Věřím, že změny a doplňky dosavadní právní úpravy osobního vlastnictví k bytům se stanou též významným krokem k uspokojování bytových potřeb našich občanů.

V závěru své zpravodajské zprávy vás chci ještě informovat, že vládní návrh novely zákona o osobním vlastnictví k bytům byl přikázán k projednání ve výborech pro plán a rozpočet, pro průmysl, dopravu a obchod, pro sociální politiku a ve výboru ústavně právním Sněmovny národů. Všechny výbory s nim vyslovily souhlas a doporučily jej schvátit bez připomínek. Předložený vládní návrh zákona byl projednán také ve výborech České a Slovenské národní rady a rovněž bez připomínek doporučen ke schválení.

Dovolte mi proto, abych jako společná zpravodajka výborů Sněmovny národů se připojila k závěru zpravodajské zprávy poslance Kaduka a doporučila Sněmovně národů vládní návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 52/1966 Sb., o osobním vlastnictví k bytům, schválit v předloženém znění s tím, aby nabyl účinnosti dnem jeho vyhlášení.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem. Otváram rozpravu k návrhu zákona. Do rozpravy sa písomne prihlásil jediný poslanec, súdruh Jozef Škula. Udeľujem mu slovo.

Poslanec SL J. Škula: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh novely zákona č. 52/1966 Zb. je veľmi užitočný a obojstranne prospešný, pretože prináša značné výhody tak občanom, ako aj spoločnosti - štátu. Novelizáciu tohto zákonného predpisu obohacujeme v súčasnosti novými politickými, sociálnymi a ekonomickými argumentami, ktoré sú v súlade so závermi XV. zjazdu KSČ a s vývojovou etapou budovania našej rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Preto sa chcem zamerať na niektoré problémy k jeho účinnej realizácii, t. j. na vytváranie predpokladov pre jeho uplatnenie v praxi, i keď som si vedomý, že výkon zákona plne prislúcha do kompetencie orgánov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky. Pritom vychádzam taktiež z toho, že v niektorých smeroch musia prispieť k úspešnému uplatneniu zákona i federálne riadené rezorty. Chcem sa zmieniť iba o problémoch, ktoré považujem za prvoradé.

Vychádzam z toho, že bude veľmi záležať na premyslenom a súčasne pružnom postupe národných výborov, ktoré sú a budú priamymi, a preto najvýznamnejšími realizátormi zákona. Na nich bude nielen záležať ako sa zákonom stanovené zásady o predaji bytov uplatnia v najbližšom čase, ale tiež ako sa tieto zásady uplatnia perspektívne tak, aby došlo k cieľavedomému, t. j. plánovitému, i keď k postupnému rozpredávaniu bytov i celých domov.

Keby sa niekde ujala prax rozpredávať byty tak, že by sa vo viacerých domoch rozpredalo málo bytov, t. j. v každom dome po dvoch alebo po troch bez perspektívy, že pomerne v krátkom čase by bolo možné rozpredať všetky byty vo vybraných domoch, neprospelo by to ani občanom, ani národným výborom a najmä ani správam bytového hospodárstva. Modernizácia bytu je často viazaná na úpravy v celom dome, alebo aspoň na všetky byty umiestnené nad sebou. Napríklad kúpeľňu si nemôže vlastník bytu vo vyššom poschodí inštalovať sám bez spolupráce s vlastníkmi bytov v nižších poschodiach. Predaj len niekoľko málo bytov v jednom dome bez výhľadu postupného predaja ďalších bytov v tomto dome by teda obmedzoval záujmy vlastníkov bytu pri modernizácii. Súčasne by takýto postup nebol na prospech správam bytového hospodárstva, pretože by im v zásade neubudlo z ich povinností k domovej údržbe a všetci vieme, aký nedostatok údržbárskych kapacít v tomto smere existuje.

