Předsedající místopředseda
FS M. Žákovič: Ďakujem ministrovi
Obzinovi za výklad k predloženému vládnemu
návrhu. Návrh bol prikázaný na prerokovanie
výborom ústavnoprávnym, zahraničným
a branným a bezpečnostným oboch snemovní.
Výbory Snemovne národov poverili na prednesením
spoločnej spravodajskej správy poslankyňu
Emu Šarišskú a výbory Snemovne ľudu
poslanca Heriberta Panstera.
Prosím najskôr poslankyňu Emu Šarišskú,
aby predniesla spravodajskú správu.
Zpravodajka poslankyně SN E. Šarišská:
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Neustály
a rýchly vývoj politický, ekonomický
i spoločenský sa priamo premieta do medzinárodných
vzťahov, a tým aj do cestovného ruchu a potrieb
zabezpečenia štátnych hraníc pred všetkými
nepriaznivými javmi. Znamená tiež zmenu potrieb
a nárokov na činnosť pohraničných
orgánov.
Socialistické štáty prijali už v minulých
rokoch opatrenia na zabezpečenie a ochranu štátnych
hraníc spoločné pre susediace štáty,
avšak schválené dohody práve vplyvom
rôznych javov a zmien zastarávajú, nezodpovedajú
vždy súčasným potrebám a musia
byť preto novelizované.
Na aprílovej spoločnej schôdzi Snemovne ľudu
a Snemovne národov bola prerokovaná a schválená
Zmluva s Maďarskou ľudovou republikou o spoločnej
kontrole na štátnych hraniciach; dnes prerokúvame
Vládny návrh Zmluvy s Nemeckou demokratickou republikou
o spolupráci na spoločnej štátnej hranici
a o vzájomnej pomoci v hraničných otázkach.
Hranica s Nemeckou demokratickou republikou je hranicou mieru,
je to hranica dvoch bratských socialistických štátov,
ktoré majú spoločné ciele - boj za
sociálny pokrok, za trvalý mier. Dobre vieme, že
Nemecká demokratická republika - prvý robotnícko-roľnícky
štát v nemeckých dejinách - stojí
pevne na pozíciách výstavby socializmu, boja
za mier a priateľstvo medzi národmi, že je pevnou
súčasťou socialistického tábora.
Chcela by som zdôrazniť, že je to z hľadiska
záujmov nášho ľudu, z hľadiska bezpečnosti
našej krajiny nesmierne cenná a povzbudzujúca
skutočnosť.
Zmluvy so socialistickými štátmi sa osvedčujú,
zabezpečujú ďalšie zvyšovanie ochrany
štátnych hraníc, urýchľujú
premávku na hraničných prechodoch, zvyšujú
účinnosť kontrolnej činnosti a pomáhajú
vytvárať pevné súdružské
vzťahy medzi pohraničnými orgánmi našich
krajín.
Predložený návrh zmluvy má nahradiť
doposiaľ platnú, ale už nevyhovujúcu dohodu
predovšetkým v otázkach hraničných
zmocnencov a vo svojich dôsledkoch hájiť neporušiteľnosť
spoločných štátnych hraníc. Pri
veľmi starostlivom posúdení všetkých
ustanovení návrhu zmluvy je zrejmé, že
zodpovedá záujmom oboch susediacich socialistických
štátov a je v súlade s ich právnym poriadkom.
Vecná stránka návrhu zahrňuje najdôležitejšie
aspekty, ktoré dôvodová správa delí
výstižne do štyroch skupín. Vo všetkých
skupinách majú významnú úlohu
hraniční zmocnenci, ktorých výkon
funkcie je podrobne rozpracovaný podľa zaradenia do
funkčných stupňov. Už samotná
skutočnosť, že podľa časti I čl.
2 odst. 1 menuje hlavného hraničného zmocnenca
vláda, ukazuje na vážnosť postavenia,
venovanú hraničným zmocnencom, ich právomoc
a zodpovednosť. Zo vzťahov a potrieb socialistických
štátov vyplýva, že štátne
záujmy, hájené hraničnými splnomocencami,
sú totožné pre obidve zmluvné strany.
