Dovoľte mi prosím, vážené súdružky
a súdruhovia, prejsť k odôvodneniu skupiny justičných
návrhov, ktoré máte teraz na programe zasadnutia
Snemovne národov. Tieto návrhy majú vymedzený
záber, vymedzený obsah i rozsah, a to týmito
skutočnosťami:
1. zmena hlavy VIII. platnej československej ústavy,
2. prevzatím osvedčených inštitúcií
zo zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia č. 99/1969 Zb.,
3. nové skutkové podstaty, stíhané
súdne ako prečiny,
4. nové skutkové podstaty v trestnom zákone.
Z týchto skutočností vyplýva, prípadne
v týchto skutočnostiach je - ak to tak môžem
povedať - filozofia i logika navrhovaného komplexu
justičných zákonov. Uvedený rámec
sa neprekračuje. Celý záber sa ponecháva
našej novej ústave, resp. novým úpravám.
Ústavný zákon o československej federácii,
pravda, v niektorých smeroch naznačil úpravy
súdnictva a prokuratúry. Na tie sa, pochopiteľne,
v navrhovanej zmene hlavy VIII. Ústavy berie patričný
zreteľ. Ide menovite o pôsobnosť Federálneho
zhromaždenia, týkajúcu sa volieb a odvolávania
sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania
vojenských súdov. Ide tiež o podávanie
návrhov na odvolanie generálneho prokurátora
a rokovanie o správach Najvyššieho súdu
a generálneho prokurátora o stave socialistickej
zákonnosti.
Do organizácie súdov a prokuratúry sa premietajú
princípy ústavného usporiadania ČSSR
v zmysle ústavného zákona č. 143/1968
Zb. a uskutočňujú sa len potrebné
úpravy kompetencie federalizovaných vrcholných
orgánov súdov a prokuratúry.
Nazavádzajú sa tiež, vážené
súdružky a súdruhovia, bezprostredne ani nové
druhy súdov. To napríklad znamená, že
sa nemení nič na úlohách a postavení
arbitráže.
Novozriadený Najvyšší súd ČSSR
má byť v zmysle návrhu integrujúcim
súdnym orgánom pre všetky odbory súdnictva.
Jeho základnou úlohou má byť zabezpečovanie
jednotného výkladu a uplatňovania federálnych
zákonov v činnosti všetkých súdov
na území ČSSR.
V odbore vojenského súdnictva, ktoré má
federálnu povahu, má byť federálny Najvyšší
súd naviac súdnym orgánom, ktorý má
dozerať na činnosť všetkých vojenských
súdov. V týchto veciach má teda rozhodovať
i o riadnych opravných prostriedkoch, pokiaľ v I.
stupni rozhodne vyšší vojenský súd.
Sústava všeobecných súdov sa má,
ako to predpokladajú príslušné ustanovenia
návrhu, zavŕšiť v každej republike
najvyšším súdom republiky, ako najvyšším
súdnym orgánom. Zodpovedá to federatívnemu
usporiadaniu štátu.
Z riadenie najvyšších súdov republík
neznamená, vážené súdružky
a súdruhovia, dublovanie súdnej agendy, ani zavedenie
nejakej zbytočnej súdnej inštancie. Ako vyplýva
z návrhu, ide o rozdelenie kompetencie vo veciach súdnictva.
Pokiaľ sa týka prokuratúry, aj naďalej
sa zachovávajú princípy monokratizmu a centralizmu,
a to ako vo vzťahu generálneho prokurátora
ČSSR k orgánom Generálnej prokuratúry
ČSSR, vrátane vojenských orgánov prokuratúry,
tak aj vo vzťahu generálnych prokurátorov republík
voči orgánom prokuratúry v republikách,
a tak aj prakticky vo vzťahu generálneho prokurátora
ČSSR ku generálnym prokurátorom ČSR
a SSR.
Všeobecne sa navrhuje členenie prokuratúry
na Generálnu prokuratúru ČSSR, na generálne
prokuratúry ČSR a SSR a na nižšie články,
ktoré stanoví zákon.
Vojenské prokuratúry sa na najvyššom stupni,
t.j. na Hlavnej vojenskej prokuratúre integrujú
do Generálnej prokuratúry ČSSR.
