Týmto všetkým je táto rafinovaná, farizejská politika súčasného pekingského vedenia, postavená na nenávistnom antisovietizme, na antisocializme, na maoistickom nacionalizme, na hegemonistických veľmocenských ambíciách, na militaristickom kurze - nebezpečnejšia ako kedykoľvek predtým. Toto nebezpečenstvo ešte väčšmi znásobuje taktika propagovaného možného "oddialenia" vzniku tretej svetovej vojny, ktorou chce Peking získať čas na modernizáciu svojich ozbrojených síl útočnou technikou dokonca za asistencie vojensko-priemyselného komplexu imperializmu, pričom kalkuluje s tým, že táto vojna by mala vyčerpať v prvom rade Sovietsky zväz a socialistické štáty.

Niet sa preto čo čudovať, že čínske vedenie svojou expanzionistickou politikou nachádza vzácne spoločný jazyk práve s tými silami, ktoré sa usilujú vrhnúť svet späť do éry "studenej vojny", z ktorej sa tak ťažko vystrábil.

Žiaľ, badáme pritom, že je ešte stále dosť takých politikov v niektorých západných krajinách, ktorí postupujú podľa starej imperiálnej zásady: nepriateľ môjho nepriateľa je môj dočasný spojenec, čo dokazujú aj verejne vyslovené názory vysokých vojenských a diplomatických predstaviteľov krajín NATO o Číne ako o akomsi východnom článku, o akomsi šestnástom štáte tohto vojenského zoskupenia, s čím - ako sme počuli - vrelo súhlasia aj najvyšší čínski predstavitelia.

Pre súdneho človeka je pri tom až zarážajúce, ako sa niektorí západní politikovia nechcú a nevedia poučiť z histórie. Zrejme sa domnievajúc a nádejajúc, že vo svojom nenávistnom ťažení proti socializmu získajú takzvanou "čínskou kartou" rozhodujúci tromf, pripomínajú až príliš skompromitované postavy z obdobia mníchovskej tragédie. Veď poučenie z Mníchova tkvie totiž aj v tom, že tí, čo tolerovali, či dokonca podnecovali agresora, sa napokon stali sami jednou z jeho prvých obetí. L. I. Brežnev nedávno výstižne charakterizoval tieto špekulácie imperialistických kruhov slovami: "Je to krátkozraká a nebezpečná politika! Len aby jej autori trpko neľutovali".

Vážený súdruh predseda, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, súčasná zahraničná politika Čínskej ľudovej republiky je - ako sme povedali - protiľudová, protisocialistická a protimierová a preto ju zásadne odmietame. Odmietame ju ako politiku, majúcu za cieľ rozbiť zomknutosť krajín socialistického spoločenstva, oslabiť ich politickú a ideovú jednotu, narušiť ich ekonomickú prosperitu, devalvovať ich obrovskú mierovú iniciatívu. Táto politika u nás nemá a nikdy nebude mať živnú pôdu. Pre nás otázka nikdy nestála tak, ako sa ju usiluje predstavovať pekingské vedenie, pokúšajúce sa vrážať kliny medzi krajiny socialistického spoločenstva taktikou tzv. "diferencovaného prístupu", že totiž situácia vzniklá medzi socialistickými krajinami a Čínou je len problémom vzťahov medzi Čínou a Sovietskym zväzom. Na tak postavenej otázke - nech ju prezentuje ktokoľvek - u nás, ako sa vraví, "kapitál nik nevytlčie". Veď každému je jasné, že tu vonkoncom nejde o spor medzi Čínou a Sovietskym zväzom, ale o základný, principiálny a kardinálny rozpor medzi maoizmom a politikou socialistických krajín, opierajúcich sa vo svojej každodennej praxi mierového budovania vyspelej socialistickej spoločnosti o princípy marxizmu-leninizmu a socialistického internacionalizmu.

Preto sme odhodlaní naďalej, v úzkej súčinnosti s bratskými socialistickými krajinami, so Sovietskym zväzom a všetkými pokrokovými silami sveta jednotne, aktívne a dôsledne čeliť nebezpečnému kurzu súčasného čínskeho vedenia ešte energickejším bojom za upevňovanie svetového mieru a medzinárodnej bezpečnosti.

Zároveň však v súlade so závermi XV. zjazdu KSČ máme záujem normalizovať naše vzájomné medzištátne styky s Čínskou ľudovou republikou. Pravda s tým, že táto normalizácia nesmie byť podmieňovaná priamo či nepriamo diskrimináciou bratských socialistických krajín v snahe narúšať našu jednotu, spočívajúcu na neochvejných zásadách marxizmu - leninizmu a socialistického internacionalizmu.

