov pri uskutočňovaní hospodárskych stykov so zahraničím. Na dosiahnutie tohto cieľa neposkytujú dostatočný právny základ doterajšie zákonné predpisy, ktoré sa v podstate obmedzujú len na jednu, i keď najdôležitejšiu formu tejto činnosti, t. j. na zahraničnoobchodnú činnosť.

Zákonný podklad pre riadenie tejto činnosti poskytuje doteraz zákon č. 19/1948 Zb. o štátnej organizácii zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva. Popri zahraničnoobchodnej činnosti je zákonom upravená len hospodárska kooperácia so zahraničím, a to zákonom č. 85/1972 Zb. Tieto právne predpisy však už nezodpovedajú potrebám súčasnej rozvinutej medzinárodnej hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráci.

Nové zahraničnopolitické a medzinárodno-hospodárske faktory, ktoré si vyžadujú novú zákonnú úpravu hospodárskych stykov so zahraničím a ktoré je potrebné vziať do úvahy pri hodnotení jej najvhodnejšieho obsahu, možno zhrnúť do týchto bodov:

1) Zahranično-hospodárska činnosť nespočíva len vo svojej klasickej forme, t. j. dovoze a vývoze tovaru, ale vznikajú formy nové. Vplyvom vedeckotechnickej revolúcie nadobúdajú na dôležitosti predovšetkým obchod s licenciami, vedeckotechnická spolupráca a výrobná špecializácia a kooperácia.

2) Jedným z rozhodujúcich činiteľov pre rozvoj národných hospodárstiev členských štátov RVHP je prehlbovanie vzájomných vzťahov pri uskutočňovaní Komplexného programu socialistickej ekonomickej integrácie. Táto integrácia zahrňuje celý rad hospodárskych oblastí, pričom integračný proces každej z nich súvisí s podobným procesom v ostatných oblastiach.

3) Dôležitou silou pri uskutočňovaní protiimperialistickej politiky sa stali rozvojové krajiny. Je potrebné vytvoriť predpoklady pre riadenie zahranično-hospodárskej činnosti tak, aby sa posilnila ekonomická a tým i politická nezávislosť týchto krajín na imperialistických štátoch a aby sa v praxi aplikovali zásady nového medzinárodného hospodárskeho poriadku, a to v súlade so záujmami československej ekonomiky.

4) Politika mierového spolunažívania predpokladá značné rozšírenie hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce medzi krajinami s rozdielnym spoločenským zriadením. V súvislosti s tým je nutné zabezpečiť vhodnou reguláciou vonkajších hospodárskych stykov maximálne výhody pre československú ekonomiku na jednej strane, súčasne však poskytnúť i účinnú ochranu proti snahám kapitalistických štátov preniknúť nežiadúcim spôsobom do československého hospodárstva na strane druhej. Pritom je však potrebné zabezpečiť i plnenie medzinárodných dokumentov, ktoré boli prijaté v súvislosti s uskutočňovaním politiky mierového spolužitia, najmä Záverečného aktu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, a to spôsobom, ktorý by okrem pozitívnych zahraničnopolitických účinkov znamenal i ekonomický prínos pre ČSSR.

Všetky uvedené faktory vyžadujú, aby bolo posilnené komplexné riadenie všetkých foriem hospodárskych stykov so zahraničím a aby pre tento účel bola presne vymedzená pôsobnosť jednotlivých ústredných orgánov a zabezpečená koordinovanosť ich postupu v súlade s československými zahraničnopolitickými záujmami a potrebami československého národného hospodárstva.

Účelom vládneho návrhu zákona o hospodárskych stykoch so zahraničím je vytvoriť právny základ na dosiahnutie tohto cieľa. Nová zákonná úprava má okrem iného odstrániť aj doterajší nedostatok československých právnych predpisov v hospodárskej oblasti spočívajúci v tom, že tieto predpisy sa v podstate obmedzujú na úpravu hospodárskej činnosti československých organizácií na území ČSSR. Za súčasného právneho stavu nie je v podstate upravený postup československých organizácií pri uskutočňovaní hospodárskej činnosti v zahraničí s výnimkou zahraničnoobchodnej činnosti a hospodárskej kooperácie vo vzťahu k zahraničiu. Doteraz nebolo taktiež možné vyhovujúcim spôsobom použiť čs. právne predpisy na reguláciu hospodárskych činností zahraničných podnikov a organizácií na území ČSSR tak, aby boli dostatočne chránené záujmy československého národného hospodárstva.

