Tým, že osobitné zasadanie odporučilo "v najbližšom čase" zvolať Svetovú konferenciu o odzbrojení, stalo sa jej sľubným prológom. Sme presvedčení, že za podpory najvyšších predstaviteľov ZSSR a USA - ako sa títo zhodli nedávno vo Viedni po uskutočnení druhého osobitného zasadnutia VZ OSN k odzbrojeniu, k takému celosvetovému odzbrojovaciemu podujatiu dôjde, a že tak dodá odzbrojovacím opatreniam takú prepotrebnú energiu a urobí ich medzinárodnoprávnym záväzkom.

Na nedostatok alternatív a účelných nástrojov k demontáži obludného zbrojného monštra si teda ľudstvo sťažovať nemôže. Čo však chýba, je trvalý a úplný nedostatok politickej vôle kľúčových západných krajín pristúpiť na konkrétne opatrenia v odzbrojení. Ba dá sa povedať, že existuje a priori neochota vôbec odzbrojovať. Obhajovať či vysvetľovať túto skutočnosťnech sú k tomu akékoľvek dôvody - je skutočne vonkoncom neudržateľné a neobhájiteľné.

Tým viac sme privítali, že došlo k takému významnému impulzu v celom odzbrojovacom procese, akým bola schôdzka L. I. Brežneva a J. Cartera vo Viedni a podpis zmluvy SALT 2. Materiálna náplň, týkajúca sa strategických útočných zbraní, jej pridala význam ďaleko presahujúci rámec len sovietsko-amerických vzťahov.

Až tento historický dokument nadobudne - ako chceme veriť - platnosť, stane sa činom, ktorý nemá obdobu v úsilí o spomalenie horúčkovitého zbrojenia. Otvorí cestu k rokovaniu o dohode SALT 3. ktorá musí ísť ešte ďalej ako SALT 2 a musí posúdiť možnosti obmedzenia nielen medzikontinentálnych, ale aj ďalších druhov zbraní, pravda, pri prísnom dodržiavaní princípu rovnakej bezpečnosti strán.

Privítali sme tiež, že obaja najvyšší predstavitelia dospeli k názoru, že zmluva SALT 2 sa musí stať stimulom pokroku aj v ďalších oblastiach obmedzenia zbrojenia.

Cena tohto názoru stúpla najmä dnes, v súvislosti s pripravovanými akciami Spojených štátov amerických a krajín NATO na rozmiestenie nových typov amerických rakiet stredného doletu a okrídlených rakiet s jadrovými hlavicami na území západnej Európy. Tieto zámery odzrkadľujú neskrývané plány najagresívnejších síl Západu opäť zosilniť preteky v zbrojení na európskom kontinente, už i tak presýtenom zbraňami.

Niet pochýb, že uskutočnenie týchto zámerov v sebe skrýva vážnu hrozbu nielen pre znižovanie napätia, ale pre mier vôbec.

Niet pochybnosti, že pokiaľ by sa tieto plány uskutočnili, prinútili by štáty Varšavskej zmluvy prijať zodpovedajúce opatrenia na upevnenie obranyschopnosti a na obnovu narušenej rovnováhy.

A už vôbec niet pochybností, že miesto zastavenia pretekov v zbrojení, doplnenia politického uvoľňovania vojenským, by akcie Západu viedli k novému kolu zbrojenia, vážne by poškodili politické uvoľnenie a podkopali začínajúci proces upevňovania vzájomnej dôvery. Inými slovami, celá politická a vojenskostrategická situácia by sa prudko zmenila k horšiemu.

V každom prípade - zámer zmeniť západnú Európu na raketovú odpaľovaciu rampu by vôbec nezvýšil bezpečnosť jej krajín, ale naopak, v podstate by vyostril situáciu na kontinente a zosilnil nebezpečenstvo vzniku novej jadrovej vojny.