Toľko teda k otázke s. poslanca Michalského. Ďakujem za pozornosť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji soudruhu ministrovi Chňoupkovi. Ptám se soudruha poslance Michalského: je spokojen s odpovědí soudruha ministra? (Poslanec K. Michalski: Ano.) Ano. Nyní projednáme body 8. a 9. našeho dnešního pořadu. Jde o

Vládní návrh, kterým se podle čl. 19 ústavy Mezinárodní organizace práce předkládají Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky texty úmluv a doporučení přijatých na 60. zasedání Mezinárodní konference práce v Ženevě v roce 1975 se
stanoviskem vlády Československé socialistické republiky (tisk 49)

a

Vládní návrh, kterým se podle čl. 19 ústavy Mezinárodní organizace práce předkládají Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky texty úmluvy a doporučení přijatých na 60. zasedání Mezinárodní konference práce v Ženevě v roce 1975 se
stanoviskem vlády Československé socialistické republiky (tisk 50)

Oba návrhy jménem federální vlády zdůvodní soudruh ministr Štanceľ. Prosím, aby se ujal slova.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, neoddeliteľnou súčasťou našej politiky v oblasti práce, miezd a sociálneho zabezpečenia je snaha o rozvoj všestrannej spolupráce v tejto sfére i na poli medzinárodnom. Je našou trvalou snahou o pozitívny, konštruktívny prístup k práci v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v Medzinárodnej organizácii práce, s cieľom prispieť našimi postojmi a stanoviskami k presadzovaniu pokroku a aj touto formou napĺňať naše internacionálne poslanie pri pomoci robotníckej triede a pracujúcim v tých krajinách, kde doteraz musia o svoje základné práva ťažko bojovať.

V tomto smere spolu s ostatnými socialistickými štátmi vyvíjame trpezlivé úsilie i pri normotvornej činnosti MOP, o presadzovanie takých pokrokových noriem, ktoré by nemalou mierou prispeli k splneniu spravodlivých požiadaviek pracujúcich v kapitalistických štátoch. Tento principiálny a vytrvalý postoj našich delegácií súčasne demonštruje vysokú úroveň pracovného zákonodarstva v socialistických štátoch a prispievame tak k rastu medzinárodnej prestíže a príťažlivosti socialistického spoločenského poriadku. Socialistické štáty napríklad už pred dvoma rokmi na svetovej konferencii o zamestnanosti navrhli prijatie dohovoru o všeobecnom práve na prácu a na tohtoročnom zasadaní tieto návrhy znovu dôrazne pripomínali. Pri tomto vytrvalom úsilí socialistických krajín o presadzovanie pokroku v rade významných otázok si treba uvedomiť, že reakčné sily v MOP sa snažia toto naše úsilie všemožne oslabovať, napadať a znevažovať naše úspechy v sociálno-ekonomickom rozvoji.

Aj v tomto roku pokračovali v MOP tieto sily vo svojej starej politike. Ich predstavitelia sa zamerali hlavne na spochybňovanie pracovného zákonodarstva a praxe v socialistických krajinách a v pokrokových rozvojových krajinách, a pre tento cieľ zámerne využívali i niektoré tzv. formálne nesúlady práva socialistických štátov s dohovormi MOP.

Na druhej strane, a to považujeme za pozitívny rys v oblasti kontrolnej činnosti MOP, zosilnela kritika celého kontrolného systému a značnú podporu dosiahli návrhy socialistických štátov na jeho preskúmanie. Budúce zasadanie Medzinárodnej konferencie práce posúdi doterajšie pravidlá pre prerokúvanie prípadov jednotlivých krajín, a vyjadrí predovšetkým stanovisko, či je vhodné a vôbec prípustné používať sankcie voči členským štátom, ako je napríklad zapisovanie na tzv. čiernu listinu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, predovšetkým na úsilie reakčných síl v MOP posudzujeme i my v posledných rokoch ešte obozretnejšie všetky návrhy na ratifikáciu dohovorov ako v rokoch predchádzajúcich. V posledných desiatich rokoch sme ratifikovali len 4 dohovory: dohovor o politike zamestnanosti, dohovor o minimálnom veku pri práci pod zemou, dohovor o zdravotníckej starostlivosti a dohovor o platenom študijnom voľne.

Dovoľte mi pri tejto príležitosti pripomenúť, že o otázkach normotvornej činnosti sme vypracovali podrobnú informáciu a dali k dispozícii poslancom, členom zahraničného výboru, výboru pre sociálnu politiku, ústavnoprávneho výboru a tak isto pre potreby Federálneho zhromaždenia je predložená podrobná písomná informácia.

Vážené súdružky, súdruhovia poslanci, na 60. a 61. zasadaní Medzinárodnej konferencie práce boli prijaté celkom štyri dohovory a štyri odporučenia k nim, ktoré vláda vo svojom stanovisku predkladá Federálnemu zhromaždeniu.