Vládny návrh zákona člení hospodárske styky so zahraničím na určité typy a pre každý z nich určuje rozsah a formy riadenia, ako aj orgán, ktorý ich riadi a kontroluje. V tejto súvislosti sa navrhuje vymedziť pôsobnosť nielen Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, ale aj iných orgánov štátnej správy, a to tak federálnych, ako aj národných. Vymedzenie tejto pôsobnosti má umožniť na jednej strane čo najpružnejší postup pri riadení hospodárskych stykov so zahraničím, na druhej strane má však zabezpečiť aj potrebnú súčinnosť jednotlivých orgánov pri výkone tejto pôsobnosti tak, aby sa dosiahlo komplexné riadenie hospodárskych stykov so zahraničím v súlade s hospodárskou politikou ČSSR.

Pri príprave zákona bolo potrebné zaistiť, aby jeho obsah vyhovoval súčasným potrebám čo najúčelnejšieho zapojenia ČSSR do medzinárodnej deľby práce a zároveň ponechal dostatočný priestor pre prispôsobovanie riadenia budúcim potrebám podľa zásad, ktoré určia politické a štátne orgány bez toho, aby bolo potrebné zákon novelizovať. Tak napríklad navrhovaná úprava bude mať veľký význam pre riešenie vzťahov medzi zahraničným obchodom a výrobou. Riešenie tohto vzťahu však nekonkretizuje, ale umožňuje použitie akýchkoľvek organizačných foriem, ktoré v tejto súvislosti prichádzajú do úvahy na základe rozhodnutia politických a štátnych orgánov. V tomto rámci môžu byť oprávnené na zahraničnoobchodnú činnosť nielen podniky zahraničného obchodu a iné organizácie zahraničného obchodu, ale i hospodárske organizácie z iných rezortov, najmä z oblasti výroby. Podľa rozhodnutia politických a štátnych orgánov sa určí, ktoré z týchto foriem sa použijú a v akom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné novelizovať zákon.

Návrh zákona prihliada na to, že hospodárske styky so zahraničím sú veľmi často predmetom i medzinárodnoprávnych úprav, či už vo forme dvojstranných, alebo dokonca mnohostranných medzinárodných zmlúv. Obsah zákona vychádza z princípu dôsledného dodržiavania medzinárodnoprávnych záväzkov ČSSR a ukladá preto v § 2 všetkým ústredným orgánom, ktorých pôsobnosť vymedzuje, postupovať tak, aby sa riadenie a kontrola hospodárskych stykov so zahraničím uskutočňovali v súlade so záväzkami, vyplývajúcimi z medzinárodnoprávnych vzťahov ČSSR. Z tohto ustanovenia však vyplýva súčasne i povinnosť dbať na to, aby iné štáty postupovali v súlade so svojimi medzinárodnoprávnymi záväzkami voči ČSSR.

Pri riadení a kontrole hospodárskych stykov so zahraničím je potrebné mať na zreteli i meniacu sa situáciu na medzinárodných trhoch, stav ekonomík jednotlivých štátov a obchodno-politické opatrenia, ktoré tieto štáty uskutočňujú voči ČSSR. Z týchto dôvodov sa vládny návrh zákona obmedzuje v podstate na určenie foriem riadenia zahranično-hospodárskej činnosti, ako aj na vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov pri jeho uskutočňovaní, neurčuje však vnútorný obsah tohto riadenia. Ten vyplynie, ako je to tiež v podobných úpravách iných štátov, až z vykonávacích predpisov, ktoré budú vydané k navrhovanému zákonu.

Návrh zákona má značnú dôležitosť pri plnení záverov XV. zjazdu KSČ, ktoré okrem iného ukladajú posilniť úlohu zahraničného obchodu pri zvyšovaní celkovej efektívnosti československého národného hospodárstva a prehĺbiť účinnosť a úroveň riadenia vonkajších ekonomických stykov. V súlade so schválenými zásadami navrhovaného zákona vychádza jeho úprava z dôsledného dodržiavania monopolu zahraničného obchodu socialistického štátu. Tento princíp tvorí základ právnej úpravy vo všetkých socialistických štátoch, ktoré sú členmi RVHP, a jeho podstatou je sústredenie riadenia a kontroly zahraničnoobchodnej činnosti v jednom štátnom orgáne, t. j. na ministerstve zahraničného obchodu. Hlavnou funkciou monopolu zahraničného obchodu je chrániť pred nežiadúcimi zahraničnými vplyvmi československé hospodárstvo a súčasne rozvíjať hospodársku spoluprácu so zahraničím v súlade s potrebami československej ekonomiky. V tejto súvislosti je zvlášť dôležité zaistiť koordinovanosť postupu všetkých československých organizácií pri uskutočňovaní zahraničnoobchodnej činnosti, a to bez ohľadu na to, do ktorého rezortu sú organizačne začlenené.

