Přítomno: 165 poslanců Sněmovny lidu

68 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice

61 poslanec Sněmovny národů zvolený ve Slovenské socialistické republice

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu:

Axman, Barčák, Biľak, Boroš, Čapka, Dubová, Exner, Fail, Grégr, Hejna, Hruškovič, lvanič, Janák, Jägerman, Kratochvíl, Kubinský, Kubrt, Kuželová, Leflerová, Lér, Lovětínský, Madarász, Malina, Mamula, Marko, Minárová, Nejezchleb, Neubert, Niedobová, Petřík, Pitra, Rozsypalová, Sakmar, Švestka, Zelenka

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice:

Burger, Erban, Kempný, Kovalčík, Řídká, Stočková, Štáfek

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Babinec, Balogh, Beňo, Csémi, Ers, Jonáš, Jurica, Kožík, Mihálik, Nováček, Petrová, Rusnák, Šalgovič, Turošík

(Řízení schůze převzal a druhý den jednání zahájil místopředseda Federálního shromáždění a předseda Sněmovny lidu V. David.)

Předsedající předseda SL V. David: Vážené Federální shromáždění, vážené soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení hosté, zahajuji druhý den společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění Československé socialistické republiky.

Zjišťuji, že v zasedacím sále je přítomno 151 poslanců Sněmovny lidu, 61 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice a 59 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice. Jsou splněny podmínky čl. 40 ústavního zákona o čs. federaci a sněmovny jsou schopné se usnášet.

Přistoupíme nyní k projednání dalších bodů schváleného pořadu 8. společné schůze sněmoven.

Na pořadu je

Vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu Smlouva mezi Československou socialistickou republikou a Maďarskou lidovou republikou o výstavbě a provozu Soustavy vodních děl Gabčíkovo-Nagymaros, podepsaná v Budapešti dne 16. září 1977 (tisk 35).

Na projednání tohoto vládního návrhu dostavil se do zasedací síně velvyslanec Maďarské lidové republiky soudruh Miklos Barity, kterého srdečně mezi námi vítám. (Potlesk.)

Návrh federální vlády odůvodní ministr zahraničních věcí Československé socialistické republiky Bohuslav Chňoupek. Prosím, aby se ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, na základe poverenia vlády ČSSR predkladám dnešnej spoločnej schôdzke Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia na prerokovanie a na vyslovenie súhlasu vládny návrh Zmluvy medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, podpísanej 16. septembra 1977 v Budapešti pri príležitosti návštevy československej straníckej a vládnej delegácie v MĽR na čele s generálnym tajomníkom ÚV KSČ a prezidentom republiky s. Gustávom Husákom.

Táto zmluva predstavuje veľmi významný dokument pre ďalší hospodársky rozvoj Slovenska a pre riešenie potrieb celého nášho národného hospodárstva. Táto bezpochyby veľká investícia je obsiahnutá v Smernici pre hospodársky a sociálny rozvoj ČSSR na roky 1976-80, ktorú schválil XV. zjazd KSČ.

Výstavba tejto sústavy vodných diel svojím významom, rozsahom a veľkosťou objemu stavebných prác nemá v doterajšej histórii československého inžinierskeho staviteľstva obdobu a právom ju preto aj nazývajú stavbou storočia. Celková dĺžka stavby bude vyše 150 km a plocha výstavby je väčšia ako 8 tis. ha. Rozsahom a technickou náročnosťou ju môžeme porovnať s najväčšími vodnými dielami, ktoré buduje ZSSR na Jeniseji a iných sibírskych veľtokoch.

Pôjde tu o riešenie zložitých problémov vo svetovom meradle, nakoľko Dunaj je veľtokom so špecifickými podmienkami predovšetkým z hľadiska mohutnosti a priepustnosti. Napr. rieka Váh, na ktorej sme vybudovali najväčší komplex vodných diel v ČSSR, má priemerný ročný prietok 103 m³/s, zatiaľ čo priemerný prietok Dunaja bratislavským profilom je 2050 m³/s, čo je takmer 20krát viac ako na Váhu.

