Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci! Na základe predchádzajúcich úvah chcel som vám priblížiť niektoré problémy, ktoré súvisia s výchovou nových vedeckých pracovníkov, s využitím absolventov vedeckej výchovy, ako aj so zvyšovaním kvalifikácie vedeckých pracovníkov. Navrhovaný zákon o výchove nových vedeckých pracovníkov a o zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov je koncipovaný tak, že môže významne priespievať k vytváraniu priaznivých predpokladov pre riešenie naznačených problémov. Preto z poverenia príslušných výborov Snemovne ľudu, ktoré návrh zákona prerokúvali, odporúčam Snemovni ľudu predložený návrh zákona o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov schváliť.

Předsedající místopředseda FS B. Kučera: Děkuji poslanci Hajkovi za jeho zpravodajskou zprávu.

Po vyslechnutí zpravodajských zpráv bude naše zasedání pokračovat rozpravou.

Písemně se do rozpravy přihlásili dva poslanci, Michal Baran a Gejza Šlapka. Uděluji slovo poslanci Baranovi, připraví se poslanec Šlapka

Poslanec SL M. Beran: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Výstavba rozvinutej socialistickej spoločnosti je záležitosťou ideologickou, politickou, ekonomickou, ale aj vedeckou. V období vedeckotechnickej revolúcie, ktorá predstavuje jednu z významných podmienok ďalšieho rozvoja nielen našej ekonomiky, ale spoločenského života vôbec, vede právom prislúcha popredné a nezastupiteľné miesto.

V týchto súvislostiach zvedečtenie výroby, to značí materializácia vedy v technike a technológii, prehĺbenie funkčných súvislostí medzi vedou, výskumom, vývojom, výrobou a využitím, stáva sa limitujúcim faktorom dosahovaného tempa rozvoja našej socialistickej ekonomiky.

Už V. I. Lenin považoval čo najrýchlejšie spojenie revolučných sociálno-politických vymožeností s vedeckotechnickým pokrokom za jednu z najdôležitejších úloh sovietskej moci.

XV. zjazd Komunistickej strany Československa vysoko vyzdvihol význam vedy a techniky. Generálny tajomník ÚV KSČ súdruh Gustáv Husák hovoril o vedeckotechnickom pokroku ako o hlavnom faktore zvyšovania účinnosti spoločenskej práce, pokroku vo výrobnej technológii i v rozvoji a využívaní surovinových a energetických zdrojov a v zlepšovaní podmienok života a práce ľudí.

Zjazdové rokovanie v súlade s potrebami dlhodobého rozvoja nášho národného hospodárstva vytýčilo kľúčové úlohy v prírodných, technických i spoločenských vedách.

V tejto súvislosti v našej ekonomike za najdôležitejšie treba považovať:

- potrebu rozšíriť a komplexne využívať domácu surovinovú základňu a racionálnu tvorbu a zhodnocovanie materiálov všetkého druhu;

- účinne získavať, prenášať a využívať všetky druhy energie;

- rozvíjať elektroniku a optimalizovať riadenie zložitých, najmä, technologických procesov;

- zintenzívniť chemizáciu výrobných procesov;

- racionalizovať poľnohospodársku výrobu;

- uplatňovať nové stavebné materiály a technológie i niektoré ďalšie inovácie.

Musíme pritom vychádzať z Leninovho princípu zavádzania takej organizácie práce, ktorá bude spájať "posledné vymoženosti vedy" s "masovým zjednotením uvedomelých pracovníkov, budujúcich socialistickú veľkovýrobu".

Veda sa však do výroby nedostáva automaticky, jej materializácia, to znamená výrobná aplikácia sa usktočňuje prostredníctvom ľudí, ktorí sú s výrobou bezprostredne spojení, ktorí výrobu organizujú a riadia. Preto sa natíska potreba podstatne zvýšiť vedeckú kvalifikáciu riadiacich pracovníkov priamo vo výrobe a cez týchto zabezpečiť každodenný chod výrobných zariadení v súlade s najnovšími úlohami realizácie vedeckotechnického pokroku. To, pravda, vyžaduje zintenzívniť vedeckú výchovu týchto pracovníkov a rozšíriť ju tak, aby sa podstatne viac ako doteraz vzťahovala na široký okruh pracovníkov v priemysle, poľnohospodárstve, stavebníctve a ostatných odvetviach národného hospodárstva. Takto sa vlastne dostávame k potrebe výchovy nových vedeckých pracovníkov pre potreby praxe.