Z tohto dôvodu, v súlade s princípom monopolu zahraničného obchodu, sústreďuje riadenie celej zahraničnoobchodnej činnosti Federálne ministerstvo zahraničného obchodu.

Vzhľadom na uvedené dôvody možno konštatovať, že navrhovaný zákon vytvorí vhodný právny základ pre reguláciu nielen zahraničnoobchodnej činnosti, ale aj ostatných hospodárskych stykov so zahraničím a umožní tak pružne uskutočňovať hospodársko-organizátorskú činnosť štátnych a iných orgánov v tejto oblasti s cieľom dosiahnuť čo najefektívnejšie zapojenie československej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce.

Z poverenia vlády ČSSR prosím o prerokovanie návrhu zákona a jeho schválenie.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem súdruhovi ministrovi Barčákovi za odôvodnenie vládneho návrhu.

Tento vládny návrh zákona bol prikázaný na prerokovanie v obidvoch snemovniach výborom ústavnoprávnym, výborom zahraničným, výborom pre plán a rozpočet a výborom pre priemysel, dopravu a obchod.

Výbory Snemovne národov poverili funkciou spoločného spravodajcu člena zahraničného výboru poslanca Jána Kováčika a výbory Snemovne ľudu člena výboru pre priemysel, dopravu a obchod poslanca Stanislava Tichavského.

Prosím najprv spoločného spravodajcu výborov Snemovne národov poslanca Jána Kováčika, aby predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů Sněmovny národů poslanec J. Kováčik: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, v súvislosti s prerokúvaným vládnym návrhom zákona o hospodárskych stykoch so zahraničím, ktorý prerokovali zahraničné výbory a ktorý zdôvodnil minister zahraničného obchodu súdruh Ing. Andrej Barčák, sa chcem dotknúť jednej otázky, a to vymedzenia pôsobnosti jednotlivých ústredných a iných orgánov a zabezpečenie koordinovanosti ich postupu v súlade s československými zahraničnopolitickými záujmami a potrebami národného hospodárstva.

Bolo tu povedané, že účelom vládneho návrhu zákona o hospodárskych stykoch so zahraničím je vytvorenie právneho základu na dosiahnutie tohto cieľa. Návrh zákona člení hospodárske styky so zahraničím na určité typy a určuje rozsah a formy riadenia ako aj orgány, ktoré ich riadia. Dotýka sa to tak riadenia, organizovania a kontroly zahranično-obchodnej činnosti, ako aj iných vonkajších hospodárskych stykov.

Uplatňovanie a presadzovanie tejto zásady sa deje radom povinností, práv alebo činností, ktoré zabezpečuje jediný ústredný orgán, ktorý bol naším štátom na to určený, t. j. Federálne ministerstvo zahraničného obchodu. Týmto orgánom sú tak zabezpečované naše politicko-hospodárske ciele vo vzťahu k vonkajšiemu ekonomickému prostrediu a rovnako jednotný systém podnetov, ktoré orientujú výrobu a podniky zahraničného obchodu na dosahovanie celospoločenských záujmov.

Svoju dôležitosť si aj dnes plne zachováva socialistický štátny monopol zahraničného obchodu. Celkom oprávnene môžeme predpokladať, že tomu tak bude až do víťazstva socializmu v ekonomickom súťažení s kapitalistickým svetom.

Komunistická strana Československa ako ukazujú dlhoročné skúsenosti zo socialistickej výstavby sa riadi základnými leninskými princípmi riadenia ekonomiky. Preto boli u nás tiež celkom zákonito krátko po Februári 1948, podobne ako 30 rokov predtým v ZSSR, vykonané energetické opatrenia k tomu, aby zahraničný obchod slúžil na budovanie socializmu a zodpovedal všetkým politickým a hospodárskym záujmom štátu, ktorého ľud sa dal cestou budovania novej, spravodlivej spoločnosti, ktorá by mohla účinne čeliť dôsledkom diskriminačnej politiky niektorých kapitalistických štátov a vytvoriť vhodné organizačné právne formy a podmienky plánovitého riadenia zahraničného obchodu.

