Úterý 20. června 1978

Vynakládané částky svědčí o stále větších možnostech uskutečňovat ideově výchovné a kulturní cíle zakotvené ve volebních programech Národní fronty. Čím náročnější jsou ekonomické úkoly, čím více jejich splnění závisí od kolektivního uvědomělého úsilí občanů, tím cílevědoměji by měly tyto výdaje přispívat k posílení všestrannosti ideově a kulturně výchovné činnosti, ještě účelněji by měly být využívány k upevňování a prohlubování socialistického vědomí pracujících. Názorně to dokázalo hodnocení soutěže národních výborů na nedávných slavnostních shromážděních v Praze a Bratislavě. Nejlepších výsledků dosáhly národní výbory, které opírají plnění svých odpovědných funkcí o mnohostrannou politickovýchovnou činnost, které důsledně jdou touto osvědčenou cestou, aby získaly pro společné úkoly většinu občanů a rozvinuly jejich iniciativu a aktivitu. Na potřebnou jednotu, vzájemnou podmíněnost a komplexní působení ekonomických, sociálních i výchovných a kulturních faktorů bychom neměli nikdy zapomínat - ani v praktické činnosti, ani při rozdělování a vůbec v hospodaření s příslušnými finančními prostředky.

Rovněž ze svého volebního obvodu, a především na realizaci plánů kulturně výchovné činnosti 102 obcí a měst Svitavského okresu, mohu uvést příklady stále soustředěnější péče národních výborů o potřeby socialistické výchovy a o rozvoj socialistické kultury v souladu s úkoly stanovenými XV. sjezdem KSČ a volebními programy Národní fronty. Podpora národních výborů a zejména ONV se zdaleka neomezuje jen na velké a tradiční kulturní akce, kterých je tu řada, počínaje každoroční národní přehlídkou ruských a sovětských divadelních her či Smetanovou Litomyšlí apod. Projevuje se zvýšenou materiální podporou zájmové umělecké činnosti přehlídek a festivalů v místním či okresním měřítku, ale hlavně prohlubováním metodické pomoci úsilím o vyhraněné ideově angažované zaměření činnosti souborů. Velká pozornost je věnována zkvalitnění výchovného systému "Kultura mládeži". Zejména jsou vytvářeny podmínky pro jeho rozšíření na všechnu, tj. i na učňovskou a pracující mládež. Osvětové besedy a jednotné kluby pracujících pomáhají aktivizovat vlastní tvořivou a zájmovou činnost mladých lidí v pevném sepětí s výchovnou prací SSM a odborů mezi mladou generací. Kvalitativně novým jevem je snaha rozšiřovat mimoškolní vzdělávání občanů a zejména mladé generace. V roce 1977 zaujala počtem cyklů i účastníků přední místo propaganda vědeckého světového názoru, přírodních věd a pedagogiky i znalosti státního práva a československých zákonů.

Uvedené příklady ukazují nesporně na systematické úsilí o účinnější a kvalitnější kulturně výchovnou činnost, jaké by mělo charakterizovat přístup všech národních výborů k rozvíjení této funkce. Není totiž málo případů, kdy v rozpočtování částek na kulturní potřeby občanů přežívá staré a jednostranné pojetí - za užitečnou investici se považují jen prostředky vložené do materiální sféry kultury, zatímco na ideově výchovnou oblast, na přednášky a mimoškolní vzdělávání, na činnost sborů pro občanské záležitosti apod. připadají nepatrné částky. Totéž se týká i prostředků věnovaných na zvyšování kvalifikace a profesionální úrovně samotných kulturních pracovníků, aby obstáli před rostoucími nároky a byli vynalézavými organizátory socialistického kulturního života pracujících v jejich volném čase.

V této souvislosti je třeba upozornit, že v okresních kulturních institucích řízených národními výbory pracuje často několik desítek uvolněných pracovníků kultury. A to by se již mělo velmi výrazně projevit. Mnohdy se však právem ozývají hlasy dobrovolných funkcionářů, kteří věnují potřebám kulturního života své obce a města všechen volný čas, a s nadšením i obětavostí organizují kulturní akce, soubory, osvětovou a politickovýchovnou činnost, že by jim měl tento početný aparát kultury v národních výborech více pomáhat, radit a dávat užitečné podněty. Že by měl těsněji spojovat své síly s dobrovolným aktivem v zájmu kvalitnějšího naplňování společných kulturně a ideově výchovných úkolů.

