Předsedající místopředseda FS M. Žákovič: Ďakujem ministrovi Obzinovi za výklad k predloženému vládnemu návrhu. Návrh bol prikázaný na prerokovanie výborom ústavnoprávnym, zahraničným a branným a bezpečnostným oboch snemovní.

Výbory Snemovne národov poverili na prednesením spoločnej spravodajskej správy poslankyňu Emu Šarišskú a výbory Snemovne ľudu poslanca Heriberta Panstera.

Prosím najskôr poslankyňu Emu Šarišskú, aby predniesla spravodajskú správu.

Zpravodajka poslankyně SN E. Šarišská: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Neustály a rýchly vývoj politický, ekonomický i spoločenský sa priamo premieta do medzinárodných vzťahov, a tým aj do cestovného ruchu a potrieb zabezpečenia štátnych hraníc pred všetkými nepriaznivými javmi. Znamená tiež zmenu potrieb a nárokov na činnosť pohraničných orgánov.

Socialistické štáty prijali už v minulých rokoch opatrenia na zabezpečenie a ochranu štátnych hraníc spoločné pre susediace štáty, avšak schválené dohody práve vplyvom rôznych javov a zmien zastarávajú, nezodpovedajú vždy súčasným potrebám a musia byť preto novelizované.

Na aprílovej spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov bola prerokovaná a schválená Zmluva s Maďarskou ľudovou republikou o spoločnej kontrole na štátnych hraniciach; dnes prerokúvame Vládny návrh Zmluvy s Nemeckou demokratickou republikou o spolupráci na spoločnej štátnej hranici a o vzájomnej pomoci v hraničných otázkach.

Hranica s Nemeckou demokratickou republikou je hranicou mieru, je to hranica dvoch bratských socialistických štátov, ktoré majú spoločné ciele - boj za sociálny pokrok, za trvalý mier. Dobre vieme, že Nemecká demokratická republika - prvý robotnícko-roľnícky štát v nemeckých dejinách - stojí pevne na pozíciách výstavby socializmu, boja za mier a priateľstvo medzi národmi, že je pevnou súčasťou socialistického tábora. Chcela by som zdôrazniť, že je to z hľadiska záujmov nášho ľudu, z hľadiska bezpečnosti našej krajiny nesmierne cenná a povzbudzujúca skutočnosť.

Zmluvy so socialistickými štátmi sa osvedčujú, zabezpečujú ďalšie zvyšovanie ochrany štátnych hraníc, urýchľujú premávku na hraničných prechodoch, zvyšujú účinnosť kontrolnej činnosti a pomáhajú vytvárať pevné súdružské vzťahy medzi pohraničnými orgánmi našich krajín.

Predložený návrh zmluvy má nahradiť doposiaľ platnú, ale už nevyhovujúcu dohodu predovšetkým v otázkach hraničných zmocnencov a vo svojich dôsledkoch hájiť neporušiteľnosť spoločných štátnych hraníc. Pri veľmi starostlivom posúdení všetkých ustanovení návrhu zmluvy je zrejmé, že zodpovedá záujmom oboch susediacich socialistických štátov a je v súlade s ich právnym poriadkom.

Vecná stránka návrhu zahrňuje najdôležitejšie aspekty, ktoré dôvodová správa delí výstižne do štyroch skupín. Vo všetkých skupinách majú významnú úlohu hraniční zmocnenci, ktorých výkon funkcie je podrobne rozpracovaný podľa zaradenia do funkčných stupňov. Už samotná skutočnosť, že podľa časti I čl. 2 odst. 1 menuje hlavného hraničného zmocnenca vláda, ukazuje na vážnosť postavenia, venovanú hraničným zmocnencom, ich právomoc a zodpovednosť. Zo vzťahov a potrieb socialistických štátov vyplýva, že štátne záujmy, hájené hraničnými splnomocencami, sú totožné pre obidve zmluvné strany. Preto sa aj v časti I čl. 4 odst. 1 ukladá splnomocencom povinnosť vzájomne sa informovať o situácii a udalostiach, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a poriadok na hraniciach.

I keď hraniční splnomocenci prešetrujú závažné prípady a udalosti na hraniciach, nejde o úkony, ktoré nahradzujú právomoc a činnosť vyšetrujúcich orgánov. Prvé šetrenie bude teda pre príslušné orgány vodidlom a pomocou.

Súdružskú spoluprácu i vzájomnú dôveru hraničných splnomocencov zahrnuje časť III, ktorá umožňuje prekročenie hraníc pri plnení služobných úkonov v uniforme a so služobnou zbraňou. Prechod hranice sa umožňuje v určených prípadoch i iným osobám až do hĺbky 5 km.

Časť III čl. 29 a 30 umožňuje bez prieťahov poskytovať si vzájomne pomoc pri živelných pohromách i haváriách. Najmä pri súčasnej a stále sa rozvíjajúcej hospodárskej spolupráci a hustote dopravy nie je toto ustanovenie zanedbateľné a okrem iného charakterizuje i vysoko humánnu stránku socialistickej spolupráce.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, predložený návrh je pre náš štát i nášho suseda - Nemeckú demokratickú republiku - potrebný a účelný. Zahrňuje naše spoločné záujmy a určuje konkrétne úlohy i povinnosti.