Schválenie koncepcie vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros predpokladá aj vytvorenie nádrže Hrušov-Dunakiliti o rozlohe 53 km² a s obsahom 245 km³ vody. Pre porovnanie je možné uviesť, že naša najväčšia vodná nádrž Oravská priehrada má rozlohu 35 km². Hrádze nádrže Hrušov-Dunakiliti možno porovnať len s holandskými ochrannými hrádzami, ktoré zabezpečujú životný priestor pre niekoľko miliónov ľudí.

Jednotlivé úseky tohto gigantického diela sa budú postupne uvádzať do prevádzky od r. 1986. S ukončením celej investičnej akcie sa ráta v máji 1991.

Výstavba tejto sústavy vodných diel bude predstavovať viacúčelové komplexné riešenie kľúčového významu pre rozvoj priľahlého územia Dunaja v obidvoch štátoch, možné len medzi dvoma bratskými krajinami budujúcimi rozvinutú socialistickú spoločnosť. Vysoká úroveň politických vzťahov s MĽR nachádza svoj výraz aj v niektorých ustanoveniach zmluvy. Ide predovšetkým o ustanovenie týkajúce sa spoločného vlastníctva zmluvných strán podľa článku 8 zmluvy. Toto spoločné vlastníctvo v rovnakom pomere k objektom vymenovaným v zmluve predstavuje novú formu všeľudového vlastníctva socialistického typu, ktorého subjektom sú dva socialistické štáty. Právnu konštrukciu tejto formy vlastníctva umožnila tá skutočnosť, že právny poriadok obidvoch štátov chráni objekty nachádzajúce se v spoločnom vlastníctve na území obidvoch štátov rovnakými prostriedkami a s rovnakou intenzitou.

Výstavba súčasne rieši problémy potreby obidvoch krajín v niekoľkých významných oblastiach, predovšetkým v oblasti energetiky, ktorá je osobitne významná v súvislosti s prebiehajúcou a stále sa prehlbujúcou energetickou krízou vo svete. Význam sústavy vodných diel, pokiaľ ide o energetické účely, dokumentuje skutočnosť, že jej vybudovanie a uvedenie do prevádzky prinesie zisk lacnej elektrickej energie s inštalovaným výkonom 878 MW.

Zámerom predkladanej zmluvy je realizácia komplexného využitia Dunaja, čo znamená taktiež optimálne využitie všetkých výhod, ktoré poskytuje tento veľtok, a na druhej strane odstránenie jeho škodlivých účinkov na priľahlých územiach, teda ich lepšieho hospodárskeho využitia, rovnako ako ich ochrany pred škodlivými účinkami povodní, spodných vôd, ľadových záplav a tým aj ochranu životov, zdravia a majetku.

Pôjde o využitie Dunaja ako vodného zdroja pre poľnohospodárstvo, priemysel a zásobovanie obyvateľstva, o jeho využívanie ako medzinárodnej dopravnej cesty s perspektívou jeho zapojenia do budúcich sústav Rýn-Mohan-Dunaj a Odra-Labe-Dunaj. Ochrana priľahlého územia pred spomenutými škodlivými účinkami vytvorí územno-technické podmienky pre intenzívny rozvoj priemyslu náročného na vodné zdroje, lacnú vodnú dopravu, budovanie sídlisk a aglomerácií v biologicky hodnotnom prostredí, čo významným spôsobom prispeje k rastu efektívnosti československej ekonomiky a k ďalšiemu hospodárskemu rozvoju Slovenska. Žiada sa pripomenúť, že od spoločného čs.-maďarského úseku Dunaja až po jeho ústie sú všetky pobrežné štáty socialistické. Z toho dôvodu výstavba a prevádzka spomenutých vodných diel ovplyvní aj spoluprácu s ďalšími krajinami socialistického spoločenstva najmä v oblasti plavby, turistického ruchu. Vybudovanie sústavy vodných diel je plne v súlade s projektom komplexného využitia Dunaja schváleným na spoločnom zasadaní Stálej komisie RVHP pre elektrickú energiu a Stálej komisie RVHP pre poľnohospodárstvo v r. 1961 v Sofii.

