Pokiaľ ide o ázijské krajiny, máme ozajstný záujem na tom, aby rozmach vzájomne výhodnej spolupráce s Indiou, ku ktorému došlo vo všetkých oblastiach v posledných rokoch, si udržal i naďalej vzostupný charakter. S uspokojením sme zaznamenali vyhlásenie vedúcich indických predstaviteľov, že nová vláda hodlá pokračovať v doterajších priateľských stykoch. Potvrdením tohoto obojstranného záujmu je rad pripravovaných významných návštev.

Veľmi pozitívne výsledky prináša široká spolupráca s Iránom. Svedčí o tom nielen rozvoj politických kontaktov, ale najmä neustále sa prehlbujúca vzájomná, mimoriadne výhodná spolupráca v oblasti hospodárskej na základe celého radu dôležitých dohôd. Významným podnetom k ďalšiemu vzájomne prospešnému rozvoju vzťahov bola tohoročná úspešná návšteva šáhinšáha a šáhbánu Iránu v Československu a lanské rozhovory predsedu vlády ČSSR v Iráne.

V duchu priateľstva a úzkej spolupráce sa rozvíjajú naše vzťahy s Afgánskou republikou, kde sa významne podieľame na realizácii úloh sedemročného plánu rozvoja tejto krajiny.

V duchu priateľstva a vzájomne výhodnej spolupráce rozvíjame vzťahy so Socialistickou republikou Barmského zväzu, Nepálom a Filipínskou republikou.

Máme záujem o ďalší rozvoj vzájomne výhodných vzťahov so Srí Lankou, Pakistanom, Bangladéšskou ľudovou republikou a ďalšími ázijskými krajinami.

Ustavičnú pozornosť venujeme situácii na Blízkom východe, pretože neprestáva vyvolávať naše vážne znepokojenie. Odsudzujeme imperialistické intrigy a agresívnu politiku Izraela, ktoré sú vážnymi prekážkami pre mierové urovnanie v tejto oblasti.

Za jedinú cestu k zabezpečeniu zásadného a komplexného riešenia krízy na Blízkom východe považujeme ženevskú konferenciu, ktorej rokovanie by sa v záujme mieru malo obnoviť čo najrýchlejšie. Privítali sme v tomto smere spoločné sovietsko-americké vyhlásenie k situácii na Blízkom východe z 1. októbra t. r. Pre spravodlivý a trvalý mier na Blízkom východe je nutné, aby boli vyriešené kľúčové otázky, tzn. stiahnutie izraelských vojsk z území okupovaných v roku 1967, palestínska otázka vrátane zabezpečenia zákonných práv palestínskeho ľudu na sebaurčenie a na vlastný štát, ukončenie vojnového stavu a nadviazanie normálnych mierových vzťahov na základe uznania zásad zvrchovanosti, územnej celistvosti a politickej nezávislosti všetkých štátov tejto oblasti. Podľa nášho názoru iná rozumná alternatíva nejestvuje.

Naše styky s pokrokovými arabskými štátmi sa rozvíjajú na širokej základni. Neustále sa prehlbujúce politické, hospodárske a iné kontakty a vzájomná spolupráca, ktorá je výrazom obojstranného záujmu, dáva týmto vzťahom novú kvalitu.

Veľký význam prikladáme sústavnému rozvoju všestranných priateľských stykov s Alžírskou demokratickou ľudovou republikou, ktorá zohráva významnú úlohu v hnutí nezúčastnených a stojí v prvej línii boja arabských národov proti imperializmu a v ich úsilí o plnú politickú a hospodársku nezávislosť.

Rovnakú váhu kladieme na rozvoj priateľských stykov s Irackou republikou. Dôležitým impulzom pre ich ďalšie všestranné prehĺbenie bola nedávna návšteva generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky s. Husáka v Iraku. Z našej strany sa vynasnažíme, aby jej závery boli dôsledne realizované v prospech ľudu obidvoch krajín.

Pevný základ majú aj naše vzťahy so Sýrskou arabskou republikou. Naďalej sa úspešne rozvíjajú naše politické a hospodárske styky s touto spriatelenou krajinou a sú všetky predpoklady pre ich rozšírenie vo všetkých oblastiach.

V poslednom čase sa prehĺbila naša spolupráca s Líbyou. K tomu prispela nedávna návšteva člena generálneho sekretariátu Všeobecného líbyjského ľudového kongresu Džallúda v ČSSR, ktorej výsledky ešte väčšmi rozšírili základňu našej spolupráce najmä v oblasti ekonomickej.

