Konečne by som rád upozornil i všetkých poslancov, že doterajšie práce na príprave plánu na rok 1970 za úsek potravinárskeho priemyslu sú celou touto situáciou vážne ohrozené.

Úspešnému priebehu konsolidácie nášho národného hospodárstva by preto prospelo, keby tieto otvorené problémy potravinárskeho priemyslu mohli byť čo najrýchlejšie uzavreté. Ďakujem vám za pozornosť.

Poslanec Ing. Gacík: Vážená Snemovňa národov, k predloženej správe by som si dovolil uviesť nasledujúce tri pripomienky.

Vychádzajúc z konštatovania, ktoré tu bolo uvedené, že doba na prerokovanie a prípravu týchto zákonných opatrení mala obmedzený priestor, domnievam sa, že nie je možné dnes jednoznačne povedať a určiť, či navrhovaná lineárna daň zo zisku alebo progresívny spôsob zdanenia zisku sú správne. Domnievam sa, že do konca roku by mala vláda určiť tie závody a podniky, v ktorých by progresívny spôsob zdanenia experimentálne pôsobil celý rok 1970 a aby sa navrhované zákonné opatrenia sledovali.

Druhá pripomienka: Spravodajca rozpočtového výboru Ing. Souček uvádzal pripomienku z výborov Slovenskej národnej rady, kde sa vychádzalo z ustanovenia čl. 4 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. Tam sa navrhuje, aby v tých prípadoch, v ktorých sa závody nachádzajú na území oboch národných republík, ale sídlo podniku je na území jednej z nich, sa podnikové dane vyberali v sídle podniku, avšak vyberaná daň by sa delila jej predpisom na obidve časti ČSSR tak, aby sa z celkového predpisu platila príslušná časť do štátneho rozpočtu ČSR a príslušná časť do rozpočtu SSR.

Dovoľte mi ešte túto záležitosť rozviesť. Vo výboroch Slovenskej národnej rady sa uvádzalo, že deľba vyberaných daní by sa mala vykonať pri dani zo zisku, pri dani z objemu miezd vyplatených organizáciou v jej prevádzkach na území príslušnej republiky.

Tretia pripomienka sa týka zdanenia objemu miezd. Pripomienky, ktoré vznikali za dobu prerokúvania týchto zákonných opatrení sa týkali zdanenia miezd. Hovorilo sa o tom, aby sa po celý rok 1970 veľmi pozorne sledovala účinnosť týchto opatrení. I keď je uvedené, že 25percentná parafiškálna dávka zdražuje pracovnú silu, predsa to dáva podnikom návnadu, aby sa extenzívne psobenie v celom národnom hospodárstve v tejto oblasti uberalo ďalej. Osobne si dovolím uviesť niekoľko návrhov, ktoré by mali byť predmetom sledovania v súvislosti s týmto zákonným opatrením pre rok 1970.

Podľa návrhu zákona o podnikových daniach základom pre vyberanie dane z miezd je objem vyplatených miezd podniku vrátane podielu na hospodárskom výsledku a ostatných osobných výdavkoch. Navrhovaná sadzba dane z miezd je progresívna vo vzťahu k prírastku priemerných miezd oproti predchádzajúcemu roku. Navrhuje sa však zdaniť celý vzrast miezd vrátane spoločensky žiadúceho vzrastu miezd. Osobne sa domnievam, že nie je ekonomicky správne postihovať daňou z miezd spoločensky žiadúci vzostup miezd, ktorý vláda schvaľuje v rámci hospodárskej politiky a treba ho pokladať vrátane príspevku na nemocenské poistenie a sociálne zabezpečenie za náklad odpočítateľný zo základu pre výber dane zo zisku, pravda za predpokladu, že je krytý prírastkom zisku. Prakticky to teda bude znamenať, že ak podnik zvyšuje mzdy v rámci spoločensky žiadúceho a schváleného zvýšenia nominálnych miezd a na toto zvýšenie miezd si vrátane parafiškálneho 25percentného odvodu zarobí, daň zo mzdy sa neplatí. Nie je ekonomicky žiadúce robiť rozdiel medzi mzdou vyplatenou vo výške miezd v minulom roku, ktorý sa deklaruje ako odpočítateľný náklad a medzi spoločensky žiadúcim prírastkom miezd, ktorý by sa síce ako náklad na jednej strane odpočítaval, ale súčasne by sa zdaňoval značnou kritériálnou daňou z miezd. Domnievam sa pritom, že spoločensky žiadúci prírastok mzdy je práve tak ekonomicky odôvodnený, spoločensky nutný náklad, ako výplata mzdy na úrovni miezd z minulého roku.

