Předsedající místopředseda FS M. Žákovič: Ďakujem poslancovi Chladovi. Slovo má poslanec Černáček. Pripraví sa poslankyňa Formanová.

Poslanec SN L. Černáček: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia.

V súvislosti so zabezpečovaním úloh v rozvoji nášho národného hospodárstva vystupuje do popredia potreba zvýšenia úrovne riadenia, ktoré musí poskytovať záruku úspešného plnenia nielen súčasných, ale i budúcich, podstatne náročnejších úloh. Pritom nemôže ísť len o ojedinelé žiarivé príklady, ale je potrebné, aby riadiaca sféra v našom národnom hospodárstve vykazovala dobré výsledky ako celok, aby vo svojej činnosti pohotovo reagovala nielen na vzniklé problémy, ale aby vzniku zbytočných problémov aj predchádzala.

Jedným zo základných predpokladov výrazného zdokonaľovania riadiaceho procesu je skvalitnenie a prehĺbenie plánovitosti v riadení. Významná úloha pri koncipovaní zámerov a cieľov prináleží centrálnym orgánom. Ale rovnako každý podnik, každá organizácia musí aktívne uvažovať a spracovávať svoje vlastné koncepcie. Syntéza podnikových a odborových úvah umožňuje posúdiť v centre reálnosť úvah o budúcej dynamike, efektívnosti výroby a spotreby podniku a jeho podielu na stabilite a proporcionalite celého národného hospodárstva. Aby však centrálne orgány hospodárskeho riadenia mali možnosť reálne vytýčiť ďalší dynamický rozvoj ich výroby, je nevyhnutné, aby poznali nielen dosahované, vo väčšine prípadov globálne výsledky plnenia plánu podnikov, ale aj podmienky, v ktorých sa plnenie výrobných úloh realizuje.

Musia si uvedomiť, že nutné zlo globálneho plnenia vytvára nielen nedostatkové situácie niektorých druhov výrobkov na trhu, nedostatok náhradných dielcov najrôznejšieho použitia, ale že súčasne s jednostranným vysokým prekračovaním výroby zúženého sortimentu výrobkov nadmieru odčerpávajú materiál, ktorý nemali v tom rozsahu plánovaný a ktorý nutne musí chýbať inému výrobcovi.

Navyše sa za tejto situácie stávajú nepoužiteľnými aj veľké materiálové zásoby určené pre výrobky, u ktorých nie je predpoklad získania všetkých materiálnych položiek a s ich výrobou sa teda ani nezačalo, a preto sa tieto materiály stávajú nežiadúcimi nadnormatívnymi zásobami. Pritom podniky disponujú veľkými, ale nevyužitými rezervami v oblasti využívania existujúcich základných fondov, vo zvýšení pracovnej a technologickej disciplíny a dokonca i niektorých druhov materiálov a energie, ako aj možnosťami zníženia počtu riadiacich a administratívnych pracovníkov, ak títo nebudú musieť behať po celej republike s aktovkou, v ktorej donášajú chýbajúce kompletačné súčiastky pre výrobu svojho podniku.

Po skúsenosti vo svojom podniku chcel by som osobitne vyzdvihnúť nedostatočnú snahu o šetrenie elektrickou energiou, keď po jednoročnom volaní o rekonštrukciu nevhodného osvetlenia nástrojárne v podniku Chirana, zatiaľ sa nič nedeje a aj naďalej k práci jedného pracovníka, pokiaľ nepracuje celá smena, musí svietiť 24 osvetľovacích telies, ktoré sú ovládateľné jedným vypínačom. Po viacero intervenciách u technického riaditeľa, mi bolo technickým riaditeľom naposledy oznámené, že k rekonštrukcii by mohlo dôjsť len za predpokladu, že získaná elektrická energia svojou úsporou by predstihovala náklady spojené s rekonštrukciou. Ako robotník môžem potvrdiť, že rezerv akéhokoľvek druhu v podnikoch je dostatok, ale o ich využití sa viacej hovorí, než aby sa v tomto smere urobili i patričné účinné kroky. Domnievam sa preto, že k náprave v tejto oblasti môže dôjsť len za predpokladu, že k tomu budú vytvorené zodpovedajúce podmienky, ktoré vidím predovšetkým v reálne postavenom pláne, ktorý by sa opieral o skutočný a nie plánovaný počet pracovníkov.

Postavením plánu na neskutočný počet pracovníkov sme vlastne už v pláne vytvorili nedostatok pracovných síl, ktorý možno použiť ako všeliek na zdôvodnenie všetkých nedostatkov našej výroby. Predovšetkým však v riadiacej sfére. Bolo by preto veľmi účelné a potrebné nad touto otázkou sa zamyslieť a presnejšie vymedziť aj zodpovednosť podnikovej i nadpodnikovej sféry.

Nové podmienky, ktoré vytvára súčasný technický rozvoj vo svete, vyžadujú i nové prístupy v riadení, a potrebu vysokej aktivity každého socialistického riadiaceho pracovníka dávajúceho prednosť zdravej miere rizika pred zotrvačnosťou, opatrnosťou a pohodlnosťou, vyžadujú rešpektovanie súčasných potrieb a schopnosť tvorivo, perspektívne a dialekticky myslieť, to znamená vidieť a chápať úlohy našej ekonomiky komplexne a nielen z hľadiska vlastných lokálnych potrieb.

V rámci účinnej politicko-organizátorskej práce treba získať pre plnenie výrobných úloh a riešení problémov pri ich uskutočňovaní pracovné kolektívy a každého jednotlivého pracovníka, prehĺbiť a rozšíriť ich účasť na riadení, kde máme nevyčerpateľné zdroje a zatiaľ ešte nevyužité tvorivé rezervy. Preto zostáva trvalou úlohou vytvárať podmienky pre uplatnenie iniciatívy pracujúcich a ich skúsenosti prostredníctvom výrobných porád, pretože stále platí nemenná zásada, že v socializme je všetko v ľuďoch a že bez ich účasti nie je možné riadiť.

Súdružky a súdruhovia poslanci, význam angažovaného prístupu vzrastá s narastajúcimi problémami negatívnych vplyvov krízového kapitalistického hospodárstva na našu ekonomiku, ale ako som už uviedol aj vzhľadom na celý rad nedostatkov v našom národnom hospodárstve spočívajúcich predovšetkým v oblasti riadenia. Bolo by iste veľmi zaujímavé počuť od mnohých riadiacich pracovníkov pravdivé a objektívne odpovede na otázky:

- ako vami riadení pracovníci využívajú pracovný čas,

- aká je úroveň výkonov a odmeňovania,

- aké opatrenia ste urobili v oblasti technického a technologického zdokonalenia výroby,

- ako je zabezpečovaná produktivita, sú to technicko-organizačné opatrenia, alebo len nadčasy.

Som presvedčený, že by to boli viac než zaujímavé odpovede, ktoré by iste v mnohom vysvetľovali nejeden náš dnešný problém.

Tu by snáď bolo na mieste zdôrazniť, že v socialistickom spôsobe riadenia nie sme už žiadnymi nováčikmi, ale že viac ako tridsaťročná prax je dostatočnou školou riadenia, ktorá musí stačiť na to, aby sme sa vyvarovali v tejto oblasti školáckych nedostatkov. Vedúcemu pracovníkovi socialistického typu v nijakom prípade nepristane vodenie za ruku či tlačenie do povinností. Pre takéto prípady máme dostatok vzdelaných kádrov, ktoré poskytujú i dostatočné možnosti nutných a zdôvodnených kádrových zmien.