Najvyšším predstaviteľom prokuratúry
je generálny prokurátor ČSSR. Na čele
generálnych prokuratúr republík stoja generálni
prokurátori republík.
Princípy federatívneho usporiadania sa do postavenia
generálnych prokurátorov národných
republík premietajú v tom, že
- ich na návrh generálneho prokurátora ČSSR
menuje predsedníctvo príslušnej národnej
rady, že sú podriadení generálnemu prokurátorovi
ČSSR vo veciach výkonu dozoru nad dôsledným
vykonávaním a zachovávaním zákonov
a iných právnych predpisov, ktoré vydali
federálne orgány /teda vyše 90 % právneho
poriadku/,
- sú zodpovední v celom rozsahu svojej pôsobnosti
národnej rade príslušnej republiky.
Generálnemu prokurátorovi ČSSR zveruje však
návrh ústavného zákona v prípadoch,
keď je nebezpečie z premeškania, alebo keď
je generálny prokurátor republiky nečinný,
právo priamo zasahovať a uplatniť svoj vplyv
na orgány prokuratúry v ČSR a SSR.
Generálneho prokurátora ČSSR menuje a odvoláva
prezident ČSSR. Generálny prokurátor ČSSR
zodpovedá Federálnemu zhromaždeniu. Vláda
ČSSR je tej mienky, že uvedená konštrukcia
prokuratúr je adekvátna federatívnemu usporiadaniu
a že znamená i racionálnu úpravu vzťahov
k prokuratúre.
Že sa v oblasti súdnictva, vo vzťahoch Najvyššieho
súdu ČSSR a najvyšších súdov
ČSR a SSR, ako aj v oblasti prokuratúry, vo vzťahoch
generálneho prokurátora ČSSR a generálnych
prokurátorov ČSR a SSR má uplatňovať
politická spolupráca, považujem za samozrejmé.
Tak to tiež vyplýva z celej koncepcie ústavného
zákona o československej federácii.
Uvedené a ďalšie zásady navrhovaného
ústavného zákona o zmene hlavy VIII. Platnej
ústavy našli svoj výraz v predložených
vládnych návrhoch nového zákona o
prokuratúre, zákona o organizácii súdov
a voľbách sudcov a v novele zákona o disciplinárnej
zodpovednosti sudcov.
V súlade s návrhom ústavného zákona
sa stanovuje volebné obdobie sudcov z povolania na 10 rokov
a sudcov z ľudu na 4 roky.
Správu súdov v republikách budú vykonávať
ministerstvá spravodlivosti príslušných
republík. Správu všetkých vojenských
súdov Správa vojenských súdov na ministerstve
národnej obrany. Správu Najvyššieho súdu
ČSSR bude uskutočňovať jeho predseda.
Ako ste si, vážené súdružky a súdruhovia,
všimli, novo sa upravujú predpoklady pre výkon
sudcovskej funkcie. Zavádzajú sa funkcie justičných
čakateľov, u ktorých sa určuje doba
praxe spravidla na 3 roky.
Vážené súdružky a súdruhovia,
zo sústavy súdov sa teraz podľa návrhu
vypúšťajú miestne ľudové súdy.
Suchá dikcia dôvodovej správy hovorí
predovšetkým o tom, že nesplnili predpokladanú
spoločenskú funkciu a ani doteraz neboli dobudované.
Vzhľadom na to, že sa pri prerokúvaní
návrhu ústavného zákona o zmene hlavy
VIII. Ústavy vyskytli dotazy k tejto veci, chcem uviesť
aspoň toto:
Na niektorých miestach miestne ľudové súdy
vďaka občanom, ktorí v nich obetavo pracovali,
dosiahli určité pozitívne výsledky.
Prácu týchto obetavých súdruhov a
súdružiek treba nepochybne vysoko oceniť.
Všeobecne sa však miestne ľudové súdy
u nás nedostali a nedopracovali k tomu, aby dosiahli v
plnej miere predpoklady pre úspešnú, to znamená
efektívnu činnosť, schopnú čeliť
nebezpečným dôsledkom tých aktov, ktoré
sa pred ne dostávali, resp. mali dostávať.
Z viacerých príčin, medzi nimi menovite pre
tú, ktorá znamenala v minulom roku - mierne povedané
- uvoľnenie a rozkolísanie niektorých stupňov
štátneho aparátu, neuspeli miestne ľudové
súdy vo svojej funkcii, nenadobudli príslušnú
nevyhnutnú autoritu. A tak ako každý štátny
orgán, bez autority, bez rešpektu, nemôžu
ani ony teraz plniť a splniť svoju úlohu. Podľa
našej mienky by dnes miestne ľudové súdy
neboli v stave zabezpečiť súdne stíhanie
prečinov, a preto sa ich stíhanie zveruje stíhaniu
súdom.
Sieť miestnych ľudových súdov nepokrývala
všetky miesta nášho štátu, preto
v mnohých obciach plnili ich úlohy národné
výbory. Nie je možné poprieť oprávnenosť
kritických hlasov, že tento stav vytváral nerovnoprávne
postavenie občanov, spočívajúce v
tom, že za tie isté skutky, a za tie isté previnenia
jedných postihovali miestne ľudové súdy
a druhých národné výbory. To je ďalší
dôvod pre zrušenie miestnych ľudových súdov
a vytvorenie jednotného systému postihu občanov
samosudcami u okresných súdov. Dôsledky uvedeného
rozdielu v právnom postavení občanov možno
konkretizovať napr. takto: zatiaľ čo národný
výbor mohol maximálne uložiť pokutu do
500 Kč, miestny ľudový súd za ten istý
skutok mohol uložiť i trest nápravného
opatrenia so zrážkou z platu až 15 % na dobu
3 mesiacov, čo vo svojom dôsledku prevyšovalo
zákonom stanovenú hornú hranicu pokuty 500
Kčs.
Uložené nevymožiteľné pokuty nedali
sa premeniť na trest odňatia slobody, takže ukladané
opatrenia sa stávali bezvýznamnými. To malo
za následok všeobecnú nevážnosť
vynesených rozhodnutí miestnych ľudových
súdov, a preto prerokúvanie prípadov vážnejšej
spoločenskej nebezpečnosti stratilo svoj zákonom
predvídaný účinok.
Do rozhodovania miestnych ľudových súdov sa
zverilo rozhodovanie často skutkove i právne zložitých
vecí, ktoré sa vymykali predstavám výchovného
pôsobenia pracovných kolektívov a občanov
v mieste bydliska previnilého občana. Išlo
v podstate o činy, ktoré korešpondovali s trestnými
činmi a s občianskoprávnymi spormi, posúdenie
ktorých bolo časove i vecne náročné.
Z toho vyplývali aj povinnosti sudcov a prokurátorov
pri tzv. patronátoch nad miestnymi ľudovými
súdmi. To malo za následok zdĺhavé
riešenie zložitých prípadov, pričom
rozhodovanie vo veci nutne muselo byť ovplyvnené názorom
profesionálnych sudcov a prokurátorov, takže
sledovaný ciel sa vo svojich dôsledkoch nedosahoval.
V tom sa najmä líšila celková koncepcia
pri vytváraní našich miestnych ľudových
súdov od koncepcie tzv. súdružských
súdov v ZSSR a napr. tiež od konfliktných komisií
v NDR, ktoré v podstate riešia bežné priestupky
a poklesky v pracovnej a občianskej morálke. V našom
právnom poriadku riešenie takýchto otázok
prislúcha komisiám na ochranu verejného poriadku
pri národných výboroch, príp. disciplinárnym
komisiám na závodoch. Mám však za to,
že dobrý zámer, súvisiaci s koncepciou
morálneho pôsobenia na previnivších sa
spolupracovníkov a spoluobčanov by si zaslúžil
nové prehodnotenie a prijatie takej právnej úpravy,
ktorá by zodpovedala skúsenostiam z právnych
poriadkov spriatelených krajín a aktuálnym
potrebám našej spoločnosti. V takomto zmysle
znie aj záver z rokovania branných a bezpečnostných
výborov Snemovne národov a Snemovne ľudu.