Daň z miezd, akokoľvek konštruovaná, nemôže zabezpečiť reguláciu miezd. Táto daň môže len určitým spôsobom ovplyvňovať rozhodovanie podnikov, prípadne ich i sankčne postihovať, ale nemôže zabezpečiť mzdovú reguláciu, ktorú treba usmerňovať špecifickými nástrojmi v mzdovo-politickej oblasti.

Navrhovaná daň z objemu miezd má kritériárny charakter. Vyberá sa z vyplatených miezd a výška taxy tejto kritériárnej dane je závislá na medziročnom raste priemerných zárobkov.

V tejto spojitosti treba v priebehu roku 1970 zvažovať okolnosť, preto o tejto otázke hovorím, že daň z majetku je u podnikov SSR vyššia ako v ČSR. Úhrnné daňové zaťaženie daňou zo zisku a daňou z majetku bude na Slovensku relatívne vyššie a vzhľadom na nižšiu priemernú rentabilitu bude slovenským podnikom z adekvátnej nižšej masy zisku v absolútnom vyjadrení zostávať menej. Slovenské podniky budú preto na dopad dane z objemu miezd veľmi citlivé a kritériárne dôsledky tejto dane by mohli u niektorých podnikov na Slovensku pôsobiť v oblasti dôchodkovej situácie veľmi deštruktívne.

Nakoniec, tak ako spravodajca Ing. Souček by som odporúčal, aby Snemovňa národov predkladaný návrh zákona schválila.

Poslankyně Šikolová: Vážené poslankyně, vážení poslanci, dovolte mi projevit názor na projednávaný vládní návrh zákona o podnikových daních. Vydání zákona o podnikových daních vidím z celospolečenského hlediska jako nutné, považuji jej za zpevněný základ v podnikové sféře a za důležitý ekonomický nástroj státu.

Za méně správnou pokládám zvolenou lineární formu zdanění, která postihuje víceméně všechny podniky stejně a nemohu se zbavit dojmu, že dostatečně nepodporuje intenzívní rozvoj národního hospodářství. Víme, že při přechodu z extenzívního na intenzívní vývoj se naší vládě nejtíže otáčí volant a že se nám to nedaří tak, jak bychom potřebovali. A zde jsme tomuto extenzívnímu rozvoji nechali otevřená dvířka.

Za správnější pokládám progresívní formy zdanění a vítám rozhodnutí vlády o experimentálním vyzkoušení progresívní daně.

Nový daňový systém nepříznivě postihne některé podniky, hlavně potravinářské, stavební a některé podniky spotřebního průmyslu. Tedy podniky, které z celospolečenského hlediska jsou důležité a mají mít zelenou. Tyto podniky nebudou mít dostatek zdrojů, některé z nich ani na prostou reprodukci a dostanou se do těžké finanční situace. Zde budou, jak uvedl s. min. Rohlíček, vládní orgány uplatňovat selektivní politiku, aby těmto podnikům vytvořily potřebné podmínky pro jejich existenci. Jaká selektivní politika bude použita, hlavně její celkové zásady, to by mělo být sněmovně předloženo.

