ČSSR má trvalý záujem o dobré susedské vzťahy s Rakúskou republikou na základe rovnosti, vzájomného rešpektovania a na základe nezasahovania. Dôkazy o tom a dobrá vôľa na československej strane nikdy v minulosti nechýbali.

Osobitnú dôležitosť sme vždy pripisovali rozvoju našich vzťahov s Francúzskom. Môžeme pritom konštatovať, že od helsinskej konferencie a návštevy predsedu vlády ČSSR s. L. Štrougala, zaznamenali čs.-francúzske vzťahy zjavný pokrok. Za pozitívne považujeme najmä, že rokovania a politické konzultácie s Francúzskom sa zameriavajú na komplexnú aplikáciu Záverečného aktu helsinskej konferencie do vzájomných vzťahov. Uskutočnili sa konštruktívne rokovania aj medzi ministrami hospodárskych rezortov. Napriek dosiahnutým výsledkom však existuje podľa nášho názoru na oboch stranách dosť nevyužitých možností, ako čs.-francúzske vzťahy zintenzívniť a naďalej zvyšovať ich úroveň.

Príkladom obojstranne pozitívne využívaných možností sú čs.-fínske vzťahy. Vážime si realistický a konštruktívny postoj fínskych predstaviteľov k uskutočňovaniu politiky uvoľňovania napätia, mierovej spolupráce a zaistenia bezpečnosti v Európe. Sme presvedčení, že pre rozvoj a prehlbovanie dobrých vzťahov medzi našimi dvoma štátmi, ako to potvrdila aj tohoročná návšteva predsedu fínskej vlády, jestvujú naďalej všetky predpoklady.

Úspešne sa rozvíjajú aj naše vzťahy s Tureckom, ako to dokumentovala aj návšteva predsedu vlády ČSSR s. Štrougala v tejto krajine. Impulzy k ich ďalšiemu prehĺbeniu iste prinesú aj výsledky pripravovaných vzájomných návštev a stretnutí na rôznych úrovniach vrátane ministrov zahraničných vecí.

Priaznivý vývoj vzájomných vzťahov sme zaznamenali i s Dánskom a Islandom. Politický realizmus vlád týchto krajín viedol v poslednom čase k rozšíreniu vzájomných stykov a vytvára vhodné podmienky pre ich osožný rozvoj.

Medzi krajiny, s ktorými vo vzájomných vzťahoch pozitívne napredujeme, patrí Belgicko. Dôkazom toho je i nedávna úspešná oficiálna návšteva predsedu Federálneho zhromaždenia s. A. Indru v Belgicku. Sme naďalej pripravení vzájomné vzťahy vo všetkých oblastiach rozširovať a prehlbovať.

Značné zlepšenie sa dosiahlo v našich vzťahoch s Gréckom. K tomuto priaznivému vývoju a vytvoreniu predpokladov pre ďalšie prehĺbenie a rozšírenie čs.-gréckych stykov vo všetkých oblastiach, podstatne prispela výmena návštev a rokovania ministrov zahraničných vecí oboch krajín.

Podporujeme nezávislú politiku Cyperskej republiky a sme pre riešenie cyperskej otázky na základe zachovania jej nezávislosti, suverenity, územnej celistvosti a neangažovanosti, k čomu by mohlo dôjsť aj na medzinárodnej konferencii OSN. Pokiaľ ide o naše vzájomné vzťahy s Cyperskou republikou, majú všetky predpoklady pre ďalší všestranný rozvoj.

V našich vzťahoch s Holandskom, Švédskom a Nórskom, sme pripravení plne podporiť ich rozvoj, tým viac, že najmä v oblasti hospodárskej spolupráce sa naše styky úspešne rozvíjajú.

Voči Portugalsku sme sa snažili o čo najlepšiu vzťahovú atmosféru. Dosiahli sa niektoré konkrétne výsledky, ako je uzavretie leteckej a kultúrnej dohody. V prípade obojstranného záujmu jestvujú možnosti pre rozvoj vzájomných vzťahov vo všetkých oblastiach aj s touto krajinou.

