Uverejnené plány vojenských nákladov NATO pre budúce roky ukazujú, že trend prudkého rastu výdavkov na vojnové prípravy má v osemdesiatych rokoch pokračovať minimálne v takom rozsahu, ako doteraz.

Potvrdzuje to i zasadanie vrcholného riadiaceho orgánu Severoatlantického paktu - Rady NATO, ktoré sa uskutočnilo 30. a 31. mája vo Washingtone za účasti amerického prezidenta Cartera a vedúcich predstaviteľov ostatných členských štátov aliancie. Zasadanie okrem iného schválilo desaťročný program, ktorý zahŕňa hlavné oblasti vojenských príprav krajín Severoatlantického paktu.

Vojenské prípravy NATO sa týkajú výstavby a prípravy pravidelných vojsk i záloh a materiálno-technického zabezpečenia ich strategických plánov. Viac-menej, ako ukazujú príslušné položky vo vojenských rozpočtoch, dva faktory vojnových príprav vynikajú modernizácia výzbroje a bojovej techniky a investície do prípravy kádrov. To napokon potvrdil i nedávny prejav amerického prezidenta Cartera v Námornej akadémii v Annapolise.

Výdavky na nákup výzbroje a bojovej techniky tvoria v priemere okolo jednej pätiny vojenských rozpočtov členských štátov NATO. Napríklad v NSR vzrástli v posledných piatich rokoch skoro o 100 %, v USA v tom istom čase skoro o 60 %, a o rovnakú čiastku sa majú zvýšiť do roku 1982. Trend stálej modernizácie výzbroje a bojovej techniky v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa odráža v rastúcich výdavkoch na vojenský výskum a vývoj, napríklad v USA vzrástli od roku 1973 do tohto roku výdavky na tento účel o 50 %. Vo výzbroji armád NATO sa objaví nová generácia tankov, lietadiel, riadených striel a ďalšej novej techniky.

Môžeme povedať, že ozbrojené sily NATO sú moderne vyzbrojené, dobre pripravené a že ich kvalita sa má v budúcich rokoch ďalej zvyšovať. Sú nebezpečným mocenským nástrojom vládnúcich kruhov imperialistických štátov a my musíme počítať s tým, že by ich mohli v určitej situácii reakčné sily zneužiť na agresiu proti krajinám socialistického spoločenstva.

Tieto skutočnosti berie do úvahy vedenie našej strany a štátu. XV. zjazd KSČ v generálnej línii ďalšej výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti, vychádzajúc z leninskej tézy o jednote výstavby a obrany socializmu, zdôraznil nutnosť zabezpečiť spoľahlivú obranu krajiny. Jej zabezpečenie je trvalou úlohou celej spoločnosti, ozbrojených síl, štátnych a hospodárskych orgánov a spoločenských organizácií. Uvedomujeme si, že ako budeme v socialistickej spoločnosti pracovať, tak budeme môcť úspešne brániť revolučné vymoženosti ľudu a plniť internacionálne záväzky.

Uvedené zámery znova vyjadrilo Spoločné vyhlásenie, prijaté na záver nedávnej návštevy sovietskej straníckej a vládnej delegácie v našej krajine. Zdôrazňuje sa v ňom, že ČSSR a ZSSR budú i naďalej všemožne napomáhať upevnenie zomknutosti socialistických štátov a zabezpečenie spoľahlivej obrany mierovej budovateľskej práce svojich národov.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, pre naše ozbrojené sily, ktoré stoja jednoznačne za politikou našej strany a vedením štátu, vyplynula z tejto požiadavky úloha trvale byť ostražitými a nepretržite pripravenými brániť našu socialistickú vlasť a spolu so Sovietskou armádou a ostatnými armádami bratských socialistických krajín zabezpečovať obranu socializmu.

Za základnú podmienku rastu bojovej sily a pripravenosti ozbrojených síl sme považovali a ďalej považujeme trvalé prehlbovanie vedúcej úlohy strany vo všetkých oblastiach vojenskej činnosti, aktívnu a účinnú prácu straníckych organizácií, zdokonaľovanie riadenia a štýlu práce a využívanie sovietskych skúseností.

Pod vedením KSČ, za bezprostrednej pomoci ÚV KSČ a generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR, hlavného veliteľa ozbrojených síl ČSSR súdruha Gustáva Husáka, a vďaka vytrvalej starostlivosti vlády ČSSR zodpovedajú naše ozbrojené sily potrebám obrany vlasti, úrovni rozvoja našej socialistickej spoločnosti, národného hospodárstva a sú vyzbrojené modernou technikou.