Jako nedostatečné vidím řešení cenových přerozdělení při uplatňování srážek a přirážek v zahraničním obchodě. Podniky zahraničního obchodu dostávají nepřiměřeně malý podíl a mají-li žít z obchodního rozpětí, pak mnohé z nich stojí na pokraji svých možností, obzvláště tam, kde výroba nemá dostatečně vzestupný trend nehledě k tomu, že zahraniční obchod může sehrát v reprodukčním procesu národního hospodářství významnou roli, a proto jeho aktivní úloha by měla být všestranně podpořena.

Dále mám pocit, že v našich ekonomických podmínkách budou daňová opatření vytvářet tlak na zvyšování cen nových výrobků, což zřejmě bude vyžadovat účinnější opatření státních orgánů a také zvýšené úsilí kontrolních orgánů.

I když působení nového daňového opatření nelze přeceňovat, protože nám nevyřeší všechno, přece jenom znamená znatelný pokrok a zlepšení v našich obtížných podmínkách, a co je nejdůležitější - alespoň já to tak vidím - je dobrým základem pro dlouhodobé ekonomické záměry centrálních orgánů v národním hospodářství.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem poslankyni Šikolovej. Slovo má súdruh poslanec Antonín Červinka.

Mpř. vlády ČSR poslanec prof. ing. Antonín Červinka, CSc.: Vážené soudružky a soudruzi, dovolte, abych k předloženému návrhu řekl několik poznámek.

Plně podporuji předložený návrh federální vlády, a to z těchto důvodů:

1. Je to důležitý krok, který činíme v rozvoji a realizaci naší ekonomické reformy. Přecházíme od mnohakanálových odvodů z hrubého důchodu k zisku a hledáme v této oblasti nový okruh hmotné zainteresovanosti, který by lépe mohl zabezpečit regulaci mzdového vývoje, zájem podniků o výrobu a obrátit pozornost podniků k vnitropodnikové ekonomice. Domnívám se také, že pro státní socialistické podniky se okruh hmotné zainteresovanosti přes zisk - jak ukázala naše praxe - hodí lépe než hrubý důchod.

1. Jsem přesvědčen, že základním dalším krokem, který musíme uskutečnit v ekonomické reformě, je obrácení pozornosti do vnitropodnikové ekonomiky, a proto potřebujeme pro tento systém otevřít ekonomický prostor. Osobně jsem velmi rád, že se tento prostor otevírá jednak navrhovanou úpravou, ale také i doplňkem, který byl přijat a který umožňuje, aby v podmínkách našeho velkého problému pracovních sil, tedy nedostatku pracovních sil, bylo možno podnikům, které uvolňují pracovní síly nebo je převádějí z režijní činnosti do výrobní činnosti, nezdaňovat přírůstek průměrných mezd. Vytvořit tedy proto pravidla. My se ovšem domníváme, že je správný postup nejprve takovouto praxi experimentálně vyzkoušet na několika podnicích, ověřit, vyhodnotit a potom jít dál.

Podobně i v ostatních případech, o kterých zde bylo hovořeno, se otevírá při postupu ekonomické reformy otázka experimentálně vyzkoušení, vyhodnocení a dalšího postupu.

Jsou zde určité připomínky řady poslanců i jednotlivých výborů, které svědčí o tom, že pochopitelně jakákoliv volba - a my jsme v průběhu několika měsíců alternovati různé volby - postihuje ty neb ony podniky různým způsobem a různě nevýhodně. Vzniká tedy problém, kterému říkáte těžká finanční situace. Ovšem mohu vás ujistit, ze v průběhu letošního roku, kdy existoval systém hrubého důchodu a mnohakanálový odvod, museli jsme ve vládě se vypořádat s těžkou finanční situací mnoha podniků také. Je to tedy problém, který se nedá vyloučit při jakékoliv obecné úpravě odvodů nebo zdanění podniků.