Zdôvodňovanie tých to plánov akousi "hrozbou z východu", či "sovietskou vojenskou hrozbou", pôsobí prinajmenšom paradoxne. Veď západnú Európu predsa nikto neohrozuje! Ani atómovo! Ani konvenčne! Pretože v skutočnosti takáto hrozba neexistovala a neexistuje.

V akom príkrom a zásadnom rozpore s týmito plánmi sú skutočné ciele sovietskej zahraničnej politiky! Ako znovu jasne ukázal súdruh Brežnev v nedávnom berlínskom vystúpení - predovšetkým v tom, "že v Európe, ako vo všetkých ostatných oblastiach sveta chce Sovietsky zväz len mier. Pevný mier." To je jej základ. Sovietska strategická doktrína má prísne obranný charakter. Sovietsky zväz neusiluje o vojenskú prevahu. Nikdy nezamýšľal ani nezamýšľa ohrozovať nijaký štát, či skupinu štátov. Tvrdenia, že hromadí na európskom kontinente svoju obrannú silu v miere, ktorá nie je vyvolaná potrebami obrany, nemá nič spoločného so skutočnosťou. Je to vedomé klamanie širokej verejnosti.

Súdruh Brežnev - ako predseda rady obrany ZSSR - vyhlásil s plnou zodpovednosťou - že, citujem, "za posledných desať rokov nebol na území európskej časti Sovietskeho zväzu počet nosičov jadrových zbraní stredného doletu zvýšený ani o jednu raketu, ani o jedno lietadlo. Naopak, počet raketových odpaľovacích zariadení stredného doletu, práve tak ako potenciál jadrových náloží týchto striel, sa dokonca o niečo znížil. Zmenšil sa aj počet stredných bombardovacích lietadiel. A na území iných štátov Sovietsky zväz tieto prostriedky neumiesťuje vôbec. Už celý rad rokov sme rovnako nezvyšovali početný stav svojich vojsk v strednej Európe".

Tieto presvedčivé slová znovu ukázali svetu, že sovietska zahraničná politika dôsledne presadzuje uvoľňovanie medzinárodného napätia vo vojenskej oblasti. Spočíva nie v eskalácii súperenia a konfrontácii, ale naopak, v ich deeskalácii, v schopnosti i dobrej politickej vôli uskutočňovať ju bez vedľajších úmyslov či úhybných manévrov, teda realizovať úprimne a programové všetko, čo vyžaduje politika mieru a dobrého susedstva.

Takým je predovšetkým ďalekosiahly návrh, že Sovietsky zväz je pripravený obmedziť v porovnaní s terajšou úrovňou počet jadrových prostriedkov stredného doletu, umiestených v jeho západných oblastiach, pravda, len v tom prípade, ak nebudú v západnej Európe umiestené ďalšie jadrové prostriedky stredného doletu. Že nikdy nepoužije jadrové zbrane proti tým štátom, ktoré odmietajú výrobu a nákup týchto zbraní a nemajú ich na svojom území. Že jednostranne znižuje početný stav sovietskych vojsk v strednej Európe, konkrétne v NDR, odkiaľ bude v nasledujúcich dvanástich mesiacoch stiahnutých 20 000 vojakov, 1000 tankov a ďalšia výzbroj. Že k zvýšeniu dôvery v Európe je ochotný dohodnúť sa o tom, aby predbežné informácie o veľkých vojenských cvičeniach pozemných vojsk boli poskytované nielen od úrovne 25 000 mužov, ako je to doteraz, ale od nižšej úrovne, napríklad od 20 000 mužov, a aby účasť na vojenských cvičeniach dosahovala maximálne 40 až 50 tisíc mužov, aby dochádzalo k včasnej výmene informácií aj o presunoch pozemných vojsk v počte vyššom ako 20 000 mužov, pričom zostávajú v platnosti všetky predchádzajúce návrhy, týkajúce sa oblasti posilňovania dôvery.

