Zdržel se hlasováni? (Nikdo.)

Sněmovna lidu návrh usnesení přijala.

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny národů.

Kdo souhlasí s návrhem usnesení podle doporučení společného zpravodaje výborů Sněmovny národů, nechť zvedne ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se hlasování? (Nikdo.)

Také Sněmovna národů přijala návrh usnesení.

Konstatuji proto, že Federální shromáždění Československé socialistické republiky souhlasí s Konzulární úmluvou mezi Československou socialistickou republikou a Tureckou republikou, podepsanou v Ankaře dne 15. listopadu 1977.

Nyní projednáme

Vládní návrh ústavního zákona, kterým se mění článek 24 odst. 2 Ústavy

Vládní návrh zákona o opatřeních v soustavě základních a středních škol (tisk 39), společnou zprávu výborů Sněmovny lidu (tisk 10/SL) a

Uvedené návrhy odůvodní místopředseda vlády Československé socialistické republiky Matěj Lúčan. Prosím, aby se ujal slova.

Místopředseda vlády ČSSR M. Lúčan: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, a súdruhovia poslanci! Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení čl. 24 Ústavy ČSSR z roku 1960, a návrh zákona o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, ktoré vláda ČSSR predložila Federálnemu zhromaždeniu na prerokovanie a schválenie, predstavujú dôležitý medzník v rozvoji nášho socialistického školstva a majú veľký význam pre celú našu socialistickú spoločnosť.

Školstvo plní dôležité pedagogické, ale aj politické, ideologické, ekonomické a kultúrne poslanie. Tým, že vychováva dorastajúce generácie v duchu marxisticko-leninskej ideológie a proletárskeho internacionalizmu, v duchu politiky KSČ, významne sa podieľa na budovaní a upevňovaní nášho socialistického zriadenia a na prehlbovaní socialistického uvedomenia pracujúcich. Školstvo pre svoj rozvoj spotrebuje značnú časť národného dôchodku, ale zároveň v rozhodujúcej miere sa podieľa na reprodukcii pracovnej sily, na zvyšovaní kvalifikácie pracujúcich. Bez trvalej a kvalitnej práce školy nie je mysliteľný ani kultúrny rozvoj spoločnosti.

Čs. školstvo v povojnovom období zásadnými obsahovými a organizačnými zmenami, ktoré pretvorili zdedený buržoázny školský systém v kvalitatívne novú, socialistickú školu. Rozhodujúcim činom v tomto vývoji bolo predovšetkým prijatie zákona o jednotnej škole, ktorého tridsiate výročie sme si 21. apríla tohto roku pripomenuli.

Týmto zákonom sa začala uskutočňovať predstava jednotnej štátnej, sociálne spravodlivej a skutočne demokratickej školy, za ktorú KSČ bojovala už od svojho vzniku. Bol to, pravda, iba začiatok procesu sprístupňovania vzdelania všetkej mládeži a všetkému ľudu, dôsledného uplatňovania vedeckých poznatkov v obsahu a metódach výučby, kladenia triednych a socialistických princípov do výchovno-vzdelávacej práce.

Keď sa dnes obzrieme späť, môžeme s uspokojením konštatovať, že vďaka sústavnej pozornosti a starostlivosti KSČ a socialistického štátu o výchovu a vzdelávanie, dosiahli sme za uplynulých tridsať rokov také úspechy v kvantitatívnom i v kvalitatívnom rozvoji nášho školstva, ktoré nemajú obdobu v dejinách našich národov a sú nemysliteľné v buržoáznom spoločenskom poriadku.

Vyše 70 % detí predškolského veku navštevuje dnes materské školy. Celej mladej generácii sa dostáva jednotného 9-ročného základného vzdelania, ktoré svojím rozsahom a kvalitou nielenže sa vyrovná, ale v mnohých smeroch prevýši to vzdelanie, ktoré kedysi nadobúdala iba časť populácie v štyroch ročníkoch bývalých meštianskych škôl alebo gymnázií.

Počet študujúcich na gymnáziách a stredných odborných školách sa zdvojnásobil a na Slovensku je 13 krát vyšší.

Od základu sa zmenila príprava mládeže na robotnícke povolania tak v rozsahu, ako aj v úrovni poskytovaného vzdelania, i podmienky, v ktorých sa pripravuje na budúce povolanie.

