Dále se navrhuje zrušení ustanovení
§ 20 o zveřejňování rozhodnutí
v rehabilitačních věcech. Je známo,
že spíše než o zadostiučinění
šlo o prostředek k záměrnému
jitření veřejného mínění.
V odůvodněných případech lze
publikaci nového rozhodnutí zařídit,
aniž by bylo třeba k tomu zvláštního
ustanovení v zákoně. Místo zrušeného
§ 20 vkláda se nové ustanovení, jímž
je otázka náhrady nákladů, která
se upravuje v souladu s obecnými předpisy.
Novela má dále zrušit oddíl 3, tedy
prakticky § 21, který ukládal generálnímu
prokurátorovi povinnost podat stížnost pro
porušení zákona pokud šlo o odsouzení
pro určité v zákoně vypočtené
delikty a pokud podání stížnosti pro
porušení zákona se domáhala osoba, která
jinak má právo požádat o obnovu řízení.
I toto ustanovení bylo možno chápat jako projev
nedůvěry k objektivitě postupu generálního
prokurátora. Je plná shoda v tom, že rozhodnutí
generálního prokurátora, zda podá
či nepodá stížnost pro porušení
zákona není a nemůže být jen
projev jeho dobré vůle, nýbrž že
rozhodující v tomto směru je vždycky
zákon. I bez tohoto ustanovení generální
prokurátor ze své funkce je povinen podat stížnost
pro porušení zákona tam, kde shledá
zákonnost rozhodnutí, aniž při tom činí
rozdíl mezi delikty, které v § 21 rehabilitačního
zákona jsou výslovně vypočteny a mezi
delikty jinými.
Novela rehabilitačního zákona přináší
určité změny také v otázce
odškodnění. Jde zejména o rozsah odškodňovacích
nároků dědicům. Rehabilitační
zákon jim poskytoval některé nároky
ve známé obecné úpravě. Z měna
§ 30 a 32 zákona, jak je navržená, znamená,
že nároky dědiců se omezí v podstatě
tak, jak to platí pro jiné případy,
kde dochází ke zrušení rozsudku z oné
doby pro shledanou nezákonnost.
Ještě na dvě věci je třeba snad
upozornit. Především na to, že novela
v čl. 3 odst. 2 vylučuje z přezkumného
řízení záležitosti osob, které
se ilegálně zdržují v cizině.
Návrh podaný ve prospěch takové osoby
soud napříště bez meritorního
projednávání zamítne. Je jistě
na místě, aby se těmto osobám výhody
rehabilitačního zákona nedostávalo.
Druhá věc je to, že novela umožňuje
ve svém článku 5, aby v šestiměsíční
lhůtě běžící ode dne účinnosti
novely generální prokurátor mohl přezkoumat
rozhodnutí vydaná v rehabilitačních
věcech zvláštními senáty a mohl
napadnout stížnosti pro porušení zákona
tam, kde nebyly napraveny vady původního rozhodnutí,
nýbrž naopak socialistická zákonnost
porušena. Takové rozhodnutí bude možno
zrušit a zařídit nové projednání
záležitosti. Není třeba pochybovat,
že k použití tohoto ustanovení bude přistupováno
jen v případech plně odůvodněných.
Tolik k otázce novelizace rehabilitačního
zákona a k jednotlivým ustanovením
novely.
Soudružky a soudruzi, jistě nemůžeme pochybovat
o tom, že novelizace tohoto zákona se stane i předmětem
odmítavých komentářů, zejména
ze strany určité části sdělovacích
prostředků v zahraničí. My však
musíme a chceme zdůraznit jednu věc, která
zde byla řečena v politickém úvodu,
že totiž při novelizaci nejde o to odstranit
možnost nápravy křivd tam, kde nesprávným
výkonem trestního soudnictví křivdy
opravdu vznikly, ale jde o to, aby zákon a jeho aplikace
nemohly být zneužívány k jitření
veřejnosti, k útokům proti straně,
proti socialistickému společenskému řádu
a proti celému období výstavby. Jde také
o to, aby nemohly ze zákona těžit a získávat
neoprávněné výhody osoby, jimž
se křivda nestala. V tomto záměru byl návrh,
který máte před sebou, předložen.
Z těchto hledisek má být rehabilitační
zákon v doplněném a upraveném
znění také napříště
aplikován. Nejvyšší soud ČSSR v tomto
smyslu je odhodlán výklad a aplikaci usměrňovat.
Děkuji za pozornost.
Predseda SN Mihálik: Ďakujem predsedovi Najvyššieho
súdu. Spravodajcom k tomuto bodu je predseda Ústavnoprávneho
výboru Snemovne národov dr. Štefan Infner,
ktorému dávam slovo.
Spravodajca poslanec dr. Infner: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, vážení súdruhovia poslanci
Snemovne národov, vážení hostia! Dovoľte
mi za Ústavnoprávny výbor Snemovne národov
podať správu o vládnom návrhu zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii.
V dôslednom dokončení súdnej rehabilitácie
vidíme súhlasne s prevažnou väčšinou
nášho ľudu jednu z úloh pri upevňovaní
nášho politického systému, pri všestrannej
konsolidácii našej krajiny. Naša strana, naše
vlády a národné fronty si túto úlohu
vzali za svoju a zvýraznili ju vo svojich programových
vyhláseniach. Oni sú aj straníckymi, štátnymi
a spoločenskými garantmi dôsledného
vykonania zákona o súdnej rehabilitácii.
Preto akékoľvek pochybnosti o dôslednom pokračovaní
procesu súdnych rehabilitácií treba považovať
za neodôvodnené.
Sme si vedomí, že úsilie o súdnu rehabilitáciu
nemá a nemôže mať nič spoločné
s pokusmi niektorých síl zmeniť odstraňovanie
nezákonností predovšetkým na útoky
proti revolučným opatreniam, vyplývajúcim
z februárového víťazstva nášho
pracujúceho ľudu. Rehabilitácia sa už
u nás nikdy nedotkne socialistického usporiadania
našej spoločnosti pri vedúcej úlohe
strany, normalizácie našich vzťahov so Sovietskym
zväzom a s ostatnými štátmi socialistického
tábora. Politické ciele tohto zákona boli
vyjadrené v jeho preambule a na tom netreba ani dnes nič
meniť.
Vyhlásené zásady k preambule smerujú
k podpore revolučnej zákonnosti a majú zabrániť
tomu, aby nedochádzalo k oslabovaniu alebo popieraniu socialistického
právneho poriadku. Text zákona im však v niektorých
smeroch nezodpovedá a niekedy je s nimi v rozpore. Poznatky
a skúsenosti, ktoré zhromaždil generálny
prokurátor ČSSR a Najvyšší súd
ČSSR o aplikácii tohto zákona v praxi, signalizujú,
že v podstate nepriamy a apolitický prístup
pri aplikácii zákona je daný priamo jeho
obsahom. Samotný zákon totiž vychádza
z predpokladu nesprávnosti všetkých pôvodných
rozhodnutí súdu a svojím obsahom v niektorých
smeroch znemožňuje alebo sťažuje, aby sa
plne rešpektovala zásada, vyslovená v preambule
zákona, a fakticky triednosť a nedotknuteľnosť
revolučných aktov len vyhlasuje.
O tom svedčia napríklad tieto skutočnosti:
koncepcia tohto zákona bola kodifikovaná v rozpore
s niektorými platnými zásadami trestného
poriadku. K tomu prispeli pravičiarsko-oportunistické
a antisocialistické sily za aktívneho využívania
hromadných oznamovacích prostriedkov, ktoré
sa snažili vo vedomí ľudí zafixovať
predstavu, že všetky osoby stíhané za
protištátnu činnosť po roku 1948 boli
odsúdené nezákonne a že taká
nezákonnosť trvala až do roku 1968.
Tie isté sily sa v r. 1968 v tlači vôbec netajili
tým, že nášmu politickému a hospodárskemu
zriadeniu by najlepšie vyhovoval pluralitný systém.