Preto i vyhlásenie Predsedníctva ÚV KSČ a vlády ČSSR vrelo privítalo, schválilo a rozhodne podporilo nové sovietske návrhy na odzbrojenie a vyzvalo národy Európy a celého sveta, aby napomohli tieto návrhy uskutočniť. Zdôraznilo, že Československo, na území ktorého sa nenachádzajú žiadne jadrové zbrane, so znepokojením sleduje snahy militaristických kruhov USA a NATO presadiť nebezpečné plány na rozmiestenie nových typov amerických raketových jadrových zbraní stredného doletu v západnej Európe.

Odsúdilo ich ako pokus rozbiť existujúcu a historicky vzniklú rovnováhu vojenských síl v Európe, vnútiť národom nášho kontinentu nové súperenie v oblasti jadrových zbraní, a tak vážne poškodiť celý proces uvoľňovania.

Preto sa s podobnou výzvou obrátili aj predstavitelia parlamentov členských krajín Varšavskej zmluvy k parlamentom členských krajín NATO a všetkým parlamentom sveta.

Preto i dnes, pri tejto príležitosti, znovu vysoko oceňujeme skutočnosť, že ešte nikto nikdy nepredložil také pozitívne dôkazy a nevykonal také konkrétne činy v záujme udržania procesu uvoľňovania v chode, v záujme odvážneho vytyčovania ciest odzbrojenia a vykorenenia vojen, ako Sovietsky zväz.

Preto i z tohto miesta chceme opätovne zdôrazniť, ako vysoko oceňujeme dôslednú mierovú politiku Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, sovietskeho štátu, ako zvlášť vysoko si vážime osobný podiel a principiálny prínos zapáleného bojovníka za vec mieru a spravodlivého zajtrajška ľudstva - súdruha L. I. Brežneva. (Potlesk.)

Veríme, že nové návrhy pomôžu aj ideám a projektom, obsiahnutým v návrhu moskovského Politického poradného výboru a budapeštianskeho zasadnutia Výboru ministrov zahraničných vecí Varšavskej zmluvy, na ktorých sme sa aktívne zúčastnili.

Predovšetkým myšlienke už spomenutej konferencie na politickej úrovni za účasti všetkých európskych štátov, USA a Kanady o vojenskom uvoľňovaní v Európe, cieľom ktorej by malo byť upevnenie dôvery medzi štátmi, oslabenie vojenskej konfrontácie a zníženie koncentrácie a stavu ozbrojených síl a výzbroje v Európe. Napríklad prerokovaním a uzavretím zmluvy medzi účastníkmi, že ako prvý proti sebe nepoužijú jadrové ani konvenčné zbrane, alebo prijatím takých opatrení, ako sú nerozširovanie vojensko-politických zoskupení v Európe, hlásenie vojenských cvičení a obmedzenie ich úrovne či oznamovanie presunov pozemných vojsk, ako aj rozsiahlych leteckých a námorných cvičení.

Dúfame, že nové sovietske návrhy navodia priaznivejšiu atmosféru v odzbrojovacom dialógu celkove a budú povzbudením aj pre rozhovory o takých konkrétnych dohodách, ako zmluva o zastavení výroby všetkých druhov jadrových zbraní až po ich úplnú likvidáciu; o zákaze použitia jadrových zbraní na večné časy; o celosvetovom nepoužití sily, alebo hrozby silou; o úplnom a všeobecnom zákaze skúšok jadrových zbraní; ale aj pre prerokovanie upevnenia záruk bezpečnosti nejadrových štátov; zníženia vojenských výdavkov štátov s najväčším vojenským potenciálom; likvidácie vojenských základní na cudzom území, stiahnutia cudzích vojsk z iných štátov, vytvorenia bezatómových pásiem, vzájomného zníženia vojenskej činnosti, ako aj myšlienky súbežného rozpustenia vojenských organizácií Varšavskej zmluvy a paktu NATO.

Chceli by sme veriť, že sa odrazia aj v atmosfére rokovaní o znížení ozbrojených síl a výzbroje, ktorých sa zúčastňujeme a máme na nich osobitný záujem. Naše krajiny vychádzajú z konštruktívnych postojov a vytrvale predkladajú iniciatívne návrhy, ktoré - ako o tom svedčí náš spoločný komplexný návrh z 8. júna 1978 a jeho modifikácia z 28. júna 1979 - prihliadajú aj k oprávneným záujmom našich západných partnerov. Avšak opakujeme: len v striktnom dodržiavaní princípu nepoškodzovania bezpečnosti žiadnej strany tkvie záruka úspechu viedenských rozhovorov. Čakáme na odpoveď Západu, ktorá by mala byť už konečne prestúpená nevyhnutným faktorom činorodosti.

O tom, že sa dá docieliť pokrok aj v takej zložitej oblasti, ako je odzbrojenie, svedčí skutočnosť, že došlo k pozitívnemu posunu v sovietsko-amerických konzultáciách o základných prvkoch dohody zakazujúcej rádiologické zbrane.

Vyjadrujeme optimistické presvedčenie, že mierumilovné sily, inšpirované vystúpením súdruha Brežneva, vynaložia všetko úsilie, aby nové návrhy sa stali účinným prostriedkom na ceste k vytýčeným horizontom.

Naše odhodlanie tvorivým spôsobom prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov, sme vyjadrili v návrhu "Deklarácia o medzinárodnej spolupráci pre dosiahnutie cieľov odzbrojenia", predloženom na program 34. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Jeho základná myšlienka, vyjadrená súdruhom Gustávom Husákom v tohtoročnom prvomájovom prejave, je založená na hlbokom a objektívnom zvážení dlhoročných skúseností z praxe odzbrojovacích rokovaní. Z nej vychádza naša snaha napomáhať pri vytváraní takej atmosféry, ktorá uľahčí odzbrojovacie rokovania a urýchli uvádzanie ich záverov do života. Naším jednoznačným cieľom pri tom je dospieť cestou vecných a rozhodných opatrení k dosiahnutiu všeobecného a úplného odzbrojenia. K takému ideálu, po ktorom náš ľud túžil po celé stáročia.

A tento ideál i tieto myšlienky nás viedli k tomu, aby sme zostavili a navrhli - možno povedať - kódex medzinárodno-politických princípov, ktorým by sa mali riadiť štáty v záujme cieľavedomej, účinnej, konštruktívnej a nepretržitej spolupráce v oblasti odzbrojenia.

Náš návrh je preto koncipovaný tak, aby umožnil zladiť a zjednotiť všetky doterajšie pravidlá do jedného systematického uceleného celku, ktorý by sa dal univerzálne použiť na každom odzbrojovacom fóre, na každej politickej úrovni. Aby sa tak posunula aj metodická stránka analýzy a syntézy toho, čo slúži úspechu odzbrojovacieho rokovania a na druhej strane, čo ho zdržiava alebo mu dokonca škodí.

Robíme to preto, lebo sme nikdy nemali iné ašpirácie, než ísť dôsledne nastúpenou cestou mierovej politiky, v presvedčení, že je v silách ľudstva zabrániť vojnám, nastoliť mier.

Veríme, že táto iniciatíva po tom, čo ju zaradili do agendy politického a bezpečnostného výboru Valného zhromaždenia OSN ako bod č. 120, sa stretne s podporou potrebnej väčšiny členských štátov tejto celosvetovej univerzálnej organizácie.

Súdružky a súdruhovia, na zásadách socialistického internacionalizmu sa vyvinul nový, vyšší typ vzťahov medzi socialistickými štátmi. Najširšiu spoluprácu s týmito krajinami - v plnom zmysle tohto slova - sme počas celej našej socialistickej súčasnosti vždy kladli na prvé miesto. Vždy sme sa usilovali o koordinovanosť postupov a prehlbovanie najširšej integrácie ako jej nosných fenoménov, aby sa stával spoločným aj celkový socialistický spôsob života a vzájomná spolupráca napomáhala narastaniu spoločných prvkov v politickom, hospodárskom i spoločenskom vývoji, v zbližovaní ľudu všetkých našich krajín. Tento proces zbližovania sa objektívne rozvíja zvlášť v posledných rokoch, kedy dochádza k vyrovnávaniu ekonomickej a vedeckotechnickej úrovne jednotlivých krajín socialistického spoločenstva.