Volají po tom i společenské organizace, kterým připadá významný podíl na realizaci místních i okresních jednotných plánů kulturního rozvoje. Nelze přehlížet, že především ROH věnuje značné prostředky na rozvoj kulturního života pracujících, včetně výstavby a provozu kulturních zařízení. Proto tam, kde sdružené kluby pracujících a domy kultury ROH plní poslání kulturních středisek pro celé město, zasluhuje jejich činnost, jak ukazuje průběh letošních výročních konferencí těchto zařízení, také účinnější materiální, politickou a morální podporu příslušných národních výborů.

Soudružky a soudruzi poslanci, požadavek efektivnosti a vysoké kvality veškeré práce je zaměřen do všech oblastí společenského života, kulturně výchovnou činnost nevyjímaje. Jde nyní o to, aby se efektivnost výrazně promítla v účelnosti vynakládaných společenských prostředků nejen na kulturu vcelku, ale hlavně na ty její oblasti a součásti, které přímo ovlivňují a podporují uskutečňování ekonomickosociálních cílů vytyčených XV. sjezdem KSČ, Ruku v ruce s tím je nutno vyrovnávat se v plné šíři i s odpovědností, která je svěřena národním výborům, celé Národní frontě a společenským organizacím v rozvoji ideové a kulturně výchovné činnosti. Jenom tak plně prosadíme i v této oblasti požadavek vysoké kvality veškeré práce, jak nás k tomu vyzývá 11. zasedání ústředního výboru KSČ.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Kačírkovi a udeľujem slovo poslancovi Benjamínu Šrenkelovi. Do rozpravy sa pripraví poslankyňa Štefánia Hartiníková.

Poslanec SL B. Šrenkel: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! XV. zjazd KSČ vytýčil veľmi náročný program hospodárskej a sociálnej politiky strany. Určite to nie je náhodné, že rozvoj sociálnej politiky úzko spojujeme s úspešným rozvojom našej ekonomiky.

Spoločné zdroje, z ktorých uhradzujeme výdaje v sociálnej oblasti si totiž musíme vytvoriť. A ako inak, než cestou plnenia národohospodárskeho plánu!

Čo je však pritom rozhodujúce, a to nie je uskutočniteľné v žiadnej kapitalistickej krajine, je, že výsledky práce sa našim občanom vracajú práve cestou uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb.

Preto nám všetkým musí záležať na tom, aby sa naša ekonomika rozvíjala dynamicky, aby sme pracovali efektívne, aby sme využívali všetky existujúce rezervy. Z predloženej správy Federálneho ministerstva financií a z výkladu súdruha ministra Léra vieme, koľko prostriedkov sa v minulom roku vynaložilo na spoločenskú spotrebu. Vzrast v porovnaní s rokom 1976 je o 3,6 %. To je tempo veľmi značné.

Z týchto zdrojov zabezpečujeme napríklad pomoc mladým manželstvám a rodinám s deťmi. V poslednom čase sa úspešne darí pomerne vysokým tempom budovať najmä materské školy. Smernice XV. zjazdu ukladajú zvýšiť počet miest v materských školách o 100-125 tisíc. Nebola to úloha malá ani ľahká. Napriek tomu výsledok je viac ako úspešný. V roku 1976 pribudlo 47 tisíc miest a za vlaňajší rok ďalších 57 tisíc. A tak už dnes, dva roky po XV. zjazde KSČ, 72 % detí vo veku od troch do šiestich rokov navštevuje materskú školu.

V minulom roku pribudlo aj 6 tisíc miest v jasliach. Je to priaznivá bilancia, aj keď stále ešte potreba miest v predškolských zariadeniach je vyššia, ako sú terajšie kapacitné možnosti. Ale aj tak to znamená, že sa mohlo niekoľko desiatok tisíc žien vrátiť späť z materskej dovolenky do práce. A to, že naše národné hospodárstvo nutne tieto sily potrebuje, nemusím ani zdôrazňovať. Som presvedčený o správnosti a opodstatnenosti takto vynaložených prostriedkov, ktoré sa našej spoločnosti veľanásobne vrátia.

V tejto súvislosti chcem len veľmi stručne vyjadriť poznatky zo závodu ťažkého strojárstva Prakovce. Pracuje tu 628 žien, čo predstavuje jednu tretinu zamestnancov závodu. Je to závod s 218 ročnou tradíciou. Už táto skutočnosť naznačuje, že sociálna oblasť je poznačená problémami, i keď najmä v posledných desiatich rokoch dochádza k sústavnej obnove závodu.