Niektorí právnici taký systém presadzovali
i do nášho socialistického právneho
poriadku. Chceli za každú cenu likvidovať leninské
princípy organizácie a činnosti prokuratúry.
Chceli z prokuratúry ako mocenského nástroja
diktatúry proletariátu urobiť akési
štátne zastupiteľstvo, ktoré malo svojím
dopadom citeľne oslabiť naše štátne
zriadenie.
Na druhej strane vyzdvihovali sudcovskú nezávislosť
ako "fetiš", čo budilo nesprávny
dojem, akoby sudcovia mohli stáť nad spoločnosťou,
nad pracujúcim ľuďom, z ktorého pochádzajú
a ktorému majú slúžiť. A preto
dochádzalo v minulosti k netriednemu a apolitickému
prístupu niektorých sudcov pri ich rozhodovaní
a pri aplikácii tohto zákona v praxi. Niektorí
sudcovia i prokurátori pristupovali k práci v rehabilitačných
senátoch s nesprávnymi predstavami o podstate, príčinách
a formách deformácií, o trestnom konaní
v päťdesiatych rokoch, nechápali ani význam
a zmysel zákona o súdnej rehabilitácii, k posudzovaniu
jednotlivých vecí pristupovali z pozície
akejsi absolútnej spravodlivosti pri negovaní triednych
hľadísk a konkrétnych okolností prípadov.
A tak toto hrubé skresľovanie skutočnosti sa
stalo východiskom nielen pre popieranie socialistickej
zákonnosti v uplynulých 20 rokoch, ale pre celkové
vyvolávanie nedôvery k socialistickému spoločenskému
a štátnemu zriadeniu, k socialistickému právu,
pre škandalizovanie poctivých pracovníkov prokuratúry,
súdov a bezpečnosti, i keď bolo známe,
že sa na deformáciách minulých rokov
nepodieľali.
Musíme si pripomenúť, že pod touto vzrušenou
atmosférou vznikal zákon o súdnej rehabilitácii,
a preto je poplatný, pokiaľ ide o politické
a právne nedostatky, svojej dobe. Nesie negatívne
stopy politickej atmosféry, za ktorej vznikal.
Máme ešte v živej pamäti, že na pôde
parlamentu pri prijímaní zákona č.
82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii boli presadzované
i také tendencie, ako:
a/ zrušiť en bloc všetky rozsudky, pokiaľ
sa týkali protištátnych činov;
b/ zrušiť i rozsudky vynesené dokonca i pred
februárom 1948;
c/ premlčané trestné činy príslušníkov
ZNB stíhať a pod.
Uvedené nedostatky v samotnom zákone č. 82/1968
o súdnej rehabilitácii vytvorili potom situáciu,
ktorá mohla viesť a niekedy i viedla k jeho nesprávnemu
výkladu a používaniu. Najmä v rokoch 1968-69
došlo k viacerým nesprávnym rozhodnutiam, ako
to konštatovala analýza generálnej prokuratúry
a Najvyššieho súdu ČSSR.
Pokusy odstrániť tieto nedostatky judikatúrou
neboli vcelku účinné a úspešné.
Preto sa ako najvhodnejšia cesta ako odstrániť
nedostatky, javí novelizácia zákona, pre
ktorú tu vždy boli a sú tak politické,
ako i právne dôvody.
Súdružky a súdruhovia, odôvodnenie zmien
jednotlivých ustanovení je uvedené v dôvodovej
správe, ktorú ste dostali. Dostatočne ich
odôvodnil vo svojom výklade i predseda Najvyššieho
súdu ČSSR s. dr. Přichystal. Za zmienku stojí
podčiarknuť skutočnosť, že predložený
návrh novely zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 82/1968 Zb. o súdnej
rehabilitácii, je návrhom politického charakteru,
je v súlade s politickými cieľmi vyjadrenými
v preambule zákona a možnosti jeho zneužitia
sú minimálne.
Pokiaľ ide o ďalšie politicky dôležitejšie
zmeny, treba uviesť, že novela:
1. mení časovú hranicu, ktorá určuje
termín, ktoré rozsudky sa môžu preskúmať
podľa druhej časti rehabilitačného zákona.
