Spôsoby zabezpečenia vyrovnaného štátneho
hospodárenia sú známe a v socialistickej
praxi vyskúšané. Je to dodržiavanie zásady
prepojenia vyrovnaného štátneho rozpočtu
na sústavu vybilancovaných národohospodárskych
plánov, ako sú finančné plány
podnikov v zmysle ich finančného a materiálneho
vybilancovania, ďalej vyrovnaná bilancia príjmov
a výdavkov obyvateľstva v zmysle tovarového
krytia príjmov a konečne dlhodobe vyrovnaná
platobná bilancia so zahraničím. Všetky
tieto bilancie vyrovnáva navzájom úverový
plán banky. On nevytvára a nemal by vytvárať
peniaze. On ich len ako zdroj dočasne presúva. To
sú všetko staré známe pravdy z teórie
i praxe marxistickej politickej ekonómie. Zvýrazňujú
systém plánovitosti, dlhodobý pohľad
na plán a koordináciu plánov. Napriek tomu
sa v minulých rokoch nevytvorili podmienky pre realizáciu
týchto zásad. Štátny záverečný
účet za rok 1969 a jeho zvyšok, aj keď
má negatívne prvky, dáva nádej pre
pozitívny dlhodobý obrat. Verím, že
vďaka víťazstvu marxisticko-leninského
jadra v KSČ sa marxistická ekonomická teória
znovu v najbližších rokoch naplní skutočnosťou.
Odporúčam, aby úsilie ministra financií
a federálnej vlády v tomto smere poslanci podporili.
Predseda SN Mihálik: Ďalej hovorí súdruh
poslanec Příhoda.
Poslanec Příhoda: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
a soudruzi poslanci. K projednávanému státnímu
závěrečnému účtu mám
jenom pouhý dotaz. V stanovisku ÚKLK k závěrečnému
účtu je uvedena rada příkladů,
z nichž je vidět, že hospodářské
výsledky za rok 1969 by mohly být ještě
značně lepší, kdyby byla důsledněji
plněna vládní usnesení, kdyby rada
institucí nebo podniků účelně
hospodařila se státními prostředky
a nedocházelo k porušování státní
disciplíny a finanční kázně.
Jeden příklad uvedl sám ministr Rohlíček
ve svém expozé. Citoval bych pouze další
příklad ze stanoviska, které jsme dostali
k dispozici.
Problematiku výstavby metra v Paříži
jelo studovat několik skupin odborníků, z
nichž poslední měla 41 členů.
Trasa zájezdu zahrnovala i místa, kde podzemní
dráha vůbec není. V závěru
zprávy ÚKLK je uvedeno, že závady i
nedostatky, které byly zjištěny, byly orgány
projednány včetně návrhu na opatření.
Vzhledem k závažnosti příkladů,
o nichž již zde bylo hovořeno, mám dotaz,
zda-li nemůžeme být alespoň s některými
závěry seznámeni. Nejde jenom o pouhou informaci
nás, kteří jsme zde, ale také o doklad
toho, jakou cestou se přistupuje ke zjištění
komise lidové kontroly.
Jinak pochopitelně s radostí vítám
závěry, které vyplynuly z projednávání
celého rozpočtu a budu pro něj s radostí
hlasovat.
Predseda SN Mihálik: Ďakujem poslancovi Příhodovi.
Udeľujem teraz slovo poslancovi Hájkovi.
Poslanec Hájek: Vážený soudruhu
předsedo, soudružky a soudruzi poslanci, dovolte mi
jen několik poznámek ke státnímu závěrečnému
účtu ČSSR z hlediska hospodaření
národních výborů, i když jsem
si vědom, že těžiště diskuse
bude v samotných národních radách.
Ovšem vzhledem k tomu, že zde byly o tom některé
připomínky, chtěl bych říci
několik slov.
Posuzujeme-li výsledky hospodaření národních
výborů podle uváděných celkových
údajů o dosažené výši příjmů
a výdajů a podle dosaženého přebytku,
můžeme je hodnotit kladně a národní
výbory pochválit zejména za to, že těchto
výsledků dosáhly v mimořádné
politické i hospodářské situaci ve
státě.