Pri spomínanom počte zamestnanosti žien máme vážne problémy s priestormi, ktoré by mali slúžiť základným hygienickým požiadavkám. Podobná situácia je i v oblasti závodného stravovania z hľadiska podmienok technického vybavenia. Z hľadiska starostlivosti o matku a dieťa je situácia v závode priaznivejšia, i keď aj tu pretrvávajú problémy. Závod v roku 1977 to riešil tým, že prebudoval časť priestorov slobodárne na tieto účely, aby aspoň čiastočne zabezpečil umiestnenie detí zamestnaných žien. Vďaka predovšetkým nášmu Východoslovenskému krajskému výboru KSS zabezpečujeme bytovú výstavbu sídliska SNP, v ktorom je i výstavba materskej školy o kapacite 90 detí a detské jasle pre 35 detí, s plánovaným ukončením v máji 1979. Tempo výstavby je však neuspokojivé. Za rok sa prestavalo 188 tisíc Kčs z celkového nákladu 3 540 000 Kčs. Myslím si, že predovšetkým stavebné organizácie by mali v tejto oblasti venovať maximálnu pozornosť dodržiavaniu termínu výstavby.

Tiež v oblasti zdravotnej starostlivosti sú ročne vynaložené rozsiahle prostriedky. V minulom roku výdavky na zdravotnú starostlivosť vzrástli o 5,5 %. Pochopiteľne chceme, aby poskytovaná zdravotná starostlivosť bola na vysokej odbornej úrovni, ale súčasne aby tiež priaznivo ovplyvňovala zdravotný stav a pracovnú aktivitu. Jednu z ciest, ako to dosiahnuť, vidím v rozširovaní a prehlbovaní preventívnej starostlivosti. XV. zjazd KSČ uložil zlepšiť prácu v závodných zdravotných strediskách. Aj keď v tejto oblasti sa už veľa vykonalo, napriek tomu ešte nie sú všade preventívne prehliadky pracovníkov celkom bežné, závodný lekár sa nie vždy dostaví na prehliadky pracovísk, najmä rizikových, pravidelne. A dobrý závodný lekár sa nezaobíde bez znalosti ľudí, ich práce a ich pracoviska.

Keby sa nám podarilo cestou prevencie znižovať nemocnosť na pracoviskách, znamenalo by to pre národné hospodárstvo nielen bezprostredný efekt v raste výroby, ale získali by sme aj také trvalé spoločenské hodnoty, akou je napríklad zdravie človeka.

Výbory pre sociálnu politiku vykonali v minulom mesiaci niekoľko prieskumov, v ktorých sa sústredili na posudzovanie, ako sú plnené v súvislosti s prípravami na samostatné schôdzky snemovní komplexné programy starostlivosti o pracujúcich. Pri tejto príležitosti sme sa neraz stretli s tým, že v niektorých dielňach je veľká hlučnosť, niekde to bolo na hranici 80 decibelov, niekde dokonca hlučnosť prevyšovala 100 decibelov.

Týkalo sa to dielní, kde pracovali prevažne mladé ženy a napriek rôznym opatreniam závodu aj majstrov nepoužívali všetky pracovníčky predpísané ochranné prostriedky. Domnievam sa, že nie je správne takto hazardovať so svojim zdravím. Spoločnosť vydáva značné čiastky na liečenie. Výdaje na lieky a zdravotnícky materiál z roka na rok narastajú. Za minulý rok je to o 10,5 %. Mali by sme práve cestou prevencie predchádzať rôznym vážnym chorobám a postupne odstraňovať príčiny chorôb z povolania. A tomu by mali napomáhať najmä závodní lekári. Ale nielen oni. K povinnostiam vedúcich pracovníkov závodov a organizácií patrí aj to, aby preventívne prehliadky v rámci vstupných lekárskych prehliadok pomáhali pri správnom zaraďovaní do práce. Tým sa v mnohých prípadoch už na samom začiatku môže predísť pracovnej neschopnosti. Vieme, že každé zníženie aj desatiny percenta nemocnosti v celoštátnom meradle znamená pre národné hospodárstvo miliónové prínosy.

Aj tu je teda čo zlepšovať, aj na tomto úseku práce je treba v duchu záverov 11. zasadania ÚV KSČ pracovať efektívnejšie.

S vytváraním vhodných pracovných podmienok tesne súvisí aj požiadavka pracovať bezpečne. Veľa profesií na to, aby túto podmienku splňovali sa nezaobíde bez ochranných pracovných prostriedkov. Tieto prostriedky dávame pracovníkom zdarma, ale pochopiteľne, podniky za ne musia zaplatiť výrobcovi. Na ich nákupy vydávajú naše podniky a závody každoročne viac ako 1 mld 800 mil. Kčs. To rozhodne nie je málo. Len náš podnik, kde pracujem, vydal na ochranné pracovné pomôcky v minulom roku 1 mil. 420 tis. Kčs. Mali by sme preto s týmito pomôckami všetci nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a dbať, aby sa s nimi zbytočne neplytvalo a aby sa hospodárenie s nimi tiež pravidelne kontrolovalo.