Ovšem, v čem je základní smysl, který jsme sledovali a který bych rád vám, poslancům, vysvětlil. Nespočívá v tom, aby podniky přicházely až v době, kdy se dostanou do obtížné finanční situace a kdy potom nezbývá nic jiného, než hledat způsoby, jak ji řešit, nýbrž lineární zdanění a jeho přednost v tomto bodě je v tom, že by bylo možno předem stanovit, za jakých podmínek - splní-li je podnik - jsou daňové úlevy a slevy poskytovány. A zde je právě ten moment toho, po čem tu volala moje předřečnice, moment tlaku na racionalizaci, modernizaci, na organizaci práce, kterou potřebujeme ke snížení režijních i výrobních nákladů.

Nechci samozřejmě přeceňovat tuto stránku. Jsme si a byli jsme si vědomi určitého negativního momentu, který s sebou tento krok - který volíme - nese. Ovšem při konečném rozhodování, když jsme stáli před problémem, že musíme dát naší podnikové sféře podmínky, za kterých sestavují svůj plán a vytvářejí také své předpoklady pro hospodářský vývoj v budoucím roce, jsme se přiklonili - pokud jde o českou vládu - také k tomuto řešení, doporučili jsme ho, a proto vás, poslance i poslankyně Sněmovny národů, žádáme, kdybyste u vědomí těchto otázek také podpořili návrh federálního ministra financí ing. Rohlíčka a hlasovali pro znění tohoto zákona.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem poslancovi s. Červinkovi. Ďalšie písomné prihlášky do diskusie nemám.

Žiada si ešte niekto z poslancov slovo? /Nikto./ Do diskusie sa nikto nehlási. Pýtam sa ministra financií Ing. Rohlíčka, či si praje zaujať stanovisko k predneseným diskusným príspevkom a k správe spravodajcu.

Minister financií lng. Rohlíček: Vážené súdružky a súdruhovia, reagoval by som len formou faktických poznámok na niektoré príspevky, lebo sa domnievam, že z toho, čo tu bolo povedané, je možné robiť záver a že možno tiež prikročiť k hlasovaniu o predloženom návrhu. Odpovedal by som tak, ako boli jednotlivé pripomienky vyslovené.

Chcel by som predovšetkým v záujme úplnosti poznamenať spravodajcovi posl. s. Součkovi, že "áno". Pokiaľ ide o ekonomiku SSR, nedochádza tu k nejakým závažnejším kvantitatívnym zmenám vo vzťahu k starej a novej metodike alebo k starému spôsobu odvodov a k novému daňovému systému. To je pravda, vážené súdružky a súdruhovia, zavinené predovšetkým danou štruktúrou výroby, nízkym stupňom finality výroby a s tým súvisiacou úrovňou cien, tvorby masy zisku a v spojitosti s daňovým výnosom. Z tohto hľadiska dochádza teda k väčšiemu pohybu pri uplatnení jednotnej sadzby v tých podnikoch a odvetviach, ktoré sa do týchto kritérií z hľadiska finality, cenovej úrovne a pod. vtesnávajú výhodnejšie, nižšou rentabilitou, a preto majú i väčší základ pre daň, a teda i vyššiu absolútnu sumu odvodu dane. Preto sa javí, že väčšina výnosu z daňovej prestavby sa prejavuje v ekonomike ČSR, a tým prakticky celý tento výnos bude redistribúciou spiatočne umiestnený do ekonomiky ČSR. V súvislosti s prácami na štátnom rozpočte, kde dochádza k praktickej realizácii tejto redistribúcie, neuvažujeme o zvýšení prísunu prostriedkov z titulu daňovej prestavby do žiadnej z oboch republík. Nevznikajú tu teda z tohto hľadiska ani dodatočné zdroje, ani nezostávajú ako neprávom neodvedené zdroje z tej alebo onej časti štátu.

Pokiaľ ide o pripomienku posl. Píša, chcel by som konštatovať v súvislosti s tým, čo som povedal, že ide o celkový výnos zhruba 5 mld Kčs, ktorý sa vracia späť v podobe daňových úľav, úľav na odvodoch selektívnou finančnou politikou do hospodárstva. Navyše ekonomika dostáva zvýhodnenie v dôsledku zmeny pri vybavení vlastnými obežnými prostriedkami, ktoré doteraz mali charakter úveru a podniky za ne museli platiť úrok. To všetko je na úrovni štátu kvantifikované a celkový efekt, ako som už povedal v správe, je z hľadiska štátneho rozpočtu minimálny. Realizácia každého takého návrhu, napr. zavedenie úľavy do výšky 50 % znamená nárok na dodatočné prostriedky voči štátnemu rozpočtu, ktoré tam nie sú.

Z tohto hľadiska vás chcem informovať, že to nie je prijateľné a nie je ani možné to akceptovať, pretože v praktickom zabezpečovaní rozpočtu pre budúci rok by sme nedokázali nájsť na to prostriedky. Pravdaže, voči niektorým odvetviam, ako je potravinársky priemysel, stavebné hmoty alebo spotrebný priemysel, je dopad iný ako pre ostatné odvetvia, ale v súlade s ústavným zákonom o čs. federácii príjmy z tohto nového zdanenia inkasujú národné orgány, kde tiež zostávajú. Národné orgány oboch republík musia teda uvážiť, koľko bolo kde v dsledku toho odňaté z podnikov navyše a koľko im treba všetkými tými formami, o ktorých zákon uvažuje, vrátiť, aby sa nedostali do situácie absolútneho nedostatku finančných prostriedkov. Z tohto hľadiska by bolo i v rozpore s ústavným zákonom o čs. federácii, keby federálna vláda mala predložiť zoznam podnikov, ktorým sa to či ono má vrátiť. Akékoľvek výnimky a praktickú realizáciu tohto zákona majú právo robiť v súlade s ústavným zákonom o československej federácii jedine národné orgány. I z toho zreteľa odporúčam túto pripomienku zvážiť.

Pokiaľ ide o platenie podľa miesta záujmu, domnievam sa, že je to možné aplikovať príslušným dodatkom k § 20, ktorý je tu predložený a takto má byť upravený definitívne znenie zákona.

Znova by som chcel upozorniť, že hlavne vo finále rokovania vo vláde federálnej a predtým v národných vládach boli dve alternatívy, ako riešiť zdanenie: za prvé k 25 % odvodu pripočítať 28 % z objemu vyplatených miezd, za druhé progresívna sadzba. Tým, že federálna vláda prijala druhý variant - progresívnu sadzbu - kvantifikácia jednoznačne ukazuje, že všetky podniky, ktoré dodržia zamýšľanú vládnu smernicu o priemernom raste miezd vo výške 2,6 %, budú prijatím tohto spôsobu zvýhodnené, pretože je tam nižšia sadzba než v prípade uplatnenia 3 % zdanenia objemu miezd. Na všetky podniky, ktoré berú vážne zamýšľanú vládnu smernicu, to bude mať pozitívny vplyv. V podnikoch, ktoré v prírastku miezd pjdu až do výšky 5 %, bude tento vplyv nižší, pretože progresivita tvrdo dopadá až na 5 % rastu priemerných miezd. Je otázka, či v jednotlivých podnikoch a v celom národnom hospodárstve si môžeme dovoliť vzhľadom na situáciu na vnútornom trhu a v celej ekonomike rast miezd v budúcom roku 5 a viac percent. Z tohto hľadiska teda opatrenie splní v praxi svoj účel, i keď nie samo o sebe, pretože predpokladá, že zásady obsiahnuté vo vládnom uznesení 235 sám štátny plán rozvoja na budúci rok budú svojimi opatreniami regulačne ovplyvňovať vývoj miezd. Tento zákon chápeme ako súčasť celkových opatrení k presnejšiemu a aktívnejšiemu ovplyvneniu mzdového vývoja v budúcom roku a aby sme nepripustili pokračovanie disproporcie medzi tempom rastu peňažných príjmov, hlavne miezd, a sumou tovaru a služieb, ktoré proti tomu stoja na vnútornom trhu.

Domnievam sa, že to sú všetky pripomienky, na ktoré bolo treba zvlášť reagovať. Ďakujem za pozornosť.