Předsedající místopředseda
FS M. Žákovič: Ďakujem poslancovi
Chladovi. Slovo má poslanec Černáček.
Pripraví sa poslankyňa Formanová.
Poslanec SN L. Černáček: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení
hostia.
V súvislosti so zabezpečovaním úloh
v rozvoji nášho národného hospodárstva
vystupuje do popredia potreba zvýšenia úrovne
riadenia, ktoré musí poskytovať záruku
úspešného plnenia nielen súčasných,
ale i budúcich, podstatne náročnejších
úloh. Pritom nemôže ísť len o ojedinelé
žiarivé príklady, ale je potrebné, aby
riadiaca sféra v našom národnom hospodárstve
vykazovala dobré výsledky ako celok, aby vo svojej
činnosti pohotovo reagovala nielen na vzniklé problémy,
ale aby vzniku zbytočných problémov aj predchádzala.
Jedným zo základných predpokladov výrazného
zdokonaľovania riadiaceho procesu je skvalitnenie a prehĺbenie
plánovitosti v riadení. Významná úloha
pri koncipovaní zámerov a cieľov prináleží
centrálnym orgánom. Ale rovnako každý
podnik, každá organizácia musí aktívne
uvažovať a spracovávať svoje vlastné
koncepcie. Syntéza podnikových a odborových
úvah umožňuje posúdiť v centre
reálnosť úvah o budúcej dynamike, efektívnosti
výroby a spotreby podniku a jeho podielu na stabilite a
proporcionalite celého národného hospodárstva.
Aby však centrálne orgány hospodárskeho
riadenia mali možnosť reálne vytýčiť
ďalší dynamický rozvoj ich výroby,
je nevyhnutné, aby poznali nielen dosahované, vo
väčšine prípadov globálne výsledky
plnenia plánu podnikov, ale aj podmienky, v ktorých
sa plnenie výrobných úloh realizuje.
Musia si uvedomiť, že nutné zlo globálneho
plnenia vytvára nielen nedostatkové situácie
niektorých druhov výrobkov na trhu, nedostatok náhradných
dielcov najrôznejšieho použitia, ale že súčasne
s jednostranným vysokým prekračovaním
výroby zúženého sortimentu výrobkov
nadmieru odčerpávajú materiál, ktorý
nemali v tom rozsahu plánovaný a ktorý nutne
musí chýbať inému výrobcovi.
Navyše sa za tejto situácie stávajú
nepoužiteľnými aj veľké materiálové
zásoby určené pre výrobky, u ktorých
nie je predpoklad získania všetkých materiálnych
položiek a s ich výrobou sa teda ani nezačalo,
a preto sa tieto materiály stávajú nežiadúcimi
nadnormatívnymi zásobami. Pritom podniky disponujú
veľkými, ale nevyužitými rezervami v oblasti
využívania existujúcich základných
fondov, vo zvýšení pracovnej a technologickej
disciplíny a dokonca i niektorých druhov materiálov
a energie, ako aj možnosťami zníženia počtu
riadiacich a administratívnych pracovníkov, ak títo
nebudú musieť behať po celej republike s aktovkou,
v ktorej donášajú chýbajúce kompletačné
súčiastky pre výrobu svojho podniku.
Po skúsenosti vo svojom podniku chcel by som osobitne vyzdvihnúť
nedostatočnú snahu o šetrenie elektrickou energiou,
keď po jednoročnom volaní o rekonštrukciu
nevhodného osvetlenia nástrojárne v podniku
Chirana, zatiaľ sa nič nedeje a aj naďalej k
práci jedného pracovníka, pokiaľ nepracuje
celá smena, musí svietiť 24 osvetľovacích
telies, ktoré sú ovládateľné
jedným vypínačom. Po viacero intervenciách
u technického riaditeľa, mi bolo technickým
riaditeľom naposledy oznámené, že k rekonštrukcii
by mohlo dôjsť len za predpokladu, že získaná
elektrická energia svojou úsporou by predstihovala
náklady spojené s rekonštrukciou. Ako robotník
môžem potvrdiť, že rezerv akéhokoľvek
druhu v podnikoch je dostatok, ale o ich využití sa
viacej hovorí, než aby sa v tomto smere urobili i
patričné účinné kroky. Domnievam
sa preto, že k náprave v tejto oblasti môže
dôjsť len za predpokladu, že k tomu budú
vytvorené zodpovedajúce podmienky, ktoré
vidím predovšetkým v reálne postavenom
pláne, ktorý by sa opieral o skutočný
a nie plánovaný počet pracovníkov.