Vybudovali sme bohato členenú sústavu škôl pre mládež vyžadujúcu si osobitnú starostlivosť. Už sieť týchto škôl a zariadení je presvedčivým dôkazom nášho socialistického humanizmu v oblasti výchovy a vzdelávania. Naša spoločnosť nikoho nevyraďuje z možnosti vzdelávať sa, i keby ho osud akokoľvek postihol.

I naše vysoké školstvo zaznamenalo v povojnových rokoch mimoriadny rozvoj. Zvýšil sa počet vysokoškolských centier, škôl, fakúlt a len v dennom štúdiu sa počet poslucháčov zvýšil na štvornásobok. Vysoké školy v dennom štúdiu vychovali na 350 tisíc odborníkov pre potreby národného hospodárstva, pre štátnu správu, kultúru, vedu, zdravotníctvo i pre ostatné odvetvia spoločenskej činnosti. Počet absolventov vysokých škôl sa okrem toho rozšíril o desaťtisíce pracujúcich, ktorí vyštudovali popri zamestnaní. Vysoké školy sa významne podieľajú tiež na rozvoji vedy a techniky.

Môžeme teda zodpovedne povedať, že naše školstvo si svoje základné poslanie voči socialistickej spoločnosti čestne plnilo a plní. V doterajšej práci sa opieralo, o školský zákon č. 186 z roku 1960, ktorý na svoju dobu bol prínosom pre upevňovanie socialistického charakteru našej školy.

Dosiahnuté výsledky nás napĺňajú hrdosťou a presvedčivo dokazujú prednosti socializmu pred kapitalizmom i v tejto oblasti.

Za tejto situácie, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, môže vzniknúť otázka, prečo teda robíme zmeny v našej školskej sústave? Prečo je nutný nový zákon?

Sú na to závažné dôvody. Všetci vidíme, ako rýchlo sa mení život okolo nás. Prináša nové nároky a požiadavky na výrobu, kultúru, organizáciu práce. To zvyšuje nároky a požiadavky i na ľudí, najmä na mladú generáciu, na jej kvalifikáciu, ale taktiež na jej politické uvedomenie, ideologickú vyspelosť a morálne kvality. Keby škola na nové požiadavky života nereagovala, zaostala by za ním, skôr alebo neskôr stala by sa nepružnou, skostnatelou.

Rýchle sa menia i životné podmienky, v ktorých sa mládež formuje. To spolu s masovým prílevom nových informácií kanálmi mimo školy akceleruje jej telesný a duševný vývoj a teda len účinnejšia príprava v škole môže jej pomôcť správne ich hodnotiť a plne využívať. Predstava, podľa ktorej obsah a model školského vzdelávania môže byť v terajšej etape rozvoja ľudskej spoločnosti po dlhé desaťročia nemenný, je úplne iluzórna. Socialistickej výchove a vzdelávaniu musíme preto dať obsah, voliť také metódy a formy a vytvoriť takú štruktúru výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorá by bola schopná mládež dobre pripravovať v súlade s novými potrebami spoločnosti, a to s patričným predstihom. Veď žiaci, ktorí navštevujú dnešnú školu, budú pracovať na začiatku tretieho tisícročia. V tom čase budú predstavovať najproduktívnejšie pracovné sily.

Nové naliehavé súčasné i perspektívne potreby rozvinutej socialistickej spoločnosti sú teda základným dôvodom, prečo treba v našej škole uskutočniť niektoré nevyhnutné zmeny a zlepšenia. Niektoré stránky vnútorného života školy i jej organizačné formy týmto požiadavkám už nevyhovujú. Preto sa prehodnocuje obsah a pripravujú sa nové školské dokumenty. Preto hľadáme efektívnejšie metódy a formy výchovno-vzdelávacieho procesu, upresňuje sa funkčné zameranie jednotlivých stupňov a druhov škôl, ich vzájomné horizontálne a vertikálne väzby, upresňujú sa profily študijných odborov a absolventov stredných a vysokých škôl. Pritom organizácia školskej sústavy musí byť prirodzene v súlade so základnými pedagogickými cieľmi i celkovými spoločenskými požiadavkami, ktoré sleduje školská politika KSČ a nášho socialistického štátu.

