Federálna vláda predkladá Federálnemu zhromaždeniu návrhy, ktoré sú podľa jej mienky a zrejme i podľa mienky výborov Federálneho zhromaždenia v zhode s politikou KSČ, Národného frontu, a ktoré racionálne, primerane danej situácii vyjadrujú princípy socialistického súdnictva a prokuratúry a vytvárajú vhodnú právnu základňu pre činnosť sudcov a prokurátorov na všetkých stupňoch.

Politický a právny význam navrhovaných zákonov, od ústavného zákona až po návrh zákona o prečinoch, je celkom zrejmý. Vláda ČSSR si je vedomá politickej a právnej závažnosti týchto návrhov, ako aj ich potreby.

Vo vedomí toho, v mene vlády ČSSR prosím, vážené súdružky a súdruhovia, aby ste láskavo poskytli podporu týmto návrhom a pri hlasovaní im dali ústavnú sankciu.

Místopředseda SN Kouba: Děkuji místopředsedovi vlády prof. dr. Lacovi. Soudružky a soudruzi, písemné zprávy k jednotlivým vládním návrhům, projednaným v ústavně právním výboru Sněmovny národů, vám byly rozdány na začátku dnešní schůze. O projednání jednotlivých osnov v ústavně právním výboru podají zprávu ve smyslu § 52 odst. 1 zákona o jednacím řádu Federálního shromáždění jednotliví zpravodajové. Rozprava a hlasování o jednotlivých osnovách budou odděleny. Tímto způsobem projednáme nejdříve

Zpravodajem k tomuto vládnímu návrhu ústavního zákona je posl. Súlety, kterému uděluji slovo.

Spravodajca poslanec Súlety, prom. práv.: Vážená Snemovňa národov, vážení poslanci! V súbore významných zákonov z oblasti justície, ktoré máme dnes prerokovať a prijať, osobitnú pozornosť si zasluhuje ústavný zákon, ktorým sa mení hlava ôsma Ústavy z roku 1960. Mimoriadny význam tohto ústavného zákona spočíva predovšetkým v tom, že sa ním premietajú princípy československej federácie do organizačného usporiadania súdov a prokuratúry v ČSSR i v obidvoch národných republikách.

Považujem za nutné obzvlášť zdôrazniť, že sa novým ústavným zákonom nemenia ani základné princípy činnosti súdov a prokuratúry, ani základné poslanie súdov a prokuratúry. To teda znamená, že i naďalej zostávajú v platnosti nielen zásady nezávislosti sudcov a ich viazanosť len socialistickým právnym poriadkom, zásada voliteľnosti sudcov, účasť sudcov z ľudu na súdnom rozhodovaní a ich rovnosť so sudcami z povolania, ale i všetky garancie, ktoré hlavne v súdnom pokračovaní zabezpečujú ochranu práv a oprávnených záujmov našich občanov.

Vládny návrh ústavného zákona vychádza z ústavného zákona o československej federácii, ktorý vo svojom článku 145 už naznačil niektoré smery budúcej úpravy. Tento návrh dôsledne uskutočňuje federalizáciu súdnictva a prokuratúry a zakotvuje tiež úpravu, ktorá v oblasti súdnictva a prokuratúry rešpektuje zvrchované práva obidvoch republík. Ako vrcholné orgány v súdnictve a prokuratúre vytvára ústavný zákon najvyššie súdy a generálne prokuratúry obidvoch republík, ale súčasne i obdobné orgány federálne. O koncepcii najvyššieho súdu sa dlhý čas veľmi diskutovalo a domnievam sa, že riešenie, ktoré sa nám predkladá v návrhu ústavného zákona, zabezpečuje veľmi dôležitú požiadavku nielen právnu, ale aj politickú. Skutočnosť, že Najvyšší súd ČSSR je pojatý ako integrujúci súdny orgán pre celú oblasť súdnictva, je zárukou, že bude plniť svoju hlavnú úlohu, to jest zabezpečovať jednotný výklad a jednotnú aplikáciu zákonov i ostatných právnych predpisov v činnosti všetkých súdov, pôsobiacich v ČSSR. Preto ťažiskom činnosti i pôsobnosti Najvyššieho súdu ČSSR bude sledovať rozhodnutie najvyšších súdov republík a dozerať na zákonnosť rozhodovania všetkých súdov na území ČSSR, a to prostriedkami stanovenými v návrhu ústavného zákona.

