Soudružky a soudruzi poslanci, návrh vlády
Československé socialistické republiky byl
projednán ve výborech ústavně právních,
zahraničních, pro plán a rozpočet
a pro průmysl, dopravu a obchod obou sněmoven bez
připomínek a doporučen sněmovnám
v předloženém znění ke schválení.
Rovněž obě národní rady doporučily
Federálnímu shromáždění
schválení návrhu.
Dovolte mi proto, abych se i já, jako společná
zpravodajka výborů Sněmovny lidu, připojila
ke stanovisku společného zpravodaje výborů
Sněmovny národů a doporučila Sněmovně
lidu s odvoláním na článek 36 odst.
3 ústavního zákona o čs. federaci,
vyslovit souhlas s předloženým Protokolem o
změnách Statutu Rady vzájemné hospodářské
pomoci, podepsaným v Moskvě dne 28. června
1979.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji společné zpravodajce výborů
Sněmovny lidu poslankyni Hájkové.
Do rozpravy k tomuto bodu se nikdo písemně nepřihlásil.
Ptám se proto, zda někdo z poslanců žádá
o slovo. (Nikdo.)
Můžeme tedy přistoupit k hlasování.
V zasedacím sále je přítomno 156 poslanců
Sněmovny lidu, 64 poslanců Sněmovny národů
zvolených v České socialistické republice
a 57 poslanců Sněmovny národů zvolených
ve Slovenské socialistické republice.
Obě sněmovny jsou podle ústavního
zákona o československé federaci schopny
se usnášet.
V parlamentním tisku č. 68 se navrhuje usnesení,
kterým se doporučuje souhlasit s projednávaným
vládním návrhem.
Nejdříve budou hlasovat poslanci Sněmovny
národů.
Kdo souhlasí s návrhem usnesení, jak doporučil
společný zpravodaj výborů Sněmovny
národů, nechť zvedne ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se hlasování? (Nikdo.) Nikdo.
Sněmovna národů vyslovila s návrhem
usnesení souhlas.
Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny
lidu.
Kdo souhlasí s návrhem usnesení podle doporučení
společné zpravodajky výborů Sněmovny
lidu, prosím, nechť zvedne ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se hlasování? (Nikdo.) Nikdo.
Také Sněmovna lidu s návrhem usnesení
souhlasí.
Vzhledem k shodnému usnesení obou sněmoven
konstatuji, že Federální shromáždění
Československé socialistické republiky souhlasí
s Protokolem o změnách Statutu Rady vzájemné
hospodářské pomoci, podepsaným v Moskvě
dne 28. června 1979.
Na pořadu máme další návrhy,
a to
Vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu návrh na účast Československé socialistické republiky v pařížském znění Bernské úmluvy o ochraně literárních a uměleckých děl ze dne 24. července 1971
a
Vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu návrh na účast Československé socialistické republiky v pařížském revidovaném znění
Uvedené vládní návrhy odůvodní
ministr zahraničních věcí ČSSR
s. Bohuslav Chňoupek. Prosím, aby se ujal slova.
Ministr zahraničních věcí ČSSR
B. Chňoupek: Vážené súdružky
poslankyne a súdruhovia poslanci, federálna vláda
predkladá Federálnemu zhromaždeniu návrh
na vyslovenie súhlasu s prístupom ČSSR k
najnovším tzv. parížskym zneniam dvoch
mnohostranných medzištátnych dohovorov z odboru
medzinárodnej ochrany nehmotného práva, a
to: Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých
diel a Všeobecného dohovoru o autorskom práve.
Prvý z nich, Bernský dohovor je z historického
hľadiska prvým, obsahovo najdokonalejším
medzinárodným dokumentom z odboru nehmotných
práv. Vznikol v roku 1886, bol sedemkrát doplňovaný
a revidovaný tak, ako to čas od času vyžadoval
technický rozvoj a nové formy šírenia
literárnej a umeleckej tvorby. Ďalšia revízia
sa pripravuje na rok 1986.
ČSSR je zmluvnou stranou dohovoru od roku 1921. Je však
s ním viazaná od roku 1936 tzv. rímskym znením
tohto dohovoru. Toto znenie je však už dnes v dôsledku
prudkého rozvoja nových spôsobov šírenia
literárnych a umeleckých diel zastaralé,
najmä vzhľadom na technický vývoj v oblasti
zaznamenávania a prenášania zvuku a obrazu.