Pri prerokovaní vládneho návrhu vo výboroch snemovní dal predstaviteľ Federálneho ministerstva vnútra výstižné politické i odborné zdôvodnenie všetkých ustanovení. Poslanci pri tomto prerokúvaní plne podporili návrh a súhlasia, aby bol prijatý v predloženom znení.

Vzhľadom na uvedené navrhujem za výbory ústavnoprávne, zahraničné i branné a bezpečnostné Snemovne národov, aby dnešná spoločná schôdza oboch snemovní Federálneho zhromaždenia schválila vládny návrh Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach a o vzájomnej pomoci v hraničných otázkach bez zmien.

Předsedající místopředseda FS M. Žákovič: Ďakujem. Slovo má spravodajca Snemovne ľudu poslanec Panster.

Zpravodaj poslanec SL H. Panster: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, dovolte, abych jako společný zpravodaj výborů Sněmovny lidu při dnešním projednávání vládního návrhu Smlouvy mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou o spolupráci na společných státních hranicích a o vzájemné pomoci v hraničních otázkách osvětlil především některé aspekty vzájemných vztahů mezi oběma bratrskými socialistickými zeměmi. Celkový rozsah politických, hospodářských a kulturních styků Československé socialistické republiky s Německou demokratickou republikou svědčí o naší přátelské a soudružské spolupráci.

Základem rozvoje těchto vztahů jsou soudružské vztahy mezi oběma bratrskými stranami a zeměmi, naprostá jednota a shoda názorů na všechny zásadní otázky na výstavbu socialismu, mezinárodní situaci a na rozvíjení naší vzájemné spolupráce.

V této souvislosti mi dovolte, vážené soudružky a soudruzi, uvést některé příklady z oblasti politických styků z poslední doby. V lednu 1977 se uskutečnila oficiální návštěva ministra zahraničních věcí ČSSR s. Chňoupka v Německé demokratické republice a v dubnu pak došlo v Praze k přátelskému pracovnímu setkání předsedů vlád obou zemí, s. Štrougala a s. Stoffa. Nejvýznamnější událostí ovšem v letošním roce v politické oblasti bude nesporně návštěva stranické a vládní delegace ČSSR na nejvyšší úrovni v Německé demokratické republice, která se má uskutečnit ve druhé polovině letošního roku. Při této příležitosti bude podepsána nová Smlouva o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou, která tak nahradí existující obdobnou smlouvu z roku 1967.

Vysoká úroveň stranických a mezistátních styků pozitivně ovlivňuje další rozvoj našich vzájemných hospodářských vztahů. Výměna zboží mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou je dynamická. V roce 1976 dosáhla objemu 1,5 mld rublů, tj. o 10 % více než předchozího roku a pro rok 1977 se předpokládá další zvýšení na více než 1,6 mld rublů.

Upevňování přátelství a bližšímu vzájemnému poznávání napomáhají též družební styky mezi závody, pracovními kolektivy, společenskými organizacemi, okresy a městy, ale i široké kulturní styky mezi oběma zeměmi. Při dalším rozvíjení všestranné a vzájemně výhodné spolupráce mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou se dbá na další zvyšování kvalitativní náplně a účelovosti s cílem, aby sloužily k posilování obou států.

Rozvoji těchto styků napomáhají i smlouvy sjednané mezi oběma zeměmi a jejich realizace napomáhá plnění hlavních úkolů čs. zahraniční politiky.

Významným nástrojem spolupráce a rozvíjení styků bude nepochybně i Smlouva mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou o spolupráci na společných státních hranicích a o vzájemné pomoci v hraničních otázkách. Patří do souboru dvoustranných smluvních dokumentů, které ČSSR již sjednala se svými socialistickými sousedy a které upravují spolupráci při zajišťování bezpečnosti a pořádku na státních hranicích. Předložená smlouva prohlubuje, doplňuje a upřesňuje pravidla o spolupráci v dané oblasti vzájemných vztahů a nahrazuje několik dílčích smluvních dokumentů, které doposud dotyčnou oblast upravovaly. Její další politický význam proto spočívá v tom, že pozvedává spolupráci na společných státních hranicích na dokonalejší a vyšší úroveň.

Doporučuji proto, vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci, aby společná schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění ČSSR vyslovila souhlas s předloženým vládním návrhem Smlouvy mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou o spolupráci na společných státních hranicích a o vzájemné pomoci v hraničních otázkách, která byla podepsána dne 8. září 1976 v Berlině.

Předsedající místopředseda FS M. Žákovič: Ďakujem. Do rozpravy k tomuto bodu sa písomne nikto neprihlásil. Pýtam sa preto, či niekto z poslancov žiada o slovo. (Nikdo se nehlásil.) Nikto.