V nijakom prípade si nemôžeme dovoliť nedostatky v práci na takých stupňoch riadenia, ktoré veľmi významne ovplyvňujú rozsiahle oblasti našej ekonomiky. Veď škody, ktoré vznikajú nášmu národnému hospodárstvu neplnením výrobných úloh, nemôžeme merať len výpadkom výroby sklzujúceho podniku, ale škodou všetkých podnikov, ktoré svojou výrobnou činnosťou na sklzujúci podnik nadväzujú.

V nejednom prípade sme potom nútení zabezpečovať chýbajúce materiály či polotovary a výrobky nie práve najefektívnejším dovozom a platiť ich vývozom takého tovaru, ktorý sami potrebujeme, na úkor domáceho trhu alebo na úkor zabezpečenia vlastnej výroby.

Neplnením dodávateľských povinností sa u odberateľa znižuje účinnosť riadiacej práce a vzniká tlak na zvyšovanie počtu pracovníkov v tejto sfére.

Množstvo vynaloženej námahy bez zodpovedajúceho efektu nepochybne znižuje účinnosť riadiacej práce a vytvára dojem nízkej úrovne. Tu kdesi v spleti problémov sa stráca možnosť jej objektívneho hodnotenia.

Svoj podiel viny na súčasnej nedostatkovej situácii nesie i štruktúra nášho strojárskeho priemyslu obsahujúca veľké množstvo veľkoobjemových výrobkov, ktoré svojimi veľkými materiálovými a teda i energetickými nárokmi sú neprimerané našim surovinovým a energetickým zdrojom a v ktorých vyvážame viacej materiálu ako techniky - teda práve toho materiálu, ktorého nedostatok tak veľmi pociťujeme. Navyše sa nám nedarí v potrebnom rozsahu šetriť kovy, nielen hospodárnym využívaním, ale aj ich nahradzovaním nekovovými materiálmi. Myslím, že by sme mali v tomto smere viac využívať zlepšovateľské hnutie našich pracujúcich. Veľa razy k dobrým a efektívnym zlepšovacím návrhom pristupujeme často macošsky a dôvodom pre zamietnutie takýchto návrhov je pohodlnosť, opatrnosť a obava z rizika. Treba si otvorene povedať, že ak sa nám nepodarí vyriešiť otázku materiálneho zabezpečenia výroby v jej vecnej podobe, nebudeme môcť očakávať, že nám ju vyriešia nové predpisy alebo zvýšený počet pracovníkov zásobovania, právnych útvarov a zvýšený počet arbitrážnych konaní. Na druhej strane za danej situácie by sa mohlo stať, že za schopného pracovníka riadenia budeme považovať i toho, kto z podnikových prostriedkov buď vo finančnej či naturálnej forme bude poskytovať rôzne pozornosti a touto cestou si zabezpečí to, čo pre výrobu potrebuje, a to aj na úkor iného odberateľa.

Úroveň riadenia je teda veľmi úzko spätá so situáciou v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, od ktorých je v mnohých prípadoch závislá účinnosť riadiacej práce, ale dôležitejšie je to, že vysoká úroveň riadiacej práce môže spätne veľmi priaznivo ovplyvniť situáciu v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Otázka materiálneho zabezpečenia - a to by som chcel zdôrazniť zvlášť - nespočíva výhradne len v rozšírení výrobných kapacít, hutných výrobkov a prvovýroby iných základných druhov materiálov. Nemožno predsa hovoriť o zodpovedajúcej úrovni riadenia, ak sa plytvá materiálom, na vysokú nepripravenosť, na výrobky tretej akostnej triedy, ktorých úžitková hodnota klesá i pod 50 %. Tento spôsob výroby vyžaduje však aj o 100 % viac materiálu a nesvedčí o tom, že máme málo materiálu, ale naopak, keď si môžeme dovoliť výrobu nepodarkov.

