Naše aktívne pôsobenie na pôde OSN našlo najnovšie ocenenie v tom, že Československo bolo práve včera zvolené na roky 1978 - 79 za nestáleho člena Bezpečnostnej rady, tohto jedného z hlavných orgánov OSN s kľúčovými úlohami a rozhodujúcimi právomocami vo sfére zodpovednosti za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, mierového riešenia sporov, ako aj kvalifikácie akcií v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov.

Československo, jedna z prvých obetí fašizmu, bolo ako významný účastník antihitlerovskej koalície jedným z 51 štátov, ktoré zakladali vrcholnú svetovú organizáciu - OSN, a slávnostne prijali historický dokument - jej Chartu. Predstaviteľ našej krajiny, ktorej ľud 6 rokov hrdinsky vzdoroval hitlerovskej agresii, vtedy na zakladajúcej konferencii OSN v San Franciscu v roku 1945 slávnostne vyhlásil: "Československá delegácia je hrdá na to, že mala možnosť, hoci skromne, spolupracovať na úlohe formujúcej novú epochu". Formujúc túto novú epochu, chceme i vo funkcii člena Bezpečnostnej rady urobiť všetko pre to, aby ČSSR prispela veci mieru a bezpečnosti národov, ako to stanoví Charta OSN.

Preto tiež spolu s ďalšími socialistickými krajinami aktívne a iniciatívne vystupujeme na fóre Valných zhromaždení OSN, Hospodárskej a sociálnej rady OSN, Konferencie o obchode a rozvoji a v rade ďalších dôležitých orgánov, organizácií a špecializovaných organizácií OSN, aby boli prijaté významné návrhy a dokumenty.

O tom, ako sa táto činnosť vysoko cení, svedčí aj skutočnosť, že v tomto roku bol predstaviteľ našej republiky zvolený do funkcie predsedu Hospodárskej a sociálnej rady - popri Valnom zhromaždení, Bezpečnostnej rade, Poručenskej rade, Medzinárodnom súdnom dvore a Sekretariáte OSN - jednom zo šiestich hlavných orgánov tejto vrcholnej svetovej organizácie.

Súdružky a súdruhovia poslanci, Československá socialistická republika prispieva zo všetkých svojich síl k uvoľňovaniu medzinárodného napätia k zaisťovaniu mieru, bezpečnosti a mierovej spolupráce v Európe i vo svete. Vláda ČSSR, vychádzajúc zo svojho vládneho programu, v ktorom vyhlásila rozhodnutie urobiť všetko, aby sa vytvorili priaznivé medzinárodné podmienky pre budovanie rozvinutej socialistickej spoločnosti v našej vlasti, venuje významnú starostlivosť zahraničnopolitickým záležitostiam v súlade s líniou XV. zjazdu KSČ. Na tejto práci, ktorá sa nedotýka len politiky, ale aj dôležitých a rozsiahlych ekonomických a obchodných vzťahov, vedeckotechnickej spolupráce a kultúrnych stykov s inými štátmi, zúčastňuje sa bezpočet zodpovedných predstaviteľov našej krajiny. Predstavitelia vlády majú neustále kontakty so svojimi partnermi vo viac ako jednej stovke štátov celého sveta a v ich činnosti sa prakticky každodenne premieta naša mierová zahraničná politika.

V súhrne akcií, ktoré Československo podniká na medzinárodnom dejisku, patrí významné a zodpovedné miesto iniciatíve Federálneho zhromaždenia ČSSR. Vyhlásenia Federálneho zhromaždenia k dôležitým otázkam zahraničnej politiky, mnohostranná činnosť jeho predsedníctva, zahraničných výborov a parlamentných skupín, návštevy, rokovania a výmeny delegácií - to všetko podstatne obohacuje zahraničnopolitické úsilie nášho štátu.

Čo sa týka diplomatických stykov, tohto osvedčeného nástroja podporujúceho rozvoj politického dialógu, hospodárskej, kultúrnej, vedeckotechnickej spolupráce, upevňujúceho mnohostranné vzťahy, umožňujúceho reprezentovanie socializmu a jeho mierovej a humánnej politiky, rozšírila ich Československá socialistická republika za posledné dva roky od môjho posledného zahraničnopolitického expozé o ďalších 16 štátov. Kým v roku 1975 sme udržiavali diplomatické styky so 105 štátmi, teraz ich počet vzrástol na 121. Naše záujmy v zahraničí aktívne presadzuje 81 zastupiteľských úradov a 16 konzulátov. V Prahe dnes máme 59 cudzích diplomatických zastúpení. Iba za posledné 2 roky sa otvorilo 5 nových zastupiteľských úradov.

