Rastúca agresivita politiky Spojených štátov
na Blízkom východe, vmiešavane sa do vnútorných
záležitostí arabských krajín,
vyhrážanie sa použitím sily v prípade
ohrozenia ich záujmov a záujmov ich spojencov, musí
predovšetkým vyvolať naše znepokojenie.
Situácia sa zhoršila po uzavretí separátnej
zmluvy medzi Egyptom a Izraelom. Vývoj udalosti za 6 mesiacov,
ktoré uplynuli od jej podpisu, plne potvrdil, že táto
zmluva je predovšetkým nástrojom imperialistickej
politiky Spojených štátov, vyhovuje im a ich
izraelskému spojencovi, je však v príkrom rozpore
so záujmami Arabov a mieru.
Je stále jasnejšie, že Izraelu a jeho americkým
protektorom šlo predovšetkým o vyradenie Egypta
z frontu krajín, usilujúcich o odstránenie
dôsledkov izraelskej agresie a spravodlivému urovnaniu
konfliktu na Blízkom východe. Šlo im o oslabenie
obranyschopnosti arabských krajín, narušenie
ich pospolitosti a vytvorenie priaznivých podmienok pre
presadzovanie anexionistických izraelských zámerov.
Egyptsko-izraelská zmluva uvoľnila izraelskej vláde
ruky.
Dokazuje to jednak izraelská politika na okupovaných
územiach, postoj na rokovaniach o autonómii pre
arabské obyvateľstvo na západnom brehu Jordánu
a v pásme Gazy. Zvlášť provokatívna
a nebezpečná je izraelská agresia proti susednému
Libanonu, ktorej súčasťou je pokus o genocídu
palestínskeho ľudu, toľko skúšaného
v posledných desaťročiach.
Z doterajšieho priebehu rokovania o autonómii je zrejmé,
že izraelskej vláde ide o zachovanie okupačného
režimu na palestínskom území. Beginova
vláda nijako neskrýva, že za žiadnu cenu
nemieni rešpektovať zákonné práva
palestínskych Arabov na sebaurčenie vlastného
samostatného štátu. Nehodlá rokovať
s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny, ktorá
je všeobecne uznávaným jediným právoplatným
predstaviteľom Palestíncov.
A to, čo sa dnes deje v Libanone, je skutočne premyslené,
cieľa. vedomé vyhladzovanie palestínskeho obyvateľstva,
ktoré našlo v tejto krajine útočište
po tom, keď bolo vyhnané zo svojej vlasti. Je to výraz
úsilia o podlomenie arabského ľudu Palestíny
a arabských pokrokových a vlasteneckých síl
bojovať proti agresorovi a dosiahnuť uskutočnenie
nezadateľných práv na vlastný domov
v nezávislom samostatnom štáte.
Šesť mesiacov, ktoré uplynuli od podpisu separátnej
zmluvy, jasne ukázali, že pravdu majú odporcovia
tejto zmluvy a hlboko sa mýlia všetci, ktorí
podliehajú ilúziám, že tento dokument,
podpísaný koncom marca vo Washingtone, je prvým
krokom k mierovému urovnaniu situácie na Blízkom
východe. Potvrdilo sa, že separátne rokovania
a kapitulantská politika ústupkov agresorovi nie
je a ani nemôže byť cestou k trvalému a
spravodlivému urovnaniu. Túto skúsenosť
s kapitulantstvom potvrdzujú aj naše dejiny skúsenosťou
s mníchovským diktátom z roku 1938, ktorý
uvoľňoval cestu hitlerovskej agresii.
Znova sa výrazne potvrdilo, že jedine správne
je zásadné a nemenné stanovisko, ktoré
v otázke konfliktnej situácie na Blízkom
východe zastáva československá vláda,
stanovisko, ktoré je v súlade s postojom krajín
socialistického spoločenstva a rezolúciami
Organizácie Spojených národov.
Spravodlivý a trvalý mier môže byť
na Blízkom východe dosiahnutý len na základe
komplexného riešenia kľúčových
problémov konfliktu, za účasti všetkých
zainteresovaných strán, vrátane Organizácie
pre oslobodenie Palestíny. Riešenie musí zahŕňať
predovšetkým úplné stiahnutie izraelských
vojsk zo všetkých arabských území
okupovaných v roku 1967, musí byť vyriešená
najmä palestínska otázka, rešpektované
právo arabského ľudu Palestíny na sebaurčenie,
vrátane utvorenia vlastného štátu, musí
byť zaistené právo na život v mieri a
bezpečnosť pre všetky národy a štáty
v oblasti, nevynímajúc ani Izrael.
Československá socialistická republika sa
snaží hrať v rámci svojich možností
tú najpozitívnejšiu úlohu pri vysvetľovaní
blízkovýchodnej problematiky a presadzovaní
správnej cesty k vyriešeniu situácie na Blízkom
východe. Ako dočasný člen Rady bezpečnosti,
spolu s jeho stálym členom - Sovietskym zväzom,
odhaľuje skutočné príčiny napätia
v oblasti Blízkeho východu, demaskuje imperialisticko-sionistické
zámery a expanzívnu politiku izraelskej vlády.
Vyvíjame úsilie o spravodlivé vyriešenie
palestínskej otázky a odstránenie dôsledkov
izraelskej agresie vôbec, zúčastňujeme
sa na rezolúciách požadujúcich zastavenie
barbarských izraelských útokov voči
Libanonu. Spolu so Sovietskym zväzom úzko spolupracujeme
s predstaviteľmi arabských štátov a zástupcami
Organizácie pre oslobodenie Palestíny a aktívne
napomáhame presadzovanie ich spravodlivých požiadaviek
a uplatnenie zákonných práv.
Veľmi radi konštatujeme úspešné prehlbovanie
zväzku priateľstva a spolupráce s arabskými
krajinami s pokrokovou orientáciou a ďalšími
arabskými štátmi. Mimoriadne významnú
úlohu v tomto smere zohrala návšteva generálneho
tajomníka ÚV KSČ a prezidenta Československej
socialistickej republiky súdruha Gustáva Husáka
v Sýrskej arabskej republike a rokovanie s jej prezidentom
Háfizom Asádom a ďalšími predstaviteľmi
tejto krajiny, ktorá stojí v najprednejších
radoch odporcov separátneho vyjednávania a uskutočňovania
imperialisticko-sionistických zámerov vôbec.
Značný význam pre naše zbližovanie
s arabskými krajinami a uplatňovanie československých
politických a ekonomických záujmov malo tiež
rokovanie predsedu vlády ČSSR s vedúcimi
irackými a líbyjskými predstaviteľmi.
Veľmi pozitívnu úlohu hrajú vzájomné
kontakty na úrovni československých a arabských
parlamentov a spoločenských organizácií,
rokovanie na úrovni členov vlád, spolupráca
v politickej, hospodárskej a ďalších oblastiach
a iné bohaté všestranné kontakty.
Arabské štáty majú významné
postavenie v československom zahraničnom obchode
ako odberatelia takmer 60 % tovaru vyvážaného
do rozvojových krajín, ale aj ako dodávatelia
asi jednej štvrtiny československého importu
z tejto skupiny krajín.
Pre Československo je vhodná štruktúra
nášho vývozu do arabských krajín,
kde strojárske výrobky predstavovali v roku 1978
až 65,7 % vyvezeného tovaru. Významnou črtou
nášho vývozu do arabských krajín
je tiež vysoký podiel investičných celkov.
Dôležitosť blízkovýchodnej oblasti
pre naše národné hospodárstvo v budúcnosti
ešte viac vzrastie v súvislosti s vývojom našich
energetických potrieb.
Preto bude treba, aby sa v ďalšom období československo-arabské
styky ďalej prehlbovali, zintenzívňovali a
upevňovali, tak v prospech úsilia o nastolenie spravodlivého
a trvalého mieru a posilnenia pokrokového vývoja
na Blízkom východe, ako aj pri zabezpečovaní
československých záujmov.
Předsedající předseda SN D. Hanes:
Ďakujem poslancovi Lichnerovi. Teraz prerušujem naše
rokovanie. V rozprave k správe ministra zahraničných
vecí ČSSR budeme pokračovať zajtra ráno
od 9. hodiny. Rokovanie bude viesť podpredseda Federálneho
zhromaždenia a predseda Snemovne ľudu s. Václav
David.