Ale na druhej strane sa nemôžeme zmieriť s tým, že zvlášť niektorých ochranných pracovných pomôcok sa vyrába menej, než aké sú požiadavky a že nie všetky, ktoré vyrábame sú dostatočne kvalitné a plne zodpovedajúce dnešným technologickým výrobným postupom. Domnievam sa, že bez chyby nie je ani ich distribúcia. Objednávky sa vybavujú v požadovanej výške a neskúma sa ich skutočná potreba. Tak sa stane, že ďalšie objednávky sa pre nedostatok výrobkov už nemôžu včas vybaviť. S týmto problémom sme sa stretli pri prieskumoch a pretože nejde o ojedinelý prípad, bolo by asi účelné, aby sa touto otázkou zaoberali príslušné vládne orgány.

Z týchto niekoľkých námetov, ktoré som v diskusii uviedol, je iste zrejmé, že plnenie sociálneho programu XV. zjazdu KSČ je, ako to znova zdôraznilo 11. zasadnutie ÚV KSČ, úzko späté s rozvojom ekonomiky. Jediná spoľahlivá cesta, ktorá vedie k ďalšiemu naplňovaniu, je v poctivej, tvorivej práci nás všetkých.

Preto nám tiež záleží na tom, aby spoločenské prostriedky, ktoré naša socialistická spoločnosť vynakladá na všestrannú starostlivosť o človeka, boli čo najúčelnejšie využívané, aby nám pomáhali čo najefektívnejšie rozvíjať naše národné hospodárstvo.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Šrenkelovi, slovo má poslankyňa Štefánia Hartiniková, pripraví sa poslanec Jan Rábel.

Poslankyně SN Š. Hartiníková: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vo svojom diskusnom príspevku by som chcela venovať pozornosť rozpočtovej kapitole Federálneho ministerstva zahraničných vecí, ktorá vytvára finančné a hmotné zázemie pre plnenie úloh našej zahraničnej politiky, a tým aj pre zabezpečenie priaznivých podmienok pre ďalší rozvoj našej socialistickej výstavby.

Československá zahraničná politika dôsledne vychádza vo svojej činnosti z línie, stanovenej XV. zjazdom KSČ. Alfou a omegou tejto činnosti je úsilie všestranne upevňovať, rozvíjať a prehlbovať spoluprácu so Sovietskym zväzom a s ostatnými socialistickými krajinami a všemožne usilovať o ďalšie upevňovanie jednoty a zomknutosti štátov socialistickej sústavy.

Ak sa pozrieme na to, ako sa tieto zásady prejavujú v konkrétnej činnosti našej zahraničnej politiky, potom môžeme konštatovať, že sa tieto zásady plnia dobre. Nedávna oficiálna priateľská návšteva sovietskej straníckej a vládnej delegácie na čele s generálnym tajomníkom ÚV KSSZ a predsedom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR s. L. I. Brežnevom bola výrazným prejavom hlbokého priateľstva československého ľudu k Sovietskemu zväzu, prejavom nášho pevného úsilia tento zväzok prehlbovať, chrániť a rozvíjať k stále vyšším stupňom, k vyššej kvalite.

V súlade s líniou XV. zjazdu československá zahranično-politická činnosť sa zameriava aj na vzájomne výhodné politické, hospodárske a kultúrne styky s väčšinou krajín rozvojového sveta.

Československá zahraničná politika venuje veľkú pozornosť aj rozvíjaniu politických kontaktov s vyspelými kapitalistickými krajinami a ich povyšovaniu na vysokú i najvyššiu úroveň.

V duchu tejto politiky sa uskutočnilo od XV. zjazdu vyše 20 oficiálnych stretnutí na úrovni prezidenta republiky, predsedu vlády ČSSR a ministra zahraničných vecí s predstaviteľmi vyspelých kapitalistických štátov a s týmito štátmi bolo uzavretých viac ako 40 dôležitých dohôd a zmlúv. Túto skutočnosť možno označiť za významný prínos československej zahraničnej politiky k realizácii hlavných politických výsledkov helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.

Naša rastúca politická aktivita na pôde OSN a v medzinárodných organizáciách našla svoje ocenenie voľbou ČSSR za člena Rady bezpečnosti na dva roky. Zvolenie je nepochybným prejavom uznania politickej váhy, ktorú má ČSSR v medzinárodnom živote.

