Uplatnenie práve týchto a nie iných - kritérií, umožnilo na ruinách politiky revizionistických a protisocialistických síl v historicky krátkom čase obnoviť a na harmonicky vyššiu úroveň postaviť vzťahy so socialistickými krajinami, túto pevnú základňu nášho medzinárodného postavenia, z ktorej bolo možné podnikať všetky následné zahraničnopolitické iniciatívy. Umožnilo prekonať pokusy imperialistických kruhov o izoláciu Československa, znovu oživiť vzťahy s niektorými rozvojovými krajinami, pravicou tak škodlivo poznamenanými netriednymi tendenciami. Postaviť na zdravý základ a rozvinúť racionálny dialóg so štátmi odlišných spoločenských štruktúr, neustupujúc pri tom ani o piat z našich ideologických pozícií v podmienkach pokračujúceho triedneho zápasu.

Možno povedať, že toto úsilie premietnuté do živej praxe znamenalo produktívnu dekádu výkonne formulovanej zahraničnopolitickej čs. ofenzívy.

Znamenalo rozvinutie stykov s krajinami reálneho socializmu v plnej ich rozmanitosti. S krajinami iného spoločenského zriadenia - postupné oživovanie ochrnutého politického dialógu. Prekonávanie vákua v stykoch. Odstraňovanie tuctov v minulosti nahromadených a neriešených prekážok, najpestrejšej proveniencie, od majetkoprávnych sporov po anulovanie tzv. Mníchovskej dohody, či prekonania ťaživého dedičstva s Rakúskom. Následné otvorenie týchto, ale aj iných relácií, povzbudzovanie ich rozvoja, podnecovanie spolupráce vo všetkých sférach, jej potvrdzovanie vzájomne výhodnými zmluvami.

Znamenalo náš podiel na úspechu helsinskej konferencie i náš príspevok k významným odzbrojovacím rokovaniam. Aj našu voľbu do Bezpečnostnej rady OSN, tohto najvyššieho orgánu najvyššej svetovej organizácie.

A znamenalo tiež, že my - sused šiestich krajín a ako jediní susediaci s obidvoma nemeckými štátmi na súši - po prvýkrát v celej svojej histórii sme plne normalizovali vzťahy a široko rozvinuli spoluprácu so všetkými týmito krajinami, čo nebolo ani v období, keď buržoázne Československo so susedmi odlišnosti čo do spoločenského zriadenia nemalo.

V tejto súvislosti sa žiada osobitne vydeliť, že všetky tieto aktíva zahraničnopolitického pôsobenia dosiahlo Československo každodennou riadiacou činnosťou ÚV našej komunistickej strany, jeho predsedníctva, vlády ČSSR, vďaka osobnému neúnavnému úsiliu generálneho tajomníka a prezidenta republiky - súdruha Gustáva Husáka.

Ako náš horlivý príspevok veľkej veci nášho pokolenia a pokolení budúcich - zabezpečeniu trvalého mieru.

Ako náš zodpovedný prínos k riešeniu otvorených otázok súčasnej medzinárodnej situácie.

Skutočne - súdružky a súdruhovia - akáže je vlastne súčasná medzinárodná situácia vo svete?

Priaznivá, či chmúrna? Lepšia ako pred časom, či horšia? Skvelá, či na pokraji priepasti? Perspektívna, či bezvýchodná?

Bude možné o nej raz povedať slovami autora našej mladosti, že to boli časy zo všetkých najlepšie, časy zo všetkých najhoršie; bol to vek múdrosti; bol to vek pochabosti; bol to čas svetla, bol to čas temnoty?

Ozaj: aká je teda táto situácia?

Podľa našich hodnotení, k základným charakteristickým rysom končiacej dekády patrí predovšetkým skutočnosť, že v podmienkach gigantickej mierovej súťaže dvoch spoločenských sústav sa naďalej menil pomer síl v prospech svetového socializmu. Demokratická prestavba medzinárodných vzťahov naďalej vytvárala priaznivé podmienky pre jeho rozvoj. Jeho prednosti - za rozširujúcej sa medzinárodnej spolupráce - sa mohli lepšie uplatňovať a v súťaži s kapitaIizmom pôsobiť silou svojho príkladu, tak rýchlejším tempom rozvoja svojich ekonomík, ako aj bezkrizovým vývojom či celkovou povahou spôsobu života.

Jeho vplyv na beh svetových udalostí, jeho rastúca autorita sa stali natoľko očividné, že dnes nemôže byt vo svete otázky, ktorá by sa mohla rozhodovať bez účasti socialistických krajín, bez účasti ZSSR.