Pritom ceny bytu, predovšetkým bytov tretej a štvrtej kategórie majú byt veľmi nízke, aby kúpa bytov bola dostupná pracujúcim všetkých kategórií. Cena bytu štvrtej kategórie pri jeho kúpe doterajším užívateľom sa pohybuje okolo 6000 Kčs a bytu tretej kategórie 8000-9000 Kčs. Toto má okrem iného umožniť, aby si vlastníci bytov mohli pri modernizácii bytu vzájomne pomáhať a urobiť niektoré úpravy spolu svojpomocou. Pritom im štát na modernizáciu poskytne nielen výhodné pôžičky, ale i štátny príspevok až do výšky 15 000 Kčs.

Ďalším problémom, ktorý pokladám za významný a ktorý priamo súvisí s otázkami o ktorých som už hovoril, je vytváranie predpokladov pre modernizáciu bytov a celých domových blokov vo výrobe stavebného materiálu. V poslednom čase sa prejavuje nedostatok niektorých materiálov vo výrobe, ako sú napríklad okná, vane, kotly a inštalačný materiál, čo už má vplyv na výstavbu rodinných domov a malo by i vplyv na modernizáciu bytov v osobnom vlastníctve.

Je jasné, že tento nedostatok nemožno riešiť zo dňa na deň a že zvýšenie výroby materiálov a výrobkov potrebných pre modernizáciu bytov bude vyžadovať prijať určité prechodné opatrenia. Súčasne by mali byť prijaté i vecné opatrenia vo výrobe, aby bol na trhu v dostačujúcom množstve spomínaný tovar, a to tak pre modernizáciu bytov, ako aj pre výstavbu rodinných domov.

Konečne tretím problémom, o ktorom sa chcem zmieniť, je predaj nových bytov. Predaj nových bytov do osobného vlastníctva bol už umožnený pôvodným zákonom z roku 1966, rozpredalo sa však len niekoľko málo domov. Napríklad v mojom volebnom obvode v okrese Galanta, od roku 1966 nedošlo ani k jednému odpredaju bytu do osobného vlastníctva. V Západoslovenskom kraji sa odpredalo ten 130 bytových jednotiek. Ako základný dôvod bol uvedený nedostatok komunálnych bytov. Názory na túto otázku sú veľmi rozdielne. i napriek tomu som presvedčený, že v tých obciach, najmä spádových, v ktorých ide o stabilizovanie pracovných síl, napríklad učiteľov, by nemali byť vážne prekážky v predaji časti alebo celých nových komunálnych domov do osobného vlastníctva, už i z toho dôvodu, že pri školách sa stavajú štvor až osem bytové jednotky.

Mám na mysli predovšetkým občanov v aktívnom veku, na ktorých stabilizácii v obci je celospoločenský záujem. Súčasne sa domnievam, že i nové byty by mohli byť predávané napríklad majiteľom takých rodinných domčekov, ktoré boli vo verejnom záujme asanované - likvidované, ak o kúpu prejavia záujem. Podobných dôvodov by bolo možné uviesť i viac.

Ako zisťujeme v dôvodovej správe, za posledné roky predaj bytov do osobného vlastníctva bol odsunutý z popredia spoločenského záujmu, pretože prevažná časť do úvahy prichádzajúcich objektov bola realizovaná. Totiž, ako je vám všetkým známe, pri predaji bytov podľa zákona č. 52/1966 Zb. sa mohol v súlade s ustanovením § 14 predať taký objekt len za predpokladu, že sa predávajú všetky byty v dome. Tento moment bolo možné jednoznačne konštatovať ako brzdu pre národné výbory pri realizovaní predaja bytov do osobného vlastníctva občanom. Novelou zákona sa tento moment stráca a vytvárajú sa reálne podmienky pre rozšírenie záujmu pracujúcich na realizáciu ich úmyslu zakúpiť si od bytového podniku byt do osobného vlastníctva. Týmto sa stane právny úkon perfektný a občania budú mať dôveru aj k takto uzavretému právnemu výkonu, keď na jednej strane je československý štát zastúpený bytovým podnikom a na druhej strane občan.

Vo svojom diskusnom príspevku som sa dotkol niekoľkých vecí z celej škály problémov, ktoré bude nutné riešiť pri realizácii i zákona. Upozornil som na ne preto, že zákon pokladám za užitočný predpis, ktorý by mal byt citlivo ale cieľavedome a dôsledne uvádzaný do života.

