Objem stavebných prác má v tomto období dosiahnuť v celom odvetví zvýšenie o 45,4 % a o 49,2 % v podnikoch Ministerstva stavebníctva SSR. Pre rozvoj ekonomiky ČSSR v súčasnom období je dôležité zabezpečovanie úloh na stavbách palivoenergetickej základne, tranzitného plynovodu, rozvoj strojárstva a petrochémie, stavieb pre vlastnú výrobno-materiálovú základňu a výstavbu hlavného mesta ČSSR Prahy a hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Spoločensky závažnou úlohou je komplexná bytová výstavba, ktorá v tejto päťročnici veľmi progresívne narastá. Vysoký rast stavebných prác musí byť vzhľadom na racionálne využitie pracovných síl a pre ich nedostatok zabezpečovaný z 80 % zvýšením produktivity práce. To samozrejme vyžaduje mobilizáciu rezerv cestou racionalizácie a využívania zdrojov technického pokroku.

Výroba stavebných látok a dielcov sa zvýši v podnikoch Ministerstva stavebníctva o 61 %. To povedie k postupnému zlepšovaniu uspokojovania potrieb národného hospodárstva. Predpokladáme, že v 5. päťročnici dosiahne táto výroba predstih pred tempami stavebnej výroby. I vo výrobe stavebných hmôt zvýšenie produkcie máme zabezpečiť zo 78 % rastom produktivity práce. K zvládnutiu týchto úloh predpokladáme intenzívny rozvoj výroby pomocou výkonného technologického zariadenia v nových i rekonštruovaných závodoch, najmä v odboroch cementu, murovacích materiálov, keramiky a prefabrikácie.

Zvýšené požiadavky na stavebníctvo pri uspokojovaní potrieb spoločnosti si vynútili vypracovať už v roku 1969 koncepciu rozvoja stavebníctva do roku 1975, ktorá vychádzala z narastajúcich úloh v investičnej výstavbe, v dôsledku čoho sa zvyšovali kapacity i riešenie súvisiacich problémov v stavebníctve i mimo neho. V celkovom rámci bola vypracovaná i koncepcia technického rozvoja. Jeho ciele a smery nadväzujú na "Projekt štátnej technickej politiky" prijatý vládou SSR v januári minulého roku. Na podklade rozpracovaného návrhu pätročného plánu sme ďalej vypracovali "Dokument o technickom rozvoji" a v ňom sme vytýčili konkrétne cesty pre zabezpečovanie úloh, ktoré nás v tejto päťročnici čakajú v obidvoch odvetviach rezortu.

Vo výrobe stavebných látok budeme realizovať technický rozvoj predovšetkým investičným rozvojom, t.j. novou výstavbou a modernizáciou výrobnej základne. Program je tu jasný a je vlastne pokračovaním záverov, ktoré sa začaIi realizovať už v uplynulej päťročnici. Kvalitatívne zmeny sú pripravované v štátnych úlohách stavebného výskumu a vývoja a sústreďujú sa hlavne:

- na skvalitnenie a rozšírenie výroby prefabrikátov pre bytovú a občiansku výstavbu

- na rozšírenie sortimentu cementov a stavebných materiálov

- na zabezpečenie plniva do cementu /dolomity/

- na využitie keramických surovín na Slovensku

- na automatizáciu výrobných procesov.

Technický rozvoj v stavebnej výrobe je zameraný hlavne na výstavbu kapacít i štandardu v bytovej a občianskej výstavbe, v inžinierskej výstavbe, vo výstavbe vybraných priemyslových ceckov, ďalej na znižovanie prácnosti, skracovanie času výstavby a na zlepšovanie úžitkovej hodnoty hotového diela s osobitným zameraním na bytovú výstavbu.

Cesty k týmto zámerom je možné stručne charakterizovať takto:

- ďalšie spriemyselňovanie stavebníctva, predovšetkým bytovej a občianskej

výstavby,

- zníženie opotrebovanosti vozového parku a mechanizácia ďalších procesov pri stavaní

- zmodernizovanie a urýchlenie dokončovacích prác pri pozemných stavbách každého druhu

- zaangažovanie priemyslových odvetví na vytvorení úplnejšej a progresívnejšej materiálo-výrobnej základne pre potreby stavebníctva

- zavedenie nových efektívnych materiálov, dielcov, konštrukcií a technológií do procesov stavania za pomoci ostatných odvetví cestou urýchlenej organizácie výskumu a vývoja.

V uvedených smeroch zabezpečujeme technický rozvoj v návrhu 5. pťročného plánu a organizačne vo vlastnom rezorte i mimo neho. Smernicou predpokladané úspory pracovníkov v stavebnej výrobe mienime pokryť z dvoch tretín technickým rozvojom a z jednej tretiny racionálnymi opatreniami.