Potvrdením našich tradične priateľských stykov s pokrokovými arabskými krajinami sú aj naše vzťahy s Jemenskou ľudovou demokratickou republikou. V tomto smere bola dôležitým prínosom tohoročná návšteva vysokej jemenskej straníckej a štátnej delegácie v našej vlasti.

S uspokojením sme uvítali pozitívny vývoj vo vzťahoch s Tuniskou republikou. Prejavom tohto trendu bola tohoročná návšteva tuniského ministra zahraničných vecí v Československu.

Vyjadrujeme záujem o rozvoj a prehĺbenie našich vzťahov aj s ďalšími arabskými štátmi.

Ustavičnú pozornosť venujeme národooslobodzovaciemu zápasu, ktorý prebieha v Afrike. Podporujeme pokrokové a protiimperialistické sily, ktoré tento zápas vedú. Najväčší rozmach na tomto kontinente zaznamenali naše styky s krajinami socialistickej orientácie.

V tejto súvislosti sme preto s takou radosťou uvítali víťazstvo hrdinského angolského ľudu v boji proti jednej z posledných bášt kolonializmu v Afrike. S Angolskou ľudovou republikou sme pripravení rozvíjať styky na všetkých úsekoch spoločného záujmu. Podľa dohody sme už pre potreby rozvoja ekonomiky tejto krajiny vyslali a aj vyšleme celý rad československých odborníkov.

Z hľadiska pokrokového vývoja na africkom kontinente majú rozhodne perspektívnu úlohu také krajiny, ako je Etiópia a Somálsko. Takto posudzujeme naše vzťahy k týmto štátom. Máme záujem o ďalší rozvoj stykov s nimi. Preto podľa nášho názoru záujmom Etiópie i Somálska, záujmom posilnenia frontu spoločného boja proti imperializmu a neokolonializmu najlepšie poslúži mierové riešenie ich sporných otázok. Sme presvedčení, že nejestvuje nijaký medzinárodný problém v súčasnosti, ktorý by sa nedal vyriešiť pri dobrej vôli rokovaním.

Chceme sústavne upevňovať vzťahy priateľskej spolupráce s Mozambickou ľudovou republikou, Guinejskou republikou a Konžskou ľudovou republikou.

Úspešne prebieha vzájomne výhodná spolupráca s Nigériou v súlade s obojstranným záujmom. Dokladom toho je tohoročná návšteva ministra zahraničných vecí Nigérie v ČSSR i niektoré pripravované akcie v tejto relácii, najmä v oblasti hospodárskej, školskej a vedeckotechnickej spolupráce. Prehĺbili sme naše styky aj s niektorými ďalšími krajinami protiimperialistickej orientácie.

V minulom a v tomto roku sme nadviazali diplomatické styky s Madagaskarom, Mauríciom, Gabunom, Sechelami a Komorami. V júni t. r. sme uznali nový nezávislý štát Džibutskú republiku.

Socialistické Československo vždy podporovalo a podporuje boj porobených národov proti imperializmu, rasizmu, kolonializmu, neokolonializmu a všetkým jeho formám, nech sa skrývajú pod akoukoľvek maskou. Sme hlboko presvedčení, že kolonializmus prežíva svoje predsmrtné chvíle. Musí mu však byť zasadený posledný úder. Preto rozhodne podporujeme spravodlivý boj ľudu Zimbabwe. Namíbie a Juhoafrickej republiky. Považujeme za nevyhnutné, aby v týchto krajinách prešla moc do rúk africkej väčšiny a aby sa definitívne skoncovalo s politikou apartheidu uplatňovanou v Juhoafrickej republike.

Národnooslobodzovací boj krajín Latinskej Ameriky sa rozvíja s rastúcou intenzitou napriek všemožnému úsiliu imperialistických síl zastaviť tento revolučný proces. Krajiny Latinskej Ameriky chcú dosiahnuť nielen politickú, ale aj ekonomickú nezávislosť a rovnocenné partnerstvo v medzinárodnej mierovej deľbe práce.

Štáty Latinskej Ameriky prejavujú rastúci záujem o rozvoj stykov s krajinami socialistického spoločenstva. Vo Venezuele, v tejto krajine tak nesmierne bohatej na prírodné zdroje, najmä naftu a železnú rudu, sme sa nedávno presvedčili na základe vlastných skúseností o možnostiach osožného rozvoja vzájomne výhodnej spolupráce vo všetkých oblastiach, obchodnou počnúc a vedeckotechnickou a kultúrnou končiac. Podobné možnosti sa ukázali aj v Kostarike a Paname, ako sa o tom hovorí v prijatých dokumentoch. Na rokovaniach v Paname sme plne podporili stanovisko jej vlády k dohode o novej úprave režimu panamského prieplavu.

