V súvislosti s tým si zaslúži mimoriadnu pozornosť tá časť vedeckovýskumného programu, podľa ktorej realizácia výsledkov riešenia úloh programu v oblasti chemizácie národného hospodárstva má priniesť úsporu 8 tisíc pracovníkov, realizácia výsledkov výskumu v oblasti komplexného spracovania dreva má priniesť úsporu 17 tisíc pracovníkov, v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu úsporu 68 tisíc pracovníkov, v oblasti spriemyselnenia stavebníctva 20 tisíc pracovníkov, v oblasti rozvoja strojárskych výrobných procesov znížením prácnosti sa predpokladá relatívna úspora cca 70 tisíc pracovníkov atd. Dohromady sa teda predpokladajú relatívne úspory pracovných síl realizovaním výsledkov vedeckovýskumného programu podľa hrubého odhadu viac ako 200 tisíc pracovníkov. Je pravda, že k tomu treba poznamenať. že tieto relatívne úspory pracovných síl budú dosiahnuté prevažne po roku 1975, a len v tom prípade, že dôjde k predpokladanej realizácii výsledkov vedeckého výskumu v praxi.

Z uvedených dôvodov sa preto správne v koncepcii rozvoja vedy a výskumu zdôrazňuje ako ťažiskový problém realizácia výsledkov vedeckého výskumu v spoločenskej praxi. Tento ciel sa môže dosiahnuť podstatným zlepšením sústavy plánovitého riadenia v zmysle jednotného, integrovaného plánovitého riadenia vedy a techniky. Problém realizácie výsledkov vedeckého výskumu v praxi je jedným z najnaliehavejších v najbližších rokoch, na ktorý by sme všetci mali uprieť svoju pozornosť a svoje sily. Pri riešení tohto problému bude nevyhnutné lepšie si ujasniť cesty realizácie, než ako ich predpokladá náčrt projektu jednotnej sústavy riadenia vedy a techniky. Prihliadajúc na diskusiu vo výboroch, ako i z hľadiska vlastných poznatkov chcel by som upozorniť na niektoré myšlienky, ktoré by mohli prispieť k upresneniu spôsobu realizácie.

Ide o to, aby výsledky vedeckého výskumu boli omnoho účinnejšie ako doteraz organicky prepojené na plán národného hospodárstva, a to v niektorých oblastiach. Je to predovšetkým problém zdokonalenia väzby štátneho plánu rozvoja na všetkých stupňoch na plán znižovania spoločenských nákladov a na plán pracovníkov, ktoré väzby sa v posledných rokoch dosť zanedbali. S tým súvisí riešenie priamej a bezprostrednej väzby plánu výskumu na kľúčovú úlohu socialistickej spoločnosti - t.j. väzby na zvyšovanie produktivity práce. Myslím, že týmto vzájomným zviazanostiam plánu výskumu a plánu rozvoja národného hospodárstva bude treba venovať mimoriadnu pozornosť na všetkých stupňoch riadenia a že pri prieskume stavu rozpisu plánu by mohli i poslanci získať cenné skúsenosti, ktoré by mohli podnietiť ďalšie zlepšenie projektu sústavy plánovitého riadenia vedy a techniky.

Ďalším významným problémom realizácie výsledkov vedy a techniky v praxi je zlepšenie väzieb medzi plánom výskumu a tou častou štátneho plánu, ktorá projektuje vývoj zásob v národnom hospodárstve a zrýchlenie ich obratovosti. Tejto otázke by malo venovať väčšiu pozornosť Federálne ministerstvo financií a ústredie Štátnej banky československej, hlavne vo vzťahu nadväznosti štátneho plánu rozvoja vo vecnom vyjadrení na hodnotovo-peňažné vyjadrenie. Problémom vývoja zásob sme sa vo výboroch a plénach Federálneho zhromaždenia už niekoľkrát zaoberali a veľmi dobre vieme, koľko otvorených problémov zostáva v tejto zložitej oblasti. Myslím, že bez vyriešenia priamej nadväznosti plánu výskumu v zložke modernizácie a zlepšenia technologických procesov na finančný a úverový plán, podložený záväznými normatívmi vývoja zásob, sa veľmi sťaží riešenie takej kľúčovej úlohy, ako je zvýšenie efektívnej časti prírastku národného dôchodku v použití. Ide o to, aby sme takouto zviazanosťou plánu výskumu s plánom rozvoja národného hospodárstva zabezpečili vzťahy rastu národného dôchodku a spoločenského produktu nielen v tvorbe, ale hlavne v efektívnom použití.