V technickom rozvoji stavebníctva sledujeme 4 hlavné ciele:

znižovanie prácnosti v záujme úspory pracovníkov, znižovanie hmotnosti stavieb pre odľahčenie dopravy a manipulácie s materiálom. Ďalej zvyšovanie kvality a skracovanie času výstavby s cieľom znížiť rozostavanosť. Pri praktickom zabezpečovaní týchto úloh stretávame sa s mnohými prekážkami a nedostatkami vo vlastnom rezorte i v rezortoch, s ktorými kooperujeme. Z hlavných súčasných i predpokladaných problémov uvediem aspoň niektoré. Jedným zo základných predpokladov technického rozvoja a realizácie vlastnej investičnej výstavby v stavebnej výrobe a priemyslu stavebných látok je zabezpečenie strojov a strojovotechnologického zariadenia v potrebnej štruktúre, čase a kvalite. Objemy dodávok strojov a zariadenie, ktoré teraz československé strojárstvo stavebníctvu ponúka, kryje sotva polovicu potreby. Súbežne s problémom dodávok sólostrojov a strojovotechnologického zariadenia zaostáva i naďalej nedoriešená problematika servisných služieb a dodávok náhradných dielcov tak pre stroje vyrábané v ČSSR, ako i pre stroje z dovozu. V tomto smere rozhodujúcu pomoc očakáva stavebníctvo od strojárstva. Vzhľadom na veľký sortiment strojov a zariadení odporúčame kooperáciu v rámci RVHP, zvlášť so Zväzom sovietskych socialistických republík.

Ďalšiu pomoc očakávame v oblasti rozvoja tej časti materiálovej základne pre stavebníctvo, ktorá je riadená inými rezortmi. Technický rozvoj v stavebníctve nie je totiž mysliteľný bez pomoci ostatných odvetví. Treba povedať, že klasická silikátová materiálová základňa zaznamenala prevratné zmeny a zmenila svoju vnútornú štruktúru tak, že umožnila veľký nástup spriemyselnenia stavebníctva. Kvantitatívne možnosti tejto základne máme dnes pevne programované, a to v pláne vlastných investícií. Súčasne začíname i s jej kvalitatívnym dobudovaním. V tejto päťročnici postavíme 8 nových panelární pre potreby bytovej výstavby s kapacitou 10 400 bytov ročne a existujúce panelárne začneme modernizovať a zavadzať v nich výrobu, umožňujúcu stavať kvalitnejšie byty s vyšším štandardom a s dobrou architektúrou. Za pomoci týchto panelární bude možné znížiť prácnosť na 1 byt z dnešných cca 900 hodín na 550 hodín. Ďalší pokrok a spriemyselnenie je teraz v rukách iných odvetví, hlavne strojárstva a chémie: bude ho možné dosiahnuť väčším použitím novodobých ušľachtilých materiálov, ako sú kovy, plastické hmoty, drevné aglomeráty, minerálna vlna a ďalšie. Pritom bude možné prefabrikovať ďalšiu časť stavieb, a tým odstrániť mokré procesy a hlavne znížiť hmotnosť stavieb asi o 15-30 %.

Z nedostatkových výrobkov iných odvetví spomeniem aspoň technické zariadenia budov, ako sú elektrické, sanitárne, tepelné a klimatizačné zariadenia. Nedostatok týchto zariadení spomaľuje dokončovanie stavieb a znemožňuje údržbu i rekonštrukciu budov a celkove oslabuje účinky technického rozvoja.

Dovoľte, aby som vás ešte zoznámil s výskumom v stavebníctve. Úlohy výskumu zabezpečuje 7 centrálne riadených organizácií. Výskumná a vývojová základňa v štáte je integrovanou sústavou, riadenou rezortom. Naše výskumné ústavy riešia úlohy, súvisiace s rozšírením a modernizáciou materiálovej základne v stavebníctve, a úlohy, súvisiace s novými konštrukciami a technológiami. Pravda, žiadalo by to zvýšiť vybavenosť prístrojovými zariadeniami a dobudovať laboratóriá. Hlavné zameranie v oblasti inžinierskeho staviteľstva bude progresívne riešiť problémy technického rozvoja v odbore betonárskych a zemných prác, zakladanie cestných a dopravných stavieb. Riešenie ekonomiky stavebníctva sa bude pohybovať v oblasti využitia matematických metód a modernej výpočtovej techniky tak v stavebnej výrobe, ako aj vo výrobe stavebných hmôt. Pri riadení v oblasti vedeckovýskumnej základne zameriame svoje úsilie predovšetkým na realizáciu a široké uplatnenie výsledkov výskumu a vývoja v praxi.

Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, záverom môjho diskusného príspevku mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že technický rozvoj zohrá v rozvoji našej ekonomiky dôležitou úlohu. Tak tomu je i bude aj v stavebníctve, ktoré v súčasné doba stále viac prechádza na priemyslové metódy a postupnú premenu štruktúry materiálovej základne. V tomto úsilie je už dnes zrejmé, že takému to rozvoju nebudú stačiť len vlastné možnosti stavebníctva, ale musí tu nastúpiť veľmi intenzívna a široká kooperácia medzi odvetviami. Myslím, že len takáto vzájomná súčinnosť bude osožiť nielen stavebníctvu, ale i rozvoju celého nášho hospodárstva. Dobré výsledky prvých dvoch mesiacov tejto päťročnice, veľká iniciatíva stavebných kolektívov v rámci socialistickej súťaže na počesť 50. výročia založenia KSČ a blížiaceho sa zjazdu, cieľavedomé uplatňovaný technický pokrok, prinesú dobré výsledky a tým chceme podporiť veľké úsilie našej strany o plnú konsolidáciu, o lepší a krajší život v našej socialistickej vlasti.

Předsedající místopředseda SN Kouba: Děkuji poslanci Kompišovi. Dříve než budeme pokračovat v jednání, uděláme krátkou přestávku. Ještě mi dovolte jednu naléhavou informaci. Přerušíme jednání na 10 minut, to znamená, že začneme přesně v 17.25 hod. Každá minuta je dobrá. Obracím se na diskutující, kterých je ještě 7 a prosím, kdyby si prošli své diskusní příspěvky a pokud možno je zkrátili, aby se v diskusi dostalo na všechny a abychom mohli dnešní zasedání ukončit v plánované době v 19 hodin.

/Jednání přerušeno v 17.15 hod./

/Pokračování jednání od 17.28 hod./

Předsedající místopředseda SN Kouba: Soudružky a soudruzi, budeme pokračovat v jednání. Slovo má soudruh Ptáček Vladimír, připraví se poslanec Jonáš. Musím vás upozornit, abyste zůstali až do konce našeho jednání, případně abyste zkrátili své diskusní příspěvky. Např. soudruh Adam se svého diskusního příspěvku v případě potřeby vzdává. Dávám slovo soudruhu Ptáčkovi.

Poslanec ing. V. Ptáček: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci. Prostudoval jsem předložený materiál a vyslechl zprávu federálního ministra pro technický a investiční rozvoj. Dovolte mi pro krátkost času pouze několik poznámek k metodám a formám řízení a zvláště k programům technického rozvoje v oblasti chemie.

První okruh problémů se týká řízení rozvoje vědy a techniky. Na první místo bych kladl problém tvorby státních programů technického rozvoje, které na jedné straně umožní optimální výběr úkolů do státního plánu a jejich komplexní plnění v celém výzkumu a vývoji, včetně experimentálního prověření a na druhé straně vytvoří důležité předpoklady k realizaci úkolů státního plánu rozvoje vědy a techniky jejich sepětím s rozvojovými nosnými programy československé ekonomiky.

Domnívám se, že stejně důležitá je i otázka způsobu financování vědy a techniky. Považuji za velmi správné, že systém podílového financování bude dále propracován a že je spojen s otázkou tvorby vlastních zdrojů VHJ a podniků na technický rozvoj. Závazné limitování minimálních zdrojů VHJ a podniků na technický rozvoj by mělo být prvním krokem k částečné centralizaci těchto zdrojů u ústředních orgánů, jímž umožní posílení vlivu na technickou politiku v jednotlivých oborech a bude mít současný vliv na efektivnější hospodaření s rozpočtovými prostředky.

Za důležité opatření směřující ke zlepšení práce ve výzkumu a vývoji považuji také navrhovaný přechod části rozpočtových organizací.výzkumné a vývojové základny na formu organizací příspěvkových, přizpůsobených potřebám výzkumně vývojové činnosti a posilujících sepětí výzkumu a vývoje s praxí.

Nyní někoIik slov k rozvoji chemického průmyslu. Ze světových statistik lze pro jednotlivé země jednoznačně odvodit vzájemný vztah mezi tendencemi rozvoje chemického průmyslu a chemizace na jedné straně a celkovou hospodářskou a průmyslovou úrovní na straně druhé.

Tempa rozvoje výroby chemických materiálů a jejich aplikace vesměs převyšují tempa rozvoje průmyslu jako celku. Tyto tendence jsou pochopitelně patrné i v objemech finančních prostředků vkládaných do výzkumu výroby moderních syntetických materiálů, které nejen doplňují a zaměňují omezené zdroje klasických materiálů, ale v mnoha směrech je svými užitnými vlastnostmi i předčí. Přední světové chemické koncerny vynakládají na výzkum a vývoj částky, které v průměru dosahují aspoň 3 % z hrubého ročního obratu. Ve vyspělých zemích poskytuje současně stát poměrně značné prostředky na rozvoj chemie a to jak na vysokých školách a v různých dalších ústavech, tak i v průmyslové sféře.

Pokud jde o nás, pak podíl našeho chemického průmyslu na hrubé výrobě celého průmyslu ČSSR činil v posledních letech asi 9,5 %, zatímco ve vyspělých zemích je tento podíl vyšší a dosahuje až 15 i více procent. Náklady na výzkum a vývoj v celém odvětví našeho chemického průmyslu se v posledních letech pohybovaly přibližně kolem 2,5 % z hodnoty hrubé výroby.

Navrhovaný program technického rozvoje "Chemické materiály a jejich využití v národním hospodářství" pokládám za velmi významný úsek státní technické politiky a součást páté pětiletky, rozvoje vědy a techniky. V navrženém pojetí i rozsahu je nutno považovat tento program za přiměřený k současným možnostem, ale z hlediska světového rozvoje v této oblasti i z hlediska našich potřeb jako minimální variantu, jejíž realizaci je nutno zabezpečit.

Předsedající místopředseda SN Kouba: Děkuji, slovo má dále poslanec ing. Jonáš.

Poslanec Ing. Jonáš: Vážený súdruh predseda, súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som niekoľkými poznámkami prispel k správe o úlohách vedeckotechnického rozvoja s osobitným zreteľom na 5. pätročný plán, ktorý tu predniesol minister s. Ing. Šupka. Plne možno súhlasiť s tým, že v procese ďalšieho rozvoja našej ekonomiky by mala zohrať významnú úlohu oblasť vedy, výskumu a rozvoja. To však samozrejme prináša požiadavku podstatnejšieho zvýšenia ich účinnosti, a to tak v oblasti tvorby nových vedeckotechnických poznatkov, ako aj realizácie v širokej praxi. Toto by malo v plnej miere platiť i pre oblasť výskumnej činnosti v odvetví poľnohospodárstva a výživy, o ktorom chcem vo svojom vystúpení špecificky v krátkosti hovoriť.

Tak ako pre celé národné hospodárstvo, i pre odvetvie poľnohospodárstva a výživy platí, že jeho ďalší rozvoj je nemysliteľný bez intenzifikácie, ktorej ukazovateľom je neustály rast výroby a spoločenskej produktivity práce pri súčasnom znižovaní materiálových a iných nákladov na 1000 Kčs produkcie.

V rezolúcii XIII. zjazdu KSČ z roku 1966 o poľnohospodárskej politike strany sa uvádza efektívna intenzifikácia výroby a ďalšie rozvíjanie procesu spriemyselnenia poľnohospodárstva ako hlavný ciel politiky strany v nasledujúcom období. Efektívna intenzifikácia v poľnohospodárskej výrobe môže byt uskutočňovaná len za toho predpokladu, že vedeckotechnický pokrok sa v najširšom slova zmysle stane v československom poľnohospodárstve rozhodujúcou výrobnou silou, zabezpečujúcou rýchlejší rast poľnohospodárskej výroby pred rastom vkladov spoločenskej práce.

Medzi rozhodujúce ciele poľnohospodárskej politiky strany bola na prvé miesto postavená úloha maximálne uspokojovať potreby obyvateľstva potravinami vo vhodnej štruktúre z vlastnej poľnohospodárskej produkcie a v dlhodobom vývoji dosiahnuť, aby rast poľnohospodárskej výroby zabezpečoval prírastok základných potravín.

Je všeobecne známe, že poľnohospodárstvo môže toto svoje poslanie splniť len za predpokladu, že imputové odvetvia, najmä strojárstvo, chemický priemysel a stavebníctvo budú schopné dodávať poľnohospodárskym podnikom dostatok výrobných prostriedkov v potrebnej kvalite, počte i svetových technických parametroch.

Uvediem niektoré údaje o rozvoji poľnohospodárstva za roky 1966-69, t.j. za 4 roky 4. päťročnice. Počet obyvateľstva ČSSR bol v roku 1969 oproti roku 1965 vyšší o 1,8 %, z toho v Českej socialistickej republike o 1,2 % a v Slovenskej socialistickej republike o 3,4 %.