Výstavba vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros preto predstavuje nielen mimoriadne významnú formu vzájomne výhodnej spolupráce medzi ČSSR a MĽR, ale zároveň aj jeden z dôležitých krokov Sovietskeho zväzu. Bol to ZSSR ktorý vyslovil súhlas s poskytnutím svojej pomoci dodávkami niektorých zariadení a vyslaním odborníkov pri realizácii projektu.

Predkladanou zmluvou a ďalšími zmluvnými dokumentmi, ktoré sú alebo ešte len budú na jej základe uzatvorené, sa završujú dlhoročné snahy o komplexné využitie takého mohutného zdroja prírodného bohatstva akým je Dunaj. Spoločné dielo prispeje k ďalšiemu utuženiu tradičných vzťahov bratského priateľstva a spolupráce medzi ČSSR a MĽR, rozvíjajúcich sa vo všetkých oblastiach nášho života v zmysle zásad marxizmu-leninizmu a socialistického internacionalizmu pre blaho ľudu obidvoch našich bratských krajín a v prospech socializmu a mieru.

Vzhľadom k zásadnému politickému a hospodárskemu významu Zmluvy medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ktorá bude jedným zo základných dokumentov pre rozvoj československo-maďarskej spolupráce a národného hospodárstva obidvoch krajín, odporúčam, aby s ňou Federálne zhromaždenie vyslovilo súhlas. Ďakujem.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji soudruhu Chňoupkovi za výklad k vládnímu návrhu.

Návrh byl přikázán k projednání výborům ústavně právním, zahraničním, pro plán a rozpočet, pro průmysl, dopravu a obchod a výborům pro zemědělství a výživu obou sněmoven.

Výbory Sněmovny lidu určily za společného zpravodaje členku výboru pro průmysl, dopravu a obchod poslankyni Rozálii Harcinikovou a výbory Sněmovny národů člena výboru zahraničního poslance Jana Sedláčka.

Prosím nejdříve poslankyni Harcinikovou, aby přednesla zpravodajskou zprávu.

Společná zpravodajka výborů SL poslankyně R. Harciniková: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, občania našej republiky usídlení blízko brehu Dunaja poznajú Dunaj nielen ako zdroj vody, prípadne aj miesto príjemného odpočinku, ale aj ako nebezpečný živel, ktorý dokáže pretrhnúť hrádze a ničiť všetko, čo sa mu postaví do cesty. Všetci si určite ešte spomíname na katastrofálnu povodeň v roku 1965, ktorá zničila viac ako 3900 domov a ďalších 6200 poškodila.

Zabezpečenie Dunaja proti povodni vyžaduje veľké náklady a náročné stavby, na ktoré spoločnosť skôr nedokázala uvoľniť prostriedky. Až vysoký rozvoj výrobných síl za socializmu umožňuje komplexne riešiť zapojenie Dunaja do služieb spoločnosti. Na podnet našich straníckych a vládnych orgánov už veľa rokov sa pripravuje celkové riešenie, ktoré by optimálne využilo všetky výhody, ale zároveň odstránilo škodlivé účinky na priľahlé územie.

Československá socialistická republika spolu s Maďarskou ľudovou republikou sa dohodli o spoločnom využití prírodného bohatstva Dunaja na úseku Bratislava-Budapešť, pre rozvoj vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poľnohospodárstva. Obidve strany sú presvedčené a zakotvili to tiež do zmluvy, že spoločné budovanie tohto diela ďalej prehĺbi bratské vzťahy obidvoch štátov a prispeje k zopätiu obidvoch ekonomík.

V príprave na dnešné rokovanie som sa podrobnejšie zoznámila s koncepciou riešenia tohto diela a s jeho rozsahom. Ako tu už uviedol s. minister Chňoupek, ide o dielo, ktoré sa rozkladá na dĺžke 150 km. Sústava sa skladá z vodného diela Gabčíkovo, ktoré má vodnú elektráreň, nádrž a ďalšie dôležité zariadenia, ako sú prívodné a odpadové kanály. Elektráreň bude mať 8 turbín o celkovom výkone 780 MW.