So zreteľom na tieto argumenty, ako aj na porovnávajúce tabuľky, ktoré ste mali všetci možnosť si preštudovať a vo volebných obvodoch preveriť, jednoznačne vyplýva aj nutnosť úpravy cenovej relácie. Preto vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som aj k tejto časti novely zákona vyslovil presvedčenie, že novela zákona je spoločensky svojim spôsobom už nutnosťou a preto odporúčam, aby bola v celom rozsahu Federálnym zhromaždením schválená.

Keď som v tejto chvíli presvedčený, že schvaľujeme správnu vec, dovoľte mi, aby som vám v mene funkcionárov národných výborov, s ktorými som o novele zákona diskutoval, vyslovil presvedčenie, že národné výbory budú vytvárať dostatočný priestor na realizáciu úloh vyplývajúcich z novely zákona. A to je predpoklad, že naše úsilie sa stretne s porozumením tam, kde sa tento zákon bude uvádzať do života. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Škulovi. Pýtam sa, súdružky a súdruhovia poslanci, či si praje niekto slovo? (Nikdo.) Keďže si nikto nepraje, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Praje si súdruh minister Šupka povedať niečo k záverečnému slovu? (Ministr Šupka: Ne.)

Spravodajcovia? (Ne.) Ďakujem.

Môžeme, súdružky a súdruhovia, pristúpiť k hlasovaniu. Konštatujem, že v zasadacej sále je prítomných 176 poslancov Snemovne ľudu, 62 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike, 72 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Obidve snemovne sú podľa ústavného zákona o československej federácii uznášania schopné.

Najskôr budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.

Kto súhlasí s návrhom zákona podľa odporučenia spoločného spravodajcu Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)

Snemovňa ľudu zákon prijala.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom zákona podľa odporučenia spoločného spravodajcu Snemovne národov? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)

Tiež poslanci Snemovne národov zákon prijali.

Vzhľadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky schválilo zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 52/ 1966 Zb. o osobnom vlastníctve k bytom.

Teraz prerokujeme

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a Notársky poriadok (tlač 31).

Uvedený návrh odôvodní podpredseda vlády Československej socialistickej republiky akademik Karol Laco. Prosím, aby sa ujal slova.

Místopředseda vlády ČSSR K. Laco: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, vláda Československej socialistickej republiky predkladá Federálnemu zhromaždeniu na prerokovanie a schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a Notársky poriadok.

Podľa doteraz platného znenia zákona o organizácii súdov a o voľbách sudcov vykonáva na území hlavného mesta SSR Bratislavy pôsobnosť okresného súdu mestský súd. Podľa zákona o prokuratúre plní na území Bratislavy úlohy okresnej prokuratúry mestská prokuratúra. Krajský súd v Bratislave a krajská prokuratúra v Bratislave zatiaľ pôsobia na území Bratislavy i na území Západoslovenského kraja.

Účelom predloženého návrhu je zosúladiť sústavu súdov, prokuratúr a štátnych notárstiev v Bratislave s postavením a organizačnou štruktúrou hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava tvorí osobitnú jednotku a nie je súčasťou nijakého kraja. Územie mesta je rozdelené na štyri obvody. Tomu zodpovedá i výstavba straníckych orgánov, národných výborov, ďalších štátnych orgánov i spoločenských organizácií v Bratislave.

Súdy a prokuratúry postupujú v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi, menovite s národnými výbormi a spoločenskými organizáciami. Napríklad národné výbory a spoločenské organizácie prespievajú k posilneniu výchovného vplyvu súdneho konania tým, že v súdnom konaní vystupujú. V trestnom konaní na seba bezprostredne nadväzuje činnosť Zboru národnej bezpečnosti, prokuratúry a súdu. Úzku spojitosť zakladá i výkon prokurátorského dozoru nad zákonnosťou pri postupe a rozhodovaní národných výborov. Obligatórne je vyjadrovanie príslušných obvodných národných výborov v súdnom konaní o sporoch, ktoré sa týkajú hospodárenia s bytmi. V pracovnoprávnych sporoch súdy úzko spolupracujú s rozhodovacími komisiami, ktoré metodicky riadia obvodné odborové rady atď. Nadväznosti v činnosti všetkých týchto orgánov sú teda veľmi úzke a mnohostranné. Z toho logicky vyplýva nevyhnutnosť takej úpravy územných obvodov súdov a prokuratúr v Bratislave, ktorá by bola v zhode s usporiadaním ostatných orgánov a organizácií.

Vytvorenie štyroch obvodných súdov, prokuratúr a štátnych notárstiev v Bratislave si vyžaduje i rozsah agendy, ktorý stále stúpa. Intenzívny rozvoj osídlenia hlavného mesta SSR Bratislavy je hlavnou, nie však jedinou príčinou tohto narastania. Ďalším faktorom je veľký počet pracujúcich, ktorí denne cestujú do práce do Bratislavy. Aj špecifické problémy v stave a vývoji kriminality spôsobujú stále narastanie počtu vecí, ktoré bratislavské súdy a prokuratúry vo svojej pôsobnosti prerokúvajú. Mestský súd v Bratislave vybaviť za minulý rok viac ako 3600 trestných vecí, 9600 vecí občianskoprávnych a takmer 2100 vecí opatrovníckych, nehľadiac na ďalšie agendy, ako je príkazné konanie, výkon rozhodnutia atď. Veľmi rozsiahly je aj výkon prokurátorského dozoru nad zákonnosťou pri postupe a rozhodovaní národných výborov a orgánov Zboru národnej bezpečnosti. Vykonáva sa z hľadiska mesta ako celku i z hľadiska špecifických problémov jednotlivých obvodov.

Preto predložený návrh predpokladá, že sa v jednotlivých obvodoch hlavného mesta SSR Bratislavy - podobne ako v hlavnom meste ČSSR a ČSR v Prahe - vytvoria obvodné súdy, obvodné prokuratúry a obvodné štátne notárstva. Súčasne sa navrhuje vyčleniť z pôsobnosti doterajšieho krajského súdu a krajskej prokuratúry v Bratislave tú časť agendy, ktorá sa týka územia mesta a zveriť ju mestskému súdu v Bratislave (s pôsobnosťou krajského súdu) a mestskej prokuratúre v Bratislave (s pôsobnosťou krajskej prokuratúry).

Nová organizácia si vyžaduje i stanovenie sídiel a obvodov novozriaďovaných súdov, čo podľa zákona o organizácii súdov spadá do pôsobnosti národných rád. Návrh na novelizáciu zákona SNR č. 30/1970 Zb. o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov SSR sa SNR predložil a má sa v najbližšom čase prerokovať. V tomto zákone sa má novo vymedziť obvod krajského súdu v Bratislave tak, že ho bude tvoriť 11 okresov Západoslovenského kraja, obvod budúceho mestského súdu v Bratislave budú tvoriť obvody Bratislava I-IV a obvody budúcich obvodných súdov budú zhodné s mestskými obvodmi.

Naproti tomu sa neráta s rozdelením podnikového registra, ktoré by nebolo ani účelné, ani hospodárne. Preto sa predložil návrh nariadenia vlády ČSSR, podľa ktorého podnikový register pre územie hlavného mesta SSR Bratislavy i pre územie Západoslovenského kraja povedie budúci obvodný súd Bratislava I.

Reorganizácia bratislavských súdov, prokuratúr a štátnych notárstiev sa po stránke kádrovej a materiálnej zabezpečila tak, aby sa mohla realizovať od 1. júla 1978, kedy má zákon vstúpiť do platnosti.

Na záver, vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, by som rád vyjadril presvedčenie, že predložený návrh je právne aj vecne plne opodstatnený. Jeho realizácia umožní, aby v hlavnom meste SSR Bratislave mohli súdy, prokuratúry i štátne notárstva čo najlepšie plniť náročné úlohy, spojené s dodržiavaním socialistického právneho poriadku, s ochranou a rozvíjaním práv a slobôd občanov.

Preto prosím, v mene vlády ČSSR, aby ste návrh zákona posúdili a schválili. Ďakujem za pozornosť.