Preto sa aj v časti I čl. 4 odst. 1 ukladá
splnomocencom povinnosť vzájomne sa informovať
o situácii a udalostiach, ktoré môžu
ohroziť bezpečnosť a poriadok na hraniciach.
I keď hraniční splnomocenci prešetrujú
závažné prípady a udalosti na hraniciach,
nejde o úkony, ktoré nahradzujú právomoc
a činnosť vyšetrujúcich orgánov.
Prvé šetrenie bude teda pre príslušné
orgány vodidlom a pomocou.
Súdružskú spoluprácu i vzájomnú
dôveru hraničných splnomocencov zahrnuje časť
III, ktorá umožňuje prekročenie hraníc
pri plnení služobných úkonov v uniforme
a so služobnou zbraňou. Prechod hranice sa umožňuje
v určených prípadoch i iným osobám
až do hĺbky 5 km.
Časť III čl. 29 a 30 umožňuje bez
prieťahov poskytovať si vzájomne pomoc pri živelných
pohromách i haváriách. Najmä pri súčasnej
a stále sa rozvíjajúcej hospodárskej
spolupráci a hustote dopravy nie je toto ustanovenie zanedbateľné
a okrem iného charakterizuje i vysoko humánnu stránku
socialistickej spolupráce.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, predložený návrh je pre náš
štát i nášho suseda - Nemeckú demokratickú
republiku - potrebný a účelný. Zahrňuje
naše spoločné záujmy a určuje
konkrétne úlohy i povinnosti.
Pri prerokovaní vládneho návrhu vo výboroch
snemovní dal predstaviteľ Federálneho ministerstva
vnútra výstižné politické i odborné
zdôvodnenie všetkých ustanovení. Poslanci
pri tomto prerokúvaní plne podporili návrh
a súhlasia, aby bol prijatý v predloženom znení.
Vzhľadom na uvedené navrhujem za výbory ústavnoprávne,
zahraničné i branné a bezpečnostné
Snemovne národov, aby dnešná spoločná
schôdza oboch snemovní Federálneho zhromaždenia
schválila vládny návrh Zmluvy medzi Československou
socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou
o spolupráci na spoločných štátnych
hraniciach a o vzájomnej pomoci v hraničných
otázkach bez zmien.
Předsedající místopředseda
FS M. Žákovič: Ďakujem. Slovo má
spravodajca Snemovne ľudu poslanec Panster.
Zpravodaj poslanec SL H. Panster: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
poslankyně, vážení soudruzi poslanci,
dovolte, abych jako společný zpravodaj výborů
Sněmovny lidu při dnešním projednávání
vládního návrhu Smlouvy mezi Československou
socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou
o spolupráci na společných státních
hranicích a o vzájemné pomoci v hraničních
otázkách osvětlil především
některé aspekty vzájemných vztahů
mezi oběma bratrskými socialistickými zeměmi.
Celkový rozsah politických, hospodářských
a kulturních styků Československé
socialistické republiky s Německou demokratickou
republikou svědčí o naší přátelské
a soudružské spolupráci.
Základem rozvoje těchto vztahů jsou soudružské
vztahy mezi oběma bratrskými stranami a zeměmi,
naprostá jednota a shoda názorů na všechny
zásadní otázky na výstavbu socialismu,
mezinárodní situaci a na rozvíjení
naší vzájemné spolupráce.
V této souvislosti mi dovolte, vážené
soudružky a soudruzi, uvést některé
příklady z oblasti politických styků
z poslední doby. V lednu 1977 se uskutečnila oficiální
návštěva ministra zahraničních
věcí ČSSR s. Chňoupka v Německé
demokratické republice a v dubnu pak došlo v Praze
k přátelskému pracovnímu setkání
předsedů vlád obou zemí, s. Štrougala
a s. Stoffa. Nejvýznamnější událostí
ovšem v letošním roce v politické oblasti
bude nesporně návštěva stranické
a vládní delegace ČSSR na nejvyšší
úrovni v Německé demokratické republice,
která se má uskutečnit ve druhé polovině
letošního roku. Při této příležitosti
bude podepsána nová Smlouva o přátelství,
spolupráci a vzájemné pomoci mezi Československou
socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou,
která tak nahradí existující obdobnou
smlouvu z roku 1967.