Nevyhnutnosť týchto opatrení v našom školstve podčiarkujú dôsledky, ktoré v celom našom živote, v celej našej spoločnosti, ba v celom svete vyvoláva vedeckotechnická revolúcia. Nebývalý rozvoj vied prinášajúci stále nové objavy a doslova revolučné premeny v technike, má priame i nepriame dopady na školskú sústavu, na jej obsah, metódy a formy výchovy a vzdelávania.

Vieme, že vzdelaný človek budúcnosti sa musí vyznačovať predovšetkým hĺbkou vedomostí a schopnosťou poznatky vyhľadávať, posudzovať a hodnotiť ich podľa významu pre jeho činnosť i pre ďalší vývoj. Čoraz viac sa preto bude dostávať do popredia schopnosť logického a tvorivého myslenia a schopnosť samostatne pracovať.

Stále naliehavejšie sa presadzuje i požiadavka, aby sa vzdelávanie človeka neobmedzovalo iba na školský vek, ale aby sa stávalo celoživotnou záležitosťou.

V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že otázkami optimalizácie systému výchovy a vzdelávania sa nezaoberáme len my. Školské sústavy na celom svete sú vystavené objektívnemu tlaku novej situácie a sú preto predmetom prehodnocovania a zmien. Zásadný rozdiel medzi socialistickými a kapitalistickými štátmi a zároveň veľká naša prednosť pri tejto práci je v tom, že v socialistických krajinách sa tieto procesy môžu uskutočňovať bez antagonistických triednych bariér, plánovite a cieľavedome, s dostatočným predstihom a za aktívnej podpory celej spoločnosti.

Jednou z najcharakteristickejších čŕt súčasného pohybu výchovy a vzdelávania v socialistických krajinách je výrazný dôraz na hlbší rozvoj všeobecného vzdelávania, najmä na strednom stupni a požiadavka na predĺženie povinnej školskej dochádzky. Tým stredný stupeň stráca postupne výberový charakter a čoraz väčšími sa uplatňuje požiadavka stredoškolského vzdelania pre všetku mládež.

Môžeme povedať, že tak, ako si priemyslová revolúcia vynútila zavedenie povinného základného vzdelania, vynucuje si vedeckotechnická revolúcia zavedenie povinného stredoškolského vzdelania. Vyžaduje sa tiež užšie spätie školy so životom a vzdelávania s výrobou, rýchlejší rozvoj vzdelávania pri zamestnaní a zavádzaní pomaturitných a postgraduálnych foriem štúdia na širokom základe.

To sú hlavné dôvody, pre ktoré sa otázkami výchovy a vzdelávania, modernizáciou novej školskej sústavy zaoberáme už dlhší čas aj my.

Významným medzníkom v tomto úsilí bol XIV. zjazd KSČ a jeho smernice, ktoré prijal pre školskú politiku. Závery XIV. zjazdu KSČ pre oblasť výchovy a vzdelávania rozpracovalo a konkretizovalo júlové zasadanie ÚV KSČ v roku 1973, ktoré prerokovalo závažné otázky spojené s výchovou mladého pokolenia pre život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti a schválilo základné smernice pre postup smerujúci k zdokonaleniu československého školstva.

Za hlavnú úlohu označilo modernizáciu obsahu a metód práce, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu, zabezpečenie jeho dôsledného spojenia s výrobnou praxou, so životom spoločnosti.

Plénum ÚV KSČ v júli 1973 uložilo ďalej funkčne a obsahovo zbližovať tri prúdy stredného vzdelania tak, aby absolventi všetkých troch prúdov mali možnosť získať úplné stredné vzdelanie, uplatniť sa v praxi i úspešne študovať na vysokých školách. Za optimálnu celkovú dĺžku denného štúdia na získanie úplného stredného vzdelania označilo dvanásť rokov.

V zhode s potrebami výrobných síl, vedy a techniky a s možnosťami spoločnosti, uložilo urýchliť tempo zavádzania stredného vzdelania pre všetku mládež a úplného stredného vzdelania pre väčšinu mládeže.

Pre optimálnu realizáciu navrhnutých zmien uložilo dobre pripraviť učiteľov i všetkých pracovníkov školskej správy a vytvára potrebné materiálnotechnické predpoklady.