Postavením plánu na neskutočný počet
pracovníkov sme vlastne už v pláne vytvorili
nedostatok pracovných síl, ktorý možno
použiť ako všeliek na zdôvodnenie všetkých
nedostatkov našej výroby. Predovšetkým
však v riadiacej sfére. Bolo by preto veľmi účelné
a potrebné nad touto otázkou sa zamyslieť a
presnejšie vymedziť aj zodpovednosť podnikovej
i nadpodnikovej sféry.
Nové podmienky, ktoré vytvára súčasný
technický rozvoj vo svete, vyžadujú i nové
prístupy v riadení, a potrebu vysokej aktivity každého
socialistického riadiaceho pracovníka dávajúceho
prednosť zdravej miere rizika pred zotrvačnosťou,
opatrnosťou a pohodlnosťou, vyžadujú rešpektovanie
súčasných potrieb a schopnosť tvorivo,
perspektívne a dialekticky myslieť, to znamená
vidieť a chápať úlohy našej ekonomiky
komplexne a nielen z hľadiska vlastných lokálnych
potrieb.
V rámci účinnej politicko-organizátorskej
práce treba získať pre plnenie výrobných
úloh a riešení problémov pri ich uskutočňovaní
pracovné kolektívy a každého jednotlivého
pracovníka, prehĺbiť a rozšíriť
ich účasť na riadení, kde máme
nevyčerpateľné zdroje a zatiaľ ešte
nevyužité tvorivé rezervy. Preto zostáva
trvalou úlohou vytvárať podmienky pre uplatnenie
iniciatívy pracujúcich a ich skúsenosti prostredníctvom
výrobných porád, pretože stále
platí nemenná zásada, že v socializme
je všetko v ľuďoch a že bez ich účasti
nie je možné riadiť.
Súdružky a súdruhovia poslanci, význam
angažovaného prístupu vzrastá s narastajúcimi
problémami negatívnych vplyvov krízového
kapitalistického hospodárstva na našu ekonomiku,
ale ako som už uviedol aj vzhľadom na celý rad
nedostatkov v našom národnom hospodárstve spočívajúcich
predovšetkým v oblasti riadenia. Bolo by iste veľmi
zaujímavé počuť od mnohých riadiacich
pracovníkov pravdivé a objektívne odpovede
na otázky:
- ako vami riadení pracovníci využívajú
pracovný čas,
- aká je úroveň výkonov a odmeňovania,
- aké opatrenia ste urobili v oblasti technického
a technologického zdokonalenia výroby,
- ako je zabezpečovaná produktivita, sú to
technicko-organizačné opatrenia, alebo len nadčasy.
Som presvedčený, že by to boli viac než
zaujímavé odpovede, ktoré by iste v mnohom
vysvetľovali nejeden náš dnešný problém.
Tu by snáď bolo na mieste zdôrazniť, že
v socialistickom spôsobe riadenia nie sme už žiadnymi
nováčikmi, ale že viac ako tridsaťročná
prax je dostatočnou školou riadenia, ktorá
musí stačiť na to, aby sme sa vyvarovali v
tejto oblasti školáckych nedostatkov. Vedúcemu
pracovníkovi socialistického typu v nijakom prípade
nepristane vodenie za ruku či tlačenie do povinností.
Pre takéto prípady máme dostatok vzdelaných
kádrov, ktoré poskytujú i dostatočné
možnosti nutných a zdôvodnených kádrových
zmien.
V nijakom prípade si nemôžeme dovoliť nedostatky
v práci na takých stupňoch riadenia, ktoré
veľmi významne ovplyvňujú rozsiahle
oblasti našej ekonomiky. Veď škody, ktoré
vznikajú nášmu národnému hospodárstvu
neplnením výrobných úloh, nemôžeme
merať len výpadkom výroby sklzujúceho
podniku, ale škodou všetkých podnikov, ktoré
svojou výrobnou činnosťou na sklzujúci
podnik nadväzujú.
V nejednom prípade sme potom nútení zabezpečovať
chýbajúce materiály či polotovary
a výrobky nie práve najefektívnejším
dovozom a platiť ich vývozom takého tovaru,
ktorý sami potrebujeme, na úkor domáceho
trhu alebo na úkor zabezpečenia vlastnej výroby.
Neplnením dodávateľských povinností
sa u odberateľa znižuje účinnosť
riadiacej práce a vzniká tlak na zvyšovanie
počtu pracovníkov v tejto sfére.
Množstvo vynaloženej námahy bez zodpovedajúceho
efektu nepochybne znižuje účinnosť riadiacej
práce a vytvára dojem nízkej úrovne.
Tu kdesi v spleti problémov sa stráca možnosť
jej objektívneho hodnotenia.
Svoj podiel viny na súčasnej nedostatkovej situácii
nesie i štruktúra nášho strojárskeho
priemyslu obsahujúca veľké množstvo veľkoobjemových
výrobkov, ktoré svojimi veľkými materiálovými
a teda i energetickými nárokmi sú neprimerané
našim surovinovým a energetickým zdrojom a
v ktorých vyvážame viacej materiálu
ako techniky - teda práve toho materiálu, ktorého
nedostatok tak veľmi pociťujeme. Navyše sa nám
nedarí v potrebnom rozsahu šetriť kovy, nielen
hospodárnym využívaním, ale aj ich nahradzovaním
nekovovými materiálmi. Myslím, že by
sme mali v tomto smere viac využívať zlepšovateľské
hnutie našich pracujúcich. Veľa razy k dobrým
a efektívnym zlepšovacím návrhom pristupujeme
často macošsky a dôvodom pre zamietnutie takýchto
návrhov je pohodlnosť, opatrnosť a obava z rizika.
Treba si otvorene povedať, že ak sa nám nepodarí
vyriešiť otázku materiálneho zabezpečenia
výroby v jej vecnej podobe, nebudeme môcť očakávať,
že nám ju vyriešia nové predpisy alebo
zvýšený počet pracovníkov zásobovania,
právnych útvarov a zvýšený počet
arbitrážnych konaní. Na druhej strane za danej
situácie by sa mohlo stať, že za schopného
pracovníka riadenia budeme považovať i toho,
kto z podnikových prostriedkov buď vo finančnej
či naturálnej forme bude poskytovať rôzne
pozornosti a touto cestou si zabezpečí to, čo
pre výrobu potrebuje, a to aj na úkor iného
odberateľa.
Úroveň riadenia je teda veľmi úzko spätá
so situáciou v dodávateľsko-odberateľských
vzťahoch, od ktorých je v mnohých prípadoch
závislá účinnosť riadiacej práce,
ale dôležitejšie je to, že vysoká
úroveň riadiacej práce môže spätne
veľmi priaznivo ovplyvniť situáciu v dodávateľsko-odberateľských
vzťahoch. Otázka materiálneho zabezpečenia
- a to by som chcel zdôrazniť zvlášť
- nespočíva výhradne len v rozšírení
výrobných kapacít, hutných výrobkov
a prvovýroby iných základných druhov
materiálov. Nemožno predsa hovoriť o zodpovedajúcej
úrovni riadenia, ak sa plytvá materiálom,
na vysokú nepripravenosť, na výrobky tretej
akostnej triedy, ktorých úžitková hodnota
klesá i pod 50 %. Tento spôsob výroby vyžaduje
však aj o 100 % viac materiálu a nesvedčí
o tom, že máme málo materiálu, ale naopak,
keď si môžeme dovoliť výrobu nepodarkov.
Dôsledkom toho je nielen nižšia výrobná
schopnosť nášho národného hospodárstva,
ale aj vysoká výrobná nákladovosť,
ktorá sa nutne musí zhoršovať ešte
aj tým, že v snahe vyrovnať sa s úlohami
plánu nie je táto úloha zabezpečovaná
technicko-organizačnými opatreniami, ale zapojovaním
značnej časti tých, ktorí by práve
tieto technicko-organizačné opatrenia mali uvádzať
do života, zapojovaním do práce v dielňach.
Pritom na pôvodných pracoviskách dostávajú
plat a navyše i príjem z pracovnej činnosti
v novom pracovnom zaradení. Vnucuje sa tu otázka,
ako je to možné, že ak všetko dobre ide,
tak potrebujeme veľký počet technicko-hospodárskych
pracovníkov, no ak sa situácia zhorší
- možno že práve zásluhou tohto veľkého
počtu - tak sa bez nich i niekoľko mesiacov dokážeme
zaobísť. Je to súčasne jeden z dôkazov,
že máme prebytočný administratívny
aparát. Často sa tento aparát vydáva
za technický, ale v skutočnosti má veľmi
málo, alebo vôbec nič spoločného
s technickou prácou, pretože jeho náplň
spočíva z veľkej časti len v evidovaní,
registrovaní a prakticky v administrovaní.
Ústavnoprávne výbory SĽ a SN sa týmito
otázkami zaoberali na marcovej schôdzke tohto roku
a bolo na nich navrhnuté kriticky posúdiť vzrast
administratívy a ísť cestou jej sústavného
znižovania.
Súdružky a súdruhovia poslanci, stojíme
pred úlohou skvalitniť riadiacu činnosť
tak, aby bola schopná formovať dodávateľsko-odberateľské
vzťahy a nie aby sa tieto stali limitujúcim faktorom
riadenia. Toto si musí uvedomiť každý
pracovník riadiacej sféry, dokonca aj ten, čo
myslí len na svoje dobro, pretože myslieť správne
na seba, znamená nezabúdať ani na tých,
od ktorých je v ďalšej svojej činnosti
závislý, a to pri súčasnom širokom
prepojení našej výroby znamená myslieť
na celú spoločnosť.
Súčasné problémy, ktorými naše
národné hospodárstvo prechádza, sú
preto dobrou previerkou odbornej zdatnosti, ale aj previerkou
politických postojov k socialistickej spoločnosti,
i k plneniu ekonomického a sociálneho programu našej
Komunistickej strany Československa.
Předsedající místopředseda
FS M. Žákovič: Ďakujem poslancovi
Černáčkovi. Teraz má slovo súdružka
poslankyňa Formanová.
Poslankyně SN M. Formanová: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
poslankyně, vážení soudruzi poslanci,
trvalý růst produktivity práce a jeho předstih
před růstem mezd je jedním z intenzivních
faktorů, na jejichž základě je možno
budovat stabilní růst životní úrovně
našeho lidu a zajištění jeho sociálních
jistot. Šestou pětiletkou vstoupilo celé naše
národní hospodářství do nové
etapy, v níž se naše ekonomika vyvíjí
při srovnání s předcházejícími
obdobími v mnohem náročnějších
vnitřních i vnějších ekonomických
podmínkách. Přitom extenzívní
zdroje růstu ekonomiky jsou prakticky vyčerpány
a další růst a vývoj ekonomiky bude
záviset na využívání faktorů
intenzivních. Je již dlouho zcela jasné, že
zvýšené úkoly musíme na všech
úsecích národního hospodářství
plnit v podstatě s dosavadními a někde i
s menšími počty pracovníků. Proto
se stále více do popředí dostává
otázka produktivity práce. Jejím růstem
má být z více než 90 % dosažen
přírůstek národního důchodu.
Jedním z intenzívních faktorů růstu
ekonomiky je tedy požadavek zvyšování
předstihu růstu produktivity práce před
růstem průměrných mezd.
Přitom v růstu produktivity práce jsou ještě
značné rezervy, které je možno v průběhu
dalších let mobilizovat tím, že se budou
odstraňovat příčiny bránící
plnému využití pracovních sil. Např.:
zvyšováním směnnosti, zvyšováním
technické úrovně strojního parku,
zvyšováním úrovně mechanizace
práce a zejména důsledným rozvojem
racionalizace práce.