Vysoká úroveň stranických a mezistátních
styků pozitivně ovlivňuje další
rozvoj našich vzájemných hospodářských
vztahů. Výměna zboží mezi Československou
socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou
je dynamická. V roce 1976 dosáhla objemu 1,5 mld
rublů, tj. o 10 % více než předchozího
roku a pro rok 1977 se předpokládá další
zvýšení na více než 1,6 mld rublů.
Upevňování přátelství
a bližšímu vzájemnému poznávání
napomáhají též družební
styky mezi závody, pracovními kolektivy, společenskými
organizacemi, okresy a městy, ale i široké
kulturní styky mezi oběma zeměmi. Při
dalším rozvíjení všestranné
a vzájemně výhodné spolupráce
mezi Československou socialistickou republikou a Německou
demokratickou republikou se dbá na další zvyšování
kvalitativní náplně a účelovosti
s cílem, aby sloužily k posilování obou
států.
Rozvoji těchto styků napomáhají i
smlouvy sjednané mezi oběma zeměmi a jejich
realizace napomáhá plnění hlavních
úkolů čs. zahraniční politiky.
Významným nástrojem spolupráce a rozvíjení
styků bude nepochybně i Smlouva mezi Československou
socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou
o spolupráci na společných státních
hranicích a o vzájemné pomoci v hraničních
otázkách. Patří do souboru dvoustranných
smluvních dokumentů, které ČSSR již
sjednala se svými socialistickými sousedy a které
upravují spolupráci při zajišťování
bezpečnosti a pořádku na státních
hranicích. Předložená smlouva prohlubuje,
doplňuje a upřesňuje pravidla o spolupráci
v dané oblasti vzájemných vztahů a
nahrazuje několik dílčích smluvních
dokumentů, které doposud dotyčnou oblast
upravovaly. Její další politický význam
proto spočívá v tom, že pozvedává
spolupráci na společných státních
hranicích na dokonalejší a vyšší
úroveň.
Doporučuji proto, vážený soudruhu předsedo,
vážené soudružky a soudruzi poslanci,
aby společná schůze Sněmovny lidu
a Sněmovny národů Federálního
shromáždění ČSSR vyslovila souhlas
s předloženým vládním návrhem
Smlouvy mezi Československou socialistickou republikou
a Německou demokratickou republikou o spolupráci
na společných státních hranicích
a o vzájemné pomoci v hraničních otázkách,
která byla podepsána dne 8. září
1976 v Berlině.
Předsedající místopředseda
FS M. Žákovič: Ďakujem. Do rozpravy
k tomuto bodu sa písomne nikto neprihlásil. Pýtam
sa preto, či niekto z poslancov žiada o slovo. (Nikdo
se nehlásil.) Nikto.
Praje si slovo minister Obzina? (Nepřeje.) Ďakujem.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. V zasadacej
sieni je prítomných poslancov Snemovne ľudu
148 poslancov Snemovne národov z Českej socialistickej
republiky 49 a poslancov Snemovne národov zo Slovenskej
socialistickej republiky 64.
Obidve snemovne sú podľa ústavného zákona
o československej federácii uznášenia
schopné.
V parlamentnej tlači č. 10 sa navrhuje uznesenie,
ktorým sa odporúča súhlasiť s
prerokúvanou zmluvou.
Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne národov.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, ako odporučila
spoločná spravodajkyňa výborov Snemovne
národov, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)
Snemovňa národov návrh uznesenia prijala.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia podľa
odporučenia spoločného spravodajcu výborov
Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)
Aj Snemovňa ľudu prijala návrh uznesenia.
Obidve snemovny prijali zhodné uznesenie. Konštatujem
preto, že Federálne zhromaždenie Československej
socialistickej republiky súhlasí so Zmluvou medzi
Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou
republikou o spolupráci na spoločných štátnych
hraniciach a o vzájomnej pomoci v hraničných
otázkach, podpísanou v Berlíne 8. septembra
1976.
Súdružky a súdruhovia, o slovo sa prihlásil
minister zahraničných vecí s. Bohuslav Chňoupek,
aby odpovedal na otázku, ktorú včera položil
poslanec Pilnay..