Vládny návrh prináša i niektoré nové prvky. Predovšetkým zavádza inštitúciu samosudcov pri zachovaní doterajšej zásady kolegiálneho sudcovského rozhodovania. Táto inštitúcia sa zavádza len tam, kde pôjde o veci menšieho spoločenského významu, a potom vo veciach, v ktorých bude záležať na urýchlenom prerokovaní a kde rozhodovanie v senátoch, predsa len trošku ťažkopádnejšie a zdĺhavejšie, bráni žiadúcemu urýchlenému riešeniu vecí. Som presvedčený, vážené súdružky a súdruhovia, že zavedenie inštitúcie samosudcov do rozhodovacej činnosti súdov prispeje k ďalšiemu zlepšeniu ich práce, a tým i k upevneniu a prehĺbeniu socialistických zákonov.

Ďalšou významnou úpravou, ktorú treba privítať, je nová úprava ustanovovania sudcov. Zachováva sa síce princíp voľby, ale s niektorými zmenami, ktoré majú svoje zdôvodnenie vo viacročných skúsenostiach. Predovšetkým sa predlžuje volebné obdobie sudcov z povolania na desať rokov, čo vyplýva z potreby väčšej stability danej povahou ich funkcie. Vychádza sa pritom z princípu, že voľba sudcov má celkom iný charakter ako voľba poslancov. A že i vzťahy sudcov k voličom sú kvalitatívne iné než u poslancov. Pri voľbách sudcov ide predovšetkým o demokratickú formu ich ustanovovania, zatiaľ čo pri voľbách poslancov ide aj okrem toho aj o akt politickej reprezentácie. Naproti tomu štvorročné volebné obdobie u sudcov z ľudu, ktoré sa podľa skúsenosti osvedčilo, sa nemení.

Vládny návrh zveruje voľbu sudcov Najvyššieho súdu ČSSR a sudcov z povolania vojenských súdov Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, voľbu sudcov z povolania najvyšších súdov republík, krajských a okresných súdov predsedníctvám národných rád. Ústavnoprávne výbory Snemovne národov i Snemovne ľudu spolu s Branným a bezpečnostným výborom Snemovne ľudu v spoločnej správe navrhujú zmeniť toto ustanovenie v tom zmysle, že voľby nevykonajú predsedníctva, ale plénum Federálneho zhromaždenia a pléna národných rád. K tomu nás viedla úvaha, že niet právnych, ani politických dôvodov pre to, aby sa zakladala originálna právomoc predsedníctiev Federálneho zhromaždenia a národných rád, ktoré by rozhodovali samostatne ako orgány, nezávisle na plénach, a ktoré by im v tomto smere neboli zodpovedné.

V tejto súvislosti ústavnoprávne výbory odporúčajú ešte premietnuť do zloženia Najvyššieho súdu ČSSR zásadu rovnoprávneho postavenia obidvoch našich národov; pritom navrhujú vyjadriť túto zásadu v ústavnom zákone tak, že Federálne zhromaždenie zvolí spravidla rovnaký počet sudcov z občanov ČSR a rovnaký počet sudcov z občanov SSR.

Rád by som sa zmienil ešte o ďalšej zmene, ktorú naše výbory odporúčajú plenárnej schôdzke Snemovne národov, a to zakotviť v článku 99 ods. 1. písm. c/ zásadu, že Najvyšší súd ČSSR zaujíma len stanoviská k zabezpečeniu jednotného výkladu zákonov. Po obsiahlej a podrobnej diskusii prišli totiž výbory k názoru, že vydávanie rozhodnutí pre zabezpečenie jednotného výkladu, ako to predpokladá vládny návrh ústavného zákona, mohlo by v praxi viest k rôznym pochybnostiam a nejasnostiam. Po vysvetlení zástupcu federálnej vlády sa potvrdilo, že tieto rozhodnutia nemajú byť pre ostatné súdy právne záväzné, a preto ústavnoprávne výbory dospeli k záveru, že bude správnejšie, keď bude Najvyšší súd ČSSR vydávať pre účely jednotného výkladu len stanoviská. Pritom sa ponecháva Najvyššiemu súdu ČSSR, aby svojím rokovacím poriadkom upravil, kedy bude pre zabezpečenie jednotného výkladu vydávať zásady /právne vety/ a kedy bude zaujímať stanovisko v iných formách.

Nové organizačné usporiadanie súdov podľa navrhovaného ústavného zákona ponecháva nižšie články ústavy nedotknuté s výnimkou miestnych ľudových súdov. Systém miestnych ľudových súdov nebol dôsledne dodržiavaný a nie všade v našom štáte sa táto inštitúcia vžila a uplatnila. Preto sa do novej sústavy súdov miestne ľudové súdy už nepremietli.