Pre ich upevňovanie, konkretizáciu a ďalšie rozpracovanie tesne, dôsledne koordinovanej zahraničnopolitickej línie, vypracovanej ústrednými výbormi našich bratských strán - plne využívame širokú platformu a organizačné možnosti Varšavskej zmluvy. Najmä Politický poradný výbor - tento vrcholný politický orgán, ktorého zasadnutie považujeme za kľúčové, a rovnako aj Výbor ministrov zahraničných vecí, toto inštitucionálne vyjadrenie našej spolupráce, zohrávajúci pravidelnými zasadnutiami čoraz významnejšiu úlohu. Zvlášť oceňujeme - ako jej pevný a aktívny článok - že Varšavská zmluva, ktorá v máji budúceho roku oslávi 25. výročie svojho vzniku - sa takýmto spôsobom stala skutočným výrazom jednoty krajín socialistického spoločenstva, pevným štítom našej bezpečnosti, významným medzinárodným politickým činiteľom a zdrojom nevyčerpateľných mierových iniciatív a podnetov. Je kvalitatívne novým zväzkom, ktorému čo do pevnosti sa nemôže vyrovnať žiadna aliancia, nijaká mnohostranná koalícia ani v minulosti či súčasnosti.

Privítali sme taktiež, že RVHP, ktorá v konkrétnych formách spolupráce našich krajín vyjadruje realizáciu princípov socialistického internacionalizmu v hospodárskej praxi, dosiahla - ako potvrdilo jej jubilejné zasadnutie k 30. výročiu - ďalší významný pokrok najmä pri prehlbovaní socialistickej ekonomickej integrácie a v procese vyrovnávania stupňa hospodárskeho rozvoja jednotlivých krajín.

V tejto bratskej, otvorenej, čo do možností prakticky nevyčerpateľnej spolupráci so socialistickými krajinami, má výsadné miesto Sovietsky zväz. Spojenectvo a priateľstvo so sovietskym ľudom, tak hlboko zakorenené v srdciach nášho ľudu, je prameňom našich istôt, záruk našej suverenity a bezpečnosti i garanciou našej štátnej a národnej existencie, vyjadreným predovšetkým v pevnom, bojovom zväzku Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a Komunistickej strany Československa. Je prirodzeným a kľúčovým princípom našej zahraničnej politiky.

Sme hrdí, že sme dnes dosiahli úroveň vzájomných vzťahov predstavujúcich dosiaľ najrozsiahlejší komplex našich stykov. Prerástli do hĺbok všetkých oblastí. Rozvíjajú sa priateľsky, dynamicky, na základe vzájomnej úcty, v plnom súlade so základným dokumentom dlhodobého, programového charakteru - Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Sovietskym zväzom z roku 1970.

Ich rozvoj významným spôsobom ovplyvnila vlaňajšia návšteva straníckej a vládnej delegácie na čele so súdruhom L. l. Brežnevom, ktorý s plným odôvodnením mohol vyhlásiť, že "naše myšlienky sa uberajú rovnakým smerom a že ku všetkým zásadným otázkam pristupujeme zo spoločných pozícií". Už pravidelnými impulzmi tejto spolupráce sa stali schôdzky generálnych tajomníkov našich strán, naposledy v júli t. r. na Kryme. Nedávna návšteva predsedu Rady ministrov súdruha Kosygina potom logicky nadviazala na predchádzajúce akcie.

Ako pozitívny jav hodnotíme ešte cieľavedomejšie a najmä efektívnejšie rozširovanie spolupráce medzi štátnymi orgánmi, čo sa týka tak hospodárskych rezortov, ako aj iných špecializovaných oblastí a pochopiteľne aj ministrov zahraničných vecí. Čulé sú i styky medzi zákonodarnými zbormi.