Okrem uvedeného, čo som povedal, dovoľujem
si upozorniť, že sankcie, ktoré mohli ukladať
miestne ľudové súdy, boli výrazne výchovného
charakteru a neboli natoľko dôrazné, aby mohli
splniť nielen prevýchovnú, ale aj preventívnu
úlohu, t.j. aby odvrátili útoky páchateľov
proti chráneným spoločenským záujmom,
ktoré vo svojom súhrne predstavujú i značné
spoločenské nebezpečie.
Stojí snáď za zmienku aj poznatok, že
občania sa vyhýbali plneniu funkcie sudcov miestnych
ľudových súdov predovšetkým z toho
dôvodu, že funkcia sudcov týchto súdov
nebola v očiach spolupracovníkov a verejnosti dosť
populárna a výkon tejto funkcie sa zo strany verejnosti
náležite nehodnotil.
Vláda ČSSR nezavrhuje celkovú koncepciu súdružských
súdov, ale má za to, že riešenie bežných
konfliktov medzi spolupracovníkmi, spoluzamestnancami a
spoluobčanmi bude vecou novej koncepcie pripravovaného
trestného zákona správneho, administratívneho,
ktorý by mal vymedziť pôsobnosť národných
výborov pri postihu zákonom vymedzených najbežnejších
priestupkov a takých konaní, ktoré nedosahujú
intenzity prečinov alebo trestných činov,
ktoré stíhajú súdy.
Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia
poslanci, pri príprave novely trestného poriadku,
ako i občianskeho súdneho poriadku sa uvažovalo
o niektorých závažných zmenách
v ich doterajšej koncepcii. Vláda ČSSR síce
uznala oprávnenosť niektorých námetov,
ale nateraz ich neodporúča uplatniť ako súčasť
platného právneho poriadku, resp. ich z neho vypustiť.
Ide napr. o zrušenie vyhľadávania ako jednej
z foriem trestného prípravného pokračovania,
zavedenie zmätočnej sťažnosti v trestných
veciach a dovolanie vo veciach občianskoprávnych.
Práce na širšej novelizácii trestného
poriadku a občianskeho súdneho poriadku, pravda,
neskončia prijatím navrhovaných úprav,
a ich výsledky sa v tej či onej forme dostanú
na rozhodnutie do Federálneho zhromaždenia.
Pokiaľ ide o novelu trestného poriadku, dovoľujem
si upozorniť najmä na tieto navrhované úpravy.
Sťažnosť proti rozhodnutiu prokurátora o
väzbe bude preskúmavať súd; zavádza
sa zjednodušená forma objasňovania prečinov,
ktorá umožní urýchlené objasňovanie
a prerokúvanie menej závažných, skutkovo
i právne jednoduchých protispoločenských
konaní; do právneho poriadku sa zavádza inštitúcia
samosudcu /jediného sudcu/, ktorá sa osvedčila
v súvislosti s uplatňovaním zákonného
opatrenia č. 99/1969 Zb.; a konečne upravuje sa
výkon trestu zákazu pobytu.
Novela občianskeho súdneho poriadku zavádza
tiež inštitúciu samosudcu, ktorý bude
rozhodovať o skutove i právne menej zložitých
prípadoch, okrem vecí rodinných a pracovných,
kde budú vždy rozhodovať senáty za účasti
sudcov z ľudu. Oproti doterajšiemu stavu sa pripúšťa
možnosť odvolania tiež vo veciach dôchodkého
zabezpečenia.
K obom procesným poriadkom chcem ešte uviesť,
že sa ruší právo predsedu Najvyššieho
súdu podávať sťažnosť pre porušenie
zákona, pretože nemožno považovať za
správne, aby mal možnosť rozhodovať o sťažnosti
orgán, ktorý sťažnosť sám
podal. Toto právo sa ponecháva generálnemu
prokurátorovi a naviac ho dostáva i minister spravodlivosti,
pokiaľ pri plnení svojich úloh zistí,
že sú na to dané podmienky podľa zákonov
o súdnom konaní a pokiaľ ide o rozhodnutie
vydané súdmi príslušnej republiky.
Záverom mi, prosím, dovoľte ešte niekoľko
slov k návrhom novely trestného zákona a
zákona o prečinoch. Z tzv. justičného
balíka je zrejmé, že je vhodné a potrebné
prevziať zo zákonného opatrenia č. 99/1969
Zb., ktorého platnost končí 31. decembra
1969, niektoré osvedčené inštitúcie,
že je potrebné, aby štát mal k dispozícii
účinné a pohotové právne prostriedky
proti útokom na socialistické spoločenské
a štátne vzťahy, proti ohrozovaniu poriadku a
bezpečnosti, proti antisocialistickým prejavom,
ohrozovaniu našich spojeneckých zväzkov, je potrebné,
ak nechcem povedať nevyhnutné, urýchlene reagovať
súdnym postihom na činnosť doteraz trestným
zákonom nepostihovanú, na činnosť tzv.
menších rozkrádačov socialistického
majetku, poškodzovateľov socialistického hospodárstva,
ľudí, ktorí zneužívajú naše
terajšie ťažkosti v zásobovaní a
robia šmelinu, vykupujú čo sa dá, zťažujú
možnosti získať za poctivú prácu
potrebné veci statočným pracujúcim
občanom nášho štátu atd. Nemôžeme
čakať, resp. prizerať, ako sa beztrestne predáva
pod pultom, ako sa nepoctivo, bezprácne zarába na
predaji pomocou výziev na odber, najmä pokiaľ
ide o väčšie priemyslové jednotky, ktorých
je na trhu nedostatok. Nemôžeme čakať,
resp. prizerať, ako sa beztrestne množia prípady
nekalého získavania peňazí nemorálnym
príživníckym spôsobom života a pod.
Rovnako je, domnievam sa, práve tak je odôvodnené,
že sa do trestného zákona zavádza napr.
nová skutková podstata "neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla",
pretože postih podľa doterajšej právnej
úpravy bol málo účinný. Vytvárajú
sa, vážené súdružky a súdruhovia,
nové skutkové podstaty prečinov proti záujmom
socialistického hospodárstva, osobnému i
socialistickému majetku, proti záujmom socialistickej
spoločnosti v oblasti styku s cudzinou, proti verejnému
poriadku, proti pracovnej disciplíne, socialistickému
spolunažívaniu, ako i ďalším zákonom
chráneným záujmom.
Z iniciatívy spojených ústavnoprávnych
výborov Snemovne národov a Snemovne ľudu sa
medzi skutkové podstaty prečinov dostalo aj pytliactvo.
Vláda ČSSR verí, že predložený
zákon o prečinoch zohrá významnú
preventívnu úlohu v boji proti najrozšírenejším
nešvárom, ktoré dennodenne znepríjemňujú
život prevažnej väčšiny našich
občanov.
Navrhovaný zákon o prečinoch bude klásť
zvýšené nároky na sudcov, prokurátorov
a pracovníkov bezpečnosti. Na rozdiel od iných
názorov nevidíme však situáciu tak,
že by bola nezvládnuteľná, že by
malo ísť o stovky nárokov na zvýšenie
počtu pracovníkov a pod., resp. že by šlo
o neriešiteľný rozpor medzi nárokmi, vyplývajúcimi
z nárokov súvisiacich s realizáciou tohto
zákona a z kádrových predpokladov. Všetky
čísla, ktoré sa v tejto súvislosti
uvádzajú, vrátane počtu nápadu
vecí, sú iba odhady, aké sa pri príležitosti
každého podobného zákona robia. Rovnako
i odhadovaný finančný dopad predložených
návrhov, uvedený v dôvodovej správe,
je viditeľne nadsadený. Potvrdili to včera
aj generálny prokurátor a predseda Najvyššieho
súdu.
Nakoniec chcem spomenúť ešte to, že proti
návrhu zákona o prečinoch sa ozývajú,
pravda, mimo Federálneho zhromaždenia, aj také
hlasy, že už budeme postihovať všetko, i maličkosti
a pod. Legislatívna rada aj vláda ČSSR vychádzali
z toho, že štát a spoločnosť majú
právo i povinnosť brániť sa proti konaniam,
ktoré smerujú proti ich podstate, proti rozvoju
vzťahov, na ktorých sa štát a spoločnosť
zakladajú. A činy, ktoré sa majú postihnúť
zákonom o prečinoch, sú nepochybne spoločensky
nebezpečné. To je vidieť i cítiť.