Pozitívne výsledky sme dosiahli aj v zmluvno-právnej oblasti. Dôsledne uplatňujúc leninský princíp zahraničnej politiky, pokrývať zmluvne stykové oblasti, ktoré prinášajú vzájomné výhody všetkým zúčastneným stranám a v procese realizácie dôsledne trvať na plnení týchto dohôd, a tak vytváraním systému zmlúv posilňovať tkanivo medzinárodnej spolupráce a stability, uzavreli sme od roku 1976 ďalších 303 dvojstranných medzinárodných zmlúv a dohôd. K dnešnému dňu sa podpis ČSSR nachádza pod 1942 medzinárodnými zmluvami a dohodami, čo samo o sebe je tiež jedným z meradiel dnešného postavenia Československa vo svete.

Značne sa zvýšil počet dvojstranných stretnutí a politických kontaktov našich vedúcich predstaviteľov s partnermi iných štátov, ktorých význam tak výrazne podtrhla bukurešťská deklarácia Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy - tejto politickej a rozhodujúcej základne, tohto predpokladu a zároveň kritéria rozvoja medzinárodných stykov vôbec. Naše kontakty s krajinami celého sveta sa ďalej úspešne rozvíjajú. Napríklad ak za celý posledný rok 1976 došlo k stretnutiam na úrovni ministrov zahraničných vecí s 13 predstaviteľmi iných štátov, potom iba v priebehu 10 mesiacov tohto roku došlo už k 21 takýmto rokovaniam a pri príležitosti tohoročného zasadania Valného zhromaždenia OSN k ďalším 40 schôdzkam na tejto úrovni.

Hodno tiež spomenúť, že Československo je členom 60 medzinárodných vládnych a 1200 nevládnych organizácií. Poslanci a predstavitelia Federálneho zhromaždenia poznajú mnohostrannú pôsobnosť Čs. spoločnosti pre medzinárodné styky, najmä v rozvoji plodnej spolupráce so spoločnosťami priateľov ČSSR v 34 nesocialistických štátoch i v aktívnej pomoci družobným stykom medzi 52 čs. mestami a okresmi a ich partnermi v rôznych krajinách a na rôznych kontinentoch sveta. Objektívna pravda o našej socialistickej vlasti sa tak, vďaka aj tejto činnosti, dostáva medzi širokú verejnosť mnohých krajín sveta.

Hodno spomenúť aj významné pôsobenie Čs. ústavu zahraničného, ktorého činnosť sa orientuje na upevňovanie našich zväzkov s krajanmi - takmer dvoma miliónmi Čechov a Slovákov - žijúcich mimo územie našej vlasti v Európe i v zámorí. Dôležitou súčasťou čs. zahraničnej politiky sú naše kultúrne styky so zahraničím. Ich objem vzrástol od roku 1969 o 30 % a vlani došlo k vyslaniu a prijatiu temer 100 tis. osôb v rámci výmeny v oblasti kultúry, školstva, vedy či zdravotníctva. Z tohto počtu 27 % predstavovala výmena s kapitalistickými krajinami. Československá socialistická republika má v súčasnosti kultúrne styky upravené dohodami, plánmi a programami výmen s desiatkami krajín. Iba v prvom polroku t. r. sme uzavreli po prvý raz vykonávacie plány alebo programy výmen s Gréckom, Španielskom, Portugalskom, Tureckom či Peru a v posledných dňoch sme podpísali nové kultúrne dohody s Kostarikou a Panamou.

Záslužnú činnosť vyvíjajú v zahraničí čs. kultúrne a informačné strediská - 5 v socialistických a 2 v nesocialistických krajinách, ktoré vlani usporiadali dovedna 3515 výstav, koncertov, divadelných a literárnych večerov, prednášok, filmových predstavení a iných akcií.

Nesporným ukazovateľom záujmu o našu krajinu v zahraničí je aj stúpajúca krivka turistického ruchu. Ak napríklad v roku 1970 navštívilo Československo 2800 tis. turistov zo socialistických krajín a 7300 tis. z ostatných štátov, potom vlani to už bolo vyše 16 miliónov občanov zo socialistických a temer 1 milión turistov z krajín kapitalistických.

Pokiaľ ide o informovanosť nášho občana o svetovom dianí, je táto, vďaka činnosti našich oznamovacích prostriedkov a kultúrnych zariadení, objektívna a komplexná. Zo západných krajín importujeme pomerne rozsiahlu paletu tlače, audiovizuálnych informácií, knihy, divadelné hry, filmy, televízne a rozhlasové programy. V priemere ročne dovážame 14 tis. titulov západnej tlače, politickej, odbornej, kultúrnej, športovej a módnej. Zato kapitalistické štáty kupujú naše periodiká 20krát menej. Na každých 10 dovezených a premietnutých západných filmov u nás pripadá iba 1 náš vyvezený film. Podobne je to s televíznymi programami. Zatiaľ čo v roku 1976 doviezla Čs. televízia zo západnej televíznej tvorby dovedna 6178 programov, západné spoločnosti zakúpili za ten istý čas u nás iba 186 programov. Presvedčivo hovoria aj čísla, týkajúce sa literárnych prekladov. Iba za posledných 5 rokov sa v Československej socialistickej republike preložilo napríklad 200 titulov z nemeckej, 200 titulov z francúzskej a 400 titulov z anglo-americkej literatúry. V kapitalistických štátoch za ten istý čas prekladali v najlepšom prípade 1 - 3 tituly z češtiny a slovenčiny ročne. Podobná situácia je aj v oblasti hudby a divadla, vo výmene umeleckých súborov, a tak by sme mohli pokračovať ďalej.

O rastúcom záujme o Československo v zahraničí svedčí aj fakt, že nás ročne navštevuje okolo 7000 zahraničných novinárov, z čoho takmer 3000 z nesocialistických krajín. Okrem toho pôsobí v ČSSR do 100 akreditovaných novinárov, zastupujúcich najväčšie svetové tlačové agentúry či televízne a rozhlasové spoločnosti. Všetky tieto údaje výrečne svedčia o tom, ako dôsledne ČSSR plní ustanovenia Záverečného aktu helsínskej konferencie.

Súdružky a súdruhovia poslanci, na záver tejto zhustenej bilancie zahraničnopolitickej činnosti po XV. zjazde Komunistickej strany Československa treba povedať, že aj v najbližšej a istotne aj vo vzdialenejšej budúcnosti nás na medzinárodnom dejisku čakajú veľké a náročné úlohy.

História neprešľapuje na mieste, ani sa nevracia späť, ako si to želajú odporcovia mierového spolunažívania a stúpenci zbrojenia. Jej smer, určený objektívnymi zákonmi vývoja spoločnosti, je spoločenský pokrok, socializmus. Lenže pre túto cestu ľudstva treba každodennou prácou na každom poli, na každom mieste vytvárať priaznivé podmienky. Je pre nás mimoriadne povzbudzujúce, že na zložitých a zodpovedných akciách zahraničnej politiky našej krajiny sa svojou prácou priamo či nepriamo aktívne zúčastňujú tisícky súdruhov, členov KSČ, členov vlády ČSSR, ČSR a SSR, poslancov Federálneho zhromaždenia a ďalších orgánov a organizácií. Je to spoľahlivou zárukou, že naša zahraničná politika, aktívny a činorodý účastník svetodejinného zápasu o mier a bezpečnosť národov, v nerozbornom spojenectve so Sovietskym zväzom a bratskými krajinami socialistického spoločenstva, aj v nadchádzajúcom období splní svoje veľké a ušľachtilé poslanie - byť oporou socializmu, mieru a bezpečnosti.

Ďakujem vám, súdružky a súdruhovia poslanci, za láskavú pozornosť. (Potlesk.)

Předseda FS A. Indra: Děkuji soudruhu ministrovi Chňoupkovi za jeho výklad.

Soudružky a soudruzi, předsednictva sněmoven vám doporučují zvolit desetičlennou komisi poslanců, která by posoudila vaše stanovisko vyslovené v jednání jednotlivých výborů i v dnešní rozpravě a připravila návrh usnesení k prvnímu bodu této společné schůze sněmoven.

Sněmovna lidu doporučuje do komise poslance: Michala Barana, Josefa Jägermana, Františka Kuglera, Bohuslava Laštovičku a Martu Solčanskou.

Předsednictvo Sněmovny národů doporučuje poslance: Helenu Čermákovou, Marii Formanovou, Jána Kováčika, Jozefa Juricu a Bedřicha Švestku.

Jsou k předloženým návrhům na složení komise nějaké připomínky? (Nejsou).

Podle přehledu o účasti jsou obě sněmovny usnášení schopné.

Prosím nejprve poslance Sněmovny národů, aby se hlasováním vyjádřili, zda souhlasí se zastoupením své sněmovny ve společné komisi poslanců pro přípravu usnesení. (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny lidu.

Kdo z nich souhlasí s návrhem svého předsednictva na složení komise? (Hlasuje se.) Děkuji.

Kdo je proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Komise poslanců k přípravě návrhu usnesení byla jednomyslně v obou sněmovnách zvolena.

Soudružky a soudruzi, odpolední jednání zahájíme rozpravou, do které se písemně přihlásili poslanci Bohuslav Laštovička, Lumír Sakmar, Viliam Kožík, Ludmila Dvořáková, Bedřich Švestka, Július Lörincz, Kamila Doležalová, Bohuslav Kučera, Jozef Minďaš, Karel Holub, Jozef Polák, Jaroslav Hejna, Emil Hojnoš a Josef Grolmus. Jako první vystoupí v rozpravě poslanec Laštovička.

Vzhledem k počtu přihlášených prosím, abyste se shromáždili k odpolednímu jednání ve 13.40 hod.

(Jednání přerušeno ve 12.17 hod.)

(Jednání opět zahájeno ve 13.40 hod.)

Předseda FS A. Indra: Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, budeme pokračovat v přerušeném jednání 5. společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění Československé socialistické republiky.

Jako prvnímu uděluji slovo poslanci Laštovičkovi. Připraví se poslanec Sakmar.