Je to termín 31.12.1956. Predpokiadá sa, že
po celoštátnej konferencii KSČ v r. 1956 došlo
k skvalitneniu a dodržiavaniu socialistickej zákonnosti,
pokiaľ sa týka postihu protištátnej trestnej
činnosti;
2. rušia sa osobitné senáty;
3. vymedzuje sa rozsah preskúmavaných vecí
len na trestné činy podľa I. hlavy trestného
zákona;
4. ruší sa spoločenská obhajoba zo strany
Zväzu protifašistických bojovníkov, pretože
podľa platného trestného poriadku nie je dôvod
pre takéto oprávnenie. Rehabilitačné
komisie i poradne SPB prestali už na základe opatrení
ústredného výboru tohto Zväzu a Národného
frontu existovať;
5. obligatórna povinnosť došetrovania spočíva
teraz plne na orgánoch vyšetrovania, vrátane
vyšetrovateľov ZNB. Ide o odstránenie nedôvery
k orgánom vyšetrovania a najmä k vyšetrovateľom
ZNB podľa § 15 novely;
6. dáva sa právno-politické zdôvodnenie,
že senáty nebudú môcť zrušiť
rozsudky bez ohľadu na ich vecnú správnosť.
Rozhodujúcim kritériom je zistenie skutkovej podstaty
spáchaného trestného činu podľa
platných zákonov v dobe vynesenia rozsudku, a nie
porušenie procesných predpisov. Hrubé porušenie
procesných predpisov môže byť dôvodom
pre zrušenie rozsudku len vtedy, keď má táto
chyba za následok vecnú nesprávnosť
rozhodnutia.
Záverom, súdružky a súdruhovia, chcem
zdôrazniť, že i napriek závažným
nedostatkom priebeh rehabilitačného procesu prispel
k tomu, že sa verejnosť utvrdila v presvedčení,
že prokuratúra a súdy pod vedením strany
sa vážne zaoberajú nápravou krívd
spôsobených v minulých rokoch nezákonnosťami
v trestnom poriadku, že nevinným občanom bude
vrátená česť a že sa im poskytne
odškodnenie.
Bolo však zásadnou politickou chybou, ak v niektorých
prípadoch páchatelia i závažných
trestných činov proti republike v dôsledku
liberalistického, netriedneho a formálneho prístupu
pri aplikácii zákona o súdnej rehabilitácii
boli rehabilitovaní a bolo im poskytnuté odškodnenie
napriek tomu, že sa dopustili protištátnej trestnej
činnosti. Preto v súčasnej dobe bude treba
podstatne zvýšiť náročnosť
na kvalitu práce všetkých orgánov, podieľajúcich
sa na uplatňovaní novelizovaného zákona
o súdnej rehabilitácii. Som presvedčený,
že návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 82/1968 o súdnej
rehabilitácii, vytvorí priaznivé podmienky
pre rýchlejšie a úspešnejšie pokračovanie
rehabilitačného procesu pri všestrannej konsolidácii
našej krajiny.
Vážené súdružky a súdruhovia,
vzhľadom na uvedené politické a právne
dôvody Ústavnoprávny výbor SN sa na
svojej schôdzi dňa 30. júna 1970 uzniesol
odporúčať vám i s úpravami vládny
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 82/68 Zb. o súdnej rehabilitácii,
na schválenie.
Predseda SN Mihálik: Ďakujem spravodajcovi
poslancovi Infnerovi. Do diskusie k tomuto bodu sú prihlásení
dvaja poslanci.
Teraz prerušujem rokovanie Snemovne národov na poludňajšiu
prestávku a prosím vás, aby ste počítali
s tým, že začíname presne o 14.hod.
/Prerušené o 12.52 hod./
/Rokovanie pokračovalo o 14.04 hod./
Predseda SN Mihálik: Vážená Snemovňa
národov, pokračujeme v prerušenom rokovaní.
Do diskusie sa prihlásil poslanec dr. Jaroslav Srb.