Najnovšie znenie dohovoru práve predkladané
k vášmu posúdeniu tvorí zatiaľ
najmodernejší text, ku ktorému medzinárodné
spoločenstvo dospelo po dlhoročných prípravách
na diplomatických konferenciách v Štokholme
a v Paríži v roku 1971. Toto parížske
znenie už nadobudlo platnosť.
Sedemdesiatjeden členských štátov, ktoré
sa pripojili ku všetkým variantám znenia Bernského
dohovoru tvorí t. zv. Bernskú úniu, ktorá
je súčasťou systému odbornej organizácie
OSN - Svetovej organizácie na ochranu duševného
vlastníctva.
Bernský dohovor je svojou úpravou medzinárodných
autorskoprávnych vzťahov našich občanov
a organizácií hlavným a najvýznamnejším
dokumentom, na ktorý nadväzuje Všeobecný
dohovor o autorskom práve. Ten predstavuje základný
dokument pre univerzálnu medzinárodnú ochranu
autorského práva a je všeobecne prijateľný.
Druhý dohovor, Všeobecný dohovor o autorskom
práve, bol prijatý z iniciatívy organizácie
UNESCO v Ženeve v roku 1952, v roku 1971 bol v Paríži
- na tej istej konferencii ako Bernský dohovor - revidovaný
prvýkrát. ČSSR sa stala jeho členom
na prelome rokov 1959-1960 ako prvý socialistický
štát. Naše členstvo v tomto dohovore umožňuje
rozšírenie ochrany diel našich autorov na štáty,
ktoré nie sú členmi Bernskej únie.
Naša účasť v oboch dohovoroch, najmä
v Bernskom dohovore, nám umožňuje riadiť
a regulovať šírenie našich chránených
umeleckých a vedeckých diel do zahraničia
a v prípade potreby i zabrániť nežiadúcim
úpravám alebo ich tendenčnému zneužitiu,
čo má v súčasnej medzinárodnej
situácii značný význam.
Oba dohovory riešia otázky práv týkajúce
sa diel literárnych, vedeckých a umeleckých
v medzinárodných vzťahoch a patria výlučne
do sféry občiansko-právnej.
Treba hádam dodať, že Československo je
zatiaľ jediným socialistickým štátom,
ktorý od roku 1973 nepretržite je členom Medzivládneho
výboru Rímskeho dohovoru z roku 1961 na ochranu
práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových
záznamov a rozhlasových a televíznych organizácií.
V novembri tohto roku sme boli zvolení za pridruženého
člena Výkonného výboru Bernskej únie.
Treba tiež pripomenúť, že naše zákonodarstvo
na úseku autorského práva je už tradične
na vysokej úrovni. Hlavne náš prvý zákon
o autorskom práve z roku 1953, ktorý vychádzal
dôsledne zo socialistických princípov usporiadania
našej spoločnosti a zároveň pritom plne
rešpektoval medzinárodné záväzky,
priniesol odvážnu novinku v ochrane práv výkonných
umelcov, ktorá sa v tom čase poväčšine
len teoreticky skúmala. Trvalo potom ešte celých
8 rokov, kým sa skončil boj medzinárodných
odborových organizácií umelcov s federáciami
producentov filmových a televíznych výrobkov,
gramofónových spoločností kompromisom
na Rímskej konferencii v roku 1961, kde bol prijatý
Medzinárodný dohovor o ochrane práv výkonných
umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových
a televíznych organizácií.
V duchu týchto, možno povedať avantgardných
tradícií bol prijatý v roku 1965 nový
autorský zákon, ktorý plne vyhovuje a je
v súlade so záväzkami, ktoré pre našu
republiku vyplynú z navrhovaného prístupu
k parížskym zneniam Bernského a Všeobecného
dohovoru.
Súdružky a súdruhovia, čo sa týka
ekonomických dôsledkov nášho členstva,
mohlo by sa zdať, že má len podružný
význam. Z devízového hľadiska predstavujú
príjmy a výdavky pokiaľ ide o tzv. čisté
autorské honoráre - sumu, pohybujúcu sa v
priemere medzi dvoma a troma miliónmi Kčs ročne.
