/Schôdzka otvorená o 9.07 hod./

Predseda SN Mihálik: Vážená Snemovňa národov, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia!

Otváram 8. zasadnutie Snemovne národov, na ktorom vás srdečne vítam; menovite vítam členov vlády ČSSR a ostatných hostí.

Podľa prezenčnej listiny je v tejto chvíli prítomných 47 poslancov zvolených v ČSR a 45 poslancov zvolených v SSR. To je v oboch častiach snemovne nadpolovičná väčšina. Snemovňa národov je podľa čl. 40 ods. 2 ústavného zákona o čs. federácii schopná uznášať sa.

Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, prosím, aby ste pred schválením návrhu programu vypočuli tieto prezidiálne správy:

Prezident ČSSR Ludvík Svoboda oznámil svojím listom z 23. júna 1970 Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, že podľa čl. 61 ústavného zákona o čs. federácii na jeho vlastnú žiadosť odvolal Ing. Oldřicha Černíka, poslanca Federálneho zhromaždenia, z funkcie ministra vlády ČSSR a vymenoval Ing. Ladislava Šupku za ministra vlády ČSSR a predsedu Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj.

Listom zo dňa 26. júna 1970 prezident republiky ďalej oznámil, že podľa citovaného článku ústavného zákona o čs. federácii odvolal Ing. Miloslava Hruškoviča z funkcie podpredsedu vlády ČSSR a vymenoval dr. Mateja Lúčana za podpredsedu vlády ČSSR.

Ako vieme z uznesenia posledného zasadnutia ÚV KSČ, bol s. Hruškovič zvolený do funkcie tajomníka ÚV KSČ.

Dovoľte mi, aby som súdruhovi Hruškovičovi a s. Lúčanovi, ktorí sú členmi Snemovne národov, úprimne blahoželal.

Dňom 11. júna 1970 prestali byť členmi Českej národnej rady, a tými poslancami Snemovne národov Rudolf Pacovský a dr. Čestmír Císař, a to v termíne, keď ich rezignáciu na funkciu poslanca vzalo na vedomie Predsedníctvo Českej národnej rady. Predsedníctvo Snemovne národov bolo o rezignácii Rudolfa Pacovského a dr. Čestmíra Císařa informované na svojej schôdzke 23. júna 1970.

Prosím, aby ste vzali na vedomie, že na dnešné rokovanie sa ospravedlnili poslanci a poslankyne Hanes, Husák, Kolba, Černovský, Kolaříková, Neubert, Frank, Lakomý, Colotka, Sádovský, Cserge, Gacík, Šalgovič, Zvara, Hrib, Faglic, Hanus, Berník, Matyáš, Kompiš, Gašparík, Daubner, Gavenda, Klokoč, Szabová, Černý, Červenka, Hašplová, Novotný, Pavlík, Rázl, Tlustý, Ferencei, Ferianc, Hruškovič, Janík, Marko, Martinák, Matuška, Szabó.

Na poslednom zasadnutí 27. mája 1970 Snemovňa národov overila voľbu 12 nových poslancov, ktorých zvolila 28. apríla 1970 do Snemovne národov Slovenská národná rada. Z týchto poslancov ospravedlnil svoju neprítomnosť dr. Matej Lúčan a nemohol preto ako ostatní vykonať poslanecký sľub.

Na dnešnom zasadnutí je poslanec dr. Lúčan prítomný. Ústavný zákon o čs. federácii stanovuje v čl. 48 ods. 1, že poslanec FZ skladá Ústavou predpísaný sľub na schôdzke svojej snemovne, na ktorej sa zúčastní po prvý raz. Predsedníctvo Snemovne národov preto navrhuje, aby sľub poslanca dr. Lúčana bol zaradený do programu dnešného rokovania.

V návrhu programu, ktorý bol rozoslaný písomne s pozvánkou, došlo okrem toho k niektorým zmenám a doplnkom v určení spravodajcov a v označení jednotlivých podkladov.

Dovoľte preto, aby som návrh programu, ktorý vám predsedníctvo predkladá a o ktorom bude snemovňa hlasovať, znovu predniesol:

1. Sľub poslanca dr. Mateja Lúčana.

2. Vládny návrh uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie schvaľuje podľa čl. 36 ods. 1 písm. d/ ústavného zákona č. 143/1968 Z b. o čs. federácii štátny záverečný účet federácie za rok 1969 /tlač č. 46/.

Návrh odôvodní minister financií Ing. Rohlíček, správu Výboru pre plán a rozpočet podá predseda tohto výboru Ing. Josef Toman.

3. Vládny návrh zákona o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení /tlač 45/.

Návrh odôvodní minister práce a sociálnych vecí Michal Štanceľ, spravodajcom výboru je poslanec Jozef Malina.

4. Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach, týkajúcich sa podnikového registra /tlač 43/ a spoločná správa Ústavnoprávneho výboru a Výboru Snemovne národov pre hospodársku politiku.

V mene vlády ČSSR návrh odôvodní minister vlády ČSSR dr. Bohuslav Kučera, spoločným spravodajcom výborov je poslanec Karel Poláček.

5. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii /tlač 47/ a správa Ústavnoprávneho výboru Snemovne národov.

Návrh odôvodní podpredseda vlády prof. dr. Laco a predseda Najvyššieho súdu dr. Vojtech Přichystal. Spravodajcom je predseda Ústavnoprávneho výboru SN dr. Štefan Infner.

6. Vládny návrh, ktorým sa predkladá na súhlas Federálneho zhromaždenia Dohoda o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutí o vyživovacej povinnosti k deťom, podpísaná v Haagu dňa 15. apríla 1958 /tlač 35/.

Návrh odôvodní minister vlády ČSSR dr. Bohuslav Kučera, spoločnou spravodajkyňou výborov je poslankyňa Vlasta Škodová.

7. Vládny návrh, ktorým sa predkladajú Federálnemu zhromaždeniu na súhlas

- Dohoda o zriadení Svetovej organizácie na ochranu duševného vlastníctva zo dňa 14. júla 1967 a

- skupina dalších piatich dohôd z oblasti priemyslových práv, revidovaných naposledy v Stockholme 14. júla 1967: menovite sú uvedené na písomnej pozvánke ako pôvodný bod programu č. 6.

Návrh označený číslom tlače 44 odôvodní ako celok minister vlády ČSSR dr. Bohuslav Kučera, spravodajcom je posl. doc. Vasil Kapišovský.

8. Interpelácie a otázky poslancov.

Počuli ste návrh programu: má niekto k nemu pripomienky, námietky alebo dodatky? /Nikto sa nehlási./

Nemá. Kto s týmto návrhom súhlasí, prosím, nech zdvihne ruku.

/Deje sa./

Ďakujem. Kto je proti? /Nikto./

Kto sa zdržal hlasovania? /Nikto./

Ďakujem. Tým Snemovňa národov schválila program svojho ôsmeho zasadnutia.

Pristúpime k prerokovaniu prvého bodu, ktorým je

Prosím s. posl. dr. Lúčana, aby predstúpil pred tribúnu. Po prečítaní formuly sľubu podľa čl. 48 ústavného zákona o čs. federácii vykoná ústavou predpísaný sľub podaním ruky a slovom "Sľubujem".

Prosím tajomníka Snemovne národov dr. Jána Gajdoša, aby prečítal formulu poslaneckého sľubu.

/Zhromaždenie povstáva./

Tajomník SN dr. Gajdoš: Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.

Posl. dr. Lúčan /podávajúc predsedovi ruku/: Sľubujem.

Predseda SN Mihálik: Druhým bodom programu je

Tlač vládneho návrhu č. 46 bola poslancom Snemovne národov rozoslaná spolu s pozvánkou na dnešné zasadnutie. Správa Výboru Snemovne národov pre plán a rozpočet č. 29/SN a stanovisko Ústrednej komisie ľudovej kontroly boli rozoslané dodatočne 2. júla 1970.

Prosím ministra financií Ing. Rudolfa Rohlíčka, aby v mene vlády ČSSR predložený návrh odôvodnil.

Minister Ing. Rohlíček: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, k prerokovávaniu záverečného účtu ČSSR za rok 1969 pristupujeme v dobe, keď sa vo vývoji našej ekonomiky i v celom spoločenskom živote našej krajiny prejavujú výsledky viac ako jednoročného sústredeného úsilia nového vedenia KSČ, ktoré - opierajúc sa o všetky zdravé sily našej spoločnosti - zaznamenáva prvé výsledky stabilizácie a konsolidácie, a to tak vo vnútornej politicko-hospodárskej situácii, ako aj v zahraničných vzťahoch ČSSR.

Nová zmluva o priateľstve a spolupráci so Sovietskym zväzom, ktorá bola pred krátkym časom ratifikovaná, vyjadruje politický a ekonomický zväzok medzi našou socialistickou republikou a Sovietskym zväzom, naše bratské a internacionálne vzťahy tak, ako to zodpovedá duchu učenia V.I.Lenina.

O tom, že nemôžeme sedieť so založenými rukami a len čakať a veriť, že naše idey, pretože sú správne, zvíťazia, nás najnázornejšie presvedčil vývoj v roku 1968 a začiatkom roku 1969. Presvedčil nás znovu o nevyhnutnosti každodennej práce a každodenného boja až do víťazstva myšlienok marxizmu-leninizmu.

Predmetom frontálneho útoku bola nielen KSČ, jej politika a vedúca úloha v našej spoločnosti, ale i celá oblasť štátnych orgánov. Revízia myšlienok marxizmu-leninizmu postihla i našu ekonomiku.

Ešte pred rokom sme s ťažkosťami riešili krízové situácie, do ktorých našu spoločnosť priviedla revizionistická politika pravicovo-oportunistických síl.

Štátny rozpočet na rok 1969 bol zostavovaný a schvaľovaný v ťažkej Politickej i hospodárskej situácii. Rozklad štátneho i hospodárskeho riadiaceho aparátu a odmietanie úlohy národohospodárskeho plánu negatívne ovplyvňovali i priebeh jeho plnenia. Tieto nepriaznivé podmienky sa prejavili najmä v roku 1968 a v prvej polovici r. 1969, prakticky dovtedy, keď sa začali prejavovať prvé pozitívne výsledky práce strany a všetkých zdravých síl našej spoločnosti po aprílovom a hlavne májovom pléne ÚV KSČ v roku 1969.

Aká je celková charakteristika výsledkov hospodárenia za minulý rok?

Postupná konsolidácia sa prejavila najmä v tempe rastu národného dôchodku, v určitom zvýšení hospodárnosti, najmä v znižovaní materiálových nákladov a raste rentability. I keď sa nedosiahlo plánovaných predpokladov, svedčí to o čiastočnom obrate k lepšiemu. Zlepšil sa i vývoj rentability v zahraničnom obchode a po období nervozity a nákupných horúčok sa v podstate stabilizovala situácia na vnútornom trhu. Ku koncu roka sa zlepšil vývoj i v zásobách maloobchodu a rok 1969 bol od peňažnej reformy prvým rokom, keď bol obrat priemyselného tovaru vyšší než obrat potravín.

V minulom roku naďalej pokračoval rýchlejší rozvoj SSR, kde sa priemyslová výroba zvýšila o 7,4 %, zatiaľ čo v ČSR o 4,5 % a investície o 18,3 %, zatiaľ čo v ČSR o 12,9 %.

Výraznejšie sa začali pozitívne tendencie hospodárenia prejavovať najmä v druhej polovici roku 1969. Postupujúca politická konsolidácia, začatá aprílovým plénom, sa premietla aj do práce centrálnych orgánov v oblasti ekonomiky i do povedomia väčšiny nášho obyvateľstva. Stabilizačné opatrenia vlády položili základy pre konsolidáciu hospodárstva. Tieto opatrenia boli namierené proti živelnosti hlavne pri otváraní nových stavieb, proti neregulovanému rastu cien i miezd. Spojili sa vo svojich dôsledkoch i s priaznivejším ekonomickým vývojom, a to zrýchlením výroby, spomalením rastu miezd a ostatných príjmov obyvateľstva, zlepšením vzťahu medzi rastom priemerných miezd a produktivity práce. Prijaté opatrenia prakticky zastavili celý rad negatívnych ekonomických procesov, avšak nemohli v plnom rozsahu zabezpečiť splnenie plánovaných úloh. Rast výroby vo všetkých odvetviach bol v minulom roku pomerne rýchly, avšak rast peňažných prostriedkov v rukách obyvateľstva, podnikov a koniec koncov i štátu bol ešte rýchlejší.

Určitú predstavu o tomto vývoji dáva porovnanie tempa rastu národného dôchodku s tempom rastu základných ukazovateľov. Tak pri raste národného dôchodku o 6,5 % vzrástla osobná spotreba o 7,1 %, príjmy obyvateľstva o 11,4 %, výdavky štátneho rozpočtu o 17,0 % a maloobchodný obrat o 12,2 %. Došlo k rastu veľkoobchodných cien o 2,4 % a maloobchodných cien o 4,0 %. Takýto vývoj naznačuje príčiny prehĺbenia niektorých disproporcií v našej ekonomike.

Živelný vývoj cien a miezd svojimi dôsledkami najmä morálne znehodnocoval výsledky práce našich robotníkov a roľníkov i ostatných pracujúcich, takže napriek rastu životnej úrovne existoval u obyvateľstva skôr pocit jej stagnácie alebo dokonca jej poklesu.

Čiastočné zlepšenie situácie v zahraničnom obchode sa prejavilo i v miernom zvýšení celkového obratu a v poklese nákladov na získanie jedného rubľa i dolára.

Nepriaznivý vývoj platobnej bilancie so socialistickými štátmi je výsledok nedostatočného vplyvu štátu a jeho orgánov na túto činnosť, najmä v oblasti dovozov. V zmysle príslušných uznesení vlády sú spracúvané opatrenia na odstránenie doterajších nerovnomerností pôsobenia ekonomických nástrojov na vývoz do socialistických krajín a kapitalistických štátov.

Vývoj zahraničného obchodu v minulom roku opäť potvrdil, ako je nevyhnutné spracovať i v tejto oblasti dlhodobú koncepciu.

Vážené súdružky a vážení súdruhovia, tohto roku prvý raz predkladáme súhrnný výsledok hospodárenia troch relatívne samostatných rozpočtov, ktoré vznikli rozdelením pôvodného unitárneho rozpočtu.

Konečným výsledkom hospodárenia všetkých troch štátnych rozpočtov v roku 1969 je celoštátny zostatok vo výške 3,4 mld Kčs, z čoho pripadá na federálny rozpočet 2,9 mld Kčs, na rozpočet ČSR 366 mil. Kčs a na rozpočet SSR 194 mil. Kčs. Rozpočty národných výborov skončili zvyškom 4 mld Kčs.