Upevnením vedúcej úlohy strany a zvýšením účinnosti stranícko-politickej práce sa ďalej prehĺbila dôvera príslušníkov našich ozbrojených síl v politiku KSČ, zvýšilo sa ich politické, triedne a internacionálne uvedomenie a zodpovednosť za všestrannú prípravu na obranu socialistickej vlasti a celého socialistického spoločenstva. Výrazom toho je rozvoj ich aktivity, iniciatívy a uvedomelý prístup k plneniu vojenských povinností a pomoc národnému hospodárstvu.

Naše ozbrojené sily sú pevne späté s ľudom, v čom spočíva ich morálna a bojová sila. S plnou zodpovednosťou môžem povedať, že jednotným úsilím všetkých veliteľských stupňov, politických orgánov, straníckych a spoločenských organizácií sa daria úspešne plniť úlohy uložené XV. zjazdom, že sme dosiahli vo zvyšovaní bojovej pohotovosti a pripravenosti armády a v ochrane štátnych hraníc výrazné úspechy. Potvrdili to i aktívy komunistov ČSĽA a vojsk Ministerstva vnútra ČSSR, na ktorých sme sa zaoberali konkretizáciou záverov 11. zasadania ÚV KSČ na naše podmienky.

Vychádzame z toho, že pripravenosť ozbrojených síl na plnenie úloh vyplývajúcich z politiky KSČ a zákonov našej republiky závisí predovšetkým od kvality veliteľského zboru, ktorý je pilierom ozbrojených síl.

Na výstavbu dôstojníckeho a práporčíckeho zboru sme vynaložili v posledných rokoch veľa úsilia. Veľkú pozornosť sme venovali zabezpečeniu plynulého doplňovania ozbrojených síl mladými kvalifikovanými kádrami a zabezpečeniu prirodzenej obmeny kádrov. Kladne sa to odrazilo v postupnom omladzovaní veliteľského zboru a v upevňovaní jeho triedno-politického profilu.

Mimoriadna pozornosť sa musí venovať ďalšiemu dopĺňaniu armády a vojsk Ministerstva vnútra, zvyšovaniu kvalifikácie a vytváraniu stále priaznivejších podmienok pre to, aby sa vojaci z povolania, najmä mladí dôstojníci a práporčíci mohli pri plnení náročných úloh zabezpečovania obrany krajiny vo väčšej miere venovať tiež uspokojovaniu svojich osobných záujmov a potrieb.

Predložené vládne návrhy zákona, ktorými sa mení a dopĺňa branný zákon, a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov, sledujú v duchu línie XV. zjazdu strany ďalšie skvalitnenie veliteľského zboru, prehĺbenie bojovej pohotovosti a všestrannej pripravenosti ozbrojených síl v súlade s úlohami ich výstavby. Ide o riešenie zásadných otázok priebehu vojenskej služby práporčíkov, dôstojníkov a generálov, vrátane zodpovedajúceho materiálneho zabezpečenia podobne, ako to už urobili ostatné štáty Varšavskej zmluvy.

Pred spracovaním predložených návrhov zákonov sa uskutočnila analýza všetkých otázok spojených s priebehom služby vojakov z povolania. Všestranne sa posudzovala možnosť služby dôstojníkov a práporčíkov až do splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok a hľadali sa rôzne spôsoby riešenia, spočívajúce v predlžovaní doby zotrvania vo funkciách, v predlžovaní doby výsluhy v hodnostiach a pod. Analýza ukázala, že doterajšia úprava priebehu služby vojakov z povolania v súčasnej etape výstavby ozbrojených síl už plne nevyhovuje a že nastala objektívna nutnosť ju riešiť.

Od Víťazného februára 1948 prekonali naše ozbrojené sily búrlivý kvalitatívny vývoj. Dnes sa vyzbrojujú zložitou bojovou technikou, rôznymi elektronickými systémami, raketovými motormi a ďalšími agregátmi. Nové náročné požiadavky sa kladú na výcvik a výchovu vojsk. To vyžaduje všestranne zdatné dôstojnícke a práporčícke kádre.

Dlhodobým charakteristickým znakom vekového zloženia dôstojníckeho zboru je veľká nerovnomernosť počtov dôstojníkov v jednotlivých vekových ročníkoch. Na jednej strane sú v armáde oproti optimálnemu zloženiu početné ročníky starších dôstojníkov, na druhej strane slabé ročníky strednej generácie.