Vzrástla však nielen politická, ekonomická sila, obranná moc a zomknutosť tejto časti sveta, ale rozmnožil sa aj počet krajín, tvoriacich mohutný oblúk od Angoly a Etiópie cez Afganistan až po Indočínu, čo vykročili v mimoriadne zložitých podmienkach na cestu socialistickej orientácie.

Preto - nehľadiac na celú rozporuplnosť a zložitosť tohto svetového procesu i na odpor starého sveta, ktorý sníval o tom, zapísať toto storočie do histórie ako "storočie americké" - možno povedať, že historická iniciatíva patrí čoraz väčšmi socializmu.

Navyše presvedčivé úspechy dosiahlo aj národnooslobodzovacie hnutie.

Navyše sa upevnila a zosilnela aj pozícia krajín rozvojového sveta ako celku voči krajinám monopolistického kapitálu, čo sa prejavilo - okrem iného - aj v rastúcom vplyve hnutia nezúčastnených krajín, ako to silne demonštrovala ich 6. konferencia nedávno skončená v Havane.

V dôsledku iniciatív socialistických krajín, ich aktívnej a ofenzívnej politiky sa stále intenzívnejšie rozvíjal boj za mier, za prehĺbenie uvoľňovania napätia, za zastavenie horúčkovitého zbrojenia, za slobodu a sociálny pokrok, za rovnoprávnu medzinárodnú spoluprácu na základe vzájomného rešpektovania nezávislosti a zvrchovanosti a nezasahovania do vnútorných záležitostí. V tomto boji sa dosiahli výrazné politické výsledky. Tendencia k uvoľňovaniu sa začala viac prejavovať na celkovom vývoji svetových udalostí.

Významné pozitívne zmeny nastali najmä na európskom kontinente, kde sú pozície socializmu najsilnejšie, vďaka čomu aj bolo možné presadiť myšlienku helsinskej konferencie a následne rozvíjať v duchu zásad Záverečného aktu vzťahy medzi štátmi. Stali sa vyrovnanejšie, naplnili sa bohatším a všestrannejším obsahom a prispievajú tak k rozvoju vzájomného porozumenia medzi národmi. Zreteľne sa upevnili politické kontakty medzi európskymi krajinami, zlepšilo sa vzájomné chápanie pozícií, názorov a oprávnených záujmov každej strany, v čom významnú, užitočnú a nezastupiteľnú úlohu hrá rozširovanie dvojstranných vzťahov. Objavili sa nové možnosti pre vzájomne výhodnú hospodársku a vedeckotechnickú spoluprácu. Rozšírila a stala sa obsahove bohatšou a rôznorodejšou kultúrna výmena, rozvoj zaznamenali kontakty v humanitárnych oblastiach.

Možno teda povedať, že to bolo plodné desaťročie s výrazne sa prejavujúcou aktívnou bilanciou.

A to napriek tomu, že v tých istých rokoch ďalej vzrástla aktivita síl imperializmu a reakcie, usilujúcich podriadiť svojej nadvláde nezávislé štáty a národy, podnecujúcich ďalšie horúčkovité zbrojenie, hrubo zasahujúcich do vnútorných záležitostí iných štátov, ohrozujúcich tak uvoľňovanie a pôsobiac tak proti odhodlaniu národov o zabezpečovanie mieru, slobody, nezávislosti a pokroku. Zjavne sa narušovali všeobecne uznávané zásady vzťahov medzi štátmi, vyskytovali sa vážne prípady flagrantného ohrozenia medzinárodnej bezpečnosti, pokusy zastaviť proces zlepšovania medzinárodných vzťahov a dokonca ho zvrátiť opačným smerom. Pokračovali nepriateľské kampane proti socialistickým krajinám. Útočilo sa na pozície vybojované národmi v ťažkom boji za trvalý mier a medzinárodnú bezpečnosť, s agresívnymi, revanšistickými a hegemonistickými cieľmi.

Táto činnosť imperialistických a reakčných síl, komplikujúca medzinárodnú situáciu, nemôže preto nevyvolávať rozhodný odpor všetkých, komu sú drahé záujmy mieru, spokojný život a práca národov. Všetkých, ktorí pracujú na jednej z hlavných úloh súčasnosti - odvrátenie hrozby vojny.

Preto treba vykonať všetko, čo je v ľudských silách, aby ľudstvo vstúpilo do ďalšieho storočia v podmienkach mieru a rozsiahlej medzinárodnej spolupráce.