Při jejich podrobnějším zkoumání
však vidíme přes tyto nesporné klady,
také některé závažné nedostatky
a problémy, spočívající v celkové
úpravě a metodice finančního hospodaření
národních výborů i v jejich praktickém
provádění. Zabýval jsem se příčinami
tohoto stavu. Chci se o nich také stručně
zmínit.
V letech 1966-1967 byla ve finančním hospodaření
národních výborů uplatněna
nová, možno říci progresívní
opatření, která měla přispět
k posílení pravomoci NV, zejména městských
a místních, a ke zvýšení jejich
finanční a ekonomické samostatnosti.
Bylo to zejména zavedení souhrnného finančního
vztahu, zavedení fondu rezerv a rozvoje a další
opatření. Skutečnosti a výsledky hospodaření
NV z minulých let a z loňského roku dokazují,
že se jejich zavedení v podstatě osvědčilo.
Podnítilo u národních výborů
větší iniciativu v hledání a
využívání místních materiálových,
finančních i pracovních zdrojů pro
řešení naléhavých potřeb
obcí a měst. Nesplnila se však jedna z nejdůležitějších
podmínek k tomu, aby těchto nástrojů
mohlo být využito ještě účinněji.
Hlavní podmínkou účinného využití
nové úpravy vztahů mezi rozpočtem
národních výborů a ústředním
rozpočtem bylo zavedení relativně dlouhodobější
stability do plánování hospodářského
rozvoje. V roce 1967 byl sice stanoven souhrnný finanční
vztah na období do r. 1970. Avšak v jednotlivých
letech docházelo k takovým změnám,
které vážně oslabily jeho význam
pro dlouhodobější realizaci záměrů
národních výborů.
Velmi nepříznivě se tu promítly důsledky
chaotické situace v letech 1968 a zčásti
i v roce 1969, zejména živelný růst
cen a mezd. Za situace, kdy se nebylo možno opřít
o dlouhodobější výhled, kdy byla vážně
narušena autorita státního plánu, docházelo
samozřejmě i u NV ke snahám vybojovat co
nejvíce z centrálních zdrojů, využít
možností, často i neregulérních,
k rozšíření svých mimorozpočtových
příjmů a tvořit si z nich rezervy.
Svědčí o tom poznatky, s kterými se
setkáváme ve svých volebních obvodech
i poznatky z problematiky drobného socialistického
podnikání aj.
Přehled o výsledcích hospodaření
národních výborů ukazuje, že
i v roce 1969 značně podhodnotily řádné
rozpočtové příjmy a k tomu realizovaly
značný objem tzv. nerozpočtových příjmů
z takových činností, které nebyly
v souladu se zásadami socialistického hospodaření
ani se socialistickou morálkou. Šlo zejména
o příjmy plynoucí z nesprávného
zaměření drobných provozoven NV a
ze svérázných praktik při uplatňování
zvláštního zapojení v podnicích
místního hospodářství. Přitom
NV na druhé straně zdaleka nevyužily svých
možností k postihu neoprávněných
zisků a výdělků této oblasti.
Proto je třeba při projednávání
výsledků hospodaření přihlížet
k těmto skutečnostem a vyvozovat z nich závěry
pro další připravovaná opatření
i pro vlastní hospodářsko-organizátorskou
a kulturně výchovnou práci národních
výborů.
Národní výbory budou muset nadále
vynakládat velké úsilí, aby odstranily
ve sféře jimi řízeného hospodářství
takové projevy jako spekulace, porušování
právních norem, nekázeň, neodpovědnost
a naopak důsledně orientovat toto hospodářství
tak, aby plnilo své hlavní poslání,
zejména v rozvoji služeb obyvatelstvu.
Setkáváme se na základě těchto
jevů často s názory, které odsuzují
zavedení souhrnného finančního vztahu
a fondu rezerv a rozvoje u NV. Objevuje se často i snaha
po radikálním omezení nebo dokonce zrušení
mimorozpočtového hospodaření. Argumentuje
se často vysokými částkami, které
mají NV ve fondech rezerv a rozvoje. Na druhé straně
je celá řada národních výborů,
které mají poměrně velký dluh
u státní spořitelny. Takové názory
rovněž nelze přijmout,
Je třeba vzít v úvahu, že národní
výbory vložily v souladu s ustanovením zákona
o státním rozpočtu, který jsme schválili,
ze svých fondů rezerv a rozvoje na úhradu
řádných rozpočtových příjmů
v letošním roce jen v ČSR 1 757 mil. Kčs.
Tím výrazně pomohly při řešení
problémů, které při sestavování
státního rozpočtu na rok 1970 byly.
Dále je třeba vzít v úvahu, že
provedenými úpravami v drobném socialistickém
podnikání, zavedením pořádku
do státního zapojení, do investiční
výstavby a dalších opatření,
která byla přijata k rozpočtovému
hospodaření národních výborů
v tomto roce, jako je změna v odvodu důchodové
části zemědělské daně
a zrušení přirážky ke stabilizačnímu
odvodu, se značně omezily zdroje mimorozpočtových
příjmů. Avšak i přesto se hospodaření
národních výborů v I. polovině
tohoto roku vyvíjí příznivě.
Svědčí to o jejich usilovné snaze
co nejvíce pomoci v konsolidaci hospodářského
i politického života.
S přihlédnutím k těmto skutečnostem
by bylo třeba promýšlet další úvahy
o existenci fondu rezerv a rozvoje i o celkových způsobech
hospodaření národních výborů.
V závěru doporučuji předložený
návrh usnesení k státnímu závěrečnému
účtu ČSSR za r. 1969 schválit.
Predseda SN Mihálik: Ďakujem posl. Hájkovi.
Tým by sme mali vybavené všetky písomné
prihlášky k diskusii. Želá si ešte
niekto slovo? /Nikto./ Pýtam sa teda s. ministra Rohlíčka,
či si želá zaujať stanovisko k predneseným
námetom, prípadne otázkam, alebo či
chce odpovedať písomne.
Minister Ing. Rohlíček: Vážené
súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!
V diskusii sa nevyskytli k samotnému štátnemu
záverečnému účtu a k návrhu
uznesenia žiadne opravné alebo nesúhlasné
námety. Niektoré myšlienky - ak by sa k nim
snáď nezaujalo stanovisko - môžu zostať
v povedomí poslancov ako nezodpovedané, nevyjasnené
a neriešené. Domnievam sa preto, že z tohto hľadiska,
hoci len telegraficky, treba k niektorým pripomienkam urobiť
zopár poznámok.
Predovšetkým pokiaľ ide o poľnohospodárstvo.
Ministerstvo financií si je vedomé toho, že
vo výdavkoch štátneho rozpočtu sú
okrem iného značné prostriedky, majúce
pôvod v cenových vzťahoch v poľnohospodárstve.
Len dotácie neinvestičného charakteru sa
v minulom roku rovnali 9,5 mld Kčs a tak isto sa zabezpečujú
tieto potreby úmerne rozvoju výroby v tomto roku.
V minulom roku sa cenové dotácie pre poľnohospodárstvo
a výživu rovnali 3,110 miliónom Kčs.
Podľa možností zdrojov štátneho rozpočtu
federácie sa zabezpečujú podmienky, aby sa
poľnohospodárstvo mohlo rozvíjať. Z toho
istého hľadiska skúmame aj dane doteraz pôsobiace
v poľnohospodárstve. Konkrétne mám na
mysli zdaňovanie spoločných družstevných
podnikov a zdaňovanie organizácií poľnohospodárskych
služieb, kde máme maximum dobrej vôle rešpektovať
pripomienky funkcionárov a pracovníkov v poľnohospodárstve
a kde chceme maximálne vyjsť v ústrety oprávneným
pripomienkam, ktoré majú poľnohospodárski
funkcionári. Už vo federálnej vláde
- kde sa o tejto téme diskutovalo - som poznamenal, že
príslušné návrhy na úpravu finančných
vzťahov v poľnohospodárstve budeme pripravovať
v spolupráci s týmito súdruhmi a že
budeme pritom pracovať len na základe čísel.
Lenže možnosti tohto štátu sú samozrejme
obmedzené a naše prostriedky na podporu poľnohospodárstva
majú svoje hranice. Úprava zdaňovania organizácií
poľnohospodárskej povahy, t.j. JRD a štátnych
majetkov sa skúma a uskutoční v súvislosti
s úpravou ekonomických nástrojov poľnohospodárstva.
V pripravovaných zmenách zákona o podnikových
daniach navrhujeme, aby podniky potravinárskeho priemyslu
- podobne ako niektoré podniky spotrebného priemyslu
a výroby stavebných hmôt, ktoré dosial
majú jednotnú sadzbu dane zo zisku, a to 65 % -
mali sadzbu zníženú. Hodláme v tejto
oblasti nášho hospodárstva okrem selektívnej
finančnej politiky - ako to tu pripomenul súdruh
poslanec Píš - vyjsť na budúci rok maximálne
v ústrety, i pokiaľ ide o zdaňovanie. Znova
však zdôrazňujem, môžeme tu postupovať
len v rámci možností, ktoré v našej
ekonomike sú. Rozhodne nechceme meniť, a dosiaľ
sme ani nemenili v priebehu roku finančné vzťahy
medzi štátom a podnikmi. Preto zmeny pripravujeme
v rámci celkových príprav plánu a
rozpočtu na budúci rok.
Pokiaľ ide o publicitu materiálov o štátnom
záverečnom účte, ako odporúča
súdruh poslanec Vybral, tu treba zvážiť,
v akom rozsahu. Materiály, ktoré ste dostali, majú
tajný charakter; na ústny výklad, ktorý
som predniesol, sa nevzťahuje povinnosť utajovania a
z toho hľadiska môžu poslanci tento materiál
využiť.
K dotáciám:
Oprávnená kritika je na adresu veľkého
rozsahu neinvestičných dotácií. Sme
si vedomí toho, i keď sme to vo federálnej
vláde neprediskutovali - hovorím teda len za seba
- že bez pomoci všetkých orgánov a najmä
tiež bez národných vlád a ich orgánov
túto vec nevyriešime. Každý totiž
všeobecne uznáva, že treba krátiť
neinvestičné dotácie. Lenže keď
ide o konkrétnu dotáciu zhromaždia sa intervencie
zo všetkých stupňov a od najrôznejších
predstaviteľov a od volených orgánov a tí
všetci vznášajú množstvo argumentov,
prečo nemožno dotácie krátiť. Z
toho dôvodu aj s neúspechom zatiaľ skončila
previerka neinvestičných dotácií v
tomto roku. Stojíme teraz pred touto úlohou v súvislosti
s prípravou rozpočtu na budúci rok. Budeme
nútení jednoducho odmietnuť niektoré
dotácie a donútiť rezorty, aby svoje dotačné
návrhy odôvodnili, pretože opačný
postup, keď Ministerstvo financií muselo vlastnými
argumentmi vyvrátiť uplatnené požiadavky,
presahuje pracovné možnosti federálneho Ministerstva
financií. Pritom však musia zároveň
zohrať svoju úlohu aj príslušné
národné orgány, t.j. národné
ministerstvá. Na federálnom Ministerstve financií
nemáme dosť možností preveriť uplatňované
argumenty, ktoré bráni blok orgánov, dokazujúcich
samozrejme opak toho, čo my považujeme za správne.
Stávalo sa často, že z previerok, majúcich
znížiť dotácie, dodatočne vychádzali
ďalšie nároky.
My si, súdružky a súdruhovia, na tomto úseku
nijaké konkrétne predsavzatie nedávame. Čo
sme napísali do príslušných materiálov
o potrebe realistického štátneho hospodárenia
a čo som Povedal v ústnom výklade, to
je objektívna nutnosť vo finančnej politike.
Iný prístup nemáme, a ani ho neodporúčame.
Ak však nebude tento sprísnený prístup
realizovaný, dostaneme sa nutne do neriešiteľných
problémov vo finančnej situácii štátu.
Preto sa domnievame, že to, čo navrhujeme, je nevyhnutne
potrebné splniť a že sa pri príprave plánu
a rozpočtu na budúci rok musíme do reálnych
čísiel a zámerov vmestiť.
Podarilo sa prekonať doterajšie teoretické názory,
ktoré ešte do nedávna boli hlásané
a ktoré tvrdili, že je prednosťou socialistickej
ekonomiky, keď skončí jej rozpočtové
hospodárstvo deficitom, miesto aby sme ho mali v rovnováhe.
Domnievame sa však, že je to nepoužiteľné
pre prax; robíme všetky prípravy, aby sme pracovali
so zvyškom rozpočtu. Túto zásadu považujeme
za program budúcich rozpočtových prác.
Nepovažujeme za účelné - a je to priamo
škodlivé v konkrétnych podmienkach ČSSR,
aby sme pracovali s deficitným rozpočtom, pretože
to by v podstate znamenalo emitovať peniaze, za ktorými
by nestáli žiadne hodnoty.
Pokiaľ ide o porušovanie finančnej disciplíny
i ostatných disciplín, na ktoré som upozornil
a na ktoré upozorňuje správa Ústrednej
komisie ľudovej kontroly, informoval som predsedu vlády
a odporučil som, aby sme potrebné opatrenia prerokovali
v Predsedníctve vlády a postupovali tak v súlade
so zákonmi ČSSR, ako aj v spolupráci s národnými
vládami, pretože sa hrubé porušovanie
finančnej disciplíny i ostatných disciplín
týka ich pôsobnosti.
K finančnému hospodáreniu národných
výborov:
Vážené súdružky a vážení
súdruhovia, žiadne snahy obmedziť právomoci
národných výborov vo finančnej oblasti
nikto ani nepresadzuje, ani neorganizuje, ani nenastoluje. V komisii
federálnej vlády pre administratívne teritoriálne
členenie štátu a pre sústavu národných
výborov - vedenej podpredsedom vlády s. dr. Lacom
- sme sa na prvom zasadnutí, keď sa posudzovali základné
materiály, celkom jednoznačne zhodli , že postavenie
a pôsobnosť národných výborov
aj vo finančnej oblasti treba posilniť, upevniť,
zvýšiť ich právomoci. Malo by sa to prejaviť
aj v tom, aby občania, keď sa na národný
výbor v súlade s platnými zákonmi
tohto štátu obrátia, mohli svoje veci včas
prerokovať a vybaviť v konečnom štádiu,
či už ide o mestský alebo okresný národný
výbor.
Pravda, to nie je v nijakom rozpore s tým, ak vravíme,
že treba zabezpečiť celospoločenské
hľadiská aj v rozpočtovom hospodárení
národných výborov. Mám na mysli hlavne
tie príjmy, ktoré-ako som už povedal - sú
súčasťou príjmov národných
výborov z titulu centrálnych rozhodnutí,
príslušných zákonov o daniach a pod.,
ktoré dosiaľ tvoria tzv. nerozpočtované
príjmy a ktoré sú veľkým priestorom
a základnou pre subjektívne, náhodilé
využívanie nezviazané s plánom a rozpočtom.
Máme snahu zabezpečiť, aby národné
výbory používali tieto príjmy koncepčne
v zhode s celoštátnymi potrebami. Sú príklady,
že sa finančná disciplína porušuje
pri čerpaní prostriedkov z fondov rezerv a rozvoja.
Ide niekedy o veľmi náhodilé použitie,
ktoré vždy nezodpovedá dlhodobejšie plánovaným
a rozpočtovým úlohám a výdavkom.
V niektorých prípadoch úložkami
do fondu rezerv a rozvoja sa celý rad národných
výborov zabezpečuje pre každý prípad.
Z tohto hľadiska je nevyhnutné - nemáme v úmysle
to zmeniť radikálnym zásahom zo dňa
na deň, z roka na rok - postupne zaviesť do tohto
úseku rozpočtového hospodárenia celospoločenské
zretele a kritériá.
Samozrejme sme si vedomí, že finančná
situácia národných výborov je veľmi
diferencovaná. Preto nechceme voliť žiadny frontálny
rovnostársky postup zabraním prostriedkov národných
výborov v prospech centrálnych rozpočtov,
ale rozhodne je nevyhnutné vziať túto diferencovanú
situáciu do úvahy a podľa toho s národnými
výbormi pracovať.