Doterajšia úprava priebehu vojenskej služby plne neumožňuje regulovať vekové zloženie veliteľského zboru v súlade s potrebami výstavby moderných ozbrojených síl a požiadavkami vedenia súdobého boja.

Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že optimálnym riešením pre ďalšie zlepšenie vekového zloženia veliteľského zboru je plynulé dopĺňanie armády a vojsk Ministerstva vnútra mladými kádrami, zavedenie vekových hraníc podľa dosiahnutých hodností a možnosť prepustenia z ozbrojených síl až po ich dosiahnutí.

Určenie vekových hraníc pre zotrvanie vojakov z povolania v služobnom pomere umožní z hľadiska perspektívnych potrieb mať v ozbrojených silách fyzicky a psychicky zdatné kádre, ktoré svojím zdravotným stavom a úrovňou pripravenosti zodpovedajú rastúcim nárokom bojovej a politickej prípravy vojsk a štátov, požiadavkám nepretržitej bojovej i mobilizačnej pohotovosti ozbrojených síl a spoľahlivej ochrany štátnych hraníc.

Nová koncepcia priebehu služby pritom plne umožňuje, aby vojaci z povolania, ktorí majú bohaté skúsenosti a potrebné predpoklady, mohli i ďalej s ich súhlasom, v súlade s potrebami ozbrojených síl, vykonávať vojenskú činnú službu i po dosiahnutí vekových hraníc, až do nároku na starobný dôchodok.

Súčasne považujeme za spravodlivé, aby ti vojaci z povolania, ktorí venovali všetky svoje sily zabezpečovaniu obrany vlasti a výchove našej mladej generácie, zostarli a často si poškodili zdravie, boli prepustení so zodpovedajúcim zabezpečením. Preto predložený návrh zákonných úprav sleduje zlepšenie výstupných podmienok pri prepúšťaní vojakov zo služobného pomeru pred ich nárokom na starobný dôchodok, odráža náročný priebeh služby a zabezpečuje ich sociálne istoty. Úprava tiež citlivo berie ohľad na zákon o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa spolu s ostatnými pracujúcimi zabezpečujú i príslušníci ozbrojených síl.

V uplynutých rokoch sa v závislosti od rýchleho rozvoja vojenstva a s nim spojenými zmenami vyvolanými vedeckotechnickou revolúciou riešil priebeh služby vojakov z povolania vo všetkých ozbrojených silách socialistických krajín. Preto sme pri príprave nového perspektívneho návrhu vychádzali z našich poznatkov a potrieb a využili sme tiež skúsenosti ozbrojených síl ostatných socialistických krajín, najmä ozbrojených síl ZSSR.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, predložené vládne návrhy zákonov sú spracované podľa zásad schválených vládou ČSSR dňa 3. februára 1977 a so zreteľom na odporúčanie výborov Federálneho zhromaždenia, ktoré vládny návrh zásad prerokovali a schválili v máji a júni 1977.

V súlade s legislatívnymi pravidlami vlády ČSSR boli návrhy zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov, po prerokovaní vo vláde ČSR a vláde SSR schválené dňa 23. marca 1978 vládou ČSSR. Oba návrhy zákonov prerokovali tiež v máji a júni tohto roku príslušné výbory Federálneho zhromaždenia.

Som presvedčený, že prijatím oboch vládnych návrhov zákonov prispeje k ďalšiemu upevneniu obranyschopnosti našej socialistickej vlasti ako pevnej súčasti spoločenstva členských štátov Varšavskej zmluvy.

V mene vlády ČSSR odporúčam oba vládne návrhy zákonov schváliť. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji soudruhu ministrovi Dzúrovi za výklad k oběma návrhům.

Návrh zákona, kterým se mění a doplňuje branný zákon, byl přikázán k projednání výborům ústavně-právním, branným a bezpečnostním a výborům pro sociální politiku obou sněmoven.

Návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 76/1959 Sb., o některých služebních poměrech vojáků, ve znění pozdějších předpisů, byl přikázán k projednání výborům ústavně právním, branným a bezpečnostním, výborům pro sociální politiku a pro plán a rozpočet obou sněmoven.

Výbory Sněmovny národů určily za společného zpravodaje členku výboru branného a bezpečnostního poslankyni Pavlu Tauskovou a výbory Sněmovny lidu čtena výboru ústavně právního poslance Jána Pirče.

Prosím nejdříve poslankyni Pavlu Tauskovou, aby přednesla zpravodajskou zprávu.

Společná zpravodajka výborů SN poslankyně P. Tausková: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, naše Československá socialistická republika, ostatní socialistické státy a zejména Sovětský svaz jsou upřímně pro mír, pro uplatňování zásad mírového soužití. Avšak právě proto musíme současně upevňovat naše ozbrojené síly, jak to zdůraznil XV. sjezd KSČ.

Úkoly, spojené s upevňováním obrany vyžadují věnovat neustálou pozornost vycvičenosti vojsk, jejich bojové pohotovosti a především politické a odborné úrovni velitelského sboru.

Složitá bojová technika, elektronické systémy, raketová technika a nejmodernější zbraně, zavedené v ozbrojených silách, vyžaduji stále vyšší nároky na výcvik a výchovu vojsk a na velitelský sbor. Všechny tyto požadavky se musí realizovat průběžně s rozvojem naší ekonomiky, jejími možnostmi a v přímé závislosti na celosvětovém, společenském i technickém vývoji.

Návrhy zákonů, které dnes projednáváme, mají přispět ke zkvalitnění velitelského sboru a vytvořit podmínky ke kádrovému zabezpečení ozbrojených sil mladými, schopnými, politicky a odborně připravenými důstojníky a praporčíky, kteří budou odhodláni vyrovnat se se složitostí a těžkostmi služby. Proto výbory branné a bezpečnostní věnovaly těmto otázkám mimořádnou pozornost a doporučily ministerstvu národní obrany řadu závažných návrhů na zkvalitnění zákona.

Výbory pro sociální politiku, výbory pro plán a rozpočet, výbory ústavně právní a výbory branné a bezpečnostní obou sněmoven jednaly o návrhu zásad zákonů již před rokem a v průběhu posledních týdnů projednaly paragrafované znění návrhů zákonů. Všechny výbory považují návrhy zákonů za velmi vážnou zákonnou normu, která dá nezbytné právní i materiální předpoklady pro realizaci vojenskopolitické linie naši strany, v oblasti kádrového zpevnění velitelského sboru. Proto také byl návrh zásad i návrhy zákonů ve všech výborech, kterým byly přikázány, projednávány velmi pečlivě, výbory je posuzovaly ze všech hledisek a všímaly si nejen konkrétních ustanovení, ale také jejich praktického dopadu.

Pozornost věnovaná návrhům, se projevila v bohaté a plodné rozpravě i v četných dotazech a připomínkách. Při této příležitosti nechyběla ani doporučení pro přijetí politickoorganizačních opatření, která zabezpečí urychlené a kvalifikované uvádění zákonů v život v nejkratší době.

Připomínky z rozpravy ve výborech, kterých bylo uplatněno více než 20, shrnuly výbory branné a bezpečnostní do několika nejzásadnějších a předaly ministerstvu národní obrany. Jak se v průběhu přípravy návrhů zákonů ukázalo, šlo o připomínky politicky i věcně správné a byly zpracovatelem vesměs začleněny do návrhů zákonů i do osnovy prováděcích pokynů a směrnic.

Je třeba vidět, že poslanci ve všech připomínkách a návrzích sledovali dosažení maximálního morálního a materiálního zabezpečení příslušníků ozbrojených sil. Přihlíželi přitom k vysokým nárokům kladeným na každého jednotlivce i k politickému a společenskému významu ozbrojených sil v naší společnosti.

Jednou z hlavních zásad návrhů zákonů, z které vychází další ustanovení, je skutečnost, že služba v ozbrojených silách se stává závaznou až do dosažení stanovené věkové hranice v závislosti na dosažené hodnosti. To přirozeně neznamená, že všichni důstojníci a praporčíci po dosažení této věkové a hodnostní hranice odejdou z ozbrojených sil. Část příslušníků velitelského sboru, která bude mít potřebné předpoklady k výkonu služby, zůstane i dále ve služebním poměru, jestliže s tím bude souhlasit, a může vykonávat službu až do získání nároku na starobní důchod.

Těm, kteří budou po dosažení věkové hranice odcházet do civilního zaměstnání, poskytuje se potřebné materiální i finanční zabezpečení.

Článek III. návrhu zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 76/1959 Sb., stanoví, že nová právní úprava se vztahuje na všechny vojáky z povolání, ať už vstoupili do ozbrojených sil za jakýchkoli podmínek. Těm, kteří nebudou souhlasit se službou v nových podmínkách a mají splněný závazek k další službě, musí být do dvou let vyhověno při požadavku o propuštění z ozbrojených sil.