Pokiaľ ide o prokuratúru, nedotýka sa federálne usporiadanie jej poňatia ako orgánov, vytvárajúcich jednotnú sústavu vybudovanú na princípoch centralizmu a monokratizmu. To vyplýva nielen z obsahu vládneho návrhu ústavného zákona, ale i z jeho dôvodovej správy a z návrhu novely zákona o prokuratúre. Aby o tejto koncepcii prokuratúry nemohli vznikať pochybnosti, ústavnoprávne výbory navrhujú vypustiť z návrhu zmenu nadpisu hlavy VIII. Ústavy odporučenej vo vládnom návrhu /Súdy a prokuratúry/ a ponechať doterajší nadpis VIII. hlavy Ústavy s prokuratúrou v jednotnom čísle. /Súdy a prokuratúra./

To sú hlavné zmeny, ktoré odporúčajú výbory prijať k vládnemu návrhu. Ostatné navrhované úpravy vládneho návrhu sú drobnejšieho rázu a nepotrebujú bližšie zdôvodnenie.

Súdružky a súdruhovia, vládny návrh ústavného zákona, tak ako nám ho federálna vláda predložila, je výsledkom dlhej, viac ako rok trvajúcej práce. Je možné len ľutovať, že Federálnemu zhromaždeniu nebol tento návrh predložený skorej, aby sa poslanci mohli na jeho prerokovávanie riadne pripraviť a výbory návrhom dôkladnejšie zaoberať. Napriek značnej časovej tiesni urobili výbory všetko, aby pripravili svoje odporúčanie pre dnešné rokovanie pléna snemovne. Tieto odporúčania sú v predloženej spoločnej správe. Ako spravodajca navrhujem, aby Snemovňa národov schválila tento vládny návrh, a to so zmenami navrhnutými v spoločnej správe výborov zo dňa 16. decembra 1969.

Místopředseda SN Kouba: Děkuji zpravodaji poslanci Súletymu za jeho zprávu.

Kdo se hlásí do rozpravy? /Nikdo se nehlásí./ Nikdo.

Zpravodaj poslanec Súlety navrhl, aby Sněmovna národů schválila ústavní zákon na podkladě návrhu vlády ČSSR ve znění písemné zprávy ústavně právního výboru, kterou máte před sebou jako tisk 12/SN.

Protože jde o ústavní zákon, je pro jeho přijetí potřebná třípětinová většina všech poslanců Sněmovny národů zvolených v ČSR a třípětinová většina všech poslanců zvolených v SSR.

Podle kontroly počtu přítomných je sněmovna schopná usnášet se.

Žádám skrutátory, aby se připravili na sčítání.

Kdo z poslanců zvolených v České socialistické republice souhlasí, aby vládní návrh ústavního zákona, kterým se mění a doplňuje hlava osmá Ústavy, byl schválen ve znění písemné zprávy ústavně právního výboru, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Děkuji. Je někdo proti? /Nikdo./ Kdo se zdržel hlasování? /Nikdo./ Výsledek hlasování: 48.

To znamená, že česká část schválila zákon, jímž se mění hlava osmá Ústavy.

Nyní prosím soudruhy poslance zvolené v SSR: Kdo souhlasí s předloženým návrhem, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Je někdo proti? /Nikdo./ Kdo se zdržel hlasování? /Nikdo./ Výsledek hlasování: 51.

Třípětinová většina poslanců zvolených ve Slovenské socialistické republice rovněž vyslovila souhlas s návrhem projednávaného ústavního zákona.

Tím byl tento zákon ve Sněmovně národů schválen.

Soudružky poslankyně a soudruzi poslanci, ještě bychom, jak jsme se dohodli, projednali další bod osm:

Úlohou zpravodaje pověřil ústavně právní výbor posl. Vašečku, kterému dávám slovo.

Spravodajca poslanec dr. Vašečka, CSc.: Vážená Snemovňa národov, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje dosial platný zákon č. 36/1964 Zb., o organizácii súdov a o voľbách sudcov, nadväzuje na ústavný zákon, ktorý sme práve prerokovali a prijali a ktorým sa mení ôsma hlava Ústavy ČSSR o súdoch a prokuratúrach. Vykonáva zásady pojaté do ústavného zákona a realizuje tak federalizáciu i v oblasti súdnictva a prokuratúry, kde dosiaľ prežíval niekdajší unitárny systém.

Ústavné kreovanie Najvyššieho súdu ČSSR ako vrcholného súdneho orgánu, pôsobiaceho čiastočne vedľa obidvoch najvyšších súdov republík a čiastočne nad nimi, vyžaduje potrebné zmeny v zákone o organizácii súdov a rozdelenie kompetencie doterajšieho Najvyššieho súdu medzi tri novoutvorené vrcholné tribunály. Taktiež potrebné sú zmeny v organizácii súdov vyvolané zrušením miestnych ľudových súdov a zavedením inštitúcie súdneho rozhodovania sudcom jediným /samosudcom/. Konečne vytvorenie dvoch republikových systémov súdnictva vedľa súdnictva federálneho vyžaduje i novú úpravu volieb sudcov.

Ústavnoprávny výbor Snemovne národov prerokoval vládny návrh predloženého zákona minulý týždeň na osobitnej schôdzke a tento týždeň na spoločnom zasadnutí s Ústavnoprávnym výborom Snemovne ľudu. Správu z týchto rokovaní máte pred sebou i s návrhom, aby predložená osnova bola po prerokovaní prijatá so zmenami, na ktorých sa ústavnoprávne výbory spoločne dohodli.

Z poverenia Ústavnoprávneho výboru Snemovne národov podávam správu o predloženom návrhu a považujem za potrebné zdôrazniť pred rozpravou niektoré momenty, ktoré vyžadujú obzvláštnu pozornosť, súčasne s tým i funkciu.

Návrh vychádza zo zásady, že súdnictvo v národných republikách má byť zavŕšené najvyššími súdmi republík. Tieto súdy vykonávajú pôsobnosť vo veciach všeobecného súdnictva, t.j. vo veciach trestných a občianskoprávnych a okrem toho preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí republikových správnych orgánov v rozsahu, v akom je to dosial vymedzené a v akom to vymedzí osobitný zákon Federálneho zhromaždenia. Federálne súdnictvo predstavujú vojenské súdy a okrem iných Najvyšší súd ČSSR, ktorý je jednak najvyšším vojenským súdom, jednak orgánom vykonávajúcim súdny dozor nad zákonnosťou rozhodovania všetkých súdov a snažiacim sa o jednotný výklad zákonov všetkými súdmi. I tento súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, pravdaže federálnych, a to opäť v rozsahu, ktorý bude vymedzený zákonom Federálneho zhromaždenia.

Navrhovaná úprava kompetencie najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu ČSSR zodpovedá ustanoveniam ústavného zákona. Treba zdôrazniť, že dosial došlo v podstate len k tým zmenám, ktoré priamo súvisia s federalizáciou súdnictva, s ustálením opatrení, ktoré sa osvedčili v zákonnom opatrení č. 99/1969 Zb., a k zmenám, ktoré súvisia s novelizáciou pracovného kódexu. Je teda kompetencia Najvyššieho súdu ČSSR i najvyšších súdov republík, pokiaľ ide o meritórne rozhodovania sporov, vymedzená zatiaľ tak, aby sa určila ich pôsobnosť jednoznačne bez nebezpečia kompetenčných konfliktov.

Najvyššiemu súdu ČSSR bolo zverené rozhodovania kompetenčných sporov medzi súdmi a štátnymi notárstvami obidvoch národných republík, ako aj uznávanie rozhodnutí cudzozemských súdov a preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí, ktorými bol uložený trest smrti a pod. Tento posledný inštitút nie je novinkou, alebo i dnes prísluší Najvyššiemu súdu; bolo však treba vysloviť, že tento inštitút neprechádza na najvyššie súdy republík, ale na Najvyšší súd ČSSR. Je to riešenie účelné, lebo inak by najvyššie súdy republík preskúmavali zákonnosť svojich vlastných rozhodnutí, čo by nebolo právnicky čisté ani účelné, keď federálny Najvyšší súd existuje.

Niekoľko poznámok k inštitúcii samosudcov. Táto inštitúcia zavedená zákonným opatrením č. 99/1969 Zb., sa osvedčila. Priniesla podstatné urýchlenie súdneho pokračovania bez ujmy na jeho kvalite a preto niet dôvodu, aby naďalej rozhodovanie samosudcov bolo považované za výnimočné ustanovenie. Samosudca však pôsobí len v prvostupňovom pokračovaní, zatiaľ čo v opravnom pokračovaní rozhoduje vždy senát. Výstižný, ale ťažkopádny názov "sudcov pri zamestnaní" sa nevžil, a preto sa osnova vrátila k rozlišovaniu sudcov na sudcov z ľudu a na sudcov z povolania.

Ustanovenie o tom, že súdne pokračovanie je spravidla dvojinštančné, bolo zrušené preto, aby v prípade, že v budúcnosti bude zavedené v občianskom súdnom pokračovaní dovolanie, poprípade v trestnom pokračovaní zmätočná sťažnosť, nebolo treba meniť i ustanovenie zákona o organizácii súdov. Pokiaľ ide o poňatie sudcovskej nezávislosti, vieme, že okolo toho boli vo výboroch národných rád i vo výboroch Federálneho zhromaždenia diskusie.

Pokiaľ ide o poňatie sudcovskej nezávislosti, ponecháva sa v doterajšej jej forme, takže sudca je viazaný celým právnym poriadkom, teda i subzákonnými predpismi.