Pri prerokúvaní plnenia štátneho rozpočtu
FMNO v branných a bezpečnostných výboroch
konštatoval minister národnej obrany, že rok
1974 bol ďalším významným krokom
k zvýšeniu bojovej sily, bojovej, mobilizačnej
a všestrannej pripravenosti ČSĽA.
Zvýšila sa účinnosť protivzdušnej
obrany. Bola posilnená proti tanková obrana útvarov
a zväzkov. Skvalitnilo sa všestranné technické
a týlové zabezpečenie vojsk.
Spolu s modernizáciou armády skvalitňovala
sa aj príprava veliteľov, štábov a príprava
vojsk v poli. Útvary a zväzky pri cvičeniach
dokázali, že sú schopné viesť bojovú
činnosť v zložitých podmienkach súčasného
boja. Z diskusie poslancov vo výboroch možno zhrnúť,
že plnenie štátneho rozpočtu FMNO je charakterizované:
1. efektívnym využívaním prostriedkov
na nákup zbraní, bojovej techniky najmodernejších
vývojových typov a na technické a týlové
zabezpečenie armády,
2. neustálym zdokonaľovaním systému
velenia, riadenia, vyrozumenia, spojenia s cieľom skvalitniť
systém uvádzania vojsk do bojovej, mobilizačnej
pohotovosti a riadiť vojská v mieri i vo vojne,
3. dôsledným rozpracovávaním a postupným
plnením línie XIV. zjazdu KSČ, jednotlivých
plén ÚV KSČ a uznesenia vlády v uplynulom
roku, hlavne májového pléna 1974 k vedecko-technickému
rozvoju,
4 nebývalým rozvojom iniciatívy a aktivity
na počesť 30. výročia oslobodenia našej
vlasti Sovietskou armádou. Táto iniciatíva
a jej cieľavedomé riadenie prispieva k maximálnemu
efektívnemu využitiu všetkých vynaložených
prostriedkov a má konkrétny odraz v zdokonaľovaní
výcviku, výchovy, ošetrovaní a údržbe
všetkých druhov techniky, v skvalitňovaní
kultúrneho prostredia atď.,
5. cieľavedomým úsilím velenia ČSĽA,
aby vynaložené prostriedky prinášali maximálne
efektívne výsledky, aby sa zdokonaľovala bojová,
politická a mobilizačná pripravenosť
a aby armáda dostávala najmodernejšie technické
vybavenie.
Na záver chcem vyzdvihnúť veľké
úsilie, obetavosť, svedomitosť, zodpovednosť
v práci veliteľov, štábov, politických
pracovníkov všetkých stupňov, straníckych,
mládežníckych a odborových organizácií,
ktoré vynakladajú pri zabezpečovaní
úloh vyplývajúcich z vojenskej politiky XIV.
zjazdu KSČ.
Chceme zároveň sľúbiť, že
i do budúcna budeme svoje povinnosti plniť čestne,
aby úlohy budovania i obrany socializmu, tak ako nám
to ukladá KSČ a uznesenia XIV. zjazdu, boli zabezpečované
spoľahlivo.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji poslanci Kodajovi. Slovo má poslankyně
Moravčíková, připraví se poslankyně
Mikušová.
Poslankyně SL J. Moravčíková:
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci! Pri každom prerokúvaní štátneho
záverečného účtu naša
pozornosť sa upriamuje aj na otázku, aká bola
kvalita finančných vzťahov hospodárskych
organizácií k štátnemu rozpočtu
a rozpočtom národných výborov. Hlavnou
formou overovania správnosti týchto vzťahov,
osobitne plnenia stanovených odvodov finančných
prostriedkov a dodržiavania podmienok stanovených
pre ich čerpanie, sú finančné revízie.
Revízna činnosť finančných správ
v minulom roku sa uskutočňovala v širšom
meradle oproti minulým rokom, a to formou čiastkových
tematických revízií, ktoré predovšetkým
prinášajú poznatky o pôsobení
ekonomických nástrojov a o jednotlivých úsekoch
podnikového hospodárenia. Ťažiskom finančných
revízií boli však komplexné finančné
revízie, týkajúce sa hlavne rozpočtových
vzťahov za roky 1972 a 1973.
Celkove sa uskutočnilo 734 finančných revízií
v celej ČSSR, ktoré pomohli odhaliť množstvo
nedostatkov. Z týchto revízií po tom vyplynuli
tak potrebné opatrenia smerom k podnikovým a nepodnikovým
riadiacim orgánom, ako aj finančné postihy.
Na ich základe sa uskutočnili dodatočné
odvody finančných prostriedkov do rozpočtov,
vrátane penále a pokút, dovedna 525 miliónov
Kčs.
Zistené nedostatky vo väčšine prípadov
sa týkali neoprávneného čerpania rôznych
investičných a neinvestičných dotácií,
financovania investičných akcií z prevádzkových
prostriedkov, ne správneho financovania nákladov
na pohostenie a dary, alebo poskytovania rôznych príspevkov,
ovplyvňujúcich daňovú základňu
a financovanie rekreačných akcií, tvorbu
podnikových rezerv a podobne.
Nedobrým a nepriaznivým javom pritom bola skutočnosť,
že vo finančnom hospodárení niektorých
hospodárskych organizácií aj napriek upozorneniu
finančných revízií nedostatky sa opakovali.
Pravdepodobne v týchto prípadoch nebolo v dostatočnej
miere dodržané plnenie záverov revíznych
a finančných správ a platných predpisov.
Okrem finančných revízií uskutočnili
finančné správy v oblasti štátnych
príjmov aj veľký počet bežných
kontrolných úloh, ktorými sledovali plnenie
stanovených odvodových povinností a daňových
predpisov. Z výsledkov týchto bežných
kontrol vyplynuli dodatočné odvody finančných
prostriedkov a uložených penále v celkovej
výške 576 miliónov korún.
Možno teda povedať, že v celkovom pohľade
činnosť finančných správ priniesla
na úseku revízií a bežných kontrol
v prospech rozpočtu za rok 1974 vrátane penalizačných
sankcií dodatočne od vody vo výške 1,1
miliardy Kčs, teda nie malú sumu.
Medzi organizáciami, ktoré museli uskutočniť
väčšie dodatočné odvody zo zisku,
nachádzame napríklad podniky: Plynostav Pardubice
a ČKD Praha, medzi organizáciami, ktoré dodatočne
uskutočňovali odvody objemu miezd, figuruje nemalou
sumou aj Československá námořní
plavba. Väčší dodatočný
odvod dane z obratu museli splniť podniky Mototechna v B.
Bystrici a iné organizácie.
Popri týchto čiastkových nedostatkoch pozitívne
možno hodnotiť, že prelínaním revíznej
činnosti a bežnej kontroly sa zlepšovali poznatky
a skúsenosti týmto spôsobom získané,
ktorých bude možné využívať
pri zostavovaní plánov finančných
revízií a pri rozvíjaní spolupráce
s ostatnými orgánmi.
Pri príležitosti schvaľovania záverečného
účtu by som preto chcela zvlášť
oceniť i zásluhy pracovníkov finančných
správ o celkove dosiahnuté výsledky štátneho
hospodárenia a zvlášť ich postoj, ktorým
sledujú upevňovanie socialistickej zákonnosti
a štátnej a finančnej disciplíny, spomenuté
v záveroch novembrového pléna ÚV KSČ
1974.
Finančné revízie uskutočňované
orgánmi finančných správ však
neboli jedinou formou kontroly vzťahov k štátnemu
rozpočtu a rozpočtom národných výborov
v roku 1974.
Uplynulo prvé trojročné obdobie 1972-1974,
v ktorom mala byť aspoň raz uskutočnená
tzv. periodická revízia hospodárenia ako
neoddeliteľná súčasť riadiacej
práce. Táto revízia je svojou podstatou jednou
z foriem, pri ktorej sa skúma, ako každá štátna
hospodárska organizácia alebo rozpočtová
a príspevková organizácia, štátny
fond a organizácia zahraničného obchodu uspokojuje
spoločenské potreby, ako hospodári so zverenými
hmotnými a finančnými prostriedkami a ako
dodržiava našu socialistickú zákonnosť,
plánovaciu a finančnú disciplínu
Zhodnotenie činností periodických revízií
a výsledkov nimi zistených, ktoré bolo uskutočnené
na začiatku vlaňajšieho roku, ukázalo,
že periodické vykonávanie revízií
hospodárenia a dosiahnutie ich účinnosti
je závislé od mnohých predpokladov, predovšetkým
však od dobudovania a potrebného kontrolného
aparátu a od sústavného skvalitňovania
ich práce.
Pozitívne možno tiež oceniť, že v roku
1974 sa na tomto úseku zlepšovala spolupráca
kontrolných útvarov s odbornými útvarmi
a že sa v systéme práce odborných útvarov
viac uplatňovala bežná previerková činnosť
smerom k podriadeným orgánom a organizáciám.
Poznatky získané pri periodických revíznych
kontrolách hospodárenia ukazujú, že
vytýkané nedostatky sú hlavne v oblasti fondového
hospodárstva, náhradového konania za vzniknuté
škody, spôsobu používania dopravných
prostriedkov a uzatváraní dohôd mimo pracovného
pomeru, i v porušovaní finančnej disciplíny
vo vzťahoch k štátnym rozpočtom a rozpočtom
národných výborov.
Príslušnými rezortmi a krajskými národnými
výbormi bol celkový dosah nálezov týchto
revízií vyčíslený vo výške
146 mil. Kčs. Okrem toho boli zistené škody
včítane mánk, penále a pokút,
vyčíslené sumou 236 mil. Kčs.
Výsledky vykonaných revízií viedli
k tomu, že voči zodpovedným osobám bolo
uplatnené viac než 19 tisíc mimosúdnych
postihov. V 1874 prípadoch boli niektoré závažné
skutočnosti, zistené revíziami ohlásené
príslušným orgánom na vybavenie podľa
osobitných predpisov.
Našu pozornosť si pritom zasluhuje zvlášť
skutočnosť, že z celkového počtu
viac ako 43 tisíc revíznych objektov neboli do konca
roku 1974 vykonané revízie vo viac než 8 tisíc
organizáciách, a to prevažne na najnižších
článkoch riadenia a v rozhodujúcej miere
v oblasti národných výborov. To len potvrdzuje,
že v tejto oblasti sa zatiaľ ešte nepodarilo vytvoriť
všetky podmienky pre pravidelné periodické
revízie hospodárenia a že práve jej
bude treba venovať v ďalšom priebehu zvýšenú
pozornosť.
Prijaté opatrenia vlády a zvlášť
zásady prijaté na zabezpečenie kontroly v
národnom hospodárstve a v štátnej správe
by pre to mali vytvárať potrebné predpoklady
a podnety.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji poslankyni Moravčíkové za její
vystoupení. Slovo má poslankyně Mikušová.
Poslankyně SL Z. Mikušová: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Súčasťou obsiahleho súhrnu výsledkov
štátnych záverečných účtov
čs. federácie, ČSR a SSR je aj obraz výsledkov
hospodárenia štátnych fondov, predovšetkým
fondu vodného hospodárstva, fondu ochrany ovzdušia
a fondu pre zúrodňovanie pôdy. Chcela by som
pripomenúť niekoľko poznámok k otázkam
týkajúcim sa poslania týchto fondov a využitia
ich prostriedkov.
Predovšetkým by som chcela poukázať na
ich úzky vzťah k starostlivosti o životné
prostredie, jej cieľom je zachovať, prípadne
obnoviť a zlepšovať životné podmienky,
významné pre nás i pre budúcu generáciu.
Vývoj životného prostredia prebiehal predtým
značne živelne a teraz naša, t. j. socialistická
spoločnosť umožňuje v rámci koordinačného
riadenia ekonomických spoločenských procesov
plánovite zabezpečovať komplexnú ochranu
a priaznivú tvorbu tohto prostredia.
Táto starostlivosť zahŕňa zvlášť
ochranu pôdy, t. j. poľnohospodárskeho a lesného
fondu, a to tak z hľadiska jeho odňatia doterajšiemu
spôsobu jeho užívania, ako aj z hľadiska
jeho ochrany pred škodlivými látkami. Poľnohospodársky
pôdny fond tvorí okolo 55 % celkovej výmery
pôdy ČSSR. Predstavuje dôležitý
výrobný prostriedok, jeho rozsah síce nie
je možné v našich prírodných podmienkach
rozširovať, ale pri ňom je potrebné meniť
intenzitu využitia zvlášť zúrodňovaním
pôdy a efektívnym využívaním jej
štruktúry. Významnú úlohu má
v tomto smere aj príslušný účelový
štátny fond pre zúrodňovanie pôdy
a je iste potešiteľné naše zistenie, že
z jeho prostriedkov boli v roku 1974 poskytované v obsiahlej
miere subvencie a dotácie, prípadne pôžičky
na investičnú výstavbu, rekonštrukciu
a údržbu melioračných zariadení
a na ne investičné akcie týkajúce
sa rekultivácie pôdy.
Chcela by som pri tejto príležitosti podčiarknuť
i význam lesnej pôdy, ktorá reprezentuje zhruba
35 % celkovej štruktúry pôdneho fondu u nás,
a význam prostriedkov vynakladaných z rôznych
zdrojov na jej rekultiváciu. Keď sme na nedávnom
zájazdovom zasadaní nášho výboru
videli Severočeskú uhoľnú oblasť
a dopad popola z elektrární na rozsiahle oblasti
lesov, oveľa viac sme si uvedomovali, čo všetko
je potrebné urobiť a zo spoločenských
prostriedkov vynaložiť i na to, aby bola obnovená
klimatická, zdravotnícka, biologická a ochranná
funkcia tamojších lesov pre celú severočeskú
oblasť.
Významná starostlivosť o ochranu priaznivého
životného prostredia sa rovnako týka ďalších
činiteľov tohto komplexu, t. j. množstva a kvality
vody a čistoty ovzdušia a ich ochrany pred rôznymi
možnosťami znečisťovania.
Je všeobecne známe, že nikde neoplývame
nadbytkom vody, že táto k nám odnikiaľ
nepriteká a že sme odkázaní na podzemné
zásobovanie vody a na toky a nádrže vody, a
že ich výdatnosť závisí hlavne
od množstva atmosferických zrážok. Preto
sa tiež musíme sústavnejšie starať
o to, aby sa voda neznehodnocovala a ňou neplýtvalo,
a vôbec otázku racionálneho zásobovania
s vodou a udržania rovnováhy medzi kapacitou vodných
zdrojov a potrebou dostávať vody stále viac
do popredia spoločenského záujmu. Veď
ešte v roku 1970 predstavovala spotreba vody okolo 290 litrov
na obyvateľa za deň, zatiaľ čo do roku
2000 sa už počíta s tým, že by
sa tento ukazovateľ mal zvýšiť na 420-430
litrov, v poľnohospodárstve pri rastúcej závislosti
produkcie od tohto činiteľa by mala spotreba vody
byť v tejto perspektíve dokonca jedenásťnásobne
vyššia ako v roku 1970.