Dôsledkom toho je nielen nižšia výrobná schopnosť nášho národného hospodárstva, ale aj vysoká výrobná nákladovosť, ktorá sa nutne musí zhoršovať ešte aj tým, že v snahe vyrovnať sa s úlohami plánu nie je táto úloha zabezpečovaná technicko-organizačnými opatreniami, ale zapojovaním značnej časti tých, ktorí by práve tieto technicko-organizačné opatrenia mali uvádzať do života, zapojovaním do práce v dielňach. Pritom na pôvodných pracoviskách dostávajú plat a navyše i príjem z pracovnej činnosti v novom pracovnom zaradení. Vnucuje sa tu otázka, ako je to možné, že ak všetko dobre ide, tak potrebujeme veľký počet technicko-hospodárskych pracovníkov, no ak sa situácia zhorší - možno že práve zásluhou tohto veľkého počtu - tak sa bez nich i niekoľko mesiacov dokážeme zaobísť. Je to súčasne jeden z dôkazov, že máme prebytočný administratívny aparát. Často sa tento aparát vydáva za technický, ale v skutočnosti má veľmi málo, alebo vôbec nič spoločného s technickou prácou, pretože jeho náplň spočíva z veľkej časti len v evidovaní, registrovaní a prakticky v administrovaní.

Ústavnoprávne výbory SĽ a SN sa týmito otázkami zaoberali na marcovej schôdzke tohto roku a bolo na nich navrhnuté kriticky posúdiť vzrast administratívy a ísť cestou jej sústavného znižovania.

Súdružky a súdruhovia poslanci, stojíme pred úlohou skvalitniť riadiacu činnosť tak, aby bola schopná formovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy a nie aby sa tieto stali limitujúcim faktorom riadenia. Toto si musí uvedomiť každý pracovník riadiacej sféry, dokonca aj ten, čo myslí len na svoje dobro, pretože myslieť správne na seba, znamená nezabúdať ani na tých, od ktorých je v ďalšej svojej činnosti závislý, a to pri súčasnom širokom prepojení našej výroby znamená myslieť na celú spoločnosť.

Súčasné problémy, ktorými naše národné hospodárstvo prechádza, sú preto dobrou previerkou odbornej zdatnosti, ale aj previerkou politických postojov k socialistickej spoločnosti, i k plneniu ekonomického a sociálneho programu našej Komunistickej strany Československa.

Předsedající místopředseda FS M. Žákovič: Ďakujem poslancovi Černáčkovi. Teraz má slovo súdružka poslankyňa Formanová.

Poslankyně SN M. Formanová: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, trvalý růst produktivity práce a jeho předstih před růstem mezd je jedním z intenzivních faktorů, na jejichž základě je možno budovat stabilní růst životní úrovně našeho lidu a zajištění jeho sociálních jistot. Šestou pětiletkou vstoupilo celé naše národní hospodářství do nové etapy, v níž se naše ekonomika vyvíjí při srovnání s předcházejícími obdobími v mnohem náročnějších vnitřních i vnějších ekonomických podmínkách. Přitom extenzívní zdroje růstu ekonomiky jsou prakticky vyčerpány a další růst a vývoj ekonomiky bude záviset na využívání faktorů intenzivních. Je již dlouho zcela jasné, že zvýšené úkoly musíme na všech úsecích národního hospodářství plnit v podstatě s dosavadními a někde i s menšími počty pracovníků. Proto se stále více do popředí dostává otázka produktivity práce. Jejím růstem má být z více než 90 % dosažen přírůstek národního důchodu. Jedním z intenzívních faktorů růstu ekonomiky je tedy požadavek zvyšování předstihu růstu produktivity práce před růstem průměrných mezd.

Přitom v růstu produktivity práce jsou ještě značné rezervy, které je možno v průběhu dalších let mobilizovat tím, že se budou odstraňovat příčiny bránící plnému využití pracovních sil. Např.: zvyšováním směnnosti, zvyšováním technické úrovně strojního parku, zvyšováním úrovně mechanizace práce a zejména důsledným rozvojem racionalizace práce.