Poslanec dr. Srb: Vážený soudruhu předsedo,
vážené soudružky poslankyně a soudruzi
poslanci, měl jsem v úmyslu ve svém diskusním
příspěvku jako soudce poukázat na
některé rozpory, které se vyskytly přímo
v zákoně č. 82/68 o soudní rehabilitaci,
a na rozpory, které byly proti textu zákona při
aplikaci v praxi.
Dostalo se nám cti, že z úst nejpovolanějších,
z úst soudruha předsedy Nejvyššího
federálního soudu se nám dostalo výkladu
po této právní stránce. Proto by bylo
jistě nesprávné, abych zde na to, co bylo
nutno z tohoto zákona zdůraznit a odstranit, znovu
upozorňoval. Je nesporné, že teprve touto novelou
zákona se dostane zákon o soudní rehabilitaci
do souladu se zásadami socialistické zákonnosti,
do souladu s celým naším právním
řádem, a proto mi jen dovolte, abych jménem
poslanců Sněmovny národů - lidovců
zdůraznil, že my všichni budeme jednoznačně
hlasovat pro přijetí této novely zákona.
Věřím, že všichni ostatní
jste také stejného názoru, že nám
vlastně jako poslancům začne práce
teprve po přijetí této novely, že nutně
se budeme setkávat nejen s tím, že zákon
se snad měl vůbec zrušit, ale že by se
vystačilo s dosavadním zněním zákona,
že se vyskytovaly velmi často liberalistické
tendence, že je spravedlivější někoho
nesprávně osvobodit, než někoho nesprávně
odsoudit. Právě toto pojetí je v rozporu
se zásadami socialistické zákonnosti, která
vychází z toho, že zákony u nás
musí platit vždycky pro každého stejně.
A je to přímo v úvodu původního
zákona č. 82/68 v § 1, že je nutně
třeba, aby jen ty případy byly znovu řešeny,
kde došlo skutečně k nesprávnému
rozhodnutí ve věci samé.
Ta zásada socialistické zákonnosti, kterou
novela dává do souladu s právním řádem,
dosavadní pojetí je to, aby nikdo, kdo se neprovinil,
nebyl trestán, ale aby každý, kdo se provinil,
nebyl nespravedlivě osvobozen. A to budeme muset jako poslanci
ve svých obvodech vysvětlovat, na svých pracovištích
a nakonec i ve své práci. Proto se opět přimlouvám
za to, abychom všichni přijali osnovu novely, jak
je obsažena ve vládním návrhu, s tím
doplňkem po stránce formální, kterého
se nám dostalo v tisku dnešního dne. Děkuji
vám.
Predseda SN Mihálik: Ďakujem súdruhovi
poslancovi Srbovi. Slovo udeľujem poslancovi Vladimírovi
Ptáčkovi.
Poslanec ing. Vl. Ptáček: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
a soudruzi poslanci, k předloženému návrhu
zákona, jak nám byl předložen a zdůvodněn,
jak k němu vystoupil zpravodaj, dovolte mi jen několika
slovy zdůraznit to, co už v dosavadní formulaci
zde zaznívalo. Proč vůbec došlo a jak
došlo k vydání zákona? Vzpomínáte-li
si na období roku 1968, víte, že to bylo eso,
s kterým se vystupovalo, říkalo se: my jsme
vybojovali tento zákon a my s tímto zákonem
jdeme do boje za svatá práva. Pravda je ovšem
opačná. Byla to komunistická strana, která
tuto otázku otevřela, tuto otázku neprávem
postižených. Otevřela rehabilitaci všech
těch, kdo se v tomto období a ještě
předtím od roku 1956 dostali do situace, která
potom pro ně znamenala tolik nepříjemností.
Ovšem byli jsme svědky toho, že tato ušlechtilá
myšlenka pomoci rychle neprávem postiženým
občanům k jejich rehabilitaci se stala předmětem
politických spekulací, že bylo požadováno
zrušení všech rozsudků a tím byl
zcela negován náš právní řád
a všechno to, čeho jsme dosáhli v uplynulém
období 25 let.