Pri riešení všetkých zásadných problémov nášho školstva zdôraznilo požiadavku prihliadať na skúsenosti a na vývoj školských sústav Sovietskeho zväzu a ostatných bratských socialistických krajín.

XV. zjazd KSČ na základe pozitívnych výsledkov, ktoré prinieslo experimentálne overovanie predpokladaných zmien v našom školstve, potvrdil správnosť nastúpeného kurzu a uložil začať s jeho postupnou realizáciou v praxi. Tesne po XV. zjazde KSČ, v polovici roku 1976 Predsedníctvo ÚV KSČ, vláda ČSSR a vlády ČSR a SSR schválili Projekt o ďalšom rozvoji československej výchovno-vzdelávacej sústavy. Tento významný dokument je komplexným a záväzným programom školskej politiky KSČ a nášho socialistického štátu v budúcich 10-15 rokoch a jeho uskutočnenie v praxi je celospoločenskou úlohou.

Projekt ďalšieho rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy počíta s rýchlejším rozvojom vzdelávania na strednom a vysokoškolskom stupni. Usiluje o všestrannú modernizáciu obsahu, foriem i metód našej školy tak, aby boli v zhode s najnovšími vedeckými poznatkami o prírode a spoločnosti. Predpokladá prehĺbenie a zdokonalenie predovšetkým formatívnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu, aby mladé pokolenie bolo úrovňou vzdelania, ale i politicky, ideologicky, morálne i fyzicky lepšie pripravené pre život a pre prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Počíta so zavedením povinnej školskej dochádzky na desať rokov a súčasne stanoví celkovú dobu na získanie úplného stredného vzdelania na dvanásť rokov, ktoré by mala postupne získavať väčšina mládeže. V súbore týchto opatrení politicky najvýznamnejším je zásadná prestavba doterajšieho systému učňovského školstva. Dnešné odborné učilištia, učňovské strediská a učňovské školy, budú postupne prebudované na dvoj-, troj-, a štvorročné stredné odborné učilištia, v ktorých mládež popri robotníckej kvalifikácii bude získavať stredné a úplné stredné vzdelanie, rovnocenné so vzdelaním, ktoré poskytujú gymnázia a stredné odborné školy. Toto opatrenie je ďalším názorným svedectvom veľkej starostlivosti KSČ a nášho socialistického štátu o všestranný rozvoj budúcej robotníckej triedy ako vedúcej triedy našej spoločnosti a zároveň činom, ktorý významne prehlbuje demokratický charakter nášho školského systému.

Zmeny v organizačnej štruktúre sú nerozlučne spojené so zavádzaním nového obsahu, to jest nových učebných plánov, nových osnov a učebníc do škôl. A to je koniec-koncov hlavné v prestavbe. Pritom sa postupuje od nižšieho článku k vyššiemu, aby sa nenarušil cyklus, ktorý doteraz prebieha podľa starých učebných plánov, osnov a učebníc.

Program prestavby nášho školstva má dlhodobý charakter a realizuje sa postupne. Napríklad úplná prestavba základnej školy, s ktorou sme začali v prvých ročníkoch v školskom roku 1976/1977, bude dokončená v školskom roku 1983/1984 a prestavba stredného školstva až o štyri roky neskor. Nové poňatie a nový výchovno-vzdelávací obsah každého ročníka sa vopred experimentálne overuje. Stranícke a štátne orgány pozorne sledujú dôsledky každého opatrenia a celkové plnenie programu každoročne hodnotia.

Neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie realizácie ďalšieho rozvoja našej výchovno-vzdelávacej sústavy podľa schváleného dokumentu je vypracovanie návrhov príslušných zákonov a ostatných právnych noriem. Musia byť v nich vyjadrené tie zmeny, ku ktorým pri prestavbe našej školskej sústavy má dôjsť a ktoré doteraz nie sú zákonnou alebo inou právnou normou riešené.

Dovoľte mi teraz, aby som charakterizoval najdôležitejšie zmeny predložených návrhov zákonov.

Zmenou zásadnej povahy je postupné zavádzanie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, ktorá sa bude realizovať v ôsmych ročníkoch základnej školy a v prvých dvoch ročníkoch všetkých troch prúdov stredných škôl. Desaťročná povinná školská dochádzka bude poskytovať stredné vzdelanie všetkej mládeži.