Vodné dielo Nagymaros, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou komplexu, pozostáva z dvoch hlavných objektov, to je priehradný stupeň, ochranné zariadenia spolu s odvodňovacími kanálmi a čerpacími stanicami a vodnú elektráreň s výkonom 73 MW.

Zdvihnutie hladiny ovplyvní asi 110 km dlhý úsek Dunaja, 26 km dlhý úsek Váhu, 12 km dlhý úsek Malého Dunaja, 13,5 km úsek Ipľa a 7 km úsek Hrona. Zdvihnutie prítokov do Dunaja umožní napríklad aj využitie časti Váhu pre plavbu.

Uviedla som niektoré údaje, ktoré ma zaujali a ktorými sa zaoberali poslanci pri prerokúvaní zmluvy vo výboroch. Pri týchto rokovaniach boli vyzdvihnuté aj prínosy pre národné hospodárstvo z tohto diela. Je to predovšetkým definitívna ochrana celého priľahlého územia pred povodňami, podstatné zvýšenie medzinárodnej plavby, priaznivý vplyv na ďalšie vodné zdroje a najmä na poľnohospodárstvo. Významný je aj zdroj elektrickej energie, ktorý prinesie republike ročne viac ako 2 miliardy kWh.

Je potrebné povedať, že budú vytvorené aj výhodné podmienky pre intenzívnu poľnohospodársku činnosť v tejto oblasti, ktorá prinesie ďalší zdroj poľnohospodárskej produkcie. V danej oblasti bude možno výraznejšie rozšíriť aj rekreáciu.

Je pochopiteľné, že takéto veľké dielo je aj finančne veľmi náročné a že - aj keď náklady na realizáciu spoločne ponesie Československá socialistická republika a Maďarská ľudová republika - vybudovanie tohto diela bude znamenať veľké finančné, ale aj materiálne náklady. Celková dĺžka výstavby sa predpokladá asi na 9 rokov.

Všetky výbory, ktoré zmluvu prerokúvali, došli k záveru, že hospodársky a politický význam tohto diela si zasluhuje, aby bolo realizované.

Ako spoločná spravodajkyňa zahraničného výboru, ústavnoprávneho výboru, výboru pre priemysel, dopravu a obchod, výboru pre plán a rozpočet a výboru pre poľnohospodárstvo a výživu navrhujem Snemovni ľudu vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, podpísanej dňa 16. 9. 1977 v Budapešti. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji poslankyni Harcinikové. Slovo má společný zpravodaj výborů Sněmovny národů poslanec J. Sedláček.

Společný zpravodaj výborů SN poslanec J. Sedláček: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, jedním ze základních principů budování vyspělé socialistické společnosti je i všestranná spolupráce s bratrskými státy. Československá socialistická republika cílevědomě rozvíjí politické a hospodářské styky se Sovětským svazem i s ostatními státy Rady vzájemné hospodářské pomoci.

Po osvobození naší republiky Sovětskou armádou se na našich hranicích vytvořila úplně nová politická situace. Sousedíme se čtyřmi spojeneckými zeměmi, z nichž jedna, Svaz sovětských socialistických republik, je silou, která garantuje nejen bezpečnost našeho státu, ale je současně zárukou světového míru. Jednou z těchto spojeneckých zemí je náš jižní soused, Maďarská lidová republika, se kterou se v souladu se Smlouvou o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci, v souladu s linií vytyčenou XV. sjezdem Maďarské socialistické dělnické strany a se závěry z jednáni stranických a vládních delegací obou našich zemí v roce 1974 v Československé socialistické republice a v roce 1977 v Maďarské lidové republice, vyvíjejí vztahy v soudružském a přátelském duchu za úplné shody názorů na všechny základní otázky výstavby socialismu, mezinárodní situace i rozvoje vzájemných vztahů.