Otázka znie: "Aký je stav rokovania vo veci
vydania nášho zlata protiprávne zadržovaného
v USA?"
Ministr zahraničních věcí ČSSR
B. Chňoupek: Vážený súdruh
predseda, súdružky a súdruhovia poslanci, otázku,
ktorú tu položil poslanec Pilnay, častejšie
než často počuť pri najrôznejších
príležitostiach a v najrôznejších
súvislostiach. Niet sa čomu čudovať.
Tobôž, ak po normalizácii stykov so susednou
Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom na základe
obojstranne vzájomných dohôd otázka
návratu nášho menovaného zlata zo Spojených
štátov americkým zostala prakticky posledným
rezíduom druhej svetovej vojny, poslednou otvorenou a nedoriešenou
otázkou našej zahraničnej politiky.
Preto, ako sme toho často svedkami na besedách s
našimi občanmi, táto otázka je stále
živá a naša verejnosť ju sleduje veľmi
pozorne. Nekladie si iba otázku, prečo je tomu tak,
ale vytvára si aj svoj kritický názor o tých
silách, ktoré bránia vyrovnať sa s týmto
obzvlášť odsúdeniahodným zločinom
nacistického Nemecka.
Preto i dnes sa žiada zdôrazniť, že otázku
navrátenia československého menového
zlata pokladáme za zásadnú politickú
záležitosť, za meradlo úprimnosti Spojených
štátov amerických vyrovnať sa s pozostatkami
druhej svetovej vojny.
Musím však, žiaľ, súdružky a
súdruhovia poslanci. znovu opakovať, že od 11.
novembra minulého roku, keď som hovoril z tejto tribúny
okrem iného aj o tejto stále aktuálnej otázke,
k zmene odmietavého stanoviska vlády Spojených
štátov amerických nedošlo.
Kým sa pokúsim vysvetliť náš názor
na túto skutočnosť, pripomeňme si pre
osvieženie pamäti i lepšie pochopenie nášho
stanoviska, že nacisti ulúpili náš - ako
sa zvyklo vravieť - zlatý poklad hneď po okupácii
našej vlasti, podobne ako neskôr učinili v iných
európskych krajinách, vo Francúzsku, Holandsku,
Belgicku, Poľsku či inde. Pripomeňme si tiež,
že po vojne na území Nemecka sa našla
iba časť, zhruba polovica tohto obrovského
množstva zlata, nalúpeného vo všetkých
kútoch Európy.
Mimochodom, značná časť nášho
pokladu sa našla v Aachene (Cáchach) ešte vo
vreciach označených pečaťou Československej
národnej banky. Preto na Parížskej konferencii
o reparáciách v rokoch 1945-46 sa 18 zúčastnených
štátov dohodlo, že "všetko menové
zlato, nájdené v Nemecku spojeneckými armádami,
sa zhromaždí a rozdelí ako reštitúcia
štátom zúčastneným na tejto podstate
v pomere k množstvu zlata, ktoré stratili v dôsledku
nemeckej krádeže alebo administratívnych prevodov
do Nemecka. Túto reštitúciu podľa Parížskej
reparačnej dohody mali zabezpečiť vlády
Veľkej Británie, Francúzska, Spojených
štátov amerických, ktoré aj na ten účel
vytvorili tzv. Tripartitnú komisiu pre reštitúciu
menového zlata a Parížska konferencia im uložila,
aby "urobili všetky potrebné opatrenia pre navrátenie
ukradnutého zlata príslušným štátom"
- čo teda znamená aj nám, Československu.
Celková strata nášho menového zlata
ukradnutého a zavlečeného počas vojny
do Nemecka, ako ju vyčíslila československá
vláda, predstavovala 45 300 kg. Tripartitná komisia
našej republike priznala o 1300 kg menej - rovných
44 ton. Nakoľko sa však po vojne - ako som už bol
spomenul - našla iba časť zlata ukradnutého
v európskych okupovaných krajinách a v tomto
globále tiež iba časť československého
zlata, Tripartitná komisia priznala našej republike
nárok iba na alikvotnú čiastku vo výške
24,5 tony zlata.