Zo skúsenosti, pretože pracujem takmer 30 rokov na vysokej škole a sám som prešiel viacerými stupňami vedeckej prípravy, môžem povedať, že doterajší systém výchovy splnil svoju funkciu a jeho výsledkom je vlastne celý náš dnes existujúci vedecký potenciál, ktorý predstavuje vyše 16 tis. vedeckých pracovníkov, ako o tom hovoril podpredseda federálnej vlády súdruh Lúčan.

Avšak XV. zjazd KSČ jasne ukladá podstatne skvalitniť všetky spoločenské činnosti, a tu nemožno vynechať tak dôležitú oblasť, akou je príprava a výchova nových vedeckých pracovníkov a úlohy ďalšieho zvyšovania ich kvalifikácie, najmä ak berieme do úvahy náročnosť úloh, ktorých riešenie od pracovníkov vedy a výskumu naša spoločnosť oprávnene očakáva.

Nepredpokladáme, že prijatím nového zákona náš vedecký výskum svojou kapacitou a možnosťami pokryje všetky naše potreby. Naopak, vychádzame z toho, že medzinárodná spolupráca vo vede a výskume sa bude stále viac prehlbovať, čo je nielen prospešné, ale aj nevyhnutné, pretože v celosvetovom meradle náš podiel na počte vedeckých pracovníkov je o niečo vyšší ako jedno percento.

Vďaka medzinárodnej spolupráci, najmä so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami, sme schopní držať krok so svetovou špičkou. Len zo svojho pracoviska, z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, by som mohol uviesť viacero príkladov takejto veľmi užitočnej spolupráce so sovietskymi vedecko-výskumnými inštitúciami, ako je napr. spolupráca pri plnení programu Interkozmos, účasť na riešení spoločných úloh Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne a ďalšie.

Sovietsky zväz je svojou vedecko-výskumnou kapacitou svetovou veľmocou, a čo je viac, našich a sovietskych vedcov spájajú rovnaké ciele a idey, budujeme ten istý spoločenský poriadok.

Zavedenie niektorých nových výrob, na ktorých sme usporili náklady na vlastný vývoj tým, že sme výsledky prevzali zo Sovietského zväzu, prinieslo nášmu národnému hospodárstvu iba v minulom roku takmer 100 mil. Kčs.

Významným zdrojom poučenia sú pre nás vedecké pracoviská v Sovietskom zväze aj pokiaľ ide o realizáciu vedeckých výsledkov vo výrobnej a ostatnej spoločenskej praxi.

Bolo by možné uviesť rad príkladov, kedy vedecké pracoviská základného výskumu, aplikovaného výskumu a vývoja tvoria s príslušným výrobným podnikom združenie, v rámci ktorého sa podstatná časť výrobného programu určuje v tesnej nadväznosti na výsledky činosti spomenutých inštitúcií výskumno-vývojovej základne.

Smelšie využívanie týchto sovietskych skúseností v našich podmienkach by mohlo priaznivo ovplyvniť naše snaženie, smerujúce k urýchlenému procesu zavádzania vedy a techniky do výrobnej praxe.

Z tohto hľadiska má u nás veľký význam aj hnutie komplexných racionalizačných brigád, na činnosti ktorých sa podieľajú tak pracovníci výskumno-vývojovej základne, ako aj pracovníci výroby.

Toto hnutie môže podstatne zvýšiť svoju účinnosť, ak na miestach, kde sa rozhoduje predovšetkým o otázke uplatnenia vedeckých poznatkov vo výrobe, t. j. na výskumných pracoviskách rezortu a priamo vo výrobných odvetviach, bude dostatok schopných vedeckých pracovníkov v potrebnej štruktúre vedných odborov.

V duchu záverov XV. zjazdu KSČ je nevyhnutné ešte intenzívnejšie pokračovať v prehlbovaní vedecko-technickej spolupráce so socialistickými krajinami, predovšetkým so Sovietskym zväzom.

Pravda, neobmedzujeme sa len na spoluprácu so socialistickými krajinami, ale zapájame sa aj do činnosti tých medzinárodných vedecko-výskumných inštitúcií v rámci OSN, UNESCA a ďalších, ktoré svojím pokrokovým charakterom prispievajú k medzinárodnému porozumeniu a vedecko-technickému i spoločenskému pokroku. Svedčí o tom množstvo, u nás v ČSSR usporadúvaných medzinárodných konferencií, sympózií a seminárov za účasti popredných svetových odborníkov, ako aj účasť našich vedeckých pracovníkov v ostatných štátoch sveta. Prispieva to nielen k rozvoju vedy samotnej, ale aj k dorozumeniu medzi národmi a k posilneniu svetového mieru.

Z našej strany vyvíjame v tomto smere potrebnú aktivitu, a to aj vo vedomí, že tým významne podporíme realizáciu tých šľachetných zámerov, ktoré plynú zo záverov helsinskej konferencie

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! K plneniu úloh pri zvyšovaní efektívnosti nášho národného hospodárstva budú teda významnou mierou prispievať aj pracovníci vedy a výskumu, vo vzťahu ku ktorým je preto potrebné uskutočňovať stále cieľavedomejší prístup pri ich výchove, príprave a zvyšovaní ich schopností riešiť náročné úlohy vedecko-technickej revolúcie.

Toto je aj zmyslom navrhovaného nového zákona, ktorý je predmetom našej rozpravy, preto so zreteľom na naznačené skutočnosti plne podporujem jeho prijatie.

Předsedající místopředseda FS B. Kučera: Děkuji poslanci Baranovi. Slovo má poslanec Gejza Šlapka.

Poslanec SN G. Šlapka: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, nový, predkladaný návrh zákona o výchove a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov v celej šírke zahrňuje i náročný úsek spoločenských vied.

V súčasnom období vývoja našej spoločnosti i celého socialistického spoločenstva podstatne vzrástol význam subjektívneho činiteľa, uvedomelej činnosti socialisticky mysliacich a socialisticky konajúcich ľudí. Musíme riešiť, v jednote s celým socialistickým spoločenstvom, vedeným Sovietskym zväzom, celkom nové úlohy, vyplývajúce z budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, z medzinárodnej deľby práce a objektívneho procesu socialistickej integrácie. Ide o úlohy zásadne nové nielen z hľadiska kvantitatívneho, ale i kvalitatívneho. Práve spoločenské vedy sú prostriedkom k vedeckej analýze novej objektívnej situácie z hľadiska štátneho i medzinárodného a nástrojom poznania dynamicky sa rozvíjajúcej socialistickej spoločnosti i ujasnenia perspektív vývoja, ciest, metód a prostriedkov realizovania úloh, stávajú sa teda pod vedením strany sociálne mobilizujúcim a akčne zjednocujúcim činiteľom.

V Správe o činnosti strany a vývoji spoločnosti od XIV. zjazdu KSČ a ďalších úlohách strany, ktorú na XV. zjazde našej strany predniesol generálny tajomník ÚV KSČ súdruh Gustáv Husák, bolo zdôraznené, že nástojčivé a náročné úlohy súčasnej etapy výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti u nás, objektívne potreby rozvoja celého socialistického spoločenstva a v neposlednom rade i úsporný zápas dvoch protikladných sociálnopolitických systémov, rastúca intenzita a zostrovanie ideologického boja v triedne rozdelenom svete kladú nové, náročnejšie požiadavky na tvorivý rozvoj marxisticko-leninskej teórie, na dlhodobý rozvoj a efektívnosť i účinnosť spoločenských vied.

XV. zjazd formuloval v súlade s objektívnymi potrebami hlavné smery ďalšieho rozvoja spoločenských vied, ktoré majú teoreticky zovšeobecňovať skúsenosti z doterajšieho socialistického vývoja a riešiť významné teoretické otázky prehlbovania vedúcej úlohy KSČ pri zdokonaľovaní nášho socialistického politického systému, ďalšieho dynamického hospodárskeho, politického a kultúrneho rozvoja našej socialistickej spoločnosti.

Vedeckotechnická revolúcia kvalitatívne posunula spoločenský dosah nielen prírodných a technických, ale aj spoločenských vied.

Kvalitatívne nový charakter ekonomických vzťahov, zdokonaľovanie socialistických výrobných vzťahov, plánovitý rozvoj výrobných síl a najmä okolnosť, že vďaka vedeckej politike komunistickej strany sa objektívne ekonomické zákony realizujú prostredníctvom uvedomelej činnosti ľudí, umožňujú, že sa spoločenské vedy - podobne ako aj vedy o prírode - po prvý raz menia na prosriedky maximálneho uspokojovania rozumných potrieb spoločnosti, na vedeckú bázu pre riadenie jej rozvoja.

Je nesporné, že naše spoločenské vedy, riadené a usmerňované ústredným výborom našej strany, dosiahli za obdobie od XIV. zjazdu významné úspechy v rozpracovaní niektorých základných otázok vývoja spoločnosti. Avšak nároky neustále stúpajú a spoločenská prax kladie nové požiadavky na efektívnosť spoločenskovedného výskumu. Základný zmysel všetkých úloh a nárokov, pred ktorými naše spoločenské vedy v súčasnosti stoja, sústredil sa v požiadavke zvýšiť ich aktívnu gnozeologickú funkciu v ďalšom rozvoji našej spoločnosti, prehĺbiť ich pretvárajúci vplyv na socialistickú skutočnosť, na život a prácu človeka.

Zvýšenú úlohu spoločenských vied treba vidieť aj pri riešení základnej strategickej úlohy, vytýčenej XV. zjazdom KSČ - zabezpečiť vysokú kvalitu a efektívnosť všetkej práce. Táto úloha vyžaduje rozpracovať kritériá a metodiku efektívnosti pre jednotlivé úseky spoločenskej činnosti. Má komplexný charakter. Dotýka sa hlboko aj vedeckého bádania ako takého. Súvisí s výstavbou rozvinutej socialistickej spoločnosti, ktorá predpokladá kvalitatívne vyššiu úroveň síl, neustále zdokonaľovanie organizácie i plánovania všetkých úsekov spoločenského života.

Boj za vysokú kvalitu a efektívnosť musí stáť v popredí pozornosti všetkých našich spoločensko-vedných pracovísk. Mnohé vedecké ustanovizne oneskorene reagujú na spoločenské objednávky, na problémy, ktoré s celou naliehavosťou nastoľuje sám život. Svedčí o tom skutočnosť, že sa stále vyskytuje veľa odťažitých tém, prílišné historizovanie a mnoho iných nedostatkov. Treba oceniť skutočnosť, že sa zlepšilo plánovanie vedeckého výskumu v oblasti spoločenských vied, koordinácia činnosti jednotlivých vedecko-výskumných pracovísk aj v tomto smere. Vážnym nedostatkom je však napríklad stále nedostatočná koordinácia vedeckého bádania medzi ústavmi ČSAV a SAV na jednej strane a vysokými škodami na strane druhej.

Aby mohli spoločenské vedy úspešne plniť svoju úlohu v procese budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, je nevyhnutné dôsledne uplatňovať zásadu vedeckej úlohy strany v ich rozvoji a tiež sústavne prekonávať nedocenenie významu spoločenských vied, podceňovanie dôležitosti sústavného rozvíjania teórie marxizmu-leninizmu, ktoré sa v praxi vyskytuje.

Veľmi cenné skúsenosti z organizácie spoločensko-vedného bádania, so zreteľom na vysokú efektívnosť a kvalitu, získali v posledných rokoch v Sovietskom zväze, v Nemeckej demokratickej republike a v ďalších socialistických krajinách. Svedčí o tom veľké množstvo teoretických prác o problematike rozvinutej socialistickej spoločnosti. Žiada sa oveľa smelšie uplatňovať tieto skúsenosti v našej praxi.