S uspokojením konštatujeme, že sa dobre rozvíjajú tiež naše vzťahy s Republikou Peru. Úspešne sa prehlbujú naše tradične dobré styky s Mexikom. Pozitívne sa rozvíja naša spolupráca s Kolumbiou a Ecuádorom. Máme záujem na rozvoji predovšetkým hospodárskych stykov s Argentínou a Brazíliou.

V posledných rokoch sme nadviazali diplomatické styky s Guayanou, Surinamom, Hondurasom, Barbadosom a vedieme rokovania s niektorými ďalšími krajinami karibskej oblasti.

Naďalej budeme aktívne a všestranne podporovať spravodlivý boj čílského ľudu proti fašistickej diktatúre a za oslobodenie všetkých väznených čílských vlastencov.

Pokiaľ ide o naše vzťahy ku kapitalistickým krajinám, neúnavne sme sa snažili - ako nám to uložil XV. zjazd našej strany - ďalej rozvíjať vzájomne výhodnú spoluprácu na zásadách mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločenským zriadením. Presadzovali sme, aby sa zásady Záverečného aktu z Helsínk stali normou medzinárodných vzťahov v Európe a aby podnecovali rozvoj spolupráce vo všetkých oblastiach pri plnom rešpektovaní zvyklostí a tradícií každej krajiny a pri prísnom dodržiavaní zásady nezasahovania do vnútorných záležitostí.

Sústavnú pozornosť venovala preto československá zahraničná politika uvádzaniu do života výsledkov helsinskej Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Považujeme ich, spolu s normalizáciou dvojstranných vzťahov socialistických krajín s kapitalistickými štátmi, so systémom zmlúv medzi socialistickými krajinami a NSR, podpísaním Štvorstrannej dohody o Západnom Berlíne a s rokovaním o znížení ozbrojených síl a výzbroja v strednej Európe, za nosníky zložitej stavby súčasných medzinárodných vzťahov, tak ako sa ju podarilo mierovým úsilím ZSSR a ďalších socialistických krajín vybudovať na základe reálneho pomeru síl medzi kapitalizmom a socializmom vo svete a v Európe.

Hodnotiac z tohto zorného uhla vyše dvojročné obdobie po podpísaní Záverečného aktu môžeme konštatovať, že sa zaktivizovali politické, hospodárske a iné vzťahy a styky medzi účastníckymi štátmi. Dosiahol sa úmerný pokrok pri realizácii Záverečného aktu, ktorý treba všemožne upevňovať a rozširovať. Za základný politický fakt možno považovať skutočnosť, že navzdory propagandistickej reakčnej vlne, charakterizovanej antikomunistickou hystériou a ideologickou diverziou, oficiálna politika západných krajín sa i naďalej hlási k Záverečnému aktu z Helsínk, čo potvrdila koniec koncov i všeobecná rozprava na belehradskom stretnutí predstaviteľov jeho signatárov.

Československo sa v rámci svojej mierovej zahraničnej politiky sústavne usiluje o dôsledné, úplné a komplexné uvádzanie do života helsinských dohovorov. Neustále máme na pamäti, že je nevyhnutné zachovať a ďalej posilňovať hlavný politický obsah a zmysel Deklarácie o zásadách vzájomných vzťahov, ktorá je politickým základom celého Záverečného aktu a jej realizácia má kľúčový význam pre ďalší rozvoj na európskom kontinente.

Žiaľ, sme svedkami, že predstavitelia niektorých krajín na belehradskej schôdzke, ale nielen na nej, robia pokusy zužovať interpretáciu Záverečného aktu po svojom a o tento základ opierať zasahovanie do našich vnútorných záležitostí. Pritom, ako jasne vyplýva z litery i ducha Záverečného aktu, princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí treba chápať komplexne. Kategoricky preto odmietame snahy interpretovať ho zúžene, obmedzene či dokonca skreslene.

Predsedníctvo našej strany a vláda republiky prijali osobitné uznesenie, pozostávajúce z 87 bodov, ktoré sformulovalo zásadné opatrenia pri plnení Záverečného aktu v oblasti bezpečnosti v Európe, v oblasti hospodárskej spolupráce, cestovného ruchu, ochrany životného prostredia, humanitárnych otázok, informácií a rozvoja kultúrnych, školských, vedeckotechnických a zdravotníckych stykov. Plnenie týchto opatrení predsedníctvo našej strany a vláda pravidelne kontrolujú.

Predovšetkým sa aktívny prístup Československa prejavil v dôslednom rozvíjaní dvojstranných vzťahov so západnými účastníkmi Helsínk, z povyšovaní ich úrovne a v úsilí podložiť ich zmluvnými dokumentmi.

