Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia
poslanci! Na základe predchádzajúcich úvah
chcel som vám priblížiť niektoré
problémy, ktoré súvisia s výchovou
nových vedeckých pracovníkov, s využitím
absolventov vedeckej výchovy, ako aj so zvyšovaním
kvalifikácie vedeckých pracovníkov. Navrhovaný
zákon o výchove nových vedeckých pracovníkov
a o zvyšovaní kvalifikácie vedeckých
pracovníkov je koncipovaný tak, že môže
významne priespievať k vytváraniu priaznivých
predpokladov pre riešenie naznačených problémov.
Preto z poverenia príslušných výborov
Snemovne ľudu, ktoré návrh zákona prerokúvali,
odporúčam Snemovni ľudu predložený
návrh zákona o výchove nových vedeckých
pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní
kvalifikácie vedeckých pracovníkov schváliť.
Předsedající místopředseda
FS B. Kučera: Děkuji poslanci Hajkovi za jeho
zpravodajskou zprávu.
Po vyslechnutí zpravodajských zpráv bude
naše zasedání pokračovat rozpravou.
Písemně se do rozpravy přihlásili
dva poslanci, Michal Baran a Gejza Šlapka. Uděluji
slovo poslanci Baranovi, připraví se poslanec Šlapka
Poslanec SL M. Beran: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci! Výstavba
rozvinutej socialistickej spoločnosti je záležitosťou
ideologickou, politickou, ekonomickou, ale aj vedeckou. V období
vedeckotechnickej revolúcie, ktorá predstavuje jednu
z významných podmienok ďalšieho rozvoja
nielen našej ekonomiky, ale spoločenského života
vôbec, vede právom prislúcha popredné
a nezastupiteľné miesto.
V týchto súvislostiach zvedečtenie výroby,
to značí materializácia vedy v technike a
technológii, prehĺbenie funkčných súvislostí
medzi vedou, výskumom, vývojom, výrobou a
využitím, stáva sa limitujúcim faktorom
dosahovaného tempa rozvoja našej socialistickej ekonomiky.
Už V. I. Lenin považoval čo najrýchlejšie
spojenie revolučných sociálno-politických
vymožeností s vedeckotechnickým pokrokom za
jednu z najdôležitejších úloh sovietskej
moci.
XV. zjazd Komunistickej strany Československa vysoko vyzdvihol
význam vedy a techniky. Generálny tajomník
ÚV KSČ súdruh Gustáv Husák
hovoril o vedeckotechnickom pokroku ako o hlavnom faktore zvyšovania
účinnosti spoločenskej práce, pokroku
vo výrobnej technológii i v rozvoji a využívaní
surovinových a energetických zdrojov a v zlepšovaní
podmienok života a práce ľudí.
Zjazdové rokovanie v súlade s potrebami dlhodobého
rozvoja nášho národného hospodárstva
vytýčilo kľúčové úlohy
v prírodných, technických i spoločenských
vedách.
V tejto súvislosti v našej ekonomike za najdôležitejšie
treba považovať:
- potrebu rozšíriť a komplexne využívať
domácu surovinovú základňu a racionálnu
tvorbu a zhodnocovanie materiálov všetkého
druhu;
- účinne získavať, prenášať
a využívať všetky druhy energie;
- rozvíjať elektroniku a optimalizovať riadenie
zložitých, najmä, technologických procesov;
- zintenzívniť chemizáciu výrobných
procesov;
- racionalizovať poľnohospodársku výrobu;
- uplatňovať nové stavebné materiály
a technológie i niektoré ďalšie inovácie.
Musíme pritom vychádzať z Leninovho princípu
zavádzania takej organizácie práce, ktorá
bude spájať "posledné vymoženosti
vedy" s "masovým zjednotením uvedomelých
pracovníkov, budujúcich socialistickú veľkovýrobu".
Veda sa však do výroby nedostáva automaticky,
jej materializácia, to znamená výrobná
aplikácia sa usktočňuje prostredníctvom
ľudí, ktorí sú s výrobou bezprostredne
spojení, ktorí výrobu organizujú a
riadia. Preto sa natíska potreba podstatne zvýšiť
vedeckú kvalifikáciu riadiacich pracovníkov
priamo vo výrobe a cez týchto zabezpečiť
každodenný chod výrobných zariadení
v súlade s najnovšími úlohami realizácie
vedeckotechnického pokroku. To, pravda, vyžaduje zintenzívniť
vedeckú výchovu týchto pracovníkov
a rozšíriť ju tak, aby sa podstatne viac ako
doteraz vzťahovala na široký okruh pracovníkov
v priemysle, poľnohospodárstve, stavebníctve
a ostatných odvetviach národného hospodárstva.
Takto sa vlastne dostávame k potrebe výchovy nových
vedeckých pracovníkov pre potreby praxe.
Zo skúsenosti, pretože pracujem takmer 30 rokov na
vysokej škole a sám som prešiel viacerými
stupňami vedeckej prípravy, môžem povedať,
že doterajší systém výchovy splnil
svoju funkciu a jeho výsledkom je vlastne celý náš
dnes existujúci vedecký potenciál, ktorý
predstavuje vyše 16 tis. vedeckých pracovníkov,
ako o tom hovoril podpredseda federálnej vlády súdruh
Lúčan.
Avšak XV. zjazd KSČ jasne ukladá podstatne
skvalitniť všetky spoločenské činnosti,
a tu nemožno vynechať tak dôležitú
oblasť, akou je príprava a výchova nových
vedeckých pracovníkov a úlohy ďalšieho
zvyšovania ich kvalifikácie, najmä ak berieme
do úvahy náročnosť úloh, ktorých
riešenie od pracovníkov vedy a výskumu naša
spoločnosť oprávnene očakáva.
Nepredpokladáme, že prijatím nového
zákona náš vedecký výskum svojou
kapacitou a možnosťami pokryje všetky naše
potreby. Naopak, vychádzame z toho, že medzinárodná
spolupráca vo vede a výskume sa bude stále
viac prehlbovať, čo je nielen prospešné,
ale aj nevyhnutné, pretože v celosvetovom meradle
náš podiel na počte vedeckých pracovníkov
je o niečo vyšší ako jedno percento.
Vďaka medzinárodnej spolupráci, najmä
so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými
krajinami, sme schopní držať krok so svetovou
špičkou. Len zo svojho pracoviska, z Univerzity P.
J. Šafárika v Košiciach, by som mohol uviesť
viacero príkladov takejto veľmi užitočnej
spolupráce so sovietskymi vedecko-výskumnými
inštitúciami, ako je napr. spolupráca pri plnení
programu Interkozmos, účasť na riešení
spoločných úloh Spojeného ústavu
jadrových výskumov v Dubne a ďalšie.
Sovietsky zväz je svojou vedecko-výskumnou kapacitou
svetovou veľmocou, a čo je viac, našich a sovietskych
vedcov spájajú rovnaké ciele a idey, budujeme
ten istý spoločenský poriadok.
Zavedenie niektorých nových výrob, na ktorých
sme usporili náklady na vlastný vývoj tým,
že sme výsledky prevzali zo Sovietského zväzu,
prinieslo nášmu národnému hospodárstvu
iba v minulom roku takmer 100 mil. Kčs.
Významným zdrojom poučenia sú pre
nás vedecké pracoviská v Sovietskom zväze
aj pokiaľ ide o realizáciu vedeckých výsledkov
vo výrobnej a ostatnej spoločenskej praxi.
Bolo by možné uviesť rad príkladov, kedy
vedecké pracoviská základného výskumu,
aplikovaného výskumu a vývoja tvoria s príslušným
výrobným podnikom združenie, v rámci
ktorého sa podstatná časť výrobného
programu určuje v tesnej nadväznosti na výsledky
činosti spomenutých inštitúcií
výskumno-vývojovej základne.
Smelšie využívanie týchto sovietskych
skúseností v našich podmienkach by mohlo priaznivo
ovplyvniť naše snaženie, smerujúce k urýchlenému
procesu zavádzania vedy a techniky do výrobnej praxe.
Z tohto hľadiska má u nás veľký
význam aj hnutie komplexných racionalizačných
brigád, na činnosti ktorých sa podieľajú
tak pracovníci výskumno-vývojovej základne,
ako aj pracovníci výroby.
Toto hnutie môže podstatne zvýšiť
svoju účinnosť, ak na miestach, kde sa rozhoduje
predovšetkým o otázke uplatnenia vedeckých
poznatkov vo výrobe, t. j. na výskumných
pracoviskách rezortu a priamo vo výrobných
odvetviach, bude dostatok schopných vedeckých pracovníkov
v potrebnej štruktúre vedných odborov.
V duchu záverov XV. zjazdu KSČ je nevyhnutné
ešte intenzívnejšie pokračovať v
prehlbovaní vedecko-technickej spolupráce so socialistickými
krajinami, predovšetkým so Sovietskym zväzom.
Pravda, neobmedzujeme sa len na spoluprácu so socialistickými
krajinami, ale zapájame sa aj do činnosti tých
medzinárodných vedecko-výskumných
inštitúcií v rámci OSN, UNESCA a ďalších,
ktoré svojím pokrokovým charakterom prispievajú
k medzinárodnému porozumeniu a vedecko-technickému
i spoločenskému pokroku. Svedčí o
tom množstvo, u nás v ČSSR usporadúvaných
medzinárodných konferencií, sympózií
a seminárov za účasti popredných svetových
odborníkov, ako aj účasť našich
vedeckých pracovníkov v ostatných štátoch
sveta. Prispieva to nielen k rozvoju vedy samotnej, ale aj k dorozumeniu
medzi národmi a k posilneniu svetového mieru.
Z našej strany vyvíjame v tomto smere potrebnú
aktivitu, a to aj vo vedomí, že tým významne
podporíme realizáciu tých šľachetných
zámerov, ktoré plynú zo záverov helsinskej
konferencie
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci! K plneniu úloh pri zvyšovaní efektívnosti
nášho národného hospodárstva
budú teda významnou mierou prispievať aj pracovníci
vedy a výskumu, vo vzťahu ku ktorým je preto
potrebné uskutočňovať stále cieľavedomejší
prístup pri ich výchove, príprave a zvyšovaní
ich schopností riešiť náročné
úlohy vedecko-technickej revolúcie.
Toto je aj zmyslom navrhovaného nového zákona,
ktorý je predmetom našej rozpravy, preto so zreteľom
na naznačené skutočnosti plne podporujem
jeho prijatie.
Předsedající místopředseda
FS B. Kučera: Děkuji poslanci Baranovi. Slovo
má poslanec Gejza Šlapka.
Poslanec SN G. Šlapka: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, nový, predkladaný návrh zákona
o výchove a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie
vedeckých pracovníkov v celej šírke
zahrňuje i náročný úsek spoločenských
vied.
V súčasnom období vývoja našej
spoločnosti i celého socialistického spoločenstva
podstatne vzrástol význam subjektívneho činiteľa,
uvedomelej činnosti socialisticky mysliacich a socialisticky
konajúcich ľudí. Musíme riešiť,
v jednote s celým socialistickým spoločenstvom,
vedeným Sovietskym zväzom, celkom nové úlohy,
vyplývajúce z budovania rozvinutej socialistickej
spoločnosti, z medzinárodnej deľby práce
a objektívneho procesu socialistickej integrácie.
Ide o úlohy zásadne nové nielen z hľadiska
kvantitatívneho, ale i kvalitatívneho. Práve
spoločenské vedy sú prostriedkom k vedeckej
analýze novej objektívnej situácie z hľadiska
štátneho i medzinárodného a nástrojom
poznania dynamicky sa rozvíjajúcej socialistickej
spoločnosti i ujasnenia perspektív vývoja,
ciest, metód a prostriedkov realizovania úloh, stávajú
sa teda pod vedením strany sociálne mobilizujúcim
a akčne zjednocujúcim činiteľom.
V Správe o činnosti strany a vývoji spoločnosti
od XIV. zjazdu KSČ a ďalších úlohách
strany, ktorú na XV. zjazde našej strany predniesol
generálny tajomník ÚV KSČ súdruh
Gustáv Husák, bolo zdôraznené, že
nástojčivé a náročné
úlohy súčasnej etapy výstavby rozvinutej
socialistickej spoločnosti u nás, objektívne
potreby rozvoja celého socialistického spoločenstva
a v neposlednom rade i úsporný zápas dvoch
protikladných sociálnopolitických systémov,
rastúca intenzita a zostrovanie ideologického boja
v triedne rozdelenom svete kladú nové, náročnejšie
požiadavky na tvorivý rozvoj marxisticko-leninskej
teórie, na dlhodobý rozvoj a efektívnosť
i účinnosť spoločenských vied.
XV. zjazd formuloval v súlade s objektívnymi potrebami
hlavné smery ďalšieho rozvoja spoločenských
vied, ktoré majú teoreticky zovšeobecňovať
skúsenosti z doterajšieho socialistického vývoja
a riešiť významné teoretické otázky
prehlbovania vedúcej úlohy KSČ pri zdokonaľovaní
nášho socialistického politického systému,
ďalšieho dynamického hospodárskeho, politického
a kultúrneho rozvoja našej socialistickej spoločnosti.
Vedeckotechnická revolúcia kvalitatívne posunula
spoločenský dosah nielen prírodných
a technických, ale aj spoločenských vied.
Kvalitatívne nový charakter ekonomických
vzťahov, zdokonaľovanie socialistických výrobných
vzťahov, plánovitý rozvoj výrobných
síl a najmä okolnosť, že vďaka vedeckej
politike komunistickej strany sa objektívne ekonomické
zákony realizujú prostredníctvom uvedomelej
činnosti ľudí, umožňujú,
že sa spoločenské vedy - podobne ako aj vedy
o prírode - po prvý raz menia na prosriedky maximálneho
uspokojovania rozumných potrieb spoločnosti, na
vedeckú bázu pre riadenie jej rozvoja.
Je nesporné, že naše spoločenské
vedy, riadené a usmerňované ústredným
výborom našej strany, dosiahli za obdobie od XIV.
zjazdu významné úspechy v rozpracovaní
niektorých základných otázok vývoja
spoločnosti. Avšak nároky neustále stúpajú
a spoločenská prax kladie nové požiadavky
na efektívnosť spoločenskovedného výskumu.
Základný zmysel všetkých úloh
a nárokov, pred ktorými naše spoločenské
vedy v súčasnosti stoja, sústredil sa v požiadavke
zvýšiť ich aktívnu gnozeologickú
funkciu v ďalšom rozvoji našej spoločnosti,
prehĺbiť ich pretvárajúci vplyv na socialistickú
skutočnosť, na život a prácu človeka.
Zvýšenú úlohu spoločenských
vied treba vidieť aj pri riešení základnej
strategickej úlohy, vytýčenej XV. zjazdom
KSČ - zabezpečiť vysokú kvalitu a efektívnosť
všetkej práce. Táto úloha vyžaduje
rozpracovať kritériá a metodiku efektívnosti
pre jednotlivé úseky spoločenskej činnosti.
Má komplexný charakter. Dotýka sa hlboko
aj vedeckého bádania ako takého. Súvisí
s výstavbou rozvinutej socialistickej spoločnosti,
ktorá predpokladá kvalitatívne vyššiu
úroveň síl, neustále zdokonaľovanie
organizácie i plánovania všetkých úsekov
spoločenského života.
Boj za vysokú kvalitu a efektívnosť musí
stáť v popredí pozornosti všetkých
našich spoločensko-vedných pracovísk.
Mnohé vedecké ustanovizne oneskorene reagujú
na spoločenské objednávky, na problémy,
ktoré s celou naliehavosťou nastoľuje sám
život. Svedčí o tom skutočnosť,
že sa stále vyskytuje veľa odťažitých
tém, prílišné historizovanie a mnoho
iných nedostatkov. Treba oceniť skutočnosť,
že sa zlepšilo plánovanie vedeckého výskumu
v oblasti spoločenských vied, koordinácia
činnosti jednotlivých vedecko-výskumných
pracovísk aj v tomto smere. Vážnym nedostatkom
je však napríklad stále nedostatočná
koordinácia vedeckého bádania medzi ústavmi
ČSAV a SAV na jednej strane a vysokými škodami
na strane druhej.
Aby mohli spoločenské vedy úspešne plniť
svoju úlohu v procese budovania rozvinutej socialistickej
spoločnosti, je nevyhnutné dôsledne uplatňovať
zásadu vedeckej úlohy strany v ich rozvoji a tiež
sústavne prekonávať nedocenenie významu
spoločenských vied, podceňovanie dôležitosti
sústavného rozvíjania teórie marxizmu-leninizmu,
ktoré sa v praxi vyskytuje.
Veľmi cenné skúsenosti z organizácie
spoločensko-vedného bádania, so zreteľom
na vysokú efektívnosť a kvalitu, získali
v posledných rokoch v Sovietskom zväze, v Nemeckej
demokratickej republike a v ďalších socialistických
krajinách. Svedčí o tom veľké
množstvo teoretických prác o problematike rozvinutej
socialistickej spoločnosti. Žiada sa oveľa smelšie
uplatňovať tieto skúsenosti v našej praxi.