Riešenie tohto problému bude treba primerane vyjadriť i v koncepciách realizácie výroby jednotlivých podnikov z hľadiska dlhodobého pohľadu. Osobne som sa sám, ako i mnohí ďalší poslanci, presvedčil o tom, že je pomerne málo podnikov, ktoré by v ročných analýzach uplatňovali hľadiska uvedených väzieb, ďalej hľadisko dlhodobosti v riešení modernizácie a racionalizácie výroby. To znamená, že vo väčšine ročných podnikových analýz je zatiaľ málo prvkov koncepčného dlhodobého charakteru, ktoré by prispievali k orientácii na intenzifikačné zámery štátneho plánu.

Myslím, že je veľmi správne, že pri zvyšovaní intenzifikácie čs. národného hospodárstva sa venuje v koncepcii mimoriadny význam tým odborom výroby, ktoré možno považovať za nosné programy vo vzťahu k špecializácii a kooperácii. Uvedomujeme si, že tento problém je možno riešiť len v úzkej spolupráci so štátmi socialistickej sústavy, a preto v tomto smere nielen podporujeme integračný program, ale zvýrazňujeme nevyhnuteľnosť jeho urýchlené realizácie. Vieme, že v tejto oblasti NDR dosiahla veľmi pozoruhodné výsledky v sústredenom úsilí, zameranom na podporu vytipovaných oblastí výroby a výrobkov veľmi dôsledným uplatňovaním preferencií. So zásadou preferencií sa primerane nevyporiadame podľa doterajších skúseností do tej doby, kým nevytvoríme priestor pre uprednostňovanie niektorých výrob tým, že budeme doslednejše rozpracúvať, a pokiaľ už sú rozpracované, účinnejšie realizovať programy zanikajúcich výrob, to jest takých výrob, ktoré v najbližších 5, 7, 10 rokoch majú mať z hľadiska celosvetových vývojových trendov a menovite v socialistickej spoločnosti zanikajúce tendencie. Tieto prostory pre nahradzovanie nahradzovaných výrob novými, progresívnymi bude treba v štátnom pláne veľmi dôsledne a systematicky vytvárať. Veľmi vrelo vítam, že sa v tejto oblasti začína rozvíjať omnoho smelšia a dôsledná politika integrácie nielen vo vnútri Československa, ale zvlášť vo vzťahu ku krajinám RVHP, a to o viac, že sa vytvorila Medzinárodná investičná banka socialistických štátov, ktorá by mala realizovať spoločné investičné programy.

Diskusia vo výboroch potvrdila, čo je primerane vyjadrené i v návrhoch uznesenia, že popri realizácii výsledkov výskumu v praxi a popri zlepšení sústavy riadenia nemenej dôležitý je problém vzťahov ľudí k vedeckotechnickému rozvoju. Pri tejto príležitosti mi dovoľte pripomenúť Marxovu poučku, že veda a technika sa budú rýchle rozvíjať vtedy, až k tomu dozrejú všeobecné podmienky v spoločnosti; hovorí sa, že potom sa bude veda rozvíjať omnoho rýchlejšie, než by to dokázali desiatky univerzít. Ide teda o problém všeobecného politického, spoločenského dozretia podmienok. Podľa môjho názoru celý rad významných okolností signalizuje, že všeobecne dozrievajú podmienky pre to, aby sa veda a technika nielen rýchlejšie rozvíjali, ale aby sa hybný faktor tohto rozvoja, t.j. vzťah ľudí pracujúcich vo vede a technike a vzťah ľudí pracujúcich vo výrobe, rozvinul na vyššiu úroveň.

Ide o vzťah k rozvoju vedy a techniky všetkých tých, ktorí v tejto oblasti pracujú zhora dolu, vrátane všetkých zlepšovateľov, majstrov robotníkov vo výrobe, kde veľmi dobre vieme, že je celý rad nevyriešených problémov a že deklarovaná pozornosť strany a štátnych riadiacich orgánov práve tam dolu naráža na dosť prekážok v tom, aby sa spoločenské zámery skutočne dostali do pohybu. Ide však i o vzťah vedúcich pracovníkov, t. j. riaditeľov podnikov a gen. riaditeľov združení k otázkam vedeckotechnického rozvoja, k otázkam politickej, morálnej a všeobecnej spoločenskej zodpovednosti, s ktorými sa bude treba účinnejšie než doteraz vyporiadať. Vítame skutočnosť, že v projekte jednotnej sústavy riadenia vedy a techniky sa týmto otázkam venuje pozornosť, avšak bude užitočné tieto problémy možno i na vedeckej úrovni lepšie rozpracovať.

Zdá sa, že dať rozvoj vedy a techniky skutočne do rýchlejšieho tempa bude treba prostredníctvom dôslednej komplexnej sústavy riadenia vedy a techniky v nadväznosti na sústavu plánovitého riadenia hospodárstva a na systémové riadenie celej socialistickej spoločnosti. Diskusia ukázala, že i keď plán má a musí mať základné postavenie i v tejto oblasti, sám všetko nevyrieši, ale bude treba vypracovať ucelenejšiu sústavu podnetov a záujmov na vedeckotechnickom rozvoji, takú sústavu, ktorá by vyvolala trvalý, bezprostredný a vrelý záujem riešiteľov. Mám tu na mysli základný problém, že socialistický vzťah k práci a zvlášť k vede a výskumu by nemal byt len alebo prevažne zamestnaním, ale o niečo viac, to jest vzťahom k povolaniu, k tvorivej práci, v ktorej človek dáva všetky sily a schopnosti v prospech socialistickej spoločnosti. V oblasti vedy a techniky myslím, že ide ešte o viac, že ide doslova o obetovanie seba samého pre veľké ciele uskutočnenia ideálov komunizmu.

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, v súlade so stanoviskami výborov Snemovne národov, ktoré túto problematiku prerokovali, odporúčam, aby Snemovňa národov vyslovila súhlas s doterajšími opatreniami vlády a jej orgánov pri zabezpečovaní vedeckotechnického rozvoja ČSSR. Predpokladáme, že v súlade s úvodným vystúpením súdruha ministra Ing. Šupku a s materiálmi koncepčného charakteru, s ktorými sme mali možnosť sa zoznámiť, bude vláda i naďalej vytvárať podmienky pre maximálne využívanie výsledkov vedy a techniky v práci. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda SN Kouba: Děkuji poslanci Rosovi.

Soudružky a soudruzi, předsednictvo Sněmovny národů doporučuje, aby Sněmovna národů zvolila návrhovou komisi, která připraví konečný návrh usnesení k tomuto bodu.

Do návrhové komise předsednictva SN doporučuje zvolit: prof. Rosu, jako zpravodaje a dále poslance Feriance, prof. Langa. poslankyni Pelikánovou, poslankyni dr. Dutkovou a poslance prof. Lbla.

Jsou k tomuto návrhu nějaké připomínky?

Poslankyně Kaplanová: Poslanec Lang není přítomen.

Místopředseda SN Kouba: Navrhujeme proto komisi, jak jsem ji přečetl bez poslance prof. Langa.

Kdo s tímto návrhem souhlasí? /Hlasuje se./

Děkuji. Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo hlasování? Nikdo.

Děkuji. Návrhová komise je zvolena.

Nyní, soudružky a soudruzi, zahajuji rozpravu ke zprávě o úkolech vědeckotechnického rozvoje se zvláštním zřetelem na pátou pětiletku, jakož i ke zprávě zpravodaje. Zatím máme přihlášeno 9 poslanců do rozpravy. S ohledem na organizaci našeho zasedání, prosím soudruhy poslance, kteří se dosud nepřihlásili a mají zájem diskutovat, aby odevzdali přihlášku do diskuse, abychom mohli organizovat naše dnešní jednání.

Jako prvnímu dávám slovo poslanci Bodovi. Prosím, aby se ujal slova.

Poslanec prof. dr. Boda, DrSc.: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, chcel by som niekoľkými poznámkami prispieť k materiálu o jednotnej sústave plánovitého rozvoja vedy a techniky, ktorý sme obdržali a prerokovali tiež v Kultúrnom výbore Snemovne národov. Tento materiál má nesporne pre rozvoj našej vedy, a tým aj ekonomiky veľký význam. Formuluje hlavné organizačné zásady plánovitého riadenia vedy a techniky v našej socialistickej republike a vytvára predpoklady pre optimálnejší rozvoj vedeckotechnickej revolúcie. Tieto zámery plní tým, že sa sústreďuje na dve základné oblasti, ktoré rozhodujú o efektívnosti vedeckovýskumnej základne, a to

1. na plánovitý rozvoj vedy a jej produkcie

2. na realizáciu výsledkov vedy v spoločenskej praxi.

Plánovanie rozvoja vedeckotechnickej základne stojí v popredí záujmu všetkých vyspelých štátov na svete. Vyznačuje sa prudkým rastom počtu vedeckých pracovníkov predovšetkým socialistických štátov a veľkými vkladmi do vybavenosti vedeckovýskumných pracovísk. Vo vyspelých krajinách je dnes zamestnané na pracoviskách výskumu a vývoja skoro 1 % celkovej populácie. Na tejto úrovni sa v podstate nachádza aj naša republika. Vo vybavenosti našich pracovísk veľmi zaostávame za úrovňou vyspelých krajín, čo zodpovedá aj doterajšiemu extenzívnemu vývoju našej vedeckotechnickej základne. Okrem toho sa naša základňa charakterizuje veľkou roztrieštenosťou a širokým spektrom zamerania, čo zrejme súvisí hlavne s veľkým sortimentom výroby nášho priemyslu, domnievam sa však, že tiež s nedobudovanou sústavou riadenia. Dosial v riadení vedy a techniky chýba centrum, ktoré by na základe plánu koordinovalo prácu vedeckovýskumných pracovísk bez ohľadu na ich rezortnú príslušnosť a predkladalo vláde zásady vednej politiky štátu s prihliadnutím na naše domáce zdroje i potreby a možnosti medzinárodnej socialistickej integrácie. Zásady obsiahnuté v predloženom materiáli vytvárajú pre takúto činnosť, podľa mňa, nádejné predpoklady. Treba preto privítať zriadenie vládneho výboru pre vedu a techniku, pred ktorým bude stať veľká a obťažná povinnosť vytvárať predpoklady pre optimálne využitie celej vedeckovýskumnej základne a zaistenie jej ďalšieho rozvoja.

V súčasnej dobe totiž veda už zďaleka nie je súkromnou záležitosťou jednotlivcov, ale v období, keď zrodila atómový a kozmický vek, sa stáva významnou materiálnou a mocenskou silou, ktorá vyžaduje veľké vklady finančné, materiálne i personálne. Možno to dokumentovať na príkladoch rôznych vedných odborov. Napríklad vo fyzike náklady na vybavenie súčasného fyzikálneho laboratória sú 500 x vyššie než to bolo v minulosti. Laboratórium jadrovej fyziky prevyšuje náklady na Faradayovo laboratórium 2,5 mil. - Podobná je situácia i v biologických vedách. Zatiaľ čo v minulosti bol svetelný mikroskop významným prostriedkom pre štúdium vysoko organizovanej živej hmoty, dnes hlbšie poznanie jej štruktúry a funkcie potrebuje drahé zariadenie pre elektrónovú mikroskopiu, rádioaktívne izotopy, zložité prístroje pre biochemické a elektrofyziologické štúdiá, rádiotelemetriku a pod., čo zvyšuje mnohonásobne náklady. Z týchto tendencií vyplýva nutnosť značných koncentrácií materiálových vkladov do oblastí, ktoré vyplynú z postupného vyjasnenia obsahového zamerania československej vedy, vychádzajúceho z dlhodobých prognóz národného hospodárstva.

Bude to veľmi náročná úloha formovania perspektív i potrieb štruktúry i veľkosti československej vedeckovýskumnej základne. Pôjde zrejme o plánovité cieľavedomé preskupovanie kapacít a obsahovú koncentráciu výskumu pri maximálnom zapojení československej vedy do socialistickej integrácie. Tu sme práve povinní využiť prednosti nášho socialistického zriadenia i celého socialistického spoločenstva. Tieto prednosti spočívajú v základoch vedeckého plánovania celého národného hospodárstva i vedeckovýskumné základne. Nemalo by ísť pritom len o domácu a internacionálnu koncentráciu prostriedkov do rozhodujúcich vedených oblastí, ale tiež o koncentráciu ľudského faktoru na rozhodujúce programy domáceho i medzinárodného charakteru v rámci štátov RVHP. Aby sme mohli dosiahnuť významné výsledky, potrebujeme sústrediť celé skupiny vynikajúcich pracovníkov na riešenie problémov. Ukazuje sa, že ak klesne ich počet pod kritické číslo, prechádza vedecká tvorba v akúsi zdanlivú produkciu, ktorá zväčšuje len produkt informácií a neprináša originálne poznatky. Z toho je vidieť, aké veľké úlohy má štátne riadiace centrum pri koordinácii činnosti všetkých orgánov, ktoré sa zúčastňujú na riadení vedeckotechnického rozvoja. U nás pôjde o prekonanie už tradičnej medzirezortovej i vnútrorezortnej izolovanosti a o vytvorenie účinného systému programovej náročnosti základného, aplikovaného výskumu i vývoja a o formovanie efektívnej socialistickej deľby práce, ktorá zaručí možnosti uplatnenia každého vynikajúceho talentu. Ukazuje sa jedna veľká možnosť v podmienkach socializmu i pri využívaní ľudského činiteľa, a to je jeho koncentrácia bez ohľadu na hranice našich socialistických štátov. Dobrým príkladom takéhoto spojení síl je spojené pracovisko jadrovej fyziky v Dubne, kde nachádzajú možnosť tvorivého uplatnenia vedci socialistických štátov v podmienkach, ktoré možno vytvoriť len spojenými silami a hlavne na základe pomoci Sovietskeho zväzu.

Vytváranie medzinárodných koncentrácií podľa tohoto vzoru, alebo aj koncentrácii obsahových i v iných oblastiach vedy bude znamenať nielen vyššiu efektívnosť vedeckej práce všetkých štátov RVHP, ale dáva možnosť uplatnenia sa každému vynikajúcemu jedincovi bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť i možnosti jeho krajiny. Tento nový rys socialistického internacionalizmu vo vede vytvára predpoklady pre nevídaný rozvoj ľudských síl, bude viesť k internacionálnej socialistickej hrdosti vedeckých pracovníkov a bude znamenať rozhodujúci faktor pre postupné dosiahnutie prvenstva i v ďalších oblastiach okrem súčasného víťazstva vo výskume kozmu. A to bude pochopiteľne viest i k definitívnemu víťazstvu ekonomiky socializmu nad najvyspelejšími kapitalistickými štátmi.

Pre takúto činnosť vytvárajú zásady obsiahnuté v predloženom materiáli prvé inštitucionálne predpoklady, ktoré bude treba naplniť hlbokým perspektívnym obsahom so zameraním na plné využitie socialistických podmienok pri rozvoji vedy a techniky.

Druhou významnou stránkou prerokovávaného materiálu je pokus o vytvorenie sústavy riadenia realizácie vedeckotechnického rozvoja, ktorá u nás prakticky neexistovala.