Po Helsinkách sa zvýšil počet stretnutí vedúcich československých politických a štátnych predstaviteľov s predstaviteľmi západných účastníkov konferencie. Československo sa aktívne zapojilo do systému politických konzultácií v duchu helsinských dohovorov. Od podpisu Záverečného aktu došlo vo vzťahu ku kapitalistickým krajinám k viac ako dvadsiatim stretnutiam na vysokej politickej úrovni. Uzavreli sme vyše 40 dôležitých dvojstranných dohôd s kapitalistickými štátmi v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti. Nadviazali sme diplomatické styky so Španielskom a obnovili sme ich s Irskom.

Základným politickým výsledkom tohto systematického úsilia je pozitívny rozvoj našich medzištátnych vzťahov prakticky so všetkými západnými účastníkmi celoeurópskej konferencie, v čom vidíme náš hlavný politický príspevok k realizácii Záverečného aktu. Snažíme sa aj naďalej uplatňovať tento významný dokument ako jeden celok, účinne napomáhať uvoľňovaniu medzinárodného napätia v duchu dosiahnutých dohôd a rozvíjať už dosiahnuté výsledky. V tomto duchu postupuje aj naša delegácia na belehradskej schôdzke.

Pri rozvíjaní našich dvojstranných vzťahov s kapitalistickými štátmi venujeme prirodzene najväčšiu pozornosť našim najbližším západným susedom - Nemeckej spolkovej republike a Rakúsku.

V duchu Zmluvy o vzájomných vzťahoch chceme s NSR rozvíjať normálne styky a spoluprácu pri vzájomnom rešpektovaní rozdielností spoločenského poriadku a nezasahovania do vnútorných záležitostí. Snažíme sa prehlbovať styky v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti a zo svojej strany nekladieme a ani nebudeme klásť prekážky, aby sa takéto styky mohli ďalej rozširovať. Rozvíjajú sa kontakty medzi mládežou, odbormi a ďalšími spoločenskými organizáciami. Úspešne sa rozvíja vzájomný obchod a hľadajú sa cesty, ako lepšie využívať možnosti, ktoré nám vytvára Dohoda o hospodárskej, priemyselnej a technickej spolupráci, k rozvoju vyšších foriem ekonomickej spolupráce.

Budujeme tak podmienky pre skutočne dobré susedské vzťahy medzi oboma našimi krajinami, založené na rovnosti a vzájomnej výhodnosti. Na to je potrebné vytvárať priaznivú atmosféru, v ktorej nemôžu mať miesto pokusy reakčných síl NSR, zasievať nedôveru a nepriateľstvo medzi naše národy. Veríme, že sa naše vzájomné styky vo všetkých oblastiach budú úspešne rozvíjať a ich úroveň zvyšovať.

Pokiaľ ide o Západný Berlín, sme za rozvoj všestranných stykov na základe prísneho rešpektovania Štvorstrannej dohody z 3. septembra 1971. Zásadne však odmietame všetky pokusy narušovať osobitný štatút Západného Berlína. Odstúpenie od týchto pokusov považujeme za nevyhnutný predpoklad, aby sa Západný Berlín postupne menil na konštruktívny prvok európskej spolupráce a aby jeho obyvateľstvo mohlo využívať všetky výhody prehlbujúceho sa procesu medzinárodného uvoľňovania.

Politiku dobrých susedských vzťahov, ktorá vyviera z československej mierovej zahraničnej politiky, plne zodpovedajúcej duchu Helsínk, uplatňujeme aj vo vzťahu k nášmu južnému susedovi Rakúskej republike. Rozvoj vzájomných vzťahov vo všetkých oblastiach po podpise zmluvy o vyriešení otvorených finančných a majetkoprávnych otázok potvrdil, že táto cesta je na prospech nielen našim obidvom štátom, ale kladne vplýva aj na upevňovanie mieru v Európe. Hovorili sme o tom aj s rakúskym spolkovým kancelárom Kreiskym pri jeho lanskej návšteve v ČSSR - vôbec prvej oficiálnej návšteve rakúskeho spolkového kancelára v našej krajine od roku 1918. Konštatujem, že sa vytvárajú predpoklady pre to, aby sa naše vzájomné styky, žiaľ, v prvej polovici t. r. narušené niektorými neuváženými akciami v Rakúsku, opäť pozitívne rozvíjali. Ďalšie plodné impulzy pre vzájomne prospešný rozvoj vzťahov medzi oboma našimi krajinami možno očakávať od pripravovanej návštevy predsedu čs. vlády s. Štrougala v Rakúsku.