Rôzne návrhy na zriadenie zahraničnoobchodných organizácií pri výrobných centrách boli zamietnuté a bola presadená zásada, že monopol zahraničného obchodu musí byť vykonávaný zvlášť k tomu účelu zriadeným štátnym orgánom, aby bola zabezpečená jednota zahraničnoobchodnej politiky socialistického štátu, jednotné vedenie a riadenie zahraničnoobchodnej činnosti, vypracúvanie a realizácia jednotného plánu zahraničného obchodu.

Neskoršie sa v priebehu času objavovali názory alebo pokusy o organizáciu zahraničného obchodu podľa iného princípu, ako podľa monopolu štátu. Všetky sa však ukázali ako nesprávne a museli stroskotať.

V tejto súvislosti chcem poukázať na neblahé skúsenosti z roku 1968, kedy došlo rovnako k pokusom rozdrviť a rozdrobiť štátny monopol zahraničného obchodu. Dôsledky - ako je známe - sa prejavili tak v organizácii, ako aj v oslabení plánovitosti a naposledy aj v celkovom riadení zahraničnej obchodnopolitickej činnosti.

Po prekonaní tohto obdobia a po diskusiách, ktoré prebehli pri príprave zásad a potom aj paragrafovaného znenia tohto nového zákona, ktorý prihliada na zmenenú povahu medzinárodných hospodárskych stykov pod vplyvom rozvoja výrobných síl a rozširujúcu sa internacionalizáciu, zachováva jeho znenie naďalej princíp štátneho monopolu zahraničného obchodu. Plní tak závery XV. zjazdu KSČ, ktoré ukladajú posilnenie úlohy zahraničného obchodu pri zvyšovaní celkovej efektívnosti nášho národného hospodárstva a prehĺbenie účinnosti a úrovne riadenia vonkajších ekonomických vzťahov.

Ako spoločný spravodajca výborov ústavnoprávneho, pre plán a rozpočet, pre priemysel, dopravu a obchod a výboru zahraničného, odporúčam Snemovni národov schváliť vládny návrh zákona o hospodárskych stykoch so zahraničím - tlač 75 - v znení spoločnej správy výborov - tlač 14 - Snemovne národov.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem spoločnému spravodajcovi výborov Snemovne národov poslancovi Kováčikovi. Udeľujem slovo spoločnému spravodajcovi Snemovne ľudu poslancovi Tichavskému.

Společný zpravodaj výborů Sněmovny lidu poslanec S. Tichavský: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci, význam československého zahraničního obchodu pro národní hospodářství vyplývá z přírodních, demografických a společensko-ekonomických podmínek Československé socialistické republiky, které ve svém souhrnu činí československou ekonomiku značně závislou na zahraničně obchodních vztazích. To se týká zejména rozvinutého průmyslu, který je nejen závislý na dovozu různých surovin, materiálů, paliv a četných strojů a zařízení, ale současně též na vývozu svých výrobků. Dovozem potravin a některých druhů spotřebního zboží se zabezpečuje spotřeba obyvatelstva. Celkový ekonomický rozvoj země a s ním související zvyšování životni úrovně obyvatelstva závisí do značné míry i na celkové efektivnosti zahraničně obchodní směny. Proto také byla ve výborech věnována značná pozornost projednávání vládního návrhu zákona o hospodářských stycích se zahraničím (tisk 75). Návrh projednaly výbory pro plán a rozpočet, zahraniční výbory, výbory ústavně právní a výbory pro průmysl, dopravu a obchod obou sněmoven. Výbory při své práci vycházely ze směrnice pro hospodářský a sociální rozvoj Československé socialistické republiky, schválené XV. sjezdem Komunistické strany Československa, kde se ukládá posílit úlohu zahraničního obchodu při zvyšování celkové efektivnosti československého národního hospodářství a prohloubit účinnost a úroveň řízení vnějších ekonomických styků.

Výbory posoudily, jak byly dodrženy zásady zákona. Konstatovaly, že jejich připomínky, náměty a doporučení, uplatněné při projednávání zásad byly vzaty v úvahu a ve značné části převzaty při zpracovávání osnovy zákona.