Omluveni poslanci:

- Sněmovny lidu

Axman, Barčák, Baryl, Biľak, Exner, Gahurová, Harciniková, Hoffmann, Hruškovič, Hůla, Kapek, Konečník, Korčák, Kožešník, Kučera J., Lenárt, Löbl, Neubert, Niedobová, Ondřich, Petera, Pilátová, Plojhar, Švestka, Zahradník

- Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice

Andrš, Auersperg, Burger, Čermáková H., Čermáková M., Fojtík, Chodurová, Kabrhelová, Kempný, Kovalčík, Škardová

- Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice

Colotka, Cyprich, Janík, Kodaj

(Druhý den jednání zahájil místopředseda Federálního shromáždění B. Kučera.)

Předsedající místopředseda FS B. Kučera: Vážené Federální shromáždění, soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení hosté, zahajuji druhý den 4. společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění Československé socialistické republiky.

Zjišťuji, že v zasedacím sále je přítomno 156 poslanců Sněmovny lidu, 60 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice a 66 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice. Jsou tedy splněny podmínky čl. 40 ústavního zákona o čs. federaci a sněmovny jsou schopné se usnášet.

Přistoupíme nyní k projednávání dalších bodů schváleného pořadu 4. společné schůze sněmoven. Na pořadu je

Vládní návrh zákona o výchově nových vědeckých pracovníků a o dalším zvyšování kvalifikace vědeckých pracovníků (tisk 11), společná zpráva výborů Sněmovny lidu (tisk 3/SL) a společná zpráva výborů Sněmovny národů (tisk 3/SN).

Uvedený návrh odůvodní místopředseda vlády Československé socialistické republiky s. Lúčan.

Místopředseda vlády ČSSR M. Lúčan: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, návrh zákona o výchove vedeckých pracovníkov, ktorý dnes prerokúvame, vyjadruje veľké úsilie a starostlivosť komunistickej strany a socialistického štátu o rozvoj vedy a jej všestranné uplatnenie v celom živote. Najmä dnes, keď naše rozvojové zdroje sú obmedzené nedostatkom pracovných síl a keď sa stáva čoraz zložitejšie získavanie surovín a energie, je veda a jej aplikácia v technologickom a organizačnom pokroku, v raste kultúrno-technickej úrovne pracujúcich i ich tvorivej iniciatíve, jednou z rozhodujúcich zložiek výrobných síl, ktorú môžeme uplatniť v širokom meradle a s veľkým účinkom. Na XV. zjazde KSČ označil generálny tajomník KSČ a prezident republiky súdruh Gustáv Husák - zápas za vedeckotechnický rozvoj právom za jednu z prvoradých úloh celej strany a spoločnosti.

Na rozdiel od buržoáznej spoločnosti nepovažujeme rozvoj vedy za záležitosť nezávislú od spoločenských podmienok a cieľov, alebo za rezortnú vec odborníkov, ale za záležitosť celej spoločnosti a každého nášho občana. V priebehu socialistickej výstavby vybudovali sme v Československu vysoko rozvinutú vedeckovýskumnú základňu, ktorá rozsahom, tempom vývoja i mnohými ďalšími ukazovateľmi sa radí medzi popredné vyspelé štáty na svete. Vo vedeckovýskumnej základni našej krajiny pôsobí dnes okolo 160 tis. pracovníkov. Z toho je takmer 46 tis. vedcov a technikov s vysokoškolským vzdelaním a okolo 16 tis. pracovníkov s vedeckými a vedeckopedagogickými hodnosťami. To predstavuje rozsiahly vedecký potenciál, ktorý vytvára dobré predpoklady pre vysokú intenzitu vedeckovýskumnej činnosti v národnom hospodárstve i na iných úsekoch života. Pracovníci v oblasti vedy a výskumu v ČSSR tvoria vyšší podiel z celkového počtu pracovných síl. Toto percento je vyššie ako napríklad v USA či v NSR, či v NSR alebo vo Francúzsku. Na vedu a výskum vynakladá náš štát ročne takmer 16 mld Kčs bežných výdavkov a vyše 1,9 mld Kčs na investície, teda dovedna okolo 4 % národného dôchodku krajiny. Aj tento podiel je vyšší ako vo vyspelých kapitalistických krajinách sveta.

Sú to významné fakty i z toho hľadiska, že súťaž na poli vedy a techniky sa stala jednou z najdôležitejších oblastí triedneho zápasu medzi socializmom a kapitalizmom. Socializmus svoju obrovskú dejinnú silu a svoju budúcnosť dokazuje aj tým, že v historicky krátkom čase nielenže zvládol základné predpoklady pre úspešné vedenie tohto gigantického zápasu, ale v celom rade oblastí vedeckotechnického rozvoja dosahuje už dnes prvenstvo. Vytvoril obrovský potenciál vedeckého výskumu, presadzuje organické spájanie vedy s výrobou, vymožeností vedeckotechnickej revolúcie s prednosťami socialistickej hospodárskej sústavy. Vytvoril si vlastnú stratégiu vedeckotechnického rozvoja, ktorá zodpovedá cieľom socialistickej spoločnosti. Sociálna základňa kapitalizmu zoči-voči vymoženostiam súčasnej vedy sa prejavuje čoraz viacej ako nesmierne úzka. Nabitá je neriešiteľnými antagonizmami a čím ďalej, tým neschopnejšia postaviť vymoženosti vedy skutočne do služieb človeka. "Jedine za socializmu", povedal na XXV. zjazde súdruh Leonid Iljič Brežnev, "obracia sa vedecko-technická revolúcia správnym smerom, zodpovedajúcim záujmom človeka a spoločnosti. Jedine na základe urýchleného rozvoja vedy a techniky sa môžu zasa splniť konečné úlohy sociálnej revolúcie - vybudovaná komunistická spoločnosť."

V posledných rokoch úsilie o rozvoj našej vedeckej základne orientujeme predovšetkým na vyššiu kvalitu. Tu máme ešte značné rezervy. Za posledných 15 rokov - od roku 1962 - vzrástol počet pracovníkov vedeckovýskumnej základne asi o polovicu, ale počet vysokoškolsky vzdelaných odborníkov na dvojnásobok a vedcov s najvyššou kvalifikáciou pribudlo o 137 %. Pri tom všetkom máme stále nedostatok dobre odborne i politicky pripravených vedeckých kádrov. Preto v uznesení Predsedníctva ÚV KSČ z mája 1974 sa zdôrazňuje požiadavka venovať väčšiu pozornosť príprave vedeckých pracovníkov, lebo predovšetkým od nich závisí kvalita a efektívnosť vedeckovýskumnej činnosti. K príprave vedeckých kádrov je nutné pristupovať ešte koncepčnejšie, plánovitejšie a náročnejšie než doteraz. Vysoká odborná kvalifikácia, marxisticko-leninská, ideová a politicko-morálna úroveň, húževnatosť a usilovnosť, tvorivá pracovná iniciatíva zameraná na riešenie aktuálnych i perspektívnych spoločenských problémov - to sú základné požiadavky, ktoré kladie socialistická spoločnosť na vedeckých pracovníkov a bude ich neochvejne presadzovať do života.

Je všeobecne známe, že pracovnú výkonnosť vo vedeckej práci ovplyvňuje i vek. Podľa prieskumov vo svete optimálny vek vedca z hľadiska jeho tvorivých síl je v jednotlivých vedných odboroch rôzny. V matematike je to okolo 30 rokov, vo fyzike 33 rokov, v chémii 37 rokov, v lekárstve 41 a v spoločenských vedách 47 rokov. Ak porovnáme vekovú štruktúru vedeckých pracovníkov v ČSSR podľa tohto kritéria, zistíme, že nie je uspokojivá. Priemerný vek vedeckých pracovníkov v našej republike už dosiahol 45 rokov a relatívny podiel mladých perspektívnych pracovníkov už po niekoľko rokov klesá.

Prirodzene, že zvyšujúce sa nároky na kvalitu vedeckej práce sa musia prejaviť v prvom rade v systéme prípravy vedeckých pracovníkov. Už vo výchove vedeckých pracovníkov treba rozhodnejšie bojovať proti prejavom formálnosti, o to, aby subjektívne záujmy adeptov vedy boli dôslednejšie spojené s potrebami spoločnosti, aby rástli na riešení alebo riešili problémy, ktoré potrebuje život, spoločnosť. Áno, už príprava na získanie vedeckej hodnosti má sa diať na báze riešenia opravdivých problémov a nie pseudoproblémov a má smerovať k praktickému využitiu. Žiaľ, v tomto smere máme ešte u nás nedostatky a slabiny. I pri tejto príležitosti chcem pripomenúť, že na úrovni súčasnej vedy môže byť len ten vedecký pracovník, ktorý hlboko zvládol nielen poznatky svojho odboru, ale zároveň si hlboko osvojil metodologický základ vedeckého myslenia - jadro stavby súčasnej vedy - marxisticko-leninskú teóriu.

Komunistická strana Československa a náš socialistický štát vytvárajú dobré podmienky a predpoklady pre výchovu nových vedeckých pracovníkov i pre ďalšie zvyšovanie ich kvalifikácie, riadia túto výchovu a dbajú o sústavný a cieľavedomý rast ich tvorivej spôsobilosti.

Situáciou v príprave vedeckých pracovníkov sa podrobne zaoberalo v máji 1974 Predsedníctvo ÚV našej strany a vláda ČSSR. Pri tej príležitosti okrem iného rozhodli zriadiť ďalšiu formu výchovy nových vedeckých pracovníkov, "účelovú vedeckú ašpirantúru". Hlavným zmyslom tejto novej formy prípravy je, umožniť užšie spojenie vedeckej prípravy a vedeckej práce s praxou.

Vláda ČSSR na základe podrobnej analýzy doterajšej právnej úpravy celej oblasti výchovy vedeckých pracovníkov došla k názoru, že bude účelné a že bude zodpovedať významu tejto problematiky, ak doterajšie čiastkové právne úpravy, obsiahnuté v zákone o ČSAV, v zákone o vysokých školách a vo vládnych uzneseniach či vyhláškach predsedu ČSAV a ministra školstva a kultúry z roku 1964, budú riešené všeobecným právnym predpisom a zakotvené v samostatnom zákone o výchove nových vedeckých pracovníkov.

Návrh zákona pripravila v spolupráci so všetkými zainteresovanými inštitúciami a ústrednými orgánmi ČSAV a vláda ČSSR vyslovila s ním souhlas. Pretože zásady výchovy vedeckých pracovníkov a ďalšie zvyšovanie ich kvalifikácie patrí k základným otázkam vedeckej politiky štátu, ktorá je v ČSSR riadená podľa ústavného zákona o československej federácii jednotne, musí byť teda upravená zákonom Federálneho zhromaždenia. Je to potrebné i z toho dôvodu, že návrh zákona upravuje aj pracovno-právne vzťahy všetkých účastníkov výchovy vedeckých pracovníkov.

Predložený návrh zákona na jednej strane zhrňuje doterajšie predpisy, ktoré sa v praxi osvedčili, a zároveň prehlbuje, doplňuje a upresňuje existujúce zásady a právne normy, ktoré už z obsahovej či formálno-právnej stránky nezodpovedajú súčasným požiadavkám na výchovu nových vedeckých pracovníkov a na ďalšie zvyšovanie ich kvalifikácie.

Návrh zákona vytvára všetky predpoklady, aby sa výchova nových vedeckých pracovníkov i ďalšie zvyšovanie ich kvalifikácie uskutočňovali v súlade so štátnou vedecko-technickou a hospodárskou politikou. Zásady zákona pred jeho prerokúvaním vo vláde ČSSR prešli širokým pripomienkovým pokračovaním. Prerokovalo ich Federálne zhromaždenie, t. j. takmer všetky výbory oboch snemovní, a ich pripomienky boli rešpektované a uplatnené pri formulovaní paragrafovaného znenia zákona alebo vo vykonávacích predpisoch. S predloženým návrhom vyslovili súhlas všetky zúčastnené orgány štátnej správy. Vláda s návrhom zákona vyslovila súhlas svojím uznesením č. 117 z roku 1977.

Ústavno-právna stránka návrhu zákona je podrobne rozvedená v návrhu dôvodovej správy. Obsahuje tiež podrobnú informáciu o vývoji systému organizovanej výchovy vedeckých pracovníkov.

To mi umožňuje, aby som sa vo svojom výklade obmedzil na charakteristiku niektorých nosných téz koncepcie predloženého návrhu.

Predovšetkým chcem zdôvodniť, že návrh zákona nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu, obsiahnutú vo vyhláške c. 199/1964 Zb., o výchove nových vedeckých pracovníkov, a rozvíja ju v súlade so súčasnými potrebami našej spoločnosti. Prihliada zároveň ku skúsenostiam a praxi bratských socialistických štátov, ktoré získali pri výchove vedeckých pracovníkov.

Návrh zákona vytvára ďalej všetky organizačné a inštitucionálne predpoklady pre to, aby sa výchova vedeckých pracovníkov uskutočňovala u nás v celej republike jednotne. Predovšetkým ustanovuje, že stredné riadenie v tejto oblasti prislúcha Československej akadémii vied spolu so Slovenskou akadémiou vied a v súčinnosti s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy, to je s ministerstvami školstva ČSR a SSR, Federálnym ministerstvom národnej obrany, Federálnym ministerstvom vnútra i s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj.

V súlade s doterajším stavom bude Československá akadémia vied spolu so Slovenskou akadémiou vied i naďalej v oblasti výchovy nových vedeckých pracovníkov i v oblasti zvyšovania ich kvalifikácie plniť funkciu ústredného orgánu štátnej správy. Obsah ústredného riadenia spočíva v spoločnom riešení zásadných koncepčných otázok v tejto oblasti, v metodickom riadení a v príprave návrhov právnej úpravy v otázkach zákonom ustanovených. Československá akadémia vied bude teda oprávnená vydávať vykonávacie predpisy k zákonu.

Dôležitou stránkou predloženého návrhu zákona je to, že spôsob i formy výchovy nových vedeckých pracovníkov budú rovnaké na všetkých pracoviskách. Nových vedeckých pracovníkov môžu vychovávať na všetkých pracoviskách vedeckovýskumnej základne, teda nielen v ČSAV a SAV, na katedrách vysokých škôl, vo vedeckovýskumných ústavoch riadených centrálne, ale i v podnikoch, ak pôjde o pracovisko so zodpovedajúcou vedeckou úrovňou i vybavením a ak ho tým poverí ČSAV alebo SAV. Nie menej dôležité je, že mladí adepti vedy sa budú môcť taktiež uplatniť na všetkých pracoviskách vedeckovýskumnej základne bez ohľadu na to, kde boli vychovaní.

Jednotne sa upravujú i pracovnoprávne pomery účastníkov organizovanej vedeckej prípravy.

Predložený návrh zákona upravuje tiež otázky, ktoré doteraz neboli upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o problematiku zvyšovania kvalifikácie vedeckých pracovníkov, o ich hodnotenie a atestáciu. Tieto otázky boli zatiaľ upravené len uzneseniami vlády, naposledny uznesením Predsedníctva vlády ČSSR č. 33/1976, a nepriamo platovými poriadkami.

K tomu, treba dodať, že úpravy v tomto smere sa dotýkajú len tých pracovníkov, kde si ich pracovné zaradenie vyžaduje vedeckú kvalifikáciu, teda prevažne pracovníkov ústavov ČSAV a SAV, v menšom rozsahu výskumných ústavov, a to prevažne centrálne riadených. Nedotýkajú sa vedecko-pedagogických pracovníkov pôsobiacich na vysokých školách, ani vedeckotechnických pracovníkov pôsobiacich vo výskumných ústavoch. U prvých sa dejú podľa vysokoškolského zákona a k nemu vydaných vykonávacích predpisov, u druhých na základe všeobecne záväzných predpisov, ktoré vydáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj.

Nemení sa ani právna úprava, ustanovená zákonom číslo 54/1963 Zb., o udeľovaní vedeckých hodností.

Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, v mene vlády ČSSR odporúčam vám vyjadriť súhlas s návrhom zákona o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov. Vláda je presvedčená, že tento zákon značne prispeje k zlepšeniu úrovne prípravy nových vedeckých pracovníkov, k rozvoju ich tvorivých schopností na prospech našej socialistickej spoločnosti.