Preto aj my považujeme za hlavnú úlohu československej zahraničnej politiky - dôsledné uvedenie do života záverov a iniciatívnych návrhov obsiahnutých v moskovskej Deklarácii Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy.

Súdružky a súdruhovia, ak ľudstvo nechce tápať v temnotách a žiť jednostaj na okraji vojny, niet pred ním prednostnejšej úlohy, ako spoločne kráčať osvedčenými trasami uvoľňovania, ktorého blahodárne pôsobenie iba Ien začíname pociťovať a ktorého ďalšie, takmer neobmedzené možnosti iba len odkrývame.

Táto úloha je jednou z priorít aj československej zahraničnej politiky.

Využívajúc preto každého fóra, každej príležitosti, na každej úrovni, zdôrazňujeme pri jeho presadzovaní náš záujem orientovať sa na jeho základné princípy. Na to, čo národy a štáty zbližuje a spája, nie rozdeľuje, na ústie ísť týmito cestami ďalej, dohliadať k novým horizontom. Nežiť len pasívne vedľa seba a "len" sa vyhýbať konfliktom - čo stačilo azda včera, nie však dnes - ale nepretržite rozvíjať infraštruktúru uvoľňovania, upevňovať jeho politické, ekonomické a právne základy. Prekrvovať tkanivo bilaterálnych vzťahov. Posiľňovať vzájomnú dôveru. Rozvíjať politický dialóg na všetkých úrovniach, vrátane vysokej a najvyššej. Udržovať v chode pravidelný systém konzultácií. Uzatvárať vzájomne výhodné dohody a napĺňať ich konkrétnym obsahom. Dbať na ich plnenie podľa starorímskeho "PACTA SUNT SERVANDA", ktoré dnes platí viac, než kedykoľvek predtým. Materializovať uvoľňovanie rastom hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce. Dbať o ďalšie vzájomné kultúrne a duchovné obohacovanie. Dosiahnuť, aby uvoľňovanie, táto dynamicky trvalá hodnota - prelínalo state viac organizmus medzinárodného života a stalo sa univerzálnym a nezvratným.

Pritom mať na zreteli, že na programe dňa aj naďalej nebudú žiadne efektné ani spektakulárne úspechy. Pretože bude treba naďalej realizovať v ťažkom každodennom boji už dohodnuté. Nepripúšťať, aby už dosiahnuté vyšlo navnivoč. Zabraňovať, aby sa s uvoľnením hazardovalo, aby sa spochybňovalo, či zneužívalo ako zámienka k zasahovaniu do vnútorných záležitostí iných. Postupovať pritom - často takmer pioniersky - po doteraz neznámych, neprešľapaných cestách. A nešetriť silami. Lebo stále ešte platí overená múdrosť: "Mier je nielen lepší než vojna, ale tiež nekonečne pracnejší".

V tomto ohľade boli posledné dva roky náročnou, zaťažkávacou skúškou uvoľňovania, ktorú úspešne zložilo.

Preukázalo, že vôbec nie je jednosmernou ulicou či obchodom jednostranne výhodným iba pre socialistické krajiny, ako tvrdí svetová reakcia. Ale ani nástrojom zvečnenia kapitalizmu, ani triednym zmieram, ani výpredajom socializmu, ako vyhlasovali iné, krajné hlasy. Naopak: získalo ďalšiu pôdu i prívržencov svojou zásadnou filozofiou - rovnakého prospechu všetkým.

Zodpovedalo aj spochybňujúce otázky, či sa vyplatí alebo nie, vykázanou vysokou úrokovou mierou mierovej rentability.

Ukázalo, že má všetky predpoklady, aby tak, ako v ostatných desiatich rokoch sa postupne stávalo nosnou tendenciou, a teraz sa stalo aj tendenciou určujúcou, ako jedine rozumná produktívna, dobre definovaná alternatíva ľudskej perspektívy.

Prejaviť dostatok vôle, rozhodnosti i vytrvalosti práve v tomto smere je teda v najvlastnejšom záujme ľudstva.

Pri vedomí si historickej závažnosti tejto úlohy Československo dôsledne potvrdzuje svoju oddanosť tejto politike - politike uvoľňovania.

Tak ako sme privítali historickú helsinskú konferenciu o európskej bezpečnosti a spolupráci, tento bezprostredný výraz uvoľňovania, tak sme aj za dôslednú komplexnú aplikáciu jej Záverečného aktu, ktorý komplexne plníme.

Preto máme tiež výsostný záujem, aby o rok v Madride schôdzka signatárov helsinského dokumentu - ako sa hovorí v moskovskej Deklarácii Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy - praktickým spôsobom prispela k postupu vpred v otázkach bezpečnosti a spolupráce na tomto kontinente, a najmä napomohla pokroku v oblasti vojenského uvoľnenia a odzbrojenia. Za významný predpoklad považujeme jej prípravu so zameraním na výber tých návrhov na prerokovanie, ktoré sú najaktuálnejšie a prijateľné pre všetkých. Preto v dialógu s našimi západnými partnermi na najrôznejších úrovniach sa zasadzujeme o to, aby madridská schôdzka prebiehala v činorodom a konštruktívnom ovzduší umocnenom záujmom všetkých účastníkov na dosiahnutí konkrétnych a pozitívnych výsledkov. Aby napomohla ešte viac materializovať ustanovenia helsinského Záverečného aktu, ako integrálneho celku, vrátane rozhodných opatrení k vojenskému uvoľňovaniu, rozšíreniu rovnoprávnej a vzájomne výhodnej spolupráce. Slovom, aby všetci účastníci sa angažovali v prospech skutočne nosných aspektov európskeho uvoľňovania a aby sa nenechali unášať úzkymi, vedľajšími periférnymi záujmami.

Preto za rozhodujúce pre dosiahnutie možného maxima považujeme politickú vôľu štátov, s akou budú pristupovať k Madridu. Tento základný predpoklad úspechu stojí svojím významom ďaleko pred všetkými ostatnými aspektmi. Sme pripravení zvážiť aj otázku úrovne zastúpenia - ako sme sa zmienili v komuniké z budapeštianskeho zasadnutia Výboru ministrov zahraničných vecí Varšavskej zmluvy - ak by pomohla úspechu.

Pre jej dôkladnú, starostlivú a zodpovednú prípravu sme rozvinuli celý rad aktívnych kontaktov na politickej úrovni, využívajúc tiež systém dvojstranných konzultácií po línii ministerstva zahraničných veci.

Sme tiež toho názoru, že dozreli všetky podmienky k prerokovaniu a koordinácii praktických politických opatrení upevňujúcich dôveru medzi všetkými európskymi štátmi. Ako optimálne fórum k tomu sme preto v Budapešti navrhli zvolať konferenciu na politickej úrovni všetkých európskych krajín, USA a Kanady. Jej cieľom musí byt dosiahnutie ďalších praktických krokov v procese rozširovania uvoľňovania z oblasti politickej do oblasti vojenskej.

Veríme, že tak táto konferencia, ako aj madridská schôdzka - ktoré si vonkoncom nekonkurujú, ale naopak vzájomne sa dopĺňajú - sa stanú spoločným násobiteľom vzťahov dôvery na európskom kontinente.

Pretože vždy sme boli hlboko presvedčení, že je v možnostiach ľudstva zachovať mier, zabrániť vojnám.

Či azda nemal pravdu filozof keď vyhlásil, že vojny nie sú INŠTINKT, ale ĽUDSKÝ VYNÁLEZ?

Vážené súdružky a súdruhovia, Československo - srdce Európy - ako nás lichotivo nazývajú, v skutočnosti geografický stred, križovatka nášho starého kontinentu, zrejme aj - hoci nielen - v dôsledku zemepisného umiestenia bolo po veky vystavené napätiu, konfliktom a vojnám.

Vždy sme preto poznali cenu mieru a bremeno vojny. Vždy sme preto mali životný záujem na zachovaní pokoja a odmietli konflikty.

Tento tradične bytostný postoj v podmienkach socialistickej krajiny slávnostne vyjadril náš základný zákon - Ústava ČSSR: "Chceme žiť v mieri a priateľstve so všetkými národmi sveta".

Tento náš prístup sme prakticky, po desaťročia premietali do neslabnúceho úsilia napomôcť riešiť kľúčovú otázku súčasnosti - odzbrojenie - aktívnou účasťou na najrozmanitejších odzbrojovacích fórach. Prejavovali sme vždy ochotu riešiť tento univerzálny problém zvážením akéhokoľvek konštruktívneho návrhu, spolupracovať so všetkými, čo majú ozajstný záujem na zastavení zbrojenia a na reálnom odzbrojení.

Preto sme privítali, keď vlani, po prvý raz, počas osobitného zasadnutia VZ Organizácie spojených národov, za účasti takmer všetkých krajín sveta, rokovalo o týchto otázkach. Záverečný dokument, do ktorého sa tak významne premietli návrhy socialistických krajín, Sovietskeho zväzu, podľa nás hodnotil stav realisticky a vytýčil konštruktívne ciele.