Nedajú sa však zanedbať príjmy, ktoré
máme z exportu našich výrobkov - rozmnožením
umeleckých diel, ako sú knihy, gramofónové
platne, kinematografické a televízne filmy a pod.
Ochrana diela, ktoré je obsahovou zložkou výrobkov
tohto druhu, je základnou podmienkou takéhoto obchodu,
lebo je zárukou toho, že nikto nemôže bez
nášho súhlasu takýto tovar sám
vyrábať. Z takýchto dôvodov je naše
členstvo v medzinárodných dohovoroch o autorskom
práve nevyhnutným predpokladom pre obchod s výrobkami,
ktorých obsah tvorí literárne alebo umelecké
dielo. A tento obchod predstavuje pre nás už nezanedbateľnú
aktívnu položku niekoľkých desiatok miliónov
korún obchodnej parity. Ďalšie príjmy
plynú z exportu umeleckého tovaru zo skla, porcelánu,
keramiky, tkanín a pod.
Súdružky a súdruhovia, dovoľte mi na záver
ešte niekoľko slov na vysvetlenie k návrhu, v
ktorom sa výslovne odporúča použiť
- pokiaľ ide o Bernský dohovor - možné
výhrady, týkajúce sa obligatórnej
jurisdikcie Medzinárodného súdneho dvora
v Haagu. Ustanovenie článku 33 parížskeho
znenia Bernského dohovoru je podľa nášho
názoru v rozpore so zásadou suverenity štátov.
So zreteľom na to, vyjadríme pri prístupe k
nemu výhradu, že ČSSR sa necíti týmto
ustanovením viazaná. Pretože podobné
ustanovenie o obligatórnej jurisdikcii Medzinárodného
súdneho dvora obsahuje - v článku XV - i
Všeobecný dohovor o autorskom práve, ale bez
výslovnej možnosti výhrady, navrhuje vláda
ČSSR, aby v tom istom zmysle, pri prístupe k tomuto
dohovoru, sme pripojili príslušné vyhlásenie.
Podobne budeme postupovať, aj čo sa týka tzv.
koloniálnej klauzuly v Bernskom dohovore, obsiahnutej v
článku 31 a vo Všeobecnom dohovore v článku
13.
Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia
poslanci, oba medzinárodné dohovory sa dotýkajú
práv, ktoré sú v ČSSR upravené
príslušnými zákonmi. Preto naše
ústavné predpisy vyžadujú, aby pred
tým, než bude predložený prezidentovi
republiky návrh na podpis listín o prístupe
k ním, boli tieto dohovory prerokované vo Federálnom
zhromaždení. Vláda ČSSR z tohto dôvodu
navrhuje, aby Federálne zhromaždenie v súlade
s ustanovením článku 36 odsek 3 ústavného
zákona o československej federácii vyslovilo
súhlas s prístupom k parížskemu zneniu
oboch dohovorov. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající předseda SL V. David:
Návrhy byly přikázány k projednání
výborům ústavně právním,
zahraničním a kulturním obou sněmoven.
Výbory Sněmovny národů pověřily
funkcí společného zpravodaje člena
výboru ústavně právního poslance
Evžena Krauskopfa a výbory Sněmovny lidu členku
výboru kulturního poslankyni Marii Dubovou.
Prosím nejdříve poslance Evžena Krauskopfa,
aby přednesl zpravodajskou zprávu.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
E. Krauskopf: Vážený soudruhu předsedo,
soudružky poslankyně a soudruzi poslanci, ústavní
zákon o československé federaci č.
143 z roku 1968 stanoví v čl. 36 odst. 3, že
mezinárodní smlouvy vyžadují před
ratifikací souhlas Federálního shromáždění.
Proto se dnes zabýváme Všeobecnou úmluvou
o autorském právu z roku 1952, revidovanou v Paříži
v roce 1971 a Bernskou úmluvou o ochraně literárních
a uměleckých děl, sjednanou téměř
před 100 lety, periodicky doplňovanou a revidovanou
naposledy v Paříži v roce 1971. Neznamená
to však, že důsledkem našeho souhlasu bude
změna či nová úprava československého
autorského práva. Naopak, můžeme konstatovat,
že oba předložené, v Paříži
revidované texty, jak Všeobecné úmluvy,
tak i Bernské úmluvy, jsou s československým
autorským zákonem v souladu.