Obsahové rozvíjanie vzťahov bolo sprevádzané aj kádrovým posilnením celého radu čs. zastupiteľských úradov, hlavne v rozvojových krajinách. Počet štátov, s ktorými ČSSR udržuje diplomatické styky, vzrástol na 122. Bola zahájená činnosť dvoch nových čs. zastupiteľských úradov a ich celkový počet vzrástol na 81 úradov a 16 konzulátov.

Federálne ministerstvo zahraničných vecí cieľavedome sústreďovalo pridelené rozpočtové prostriedky na zabezpečenie rozhodujúcich úloh zahraničnej politiky. V nadväznosti na reálne možnosti celoštátnych zdrojov súčasne prehlbovalo a rozširovalo úsporné opatrenia na tie činnosti, ktoré je možné realizovať pri znížených výdajoch.

Tento prístup je výrazom dlhodobého úsilia o hospodárne a účinné využitie prostriedkov, predovšetkým devíz určených na výdaje čs. zahraničnej služby, ktoré tvoria v priemere vždy viac ako 70 % celého rozpočtu FMZV.

Hlavným problémom rozpočtovej kapitoly FMZV je trvalý rast devízových výdajov v menách kapitalistických štátov. Jeho rozhodujúcou a trvalou príčinou sú súčasné nepriaznivé vonkajšie podmienky, rast cien spotrebného tovaru, služieb, nájomného, tarifov a stavebných prác v kapitalistických štátoch. Ich rýchle zvyšovanie začalo v roku 1973, v roku 1974 dosiahlo v priemere 15,2 % a v rokoch 1976 a 1977 sa ustálilo na 11,2 %.

Schválený rozpočet kapitoly v týchto rokoch spravidla také rýchle tempo postupu inflácie nepredpokladal. Každoročne vznikne dodatočná potreba neinvestičných prostriedkov na úhradu nevyhnutných výdajov v zahraničí. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 1977 bola táto dodatočná potreba riešená presunom prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, v tesnej súčinnosti a na základe súhlasu Federálneho ministerstva financií.

Rastúcu úlohu pri kompenzácii cenového rastu v kapitalistických štátoch a predovšetkým pri financovaní nových, mimoriadnych politických úloh v zahraničí zároveň plnia úsporné opatrenia, systematicky prevádzané vedením ministerstva v spolupráci so straníckymi organizáciami a potvrdzované socialistickými záväzkami. Rastúci okruh pracovníkov ústredia ministerstva a čs. zastupiteľských úradov sa iniciatívne a trvale zaoberá otázkami hospodárnosti a efektívnosti.

Pri vyhodnotení výsledkov uplynulého roku 1977 je nutné predovšetkým oceniť plnenie rozpočtu príjmov. Náročná úloha vo výške 175,2 mil. Kčs bola splnená a prekročená o 4 %. Na výsledku sa podieľajú predovšetkým pracovníci konzulárnej služby a pracovníci Správy služieb diplomatickému zboru.

V rozpočte výdajov, ktorý bol splnený na 93,8 %, sa výrazne prejavila zvýšená efektívnosť a úsporné opatrenia predovšetkým vo vecných výdajoch čs. zastupiteľských úradov. Vo všetkých kľúčových oblastiach vecných výdajov, vykazujúcich najrýchlejší rast boli urobené podrobné rozbory a postupne sa uskutočňujú opatrenia na úsporné hospodárenie.

Vo výdajoch na členské príspevky medzinárodným organizáciám sa v uplynulom roku podarilo realizovať tiež značné úspory, ktorých veľká časť je výsledkom cieľavedomého postupu čs. delegácií. Súčasne s tým pokračuje úsilie o čo najúčelnejšie využívanie členstva ČSSR v medzinárodných organizáciách v prospech nášho hospodárstva.

Podstatné a trvalé spomaľovanie výdajov na nájomné v zahraničí sa dosahuje vlastnou výstavbou objektov čs. zastupiteľských úradov, alebo ich nákupom v zahraničí. Len za roky 1971-1977, kedy bola dokončená výstavba piatich nových areálov zastupiteľských úradov a zakúpených 27 obytných a úradných budov v zahraničí, bola dosiahnutá kumulatívna úspora na nájomnom vo výške takmer 38 mil. Kčs v devízach. V súčasnosti sú vo výstavbe tri areály zastupiteľských úradov (Berlín, Ulánbátar, Káhira) a ďalšie dielčie objekty. Pripravuje sa výstavba vo Varšave, Viedni a v Bonne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP