Středa 8. července 1970

A tyto snahy, jak si vzpomínáme, se projevovaly při navrhování zákona. Konec konců se promítly potom i v to nedostatečné, co odráželo dobu, v konečném znění zákona, který je naprosto poznamenán atmosférou roku 1968. Lze to vyjádřit asi do dvou okruhů. Ve jménu boje proti deformacím pravicové, oportunistické a antisocialistické síly samy chtěly deformovat a za druhé ten třídní postup z toho secsakramentsky, zejména v aplikaci, naprosto vymizel.

Když nám dnes byl předložen tento návrh, jeho změny a doplnění, stává se tak na základě zkušeností, které jsme získali během praktického provádění. Znovu zdůrazňuji: ne každý, kdo požaduje rehabilitaci, si zaslouží rehabilitaci. Pokládám proto za nutná všechna opatření, která vládní návrh v čl. I obsahuje. Důvody uvedené v důvodové zprávě, jsou oprávněné, ale domnívám se, že je třeba znovu zdůraznit, že důvodová zpráva konstatuje, že politické cíle zákona o soudní rehabilitaci byly vyjádřeny v preambuli, na jejíž platnosti není třeba ani dnes nic měnit.

Dále se domnívám, že je třeba zdůraznit, že limitující termín-31. prosinec 1956-je nanejvýš nutný. Jestliže byl přijat trestní řád, do něhož byly promítnuty socialistické principy, směřující ke zvýšení záruk zákonnosti v trestním procesu a jestliže jsme byli svědky toho, že od té doby docházelo k mnoha rehabilitacím na základě mimořádných opravných prostředků, nemůžeme současně projevovat tomuto trestnímu řádu nedůvěru a požadovat přezkoumání rozsudků z doby jeho platnosti.

Nové znění § 15 o rozhodnutí senátu pokládám za zcela správné, neboť věcně správné rozsudky, tzn. jestliže se obviněný skutečně provinil, nelze zrušit na základě mnohdy problematicky zjištěných procesních závad. Účel rehabilitace je správný - rehabilitovat jen a jen nevinné. Často jsme byli svědky toho, že pro sebemenší formální závadu byl nastolen problém k projednávání.

S výrazem plné důvěry k justici souvisí také článek II vládního návrhu, kterým se ruší zvláštní senáty. Volba zvláštních senátů neznamenala nic jiného, než povolení tlaku pravicových oportunistických sil, které zamýšlely rehabilitační proces využít pro své cíle. Často se jim to bohužel, dařilo.

Dovolte mi ještě několik poznámek jako členu SPB a členu jeho nového vedení. Jde o společenskou obhajobu, neboť v § 11 zákona o soudní rehabilitaci byl SPB jako další organizace zmocněn, aby jménem organizace vykonával společenskou obhajobu. Tato otázka, jak všichni s té doby víme, vyvolávala již při přípravě zákona o soudní rehabilitaci polemiku. V průběhu rehabilitačního řízení vyplynuly pak další nedostatky a potíže, s prováděním společenské obhajoby, zneužíváním této obhajoby, místo funkcionářů ji vykonávali profesionálové z rehabilitačních poraden bez třídního přístupu k této otázce. Tak se stalo, že instituce společenského obhájce se zneužívala a tím i organizace garantující tuto obhajobu byla politicky často použita k nesprávným cílům. Chci vás současně informovat, že do konce července spolu s ÚV NF chceme zhodnotit celé toto uplynulé období jak z hlediska politicko organizačního, tak i z hlediska čistě třídně politického. Nevylučuji, že se dostaneme ke konkrétním faktům, která budeme muset spolu s naší justicí přehodnocovat.

Jsem přesvědčen, soudružky a soudruzi, že tento návrh přispěje k cílům stanoveným zákonodárcem v preambuli zákona o soudní rehabilitaci a že dokončíme rehabilitaci občanů neprávem odsouzených, jak bylo a je úmyslem strany. V tom směru se domnívám, že je třeba, aby i na tomto fóru zazněla důvěra a podpora složkám ministerstva vnitra, naší justici a naší prokuratuře.

Ještě mi dovolte jednu poznámku. Víme, že se v poslední době setkáváme samozřejmě s úmyslným zneužíváním některých věcí u nás, deformováním skutečností na západě a někdy i s ne dost správným pochopením u nás. Domnívám se proto, že by nebylo správné, kdyby přijetí novely jen tak zapadlo. Myslím, že naše sdělovací prostředky mají nemalou zodpovědnost, aby pozitivní včasnou informací přispěly k objasnění této věci jak ve vnitřních i vnějších našich vztazích.

Závěrem bych chtěl říci, že se plně stavím za vládní návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 82 o soudní rehabilitaci, protože odpovídá duchu našeho socialistického řádu a budu hlasovat pro jeho přijetí v plné šíři.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem s. poslancovi Ptáčkovi. Písomne sa už nikto ďalší do diskusie neprihlásil. Praje si niekto ešte slovo? Vzhľadom na to, že sa nikto nehlási, vyhlasujem diskusiu za ukončenú. Pýtam sa podpredsedu vlády s. Laca, či si praje reagovať na prednesené diskusné príspevky.

Podpredseda vlády dr. Laco: Nie, ďakujem.

Predseda SN Mihálik: Teraz dávam záverečné slovo predsedovi Ústavnoprávneho výboru posl. JUDr. Infnerovi.

Spravodajca poslanec dr. Infner: Vzdávam sa záverečného slova.

Predseda SN Mihálik: Ako ste počuli v úvodnom vystúpení spravodajcu, ústavnoprávny výbor navrhuje SN úpravy v článkoch 1, 2, 5 a 6, ako je to uvedené v správe ústavnoprávneho výboru. Dám teda hlasovať o návrhu spravodajcu, aby návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/68 Zb. o súdnej rehabilitácii, bol schválený v znení citovanej správy ústavnoprávneho výboru.

Kto súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa - schválené jednomyseľne/.

Konštatujem, že novelizácia zákona o súdnej rehabilitácii bola v SN schválená jednomyseľné.

Teraz sa, vážená Snemovňa národov, môžeme vrátiť k pôvodnému programu, pretože sa k nám dostavili príslušní členovia federálnej vlády. Prejdeme k pôvodnému bodu č. 3, a to je

III

Vládny návrh zákona o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení

Príslušnú tlač č. 45 dostali všetci poslanci rovnako ako návrh zásad tohto zákona, takže príslušné výbory Snemovne národov jej mohli venovať potrebnú pozornosť už v etape jej prípravy. V mene vlády ČSSR návrh odôvodní minister práce a sociálnych vecí s. Michal Štanceľ, ktorému udeľujem slovo.

Minister práce a sociálnych vecí Štancel: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády ČSSR zdôvodnil návrh zákona o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení.

Týmto návrhom predstupuje vláda pred vašu snemovňu po polroku s ďalším významným sociálnym opatrením. V decembri m.r. bol tu prerokovaný a schválený návrh zákona o materskom príspevku, ktorý vstúpil v platnosť pred niekoľkými dňami. Výstavba socializmu je vo všetkých krajinách, teda i v našej vlasti, nerozlučne spojená s prehlbovaním všestrannej starostlivosti o človeka. Popredné miesto pritom patrí trvalej starostlivosti o zabezpečenie pracujúcich v dobe, keď z dôvodov nemoci, veku, alebo invalidity nemôžu pracovať.

25. výročie oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou a 25. výročie rozvoja nášho spoločenského poriadku je vhodnou príležitosťou na to, aby sme aspoň v krátkosti zhodnotili dosiahnuté výsledky, aby sme tak lepšie pochopili ciel a význam opatrení, ktoré chceme uskutočniť.

Postupné budovanie socialistického sociálneho zabezpečenia začalo hneď po skončení 2. svetovej vojny a svoj prvý vrchol dosiahlo v r. 1948, keď februárové víťazstvo pracujúceho ľudu uvoľnilo cestu pre zavedenie národného poistenia a prinieslo tak prvýkrát v dejinách našich národov sociálnu istotu a sociálne zabezpečenie prakticky všetkým obyvateľom.

Postupne dochádzalo k ďalším výrazným zlepšeniam sociálneho zabezpečenia hlavne úpravami z r. 1957. Po tomto roku je obdobie budovania socialistickej spoločnosti naplnené prehlbovaním a rozširovaním sociálno-politických opatrení zameraných jednak na zlepšenie sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov a jednak na rozvoj sociálnych služieb. Niekoľko údajov nám znázorní dosah týchto opatrení v živote našej spoločnosti a predovšetkým v živote tých, ktorých sa bezprostredne dotýkajú.

Počet pracujúcich, ktorí boli zahrnutí do dôchodkového zabezpečenia v r. 1948, bol okolo 4 740 000. Do roku 1956 sa zvýšil o viac ako 17 % a do konca roku 1969 o viac než 50 %. Dnes je zabezpečený prakticky každý pracujúci občan a celkový počet robí 7 150 tis. osôb.

Ešte rýchlejšie rástol počet vyplácaných dôchodkov, a to z 1 310 000 v roku 1948 na 3 160 000 v roku 1969, t.j. skoro na 2,5násobok. Obdobným tempom sa zvýšila i priemerná výška vyplácaných starobných dôchodkov zamestnancov z 325 Kčs v roku 1948 na 848 Kčs v roku 1969. Priemerná výška starobných dôchodkov družstevných roľníkov, ktorá ešte v roku 1957 robila 272 Kč, vzrástla u členov JRD s vyššou úrovňou hospodárenia na 621 Kčs, u ostatných družstevníkov na zhruba 460 Kčs.

Tento veľmi náročný kvantitatívny a kvalitatívny vývoj dôchodkového zabezpečenia umožňoval rast nášho hospodárstva, ktoré - aj keď niekedy s ťažkosťami - dokázalo zabezpečovať potrebné prostriedky. Náklady na dôchodkové zabezpečenie robili v r. 1948 o niečo viacej než 3,5 mld Kčs a v priebehu dvoch desaťročí sa zvýšili na 23 mld Kčs, t.j. viacej než na šesťnásobok. Ak uvážime, že dôchodkové zabezpečenie nebolo jedným úsekom, ktorý sa hradil zo spoločenských spotrebných fondov a ktorý sa v uplynulých 25 rokoch od základu prebudoval, vidíme, že tu ide o pokrok skutočne veľmi podstatný.

Tým nechcem zakrývať skutočnosť, že dôchodkové zabezpečenie má svoje vážne problémy, ktoré za daného stavu ešte nie je možné odstrániť. Predovšetkým ide o problém určitej nerovnomernosti zabezpečenia, vyplývajúci z rozdielnej úrovne dôchodkov podľa rôznych predpisov, najmä o problém starodôchodcov, a ďalej o stagnáciu výšky priznaných dôchodkov v porovnaní s rastom životnej úrovne ekonomicky činného obyvateľstva. S problémom starodôchodcov do veľkej miery súvisí problém nízkych dôchodkov, tvoriacich jediný zdroj príjmu; ten je zo sociálneho hľadiska najpálčivejší. Práve preto bola tomuto problému venovaná zvýšená pozornosť a nízke dôchodky boli niekoľko razy upravované. Od roku 1959 do roku 1968 sa dovedna sedem ráz zvyšovali nízke dôchodky, čo si v celoročnom vyjadrení vyžaduje náklad viac než 1,5 mld Kčs. Najvýznamnejšie bolo zvýšenie v roku 1968, keď bolo upravené 382 tis. dôchodkov, a to v priemere o 130 Kčs mesačne. Celkové ročné náklady na toto zvýšenie sa rovnali 614 miliónom Kčs.

Problém nízkych dôchodkov nie je možné vyriešiť úplne a trvale. Treba to posudzovať v súvislosti s vývojom životných nákladov a pracovných príjmov. Z tohto hľadiska má hospodársky vývoj uplynulého roka i sociálne opatrenie , ktoré dnes prerokovávame, veľký dosah.

Pred niekoľkými dňami skončilo plenárne zasadanie ÚV KSČ, ktoré hodnotilo, ako sme plnili a plníme realizačnú smernicu, ktorú pre všestrannú konsolidáciu tak politickú, ako aj hospodársku, vytýčil ÚV našej strany pred rokom. V správe Predsedníctva ÚV KSČ, prednesenej jeho prvým tajomníkom s. Husákom, bolo okrem iného uvedené, že úspešný postup konsolidácie v oblasti ekonomiky umožnuje uskutočnovať i niektoré naliehavé sociálne opatrenia a jedným z nich je práve dnes prerokovávané zvýšenie nízkych dôchodkov. K tomu chcem ešte dodať, že ekonomická konsolidácia má veľký význam pre životnú úroveň všetkých občanov a zvlášť dôchodcov, pretože napríklad cenové moratórium stabilizovalo reálnu hodnotu ich príjmov a rast produktivity práce zlepšil zásobovanie trhu. Nie je to teda málo, ak počíta okrem toho naše hospodárstvo s úpravou nízkych dôchodkov, ktorá si vyžiada celoročný náklad nad 1 mld Kčs a bude sa dotýkať podľa odhadu okolo 700 000 nízkych dôchodkov.

Navrhovaný zákon, ktorý umožňuje úpravu nízkych dôchodkov na 500 Kčs pre jednotlivca a na 850 Kčs, ak je na dôchodok odkázaný ďalší rodinný príslušník, je riešením s výrazným sociálnym zameraním.

Ak má dôchodca alebo rodinný príslušník okrem nízkeho dôchodku ešte iný príjem, zvyšuje sa dôchodok o rozdiel medzi úhrnom dôchodku a príjmu a medzi sumou 500 resp. 850 Kčs mesačne.

Týmto opatrením sa dosiahne zvýšenie nízkych dôchodkov na také sumy, ktoré sú nevyhnutne potrebné na úhradu nutných životných nákladov.

Podľa navrhovanej úpravy je zvýšenie poňaté ako úprava fakultatívna, ako o tom rozhodla vláda a stranícke orgány. Fakultatívnosť úpravy je zdôvodnená tým, že nejde o administratívne stanovenie minimálneho dôchodku, ale o sociálne opatrenie, zabezpečujúce minimálny príjem, ak nie je možný z iných zdrojov. To zodpovedá našim súčasným ekonomickým možnostiam a lepšie rieši naliehavé sociálne problémy čo najúčinnejšie. Preto je možné dôchodky zvýšiť len tam, kde si dôchodca alebo rodinný príslušník nemôže vlastnou prácou zvýšiť životnú úroveň z dôvodov veku, pracovnej neschopnosti, alebo z iných vážnych príčin.

Pritom sa neprihliada k pracovnému príjmu z činnosti, ktorá netrvá v kalendárnom roku dlhšie než 60 pracovných dní, ani k pracovnému príjmu dôchodcu alebo iného rodinného príslušníka staršieho nad 70 rokov.

Súdružky a súdruhovia poslanci, fakultatívnosť nízkych dôchodkov musíme správne pochopiť a vysvetľovať. Treba si plne uvedomiť, že suma, ktorá je v celoročnom vyjadrení omnoho vyššia, než boli výdavky na zvyšovanie nízkych dôchodkov v roku 1968, znamená v terajšej ekonomickej situácii maximum, ktoré je možné na tento ciel poskytnúť. Nechceme na týchto prostriedkoch šetriť, ale vzhľadom na to, že ide výslovne o sociálne opatrenie, je nutné trvať na tom, aby boli v každom prípade u príjemcu s nízkym dôchodkom stanovené podmienky pre jeho zvýšenie.

Venujeme veľkú pozornosť tomu, aby sa zvyšovanie nízkych dôchodkov realizovalo v maximálne možnej miere od účinnosti navrhovaného opatrenia, t.j. od 1.10.1970.

Preto obidve ministerstvá práce a sociálnych vecí zabezpečili prostredníctvom národných výborov, aby boli vyhľadávaní potrební dôchodcovia a pripravené všetky podklady pre rozhodovanie. Ako som už naznačili, nemá vláda v úmysle urobiť týmto návrhom zákona bodku za problémom zvyšovania nízkych dôchodkov alebo dôchodkového zabezpečenia vôbec. Pretože tu v podstate ide o problém starodôchodcov a o zaostávanie vyplácania dôchodkov za vývojom ostatných príjmov, treba tento problém trvalo riešiť v rámci trvalej prestavby systému dôchodkového zabezpečenia. To si vyžiada značné finančné náklady a hmotné zdroje. V doterajšom štádiu spracovania problematiky životnej úrovne v piatej päťročnici stanovila vláda svojím uznesením zo dňa 18. júna t.r., že treba vytvárať možnosti na uskutočňovanie najnutnejších úprav v systéme dôchodkového zabezpečenia v starostlivosti o rodiny s deťmi. Pritom vláda vychádza z toho, že životná úroveň má rásť primerane k rastu národného dôchodku i u tých osôb, ktoré sa nemôžu zapojiť do aktívneho pracovného procesu. Tým chceme naďalej upevňovať pocit celoživotnej istoty občanov a tiež i preto, či práve preto treba urobiť všetko, aby konsolidácia národného hospodárstva pokračovala žiadúcim tempom.

Súdružky a súdruhovia poslanci, v mene vlády ČSSR odporúčam a prosím, aby ste predložený návrh zákona o úprave nízkych dôchodkov prerokovali a schválili. Ďakujem za pozornosť.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem s. ministrovi Štancľovi.

Výbory ústavnoprávny, rozpočtový a výbor pre sociálnu politiku, ktorým Predsedníctvo Snemovne národov prikázalo vládny návrh na prerokovanie, nepodali písomnú správu. O priebehu rokovania a o záverečnom návrhu podá ústnu správu spoločný spravodajca týchto výborov poslanec Jozef Malina. Dávam mu slovo.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP