Ak máme hodnotiť konečný výsledok správne a nedopustiť sa neprípustného zjednodušenia a neodôvodneného sebauspokojenia, musíme ho posudzovať v súvislosti s celkovými výsledkami národného hospodárstva. Je preto potrebné uviesť niektoré hlavné a často i protichodne pôsobiace faktory, ktoré ovplyvnili hospodárenie štátnych rozpočtov v minulom roku.

K dosiahnutiu celkových priaznivých výsledkov rozpočtového hospodárenia v značnej miere prispeli stabilizačné opatrenia vlády po májovom pléne ÚV KSČ v minulom roku, ktorými bol zabrzdený celý rad negatívnych ekonomických procesov. Veľký význam mal i zákon č. 131/69 o odvodoch zo zisku, ktorého pôsobením bola zastavená tendencia ku schodkovosti štátneho rozpočtu, ktorá sa prejavovala v predchádzajúcich rokoch. Odvody podnikov predstavujú najväčší podiel na raste príjmov štátnych rozpočtov.

Svojím dielom prispeli i úsporné opatrenia - najmä viazanie 10 % výdavkov v rozpočtových kapitolách a ďalej úsporné opatrenia, ktoré sme urobili na konci minulého roku a ktoré mali za cieľ zbrzdiť rýchly rast výdavkov zo štátnych prostriedkov. Prevažná časť úsporných opatrení uložených uznesením vlád ČSSR, ČSR a SSR č. 98/1969 sa v národných rozpočtoch použila na riešenie pálčivých problémov podnikov a neprejavila sa teda výrazne vo zvyškoch rozpočtov ČSR a SSR. Úspory vo federálnom rozpočte sú zahrnuté v jeho zostatku. Celkové úspory vo výške 1,5 mld Kčs majú významný podiel na konečnom zvyšku hospodárenia za minulý rok.

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil vznik zvyšku štátneho rozpočtu, bolo nečerpanie výdavkov. Tak napríklad len nečerpanie investičných dotácií hospodárskych organizácií pri nesplnení plánu investičnej výstavby predstavuje 800 mil. Kčs. Nesplnenie neinvestičných výdavkov v rozpočtových a príspevkových organizáciách znamená úsporu 5,0 mld Kčs. Nedošlo ani k čerpaniu z vytvorených rezerv v pôvodne plánovanom rozsahu.

Prekročenie plánovaných príjmov i výdavkov obyvateľstva sa prejavilo v tom, že daň z obratu bola vyššia o 1,5 mld Kčs a daň zo mzdy o 1,23 mld Kčs, ako sa počítalo v rozpočte.

Tiež zmeny veľkoobchodných a maloobchodných cien znamenali v rozpočtovom salde istý prínos pre štátny rozpočet.

Nepriaznivo ovplyvnila výsledok štátneho rozpočtu skutočnosť, že napriek rastu príjmov od podnikov nesplnili podniky plánovanú tvorbu zisku a zostali dlžné v porovnaní s plánom 4,9 mld Kčs. Okrem toho im boli povolené značné výnimky a zľavy z odvodov.

Tieto vzájomne sa kompenzujúce vplyvy viedli k prekročeniu rozpočtových príjmov o 1,9 mld Kčs a k nesplneniu rozpočtových výdavkov o 1,5 mld Kčs, teda k celkovému zvyšku 3,4 mld Kčs. V súhrne možno dosiahnutý výsledok síce kladne hodnotiť, nie je však možné ho označiť za nejaký úspech. A to tým skôr, ak prihliadneme ku konkrétnej finančnej situácii, keď ešte všeobecne prevláda nehospodárnosť, nízka úroveň riadenia, nedostatky v celkových finančných vzťahoch, v cenách a mzdách i v úverovej politike. Dosiahnutý výsledok chápeme preto ako predpoklad ďalšieho ozdravovacieho procesu ekonomiky, a teda i financií.

O trvajúcich závažných nedostatkoch v našom národnom hospodárstve svedčia i tieto skutočnosti.

Popritom, že podniky i obyvateľstvo disponujú značnými peňažnými prostriedkami, vzrástla zadlženosť podnikovej sféry. lch úvery sa v minulom roku zvýšili o ďalších 25,2 mld Kčs. tj. o 13,5 %. Zdrojom ich krytia bol jednak zvyšok štátneho rozpočtu a jednak prírastok vkladov obyvateľstva i podnikov. Tento vývoj upozorňuje na potrebu užšej koordinácie rozpočtovej a úverovej politiky, aby zvyšok rozpočtu, ako aj jeho ďalšie voľné zdroje sa nevracali cez úver do podnikov na financovanie nedostatkov v ich hospodárení. Je pravda, že reštriktívna finančná politika odčerpáva značný rozsah hodnoty nadproduktu v prospech štátneho rozpočtu. Preto veľmi pozorne sledujeme vývoj vplyvu nových podnikových daní v tých odvetviach, pre ktoré platia. Zvlášť dôkladne to rozoberieme teraz na základe polročných výsledkov. Žiadne unáhlené a číslami nepodložené závery by nám nepomohli. Na základe rozboru vývoja za prvý polrok 1970 a v súlade so zámermi plánu na rok 1971 ako prvého roku piatej päťročnice predložíme príslušné návrhy na zvýšenie účinnosti daňovej sústavy a najmä návrhy na jej diferencované pôsobenie vzhľadom na rozdielne podmienky hospodárenia v jednotlivých odvetviach národného hospodárstva. Ak chceme hodnotiť celkovú finančnú situáciu podnikov a skúmať hlavné príčiny jej nezdravého vývoja, tak je potrebné predovšetkým vziať do úvahy skutočnosť, že príliš veľká časť relatívne rýchle rastúcich zdrojov bola umŕtvená v nadmerných zásobách, ktoré vzrástli v minulom roku o 12,4 mld Kč, a v rozostavanosti, ktorá vzrástla o 28,9 mld Kčs.

Vedľa tlaku na zníženie rozostavanosti je nevyhnutné zrýchliť obral obežných prostriedkov. Väčšia starostlivosť o ich normovanie by sa mala stať organickou a nevyhnutnou súčasťou riadiacej činnosti podnikových orgánov. Hromadenie nepotrebných zásob úzko súvisí s rastom prevádzkovej úverovej zadlženosť podnikov. Prekročenie úverovej smernice v minulom roku v oblasti prevádzkových úverov ukazuje, že vláda bude musieť venovať zvýšenú pozornosť i tejto oblasti.

Vývoj situácie ukazuje, že treba hľadať cesty pre skvalitnenie centrálneho riadenia ekonomiky. Neznamená to návrat k tuhému centralizmu. Moderná spoločnosť sa neobíde bez cieľavedomého ovplyvňovania ekonomiky zo strany štátu. V tejto súvislosti považujeme za dôležité dôsledne splniť realizačnú smernicu plenárneho zasadania ÚV KSČ z mája 1969 podľa ktorej "je potrebné zachovať relatívne silný federálny rozpočet umožňujúci uskutočňovať štrukturálnu prestavbu ekonomiky a vyrovnanie rozdielov medzi jednotlivými časťami štátu". Dnešná podoba rozpočtovej sústavy a úloha federálneho rozpočtu v nej nezodpovedá plne potrebám integrácie, centrálneho riadenia, a ani nie všetkým potrebám koordinácie zámerov štátnej hospodárskej politiky vo finančnej oblasti. Tieto otázky navrhujeme riešiť v rámci zmien zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý vláda predloží na prerokovanie na jeseň tohto roku.

Pozrime sa teraz, ako sa celkový vývoj československej ekonomiky prejavil vo vzťahoch podnikov k štátnemu rozpočtu.

Najväčší podiel odvodov na raste príjmov štátneho rozpočtu tvorili odvody podnikov; boli o 15,5 mld Kčs, t.j. o 28, 0 % väčšie ako v roku 1968. Z finančných zdrojov, ktoré podniky vytvorili, t.j. zo zisku a odpisov a po pripočítaní dotácií zo štátneho rozpočtu im zostalo o 200 mil. Kčs menej ako v roku 1968.

Napriek rýchlemu rastu odvodov podnikov do štátneho rozpočtu bola plánovaná úloha odvodov splnená len na 95 % a podniky odviedli o 3,6 mld Kčs menej, než počítal rozpočet. Nesplnenie vyplynulo z nevytvorenia plánovaného objemu zisku a bolo ovplyvnené taktiež poskytovaním výnimiek a zliav, ktoré spolu činili 2,3 mld Kčs.

Plán zisku sa nesplnil v ČSR o 1,9 mld Kč, v SSR o 0,5 mld Kčs.

Oproti roku 1968 sa zvýšili dotácie a subvencie podnikom z ústredných rozpočtov o 3,2 mld Kčs, rozpočty boli prekročené o 5,0 %.

Podľa bodu III uznesenia Snemovne ľudu k štátnemu záverečnému účtu ČSSR za rok 1968 bolo vláde uložené "upustiť od širokého štátneho ochranárstva prenášaním finančných problémov podnikov na štát". Na realizáciu tejto úlohy vykonali odvetvové ministerstvá previerku dotácií poskytovaných podnikom zo štátneho rozpočtu. I keď ministerstvá financií previerku starostlivo pripravili a obsahove i organizačne zabezpečili, nesplnila previerka svoj účel. Ťažisko odstraňovania dotácií nemôže byť v raste cien. Hlavnou cestou pre odstránenie dotácií musí byť znižovanie nákladov a zvyšovanie produktivity práce. Na to zameriavame pozornosť podnikov i centrálnych orgánov.

Závery XIII. zjazdu KSČ vytyčovali kurz na zdokonaľovanie plánovitého riadenia ekonomiky, na presadzovanie vedeckosti pri centrálnom ovplyvňovaní vývoja proporcionality a na ponechanie účelného priestoru pre zdravú iniciatívu pracujúcich. Tieto uznesenia zjazdu neboli v praxi dôsledne rešpektované, mnohé závery sa v neskoršej interpretácii deformovali a zmenil sa ich zmysel.

V období, keď rozvíjanie ekonomickej reformy bolo ovplyvnené politickým zápasom o princípy socializmu v našej krajine, došlo k neodôvodnenému preceňovaniu možností vplyvu niektorých ekonomických nástrojov a k postupnému zdôrazňovaniu nadriadenosti teoretických konštrukcií pred konkrétnymi praktickými riešeniami. Objavil sa nový ekonomický model "trhového socializmu", líšiaci sa diametrálne od pôvodnej koncepcie vytýčenej XIII. zjazdom KSČ.

Hlavný úder bol vedený proti všeľudovej forme socialistického vlastníctva, proti organizátorskej funkcii štátu a v súvislosti s tým i proti štátnemu plánu. Uplatnenie takýchto vzťahov v podmienkach socialistického Československá nemohlo znamenať nič iného ako krok späť v historickom vývoji a malo v roku 1969, najmä v jeho prvej polovici rad konkrétnych nepriaznivých dôsledkov.

Niektorí teoretici, ktorí presadzovali zainteresovanosť podnikov na hrubom dôchodku tvrdili, že povedie k rozvážnosti a hospodárnosti pri vynakladaní prostriedkov najmä na mzdy a investície. Prax však ukázala pravý opak. Vývoj potvrdil obavy, že tento systém je vo svojej podstate inflačný. Hospodárenie v podnikoch sa orientovalo na zvyšovanie cien namiesto na znižovanie nákladov. Vývoj bol nepriaznivo prijatý pracujúcimi a dôchodcami, pretože rast maloobchodných cien podlamoval životné istoty, patriace k charakteristickým črtám socialistickej spoločnosti.

Celý minulý rok sme riešili následky nadmerného mzdového rastu, vyvolaného pôsobením zainteresovanosti na hrubom dôchodku, živelnosťou vo vývoji a nátlakovými akciami, ktorým centrálne riadenie, najmä v roku 1968 dostatočne nečelilo. Z celkového rastu miezd v roku 1969 o 12,8 mld Kčs pripadá zhruba štvrtina na centrálne schválené úpravy. Napriek rýchlemu pohybu rastu priemerných miezd, ktorý za rok 1968 a 1969 predstavuje + 16,1 %, nie je možné povedať, že by došlo k odstráneniu mzdových disproporcií. Naopak vznikli nové disproporcie. I pri nutnom spomalení rastu príjmov a pri nutnej regulácii miezd musíme preto denivelizáciu riešiť.

Systém podnikovej i osobnej zainteresovanosti v roku 1969 nevytvoril dostatočný záujem na znižovaní mzdových nákladov v podnikoch. Snaha čo najviac investovať pokračovala, pritom sa však vôbec nehodnotila efektívnosť týchto investícií. Napríklad celý rad podnikov v minulých rokoch ľahkomyseľné prijímal investičné úvery. Dnes vidí ťažkosti svojej situácie a vyžaduje, aby boli splatené z prostriedkov štátneho rozpočtu, prípadne požaduje dotácie alebo výnimky a zľavy z daní a odvodov.

Tento vývoj dôsledne hodnotíme a pripravujeme návrhy na účinnejšie riešenie v rámci piatej päťročnice. Chceme dať prednosť postupnému a komplexnému riešeniu na základe dôkladnej prípravy jednotlivých etáp. Nie je možné opakovať chyby posledných rokov, keď z dnes už známych dôvodov boli viaceré riešenia presadzované unáhlene a s nepriateľskými úmyslami.

Pretože medzi najvážnejšie nedostatky minulého obdobia patrí prerušenie nadväznosti medzi finančnými a hmotnými stránkami neprodukčného procesu a v konečných dôsledkoch i negácia plánu ako základného nástroja socialistického štátu pri riadení ekonomiky. Preto usilujeme dať financiám také miesto, aké im v socialistickej ekonomike skutočne a objektívne patrí. V tých prácach využívame bohaté a životom overené skúsenosti ostatných bratských socialistických krajín, hlavne ZSSR.

Niekoľko poznámok k otázkam investičnej výstavby a vedeckotechnickej základne.

Zo štátnych rozpočtov, vrátane rozpočtov národných výborov, bolo v roku 1969 na financovanie investičnej výstavby hospodárskych organizácií vynaložené 9,4 mld Kčs a na financovanie rozpočtových a príspevkových organizácií 20,5 mld Kčs.

Zdrojom financovania investícií hospodárskych organizácií boli v ČSR predovšetkým vlastné zdroje, predstavovali viacej než 56 %, úver 31,4 % a dotácie zo štátneho rozpočtu 12,5 %. V SSR to bol predovšetkým investičný úver, ktorý predstavuje 40,6 %, vlastné zdroje 37,5 % a dotácie z rozpočtu takmer 21,9 %.

Investičná výstavba v roku 1969 vzrástla o 14,6 % a jej rast dvojnásobne predstihol tempo rastu národného dôchodku.

Zostatok rozpočtových nákladov rozostavaných stavieb nad 1,5 mil. Kčs vzrástol oproti roku 1968 o štvrtinu. Pritom vláda vydala koncom prvého polroka minulého roku zákaz otvárania nových stavieb, ktorý však nebol dôsledne dodržiavaný.

K prekročeniu došlo najmä v Ministerstve priemyslu ČSR a v Ministerstve priemyslu SSR.

Na tomto raste sa podieľajú i veľkoobchodné ceny, ktoré sa oproti roku 1968 zvýšili o 3,6 %.

Tieto skutočnosti potom vedú k tomu, že sa často nerealizujú práve tie investície, ktoré naliehavo potrebujeme, ako napríklad byty.

V predošlých rokoch pomerne rýchlo stúpali výdavky štátu na rozvoj vedy a techniky. V roku 1969 sa tento rast zmiernil a bol len 1,8 %. Výdavky všetkých troch rozpočtov neboli vyčerpané a úspora sa rovná 5,6 %, čo bolo ovplyvnené hlavne nesplnením niektorých úloh štátneho plánu výskumných a vývojových prác a snahou zabezpečiť úspory stanovené uznesením vlád v rámci konsolidačných opatrení na rok 1969. Vláda prijíma celý rad opatrení na zvýšenie efektívnosti a účelnosti vynakladaných prostriedkov.

Rozsah prostriedkov na technický rozvoj zodpovedá úrovni najvyspelejších štátov. Ich efekt je však veľmi nedostatočný a obyvateľstvo Československa právom požaduje od vlády, aby sa postarala o nápravu. Predovšetkým je i z hľadiska finančných zdrojov nevyhnutné sústrediť ich na riešenie najdôležitejších úloh, tieto úlohy v stanovených lehotách doriešiť a pripraviť pre praktické využitie. Ani otázke návratnosti vložených prostriedkov sa u nás nevenuje náležitá pozornosť. Prevláda iba požiadavkový prístup, akoby zdroje našej spoločnosti boli nevyčerpateľné. ČSSR nemôže svojou vedeckotechnickou základňou pokryť všetky oblasti a odbory vedy a techniky. Je preto nevyhnutné omnoho viacej spolupracovať i s ostatnými socialistickými krajinami, predovšetkým so Sovietskym zväzom.

V spoločenskej spotrebe výdavky na kultúrne a sociálne opatrenia vzrástli vlani o viacej ako o 22 %, teda zhruba trikrát rýchlejšie v porovnaní s národným dôchodkom. Štát teda venoval v minulom roku značné prostriedky na zvyšovanie životnej úrovne československého ľudu.

Najväčšiu položku tu tvoria výdavky na sociálne zabezpečenie, ktoré sa oproti roku 1968 zvýšili o viac než 4,6 mld Kčs. V súlade s prijatými zásadami zvyšuje sa priemerná výška novoposkytovaných dôchodkov. V uplynulých rokoch boli - ako je známe - prijaté tiež niektoré ďalšie opatrenia, ktoré majú prispieť k zmierneniu dôsledkov živelného rastu cien, a to najmä u dôchodcov. Zvýšenie nízkych dôchodkov, vrátane úpravy dôchodkov účastníkov odboja, uskutočnené k 1.1.1969, predstavuje 2,2 mld Kčs.

Výdavky na nemocenské poistenie dosiahli 13,1 mld Kčs a oproti roku 1968 vzrástli o 23,9 %. Je zrejme veľmi ťažké hľadať obdobu v iných štátoch, pokiaľ ide o tempo rastu výdavkov na nemocenské poistenie. Pokračoval rast nemocnosti: z celkového počtu pracovníkov v minulom roku priemerne 4,83 % nepracovalo pre chorobu alebo úraz. V roku 1968 to bolo 4,6 % a v roku 1967 4,22 %. Veľký rast nemocnosti je spojený so značnými stratami v národnom hospodárstve a je v príkrom rozpore s neustále rastúcimi nákladmi na zdravotníctvo čs. štátu. Na tomto úseku bude nutné skvalitniť kontrolu jednak preto, aby naše vymoženosti nezneužívali nezodpovední jedinci, jednak aby sa posilnil i záujem podnikov o zníženie pracovnej neschopnosti a úrazovosti.

Výdavky na nemocenské poistenie boli tiež ovplyvnené rastom miezd /a teda i nemocenských dávok/, zvýšením prídavkov na deti a zvýšením peňažitej pomoci v materstve. Sledovalo sa teda aj určité zlepšenie životnej úrovne hlavne rodín s deťmi. Zvýšenie prídavkov na deti /vrátane sirotských a invalidných dôchodkov/ predstavuje sumu 2,6 mld Kčs.

Výdavky na školstvo, zdravotníctvo a kultúru boli spolu 27,3 mld Kčs a vzrástli vlani o 14,5 % oproti roku 1968. Pritom pri neinvestičných výdavkoch na zdravotníctvo sa rozpočet prekročil o 454 mil. Kčs.

Prekročenie výdavkov vyplynulo zo zvýšených nákladov na údržbu zdravotníckych zariadení a z rastu výdavkov na lieky, keď napríklad len v ČSR vzrástli výdavky na lieky oproti roku 1968 o 14 %, čo vyjadrené v nákladoch na 1 obyvateľa znamená zvýšenie o cca 10 Kčs.

Neinvestičné a investičné výdavky na školstvo, zdravotníctvo a kultúru, prepočítané na 1 obyvateľa, robia v ČSR 1843 Kčs a v SSR 2000 Kčs. Teda i v tejto oblasti dochádza k postupnému vyrovnávaniu úrovne.