Vo vzťahoch s Veľkou Britániou sme pripravení ich všestranne rozvíjať k obojstrannému prospechu. Táto naša dobrá vôľa sa prejavila aj v oficiálnej návšteve ministra zahraničných vecí ČSSR vo Veľkej Británii v septembri m. r. Nezáleží však iba na nás, či dôjde k realizácii týchto zámerov.

Vnútropolitický vývoj v Španielsku vytvoril podmienky, že sme po takmer štyridsaťročnom prerušení mohli dňa 9. februára t. r. nadviazať plné diplomatické styky a otvoriť náš zastupiteľský úrad v Madride. Sme ochotní rozvíjať vzájomne výhodné politické, ekonomické, kultúrne a ďalšie styky s touto krajinou.

Naďalej pripisujeme veľký význam čs. vzťahom s Talianskom. Tradične dobre sa vyvíjajú ekonomické a kultúrne styky. Napriek týmto pozitívnym faktom musíme však žiaľ konštatovať, že tu máme v porovnaní s inými západoeurópskymi krajinami doslova nevyužitý priestor pre aktívnejší rozvoj našich stykov v politickej oblasti.

S uspokojením môžeme konštatovať, že určitý vzostup zaznamenali naše vzťahy v Kanadou. Možno povedať, že máme záujem na ich ďalšom pozitívnom rozvoji.

Naším významným partnerom v oblasti vedeckotechnickej spolupráce je Japonsko. Usilujeme sa o vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre to, aby sa existujúce možnosti trvalého rozširovania vzájomného obchodu čo najviac využívali. Očakávame, že sa budú neustále rozvíjať politické vzťahy, pričom rátame aj s návštevami na vysokej úrovni, ktoré dajú perspektívam spolupráce s Japonskom nové podnetné impulzy.

So Spojenými štátmi americkými sa napriek všetkej našej dobrej vôli nedosiahli normálne styky. Je to okrem iného aj dôsledok pokusov niektorých činiteľov Spojených štátov zasahovať do našich vnútorných záležitostí.

Za posledné dva roky došlo vo vzájomných vzťahoch k určitému zlepšeniu iba v niektorých okrajových sférach. Základná prekážka širšieho rozvoja rovnoprávnych vzájomne výhodných stykov, ako som o tom hovoril na tomto fóre v júli t. r., však dosiaľ nie je odstránená. Spojené štáty naďalej zadržujú čs. menové zlato, blokujú vyriešenie celého komplexu majetkovoprávnej problematiky a uplatňujú diskrimináciu vo vzájomných obchodných vzťahoch. ČSSR má záujem na normalizácii stykov s USA. Záleží však predovšetkým na USA, aby sa dosiahlo vzájomne prijateľné riešenie sporných otázok.

Žiada sa povedať, že aj naďalej chceme rozvíjať dvojstranné vzťahy so štátmi s odlišným spoločenským zriadením. Vychádzame z toho, že živé, konštruktívne, dvojstranné vzťahy sú neoddeliteľnou a nezastupiteľnou súčasťou celkového systému medzinárodných vzťahov a účinným prostriedkom na prehlbovanie medzinárodného porozumenia a dôvery, na riešenie medzinárodných problémov a na materializáciu uvoľňovania. Bilaterálne vzťahy tak vytvárajú základné tkanivo konštruktívnych vzťahov a plodnej spolupráce medzi národmi. Zároveň posilňujú celkovú štruktúru mieru a jej schopnosť odolávať výkyvom a dočasným komplikáciám vo vývoji medzinárodnej situácie.

V ovzduší uvoľňovania napätia sa v posledných rokoch získali v Európe pozitívne skúsenosti aj v oblasti hospodárskej spolupráce. U niektorých našich partnerov sa však ešte vždy stretávame s celým radom rôznych obmedzení, sťažujúcich alebo aj znemožňujúcich náš vývoz. Odopretie doložky najvyšších výhod, rozličné kvantitatívne obmedzenia, administratívne prekážky v licenčnom pokračovaní a pod. nemôžeme hodnotiť inak, ako diskriminačné brzdy, ktoré sú v rozpore s duchom a literou helsinského Záverečného aktu. Celkove sa však dá povedať, že so štátmi s rôznym spoločenským zriadením spolupracujeme v rade oblastí na zásadách vzájomnej výhodnosti. Dôkazom toho je okrem iného aj to, že si u nás otvorilo svoje stále zastúpenie už 32 významných kapitalistických firiem. Ide o také firmy, ako napríklad Fiat, japonské Hitachi, Mitsubischi a trinásť ďalších, západonemecké Transmare a Menex, britská Uni-export, španielska Pascual Hermanos, švédska spoločnosť Saab-Scania a mnohé iné. Máme trvalý záujem na rozvoji vzájomne plodnej hospodárskej spolupráce, najmä takej jej modernej formy ako je priemyselná kooperácia.

Pozitívne zmeny v politickom vývoji v Európe vytvorili podmienky aj pre prehĺbenie spolupráce medzi RVHP a EHS. Uzavretie dohody medzi týmito dvoma najväčšími ekonomickými zoskupeniami vo svete by umožnilo na novej základni rozvíjať hospodársku spoluprácu medzi jednotlivými štátmi oboch spoločenstiev, a teda aj medzi ČSSR a jednotlivými členskými krajinami EHS. Iniciatíva RVHP z roku 1973 sa ďalej rozvíja. V septembri t. r. došlo k stretnutiu predsedu Výkonného výboru RVHP s predsedom Rady EHS v Bruseli. Tieto rokovania budú pokračovať na jar budúceho roku.

Chceli by sme veriť, že prispejú k vytvoreniu priaznivých podmienok pre rovnoprávnu a vzájomne výhodnú spoluprácu oboch hospodárskych zoskupení a ich členských krajín.

Robíme všetko aj pre to, aby sa konkretizoval návrh ZSSR na celoeurópsku spoluprácu pri ochrane životného prostredia, v doprave a energetike. Domnievame sa, že celoeurópske konferencie o týchto problémových sférach by významne prispeli k plneniu Záverečného aktu Helsínk v hospodárskej oblasti.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci. Najnaliehavejšou úlohou súčasnosti je nesporne zastavenie rastúcej krivky nákladného zbrojenia a prijatie konkrétnych odzbrojovacích opatrení. Od úspešného vyriešenia tohto životne dôležitého problému závisí zabezpečenie trvalého a všeobecného mieru, ako aj možnosť uvoľniť obrovské finančné prostriedky, ktoré by bolo možné vynaložiť na iné, užitočnejšie a ušľachtilejšie ciele.

Za obdobie od konca druhej svetovej vojny dodnes vydali všetky štáty sveta na zbrojenie zhruba 6 biliónov dolárov. Podľa údajov generálneho tajomníka OSN, zbrojenie stojí ľudstvo už niekoľko rokov viac ako 300 - 350 miliárd dolárov ročne. Tieto prostriedky by sa mohli využiť na zmiernenie biedy a potlačenie hladu vo svete, na zvyšovanie hmotného blahobytu a sociálneho pokroku mnohých národov. Veď na zabezpečenie potravín v rozvojových krajinách, kde hladuje 500 miliónov ľudí, by stačilo podľa odhadu odborníkov 8 miliárd dolárov ročne. Náklady na likvidáciu negramotnosti 800 miliónov obyvateľov našej planéty by činili 1,5 miliardy dolárov. Púha desatina prostriedkov, ktorú iba len NATO utráca v súčasnej dobe na zbrojenie, by stačila zabezpečiť všetko potrebné pre 250 miliónov trpiacich detí po dobu 40 rokov. Prevod každých 10 miliárd dolárov z vojenskej výroby do zdravotníctva či inej sociálnej oblasti, by vytvoril 120 tisíc nových pracovných príležitostí. Príkladov, ako nesmierne škodí horúčkovité zbrojenie celému ľudstvu, možno samozrejme uviesť nekonečné množstvo.

Vojenské rozpočty kapitalistických štátov sa však naopak z roka na rok zvyšujú. Na jarnom zasadaní Rady NATO v Londýne sa členské štáty tohto zoskupenia uzniesli zvýšiť náklady na zbrojenie najmenej o 3 % a urýchliť tempo prezbrojovania ich armád.

V tejto súvislosti je na mieste dôrazne pripomenúť, že nejde len o hospodárske a sociálne aspekty tohto nebezpečného kurzu, ale o samotnú existenciu ľudstva, ak sa nedosiahne zásadný obrat v doterajšom vývoji. Ustavičné zdokonaľovanie jadrových zbraní a vynálezy ďalších strašlivých prostriedkov hromadného ničenia by sa napokon mohli stať posledným výplodom ľudského intelektu a činnosti človeka na tejto planéte.

Uvítali sme preto dosiahnutie určitého pokroku a zblíženia stanovísk v rokovaniach o obmedzení strategických zbraní, ku ktorému došlo v priebehu poslednej návštevy ministra zahraničných vecí Sovietskeho zväzu s. Gromyka vo Washingtone. Ich úspešné zavŕšenie by malo mimoriadny význam pre ďalšie osudy ľudstva, tým skôr, že sovietsko-americké vzťahy v zabezpečovaní svetového mieru zohrávajú kľúčovú úlohu.

Československo spolu s ďalšími bratskými socialistickými krajinami sa zasadzuje za úplnú likvidáciu všetkých jadrových zbrojníc. So všetkým dôrazom preto odmietame plánovanú výrobu tzv. neutrónovej bomby, tohto novodobého vynálezu skazy, proti ktorej sa oprávnene zdvihol rozhorčený protest celosvetovej širokej verejnosti. Demokratické sily na celom svete vyvinuli obrovské úsilie. Milióny ľudí podpísali petície a protesty. 28 komunistických a robotníckych strán poukázalo vo svojej výzve na barbarský charakter neutrónovej bomby. Svetová rada mieru vyhlásila v auguste Medzinárodný týždeň akcií proti výrobe tejto cynickej zbrane, ničiacu len ľudí, s ktorou USA experimentujú vo svojich vojenských laboratóriách v dobe, keď inde nastolujú otázku dodržiavania, či nedodržiavania ľudských práv. Keby nešlo o skutočnosť, malo by ľudstvo právo sa domnievať, že ide prinajmenšom o nepodarenú scénu z absurdného divadla. Avšak bohužiaľ, ide o skutočnosť.

Tento nebezpečný vývoj je rozhodne nevyhnutné zastaviť a znemožniť výrobu čoraz ničivejších zbraní. A práve preto treba presadiť prijatie návrhu Sovietskeho zväzu na celkový zákaz vývoja a výroby nových druhov zbraní hromadného ničenia a ich systémov, uzavrieť príslušnú medzinárodnú dohodu, ktorej neodkladnosť rastie doslova každým dňom.

V Deklarácii za nové ciele v uvoľňovaní medzinárodného napätia, za upevnenie bezpečnosti a rozvoj spolupráce v Európe, ktorá bola prijatá v novembri m. r. na bukureštskom zasadaní Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy, jeho účastníci slávnostne vyhlásili: "Naše krajiny sú presvedčenými odporcami horúčkovitého zbrojenia a vyhlasujú svoje želanie a ochotu aktívne a konštruktívne spolupracovať so všetkými štátmi pri riešení tejto dôležitej úlohy, pred ktorou stojí ľudstvo". Československá socialistická republika v tomto duchu postupuje na všetkých medzinárodných fórach a bude tak robiť i naďalej. V povojnovom období sme podporili alebo sa podieľali na 70 návrhoch, ktoré socialistické krajiny predložili v záujme odzbrojenia. Aj ďalšie významné návrhy prednesené sovietskou delegáciou na XXXII. zasadaní VZ OSN majú našu bezvýhradnú podporu a plne sa stotožňujeme s tým, aby sa čo najskôr a najúčinnejšie realizovali. Nádejná je dohoda ZSSR a USA s Veľkou Britániou, nerobiť po istý čas podzemné skúšky jadrových zbraní. Ostatné jadrové mocnosti by sa mali k tomuto rozhodnutiu pripojiť a vytvoriť tak predpoklady pre zákaz všetkých skúšok jadrových zbraní.

Domnievame sa, že za danej situácie by pre dosiahnutie žiadúceho pokroku vhodné podmienky vytvorila Svetová konferencia o odzbrojení, ktorá by sa za účasti všetkých štátov stala univerzálnym fórom s potrebnou autoritou. V záujme dobrej prípravy tejto konferencie podporujeme zvolanie osobitného zasadania Valného zhromaždenia OSN v budúcom roku k otázkam odzbrojenia.

V zahraničnopolitickej činnosti presadzujeme odzbrojovacie a vojenské opatrenia, ktoré sú síce čiastkového charakteru, ale tak či onak obmedzujú preteky v zbrojení a pripravujú podmienky pre širšie zákroky. Z posledných opatrení tohto druhu by som chcel spomenúť Dohodu o zákaze vojenského alebo akéhokoľvek iného nepriateľského použitia prostriedkov, meniacich životné prostredie, ktorú v máji t. r. podpísalo v Ženeve 35 štátov, medzi nimi aj ČSSR. Teraz pred ženevským Výborom pre odzbrojenie stojí ďalšia významná úloha - dokončiť rokovanie o prijatí medzinárodnej dohody o zákaze a likvidácii zásob chemických zbraní.

Sústredenú pozornosť v zahraničnopolitickej činnosti - na fóre OSN a inde - venujeme podpore návrhu ZSSR, aby sa uzavrela celosvetová zmluva o nepoužití sily v medzinárodných vzťahoch, ktorá by mohla znamenať významný krok vpred pri konsolidácii uvoľňovania medzinárodného napätia a upevňovania svetového mieru.

Československa sa bezprostredne týkajú rokovania o znížení ozbrojených síl a výzbroja v strednej Európe, ktoré prebiehajú vo Viedni. Z našej strany sme pripravení spolu s našimi socialistickými spojencami vynaložiť ďalšie úsilie na vypracovanie dohody, prijateľnej pre všetkých. Myslím si, že je možné k takejto dohode dospieť, ak sa budú všetci účastníci riadiť prijatou zásadou - nepoškodiť bezpečnosť žiadnej strany.

Pokiaľ ide o Európu, plne sa stotožňujeme s najnovšími návrhmi generálneho tajomníka ÚV KSSZ a predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR s. L. I. Brežneva, prednesenými pri príležitosti návštevy indického predsedu vlády v ZSSR. Ide o návrhy, ako vieme z tlače, ktoré by mohli významne upevniť dôveru medzi európskymi štátmi a prispieť k vojenskému uvoľneniu. Preto podporujeme myšlienku, aby celá táto problematika bola prerokovaná už v najbližšom čase zároveň s pokračovaním viedenských rokovaní, na špeciálnych konzultáciách všetkých štátov, ktoré sa zúčastnili na konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe.

Československá socialistická republika vyvíja aktívnu, širokú a mnohostrannú činnosť aj v Organizácii Spojených národov a v mnohých ďalších medzinárodných organizáciách. Vo svojej činnosti v OSN snažíme sa o to, aby sa v politickej praxi štátov stále posilňoval význam a účinnosť tejto organizácie v boji za svetový mier a bezpečnosť na základe prísneho dodržiavania Charty OSN.