Tak například úkol "Základní
problémy užitých vlastností a zdravotní
nezávadnosti materiálů a výrobků
kožedělného průmyslu" řeší
velmi aktuální otázky výrobního
charakteru i otázky hygienické.
Aktuální je též vyřešený
úkol nazvaný "Řízení vědeckotechnického
rozvoje na úrovní výrobně hospodářských
jednotek", jehož řešení je originální
aplikací systémové teorie na metodologické
plánování. Výzkumné řešení,
které je v současné době předmětem
studia centrálních orgánů ministerstva
průmyslu České socialistické republiky,
představuje nejrozsáhlejší výsledky
řešení dané problematiky.
Pomoc vyučovacímu procesu vysokých škol
řeší i úkol "Metodika vyučování
matematice a deskriptivní geometrii na vybraných
vysokých školách", při němž
dochází k tvorbě programů pro vyučování
matematice a deskriptivní geometrií v řadě
vyučovacích disciplín. Byl dále řešen
úkol "Výzkum čistění odpadních
vod z výrobny barexu", který může
pomoci řešení v oblasti životního
prostředí; řešeny byly i další,
pro výrobu i společenskou praxi důležité
úkoly.
Vážené soudružky a soudruzi poslanci,
domnívám se, že uvedené příklady
názorně demonstrují skutečnost, že
pro řešení náročných úkolů
budoucnosti jsou naše vysoké školy v zásadě
dobře připraveny. Projednávaný návrh
vysokoškolského zákona vytváří
i pro tuto prácí potřebné právní
předpoklady.
Kulturní výbory proto doporučují vládní
návrh zákona o vysokých školách
schvátit.
Předsedající předseda SN D. Hanes:
Ďakujem poslankyni Rozsypalovej. Hovorí poslanec Blažej.
Poslanec SN A. Blažej: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia,
predložený vládny návrh vysokoškolského
zákona legislatívne rieši celý rad veľmi
významných a zásadných úloh
i problémov, ktoré sa dotýkajú nielen
súčasných, ale hlavne perspektívnych
otázok rozvoja československých vysokých
škôl. Realizácia vysokoškolského
zákona bude mať bezprostredný vzťah ku
všetkým oblastiam činnosti života a práce
vysokých škôl.
Spoločenská funkcia, postavenie i úlohy vysokých
škôl sa zvyšujú. Aby mohli naše vysoké
školy tieto úlohy zodpovedne plniť, je žiadúce
vytvárať adekvátne podmienky nielen kádrové,
materiálne a organizačné, ale i legislatívne
predpoklady, aby sa práve táto oblasť nestala
brzdou ich ďalšieho dynamického rozvoja.
Vo svojom príspevku chcem venovať pozornosť hlavne
oblasti organizácie a riadenia vysokých škôl
z aspektu realizácie nového vysokoškolského
zákona.
V oblasti riadenia sa v návrhu zákona posilňujú
integračné tendencie v rámci fakúlt,
vysokých škôl, medzi vysokými školami
v jednotlivých vysokoškolských centrách
i v rámci vysokých škôl a pracovísk
ČSAV a SAV i vysokých škôl a spoločenskej
praxe.
V záujme posilnenia spojenia výchovno-vzdelávacieho
procesu s vedeckovýskumnou činnosťou študentov
bude žiadúce vytváranie pedagogicko-vedeckých
združení medzi vysokými školami a pracoviskami
ČSAV a SAV, čím sa súčasne
združí a personálne prepojí i vedeckovýskumný
potenciál oboch inštitúcií. Treba preferovať
i združovanie finančných a materiálnych
zdrojov a niektorých ekonomických činností
a služieb a účelových zariadení.
Prepojenie vysokých škôl na spoločenskú
prax vyžaduje i inštitucionálne riešenie
organizácií typu pedagogicko-vedecko-výrobných
združení, čo bude znamenať kvalitatívne
novú formu spojenia školy s konkrétnou činnosťou
v spoločenskej výrobe v záujme a v prospech
oboch zmluvných strán.
V zákone sa kladie dôraz na posilnenie centrálneho
riadenia, pritom treba oceniť tendenciu znížiť
stupeň administratívnosti celého systému
riadenia.
Prechádza sa na profesionálne riadenie u akademických
funkcionárov, pričom sa predlžuje funkčné
obdobie a nelimituje sa počet po sebe idúcich funkčných
období. Všetky tieto nové prístupy v
oblasti riadenia vysokých škôl považujem
za progresívne a zodpovedajú zámerom i tendenciám
i na zahraničných vysokých školách.
V návrhu zákona sa ponecháva tradičné
delenie vysokých škôl na univerzity a techniky,
vysoké školy ekonomické, poľnohospodárske
a umelecké. Svetové trendy vyúsťujú
v preferenciu najprogresívnejšieho modelu vysokej
školy technickej univerzity, ktoré združujú
spoločensko-vedné, prírodovedné, technické
fakulty i ekonomické odbory a fakulty. Takáto symbióza
študijných a vedných odborov prispieva k tendenciám
humanizácie technického vzdelania a technizácii
univerzitného vzdelania, umožňuje lepšie
kombinovať viacodborové a medziodborové štúdium
a optimálnu kombináciu z hľadiska osobných,
individuálnych predpokladov a záujmov študenta
pri rešpektovaní spoločenských potrieb.
Súčasne takýto typ vysokej školy umožňuje
riešiť komplexnejšie a náročnejšie
úlohy vedeckotechnického rozvoja.
Trojstupňový organizačný systém
rektorát - fakulta - katedra sa osvedčil v našich
československých podmienkach, i keď zákon
nevylučuje možnosť dvojstupňového
riadenia niektorých činností, napr. vedeckovýskumná
činnosť, ktorá sa môže i na veľkých
školách riadiť priamo, rektorát - katedra.
Chcem zvlášť vyzdvihnúť, že
sa vytvárajú legislatívne podmienky pre modernizáciu
vysokoškolského štúdia z hľadiska
realizácie obsahovej prestavby, a to optimalizácia
dĺžky štúdia, diferencovaného podľa
jednotlivých študijných odborov, zdôrazňuje
sa racionalizácia a inovácia metód i foriem
výchovno-vzdelávacieho procesu, kladie sa dôraz
na výchovu talentovaných študentov, uzákoňujú
sa individuálne a kombinované formy štúdia,
zavádza sa medziodborové štúdium. Vytvárajú
sa lepšie podmienky pre účinnejšiu stimuláciu
dobrých študijných výsledkov, hľadajú
sa nástroje boja proti priemernosti v štúdiu.
Bude závisieť od vysokoškolských učiteľov,
aby predišli potenciálnemu nebezpečenstvu boja
o známky na úkor zápasu o vedomosti. Vo vysokoškolskej
pedagogike bude žiadúce mnoho zmeniť v novom
chápaní štúdia, kde sa zatiaľ preceňuje
množstvo, rozsah vedomostí na úkor rozvoja
tvorivých schopností a predpokladov k tvorivej práci
a rozvoj harmonickej socialistickej osobnosti.
Optimálna proporcia medzi vedomosťami, schopnosťami
a vlastnosťami musí byť objektívnym kritériom
pre obsahovú prestavbu štúdia, musí
sa odstrániť subjektivizmus pri hodnotení študentov.
Zatiaľ nemáme objektívnu koreláciu medzi
študijnými výsledkami a úspešnosťou
uplatnenia absolventov v spoločenskej praxi. To znamená,
že hodnotíme hlavne to, čo nie je hlavným
kritériom pre spoločenské uplatnenie, že
preferujeme len objem faktických vedomostí, ale
nie tvorivé schopnosti a morálnopolitické
vlastnosti - ako hlavné predpoklady pre úspešnú
prácu v danom odbore v spoločenskej praxi.
Návrh zákona upresňuje udeľovanie vysokoškolských
diplomov, i keď v zásade sa zachovajú dnes
platné princípy. Verejnosť prejavovala mimoriadny
záujem a pozornosť ani nie tak o vecnú, obsahovú
stránku návrhu zákona, ako o udeľovanie
a druhy titulov a označovanie absolventov vysokých
škôl. Prekvapuje, ako hlboko je zakorenená vo
vedomí našich občanov otázka titulov,
a pritom v socialistickom štáte by sme mali oprávnene
očakávať opak; hodnota človeka nie je
v počte titulov, ale v jeho schopnostiach, vlastnostiach,
vedomostiach a pracovných výsledkoch. Vždy
bolo, je a bude, že popri formálneho vzdelania na
vysokých školách bude úspešnosť
ľudí v živote ovplyvňovať i univerzita
života, osobné životné skúsenosti
a individuálne schopnosti, vlohy a nadanie.
Návrh zákona vnáša poriadok i do vedecko-pedagogických
titulov. Zásady sú správne - pripisuje sa
k jednému typu profesora a ruší sa označenie
mimoriadny a riadny profesor. Zjednodušuje sa habilitačné
a menovacie pokračovanie u docentov. Tieto opatrenia budú
vyžadovať náročnejšiu kádrovú
prácu. Vysokoškolský učiteľ musí
spĺňať náročné kritéria
ideovopolitické, odborné, pedagogické a morálne.
Treba zdôrazniť, že tieto kritériá
sú vzájomne nezameniteľné. Jedine tak
sa zachová kurz na zvyšovanie nárokov pri menovacích
pokračovaniach na profesorov a docentov.
Budovanie rozvinutej socialistickej spoločnosti v podmienkach
vedeckotechnickej revolúcie prináša objektívne
zvýšenie významu vzdelania a vysokoškolskej
kvalifikácie zvlášť. Do popredia vystupuje
úloha vedy, techniky, i kultúry pre úspešný
rozvoj národného hospodárstva. Veda prestáva
plniť len funkciu poznávaciu, ale sa zdôrazňuje
i jej druhá funkcia - funkcia výrobnej sily, nastáva
priame spojenie vedy s výrobou a vzdelaním a výroba
sa mení na aplikovanú vedu.
Vedeckotechnický rozvoj sa stáva limitujúcim
faktorom zvyšovania spoločenskej produktivity práce,
kvality a efektívnosti práce, stáva sa jedným
z hlavných činiteľov tvorby materiálnych
a finančných zdrojov a tým i tvorby národného
dôchodku.
Vzdelanie tvorí základnú zložku kvalifikácie
pracovných síl, podmieňuje rozvoj vedy a
aplikáciu vedeckých poznatkov v spoločenskej
praxi. Vzdelanie plní popri sociálno-humánneho
a kultúrneho poslania aj významnú ekonomickú
funkciu a stáva sa tak v našich podmienkach pri nedostatku
vlastných surovín rozhodujúcim faktorom ekonomického
rastu našej spoločnosti. Preto investície do
vzdelania a kvalifikácie musia mať adekvátnu
spoločenskú prioritu. Nemôžu sa posudzovať
len z aspektu terciálnej sféry, alebo v skutočnosti
majú charakter primárnej sféry na úrovni
surovinových zdrojov.
Vysoké školy sa zúčastňujú
bezprostredne na riešení národohospodárskych
úloh v niekoľkých smeroch:
- ovplyvňujú reprodukciu, inováciu a rekvalifikáciu
pracovných síl,
- sú spoluzodpovedné za kvalitu, úroveň
vedomostí, schopností a vlastností vysokoškolsky
vzdelaných odborníkov, ovplyvňujú
úroveň vedeckotechnického pokroku,
- preberajú zodpovednosť za kultiváciu tvorivých
schopnosti absolventov vysokých škôl v priebehu
celého produktívneho veku, v rámci postgraduálnych
foriem štúdia,
- v oveľa väčšej miere musia sa zúčastňovať
na riešení úloh i potrieb rozvoja národného
hospodárstva, na riešení prioritných
úloh vedeckotechnického rozvoja,
- musí sa vytvárať výraznejšie
prepojenie vysokých škôl na spoločenskú
prax a "vtiahnutie" vysokých škôl
do riešenia konkrétnych úloh výstavby
rozvinutého socializmu.
V práci vysokých škôl, podobne ako v
iných odvetviach národného hospodárstva,
sa skončila etapa extenzívneho rozvoja, keď
rasty študentov sa zabezpečovali úmerným
rastom učiteľov, a adekvátnym priestorovým
a finančným krytím. I na vysokých
školách treba prechádzať na intenzívne
faktory rozvoja, využívať rezervy a potenciálne
zdroje efektívnosti v práci učiteľa,
študenta, intenzifikovať a racionalizovať výchovno-vzdelávací
proces. Bude žiaduce podstatne väčší
dôraz klásť na kvalitatívnu stránku
rozvoja vysokých škôl, na kvalitu absolventov
než na rast počtu študentov a kvantitatívny
rozvoj.
Vážené súdružky a súdruhovia,
som osobne presvedčený, že nový vysokoškolský
zákon vytvorí priaznivé podmienky pre ďalší
úspešný rozvoj čs. vysokých škôl
v záujme a v prospech rozvoja socialistickej spoločnosti
v zmysle základných politických zámerov
a hlavne úloh XV. zjazdu KSČ v oblasti vysokých
škôl. Odporúčam i ja schválenie
vládneho návrhu zákona o vysokých
školách. Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající předseda SN D. Hanes:
Ďakujem poslancovi Blažejovi, ktorý bol posledným
z písomne prihlásených rečníkov.
Chce ešte niekto z poslancov vystúpiť v rozprave
k vládnemu návrhu zákona o vysokých
školách v znení spoločnej správy
výborov snemovní? (Nikdo se nehlásil.) Nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Praje si záverečné
slovo podpredseda vlády ČSSR s. Lúčan?
Místopředseda vlády ČSSR M. Lúčan:
Nie.
Předsedající předseda SN D. Hanes:
Žiadajú o slovo spravodajcovia?
Společný zpravodaj výborů Sněmovny
lidu poslanec Z. Češka: Ne.
Společná zpravodajka výborů Sněmovny
národů poslankyně M. Lefflerová:
Nie.
Předsedající předseda SN D. Hanes:
Môžeme, súdružky a súdruhovia, pristúpiť
k hlasovaniu o návrhu zákona.
Konštatujem, že v zasadacej sieni je prítomných
170 poslancov Snemovne ľudu, 62 poslancov Snemovne národov
zvolených v Českej socialistickej republike a 66
poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej
socialistickej republike. Konštatujem, že obe snemovne
sú schopné sa usnášať.
Najskôr budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.
Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom
zákona o vysokých školách podľa
odporučenia spoločného spravodajcu výborov
Snemovne ľudu nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)
Konštatujem, že Snemovňa ľudu schválila
zákon o vysokých školách.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto z poslancov Snemovne národov súhlasí
s návrhom zákona podľa odporučenia spoločnej
spravodajkyne výborov Snemovne národov, nech zdvihne.
ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)
Konštatujem, že Snemovňa národov schválila
zákon o vysokých školách.
Vzhľadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní
konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej
socialistickej republiky schválilo zákon o vysokých
školách v znení spoločnej správy
výborov snemovní.
Súdružky a súdruhovia poslanci, prerušujem
teraz naše rokovanie na 20 minút, to znamená,
že budeme pokračovať o 11.05 hod. Po prestávke
budeme pokračovať v rozprave.
(Jednání přerušeno v 10.45 hodin.)
(Jednání opět zahájeno v 11.05 hodin.)
Předsedající předseda SN D. Hanes:
Súdružky a súdruhovia poslanci, budeme pokračovať
v rokovaní. Podľa programu teraz prerokujeme