Z podrobne porovnávacej analýzy uvedených štyroch dohovorov s vnútroštátnym zákonodarstvom vyplýva, že podmienky pre ratifikáciu sú splnené u dohovoru č. 142 o rozvoji ľudských zdrojov. Vláda sa preto uzniesla na tento dohovor pristúpiť a odporučila prezidentovi republiky jeho ratifikáciu. Tento dohovor je v plnom súlade s koncepciou rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy pre mládež a dospelých občanov, vrátane sústavy škôl pre mládež vyžadujúcu zvláštnu starostlivosť i možnosti odbornej prípravy občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Československá právna úprava vyhovuje aj požiadavkám odporučenia č. 150.

Ratifikáciu ostatných dohovorov vláda neodporúča predovšetkým z týchto dôvodov:

Dohovor č. 141 o organizáciách poľnohospodárskych pracovníkov predovšetkým má za cieľ zabezpečiť vyššiu produkciu potravín v rozvojových krajinách. Vychádza zo skutočnosti, že v týchto krajinách sa vo veľkom rozsahu nevyužíva pôda a pracovné sily. Má podnecovať poľnohospodárskych pracovníkov, predovšetkým drobných vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, k rozvíjaniu slobodných organizácií, schopných chrániť a podporovať záujmy svojich členov a zabezpečovať ich prínos na hospodárskom a sociálnom rozvoji.

Tento dohovor nezodpovedá našim vnútorným záujmom a podmienkam. Situácia v poľnohospodárstve je v Československu podstatne odlišná od tej, ktorú má dohovor predovšetkým na zreteli. Formy združovania československých pracovníkov v poľnohospodárstve umožňujú organizáciám účinne presadzovať a hájiť záujmy svojich členov, zvlášť keď im štátne orgány poskytujú podporu vo väčšej miere, ako samotný dohovor požaduje. Nie je teda treba uskutočňovať nejaké zmeny v oblasti, ktorá sa dotýka uvedeného dohovoru a odporučenia k nemu.

Ďalší dohovor č. 143 o zneužívaní migrácie a presadzovaní rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s migrujúcimi pracovníkmi nemá pre ČSSR zvláštny význam. U nás sú zamestnaní zahraniční pracovníci len v malom rozsahu a ich plnoprávne postavenie je zabezpečené na základe dvojstranných vládnych dohôd, medziministerských dohovorov a protokolov. Táto prax plne vyhovuje a preto nie je potrebné na tento dohovor pristupovať. Zrovna tak nie je potrebné uvažovať ani o akýchkoľvek opatreniach vyplývajúcich z odporučenia k tomuto dohovoru.

Vláda taktiež neodporúča ratifikovať dohovor č. 144 o trojstranných poradách na podporu vykonávania medzinárodných pracovných noriem, napriek tomu, že samotná Medzinárodná organizácia práce prikladá tomuto dohovoru veľkú dôležitosť. Tento dohovor plne vychádza zo snahy kapitalistických krajín čo najviac podporiť tripartitný charakter tejto organizácie a presadzovať tripartitnú procedúru pre prevádzanie dohovorov MOP i vo vnútri jednotlivých štátov v buržoáznom pojatí triedneho zmieru.

Pri prerokúvaní návrhu dohovoru a naň nadväzujúceho návrhu odporučenia na 61. zasadaní Medzinárodnej konferencie práce socialistické štáty otvorene kritizovali ich pojatie.

Účasť pracujúcich na rozhodovaní a zabezpečovaní ich záujmov i práva a povinnosti vedúcich pracovníkov sú v ČSSR plne zabezpečené pre nás vyhovujúcim spôsobom, aj keď inak, ako tieto dokumenty vyžadujú. Nie je dôvod, aby sme na tomto stave čokoľvek menili.

Prosím, vážené súdružky a vážení súdruhovia poslanci, aby ste vyslovili súhlas so stanoviskom vlády ČSSR k predloženým dohovorom a odporučeniam Medzinárodnej organizácie práce.

Předseda FS A. Indra: Děkuji ministru s. Štanceľovi. Projednávané návrhy byly přikázány k projednání výborům ústavně právním, zahraničním a pro sociální politiku obou sněmoven. Společnou zpravodajkou výborů Sněmovny národů je poslankyně Kocinová. Prosím, aby se ujala slova.

Společná zpravodajka výborů SN poslankyně B. Kocinová: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, v souladu s článkem 19 ústavy Mezinárodní organizace práce předložila vláda Československé socialistické republiky Federálnímu shromáždění k projednání mezinárodní úmluvy a doporučení přijaté na 60. a 61. zasedání Mezinárodní konference práce v Ženevě v letech 1975 a 1976. Tato významná oblast mezinárodni spolupráce je nám dobře známa a jsme jistě právem hrdi na to, že se Československá socialistická republika na ní významně podílí.