Praje si slovo minister Obzina? (Nepřeje.) Ďakujem.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. V zasadacej sieni je prítomných poslancov Snemovne ľudu 148 poslancov Snemovne národov z Českej socialistickej republiky 49 a poslancov Snemovne národov zo Slovenskej socialistickej republiky 64.

Obidve snemovne sú podľa ústavného zákona o československej federácii uznášenia schopné.

V parlamentnej tlači č. 10 sa navrhuje uznesenie, ktorým sa odporúča súhlasiť s prerokúvanou zmluvou.

Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia, ako odporučila spoločná spravodajkyňa výborov Snemovne národov, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)

Snemovňa národov návrh uznesenia prijala.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia podľa odporučenia spoločného spravodajcu výborov Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa hlasovania? (Nikdo.)

Aj Snemovňa ľudu prijala návrh uznesenia.

Obidve snemovny prijali zhodné uznesenie. Konštatujem preto, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí so Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach a o vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanou v Berlíne 8. septembra 1976.

Súdružky a súdruhovia, o slovo sa prihlásil minister zahraničných vecí s. Bohuslav Chňoupek, aby odpovedal na otázku, ktorú včera položil poslanec Pilnay..

Otázka znie: "Aký je stav rokovania vo veci vydania nášho zlata protiprávne zadržovaného v USA?"

Ministr zahraničních věcí ČSSR B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, súdružky a súdruhovia poslanci, otázku, ktorú tu položil poslanec Pilnay, častejšie než často počuť pri najrôznejších príležitostiach a v najrôznejších súvislostiach. Niet sa čomu čudovať. Tobôž, ak po normalizácii stykov so susednou Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom na základe obojstranne vzájomných dohôd otázka návratu nášho menovaného zlata zo Spojených štátov americkým zostala prakticky posledným rezíduom druhej svetovej vojny, poslednou otvorenou a nedoriešenou otázkou našej zahraničnej politiky.

Preto, ako sme toho často svedkami na besedách s našimi občanmi, táto otázka je stále živá a naša verejnosť ju sleduje veľmi pozorne. Nekladie si iba otázku, prečo je tomu tak, ale vytvára si aj svoj kritický názor o tých silách, ktoré bránia vyrovnať sa s týmto obzvlášť odsúdeniahodným zločinom nacistického Nemecka.

Preto i dnes sa žiada zdôrazniť, že otázku navrátenia československého menového zlata pokladáme za zásadnú politickú záležitosť, za meradlo úprimnosti Spojených štátov amerických vyrovnať sa s pozostatkami druhej svetovej vojny.

Musím však, žiaľ, súdružky a súdruhovia poslanci. znovu opakovať, že od 11. novembra minulého roku, keď som hovoril z tejto tribúny okrem iného aj o tejto stále aktuálnej otázke, k zmene odmietavého stanoviska vlády Spojených štátov amerických nedošlo.

Kým sa pokúsim vysvetliť náš názor na túto skutočnosť, pripomeňme si pre osvieženie pamäti i lepšie pochopenie nášho stanoviska, že nacisti ulúpili náš - ako sa zvyklo vravieť - zlatý poklad hneď po okupácii našej vlasti, podobne ako neskôr učinili v iných európskych krajinách, vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Poľsku či inde. Pripomeňme si tiež, že po vojne na území Nemecka sa našla iba časť, zhruba polovica tohto obrovského množstva zlata, nalúpeného vo všetkých kútoch Európy.

Mimochodom, značná časť nášho pokladu sa našla v Aachene (Cáchach) ešte vo vreciach označených pečaťou Československej národnej banky. Preto na Parížskej konferencii o reparáciách v rokoch 1945-46 sa 18 zúčastnených štátov dohodlo, že "všetko menové zlato, nájdené v Nemecku spojeneckými armádami, sa zhromaždí a rozdelí ako reštitúcia štátom zúčastneným na tejto podstate v pomere k množstvu zlata, ktoré stratili v dôsledku nemeckej krádeže alebo administratívnych prevodov do Nemecka. Túto reštitúciu podľa Parížskej reparačnej dohody mali zabezpečiť vlády Veľkej Británie, Francúzska, Spojených štátov amerických, ktoré aj na ten účel vytvorili tzv. Tripartitnú komisiu pre reštitúciu menového zlata a Parížska konferencia im uložila, aby "urobili všetky potrebné opatrenia pre navrátenie ukradnutého zlata príslušným štátom" - čo teda znamená aj nám, Československu.

Celková strata nášho menového zlata ukradnutého a zavlečeného počas vojny do Nemecka, ako ju vyčíslila československá vláda, predstavovala 45 300 kg. Tripartitná komisia našej republike priznala o 1300 kg menej - rovných 44 ton. Nakoľko sa však po vojne - ako som už bol spomenul - našla iba časť zlata ukradnutého v európskych okupovaných krajinách a v tomto globále tiež iba časť československého zlata, Tripartitná komisia priznala našej republike nárok iba na alikvotnú čiastku vo výške 24,5 tony zlata.