V rámci selektívnej politiky môžu sa úplne alebo čiastočne znížiť odvody z odpisov tiež podnikom, ktorých základné prostriedky sú odpísané na 40 - 50 % obstarávacej hodnoty.

Konečne za tretie sa zľavujú odvody z odpisov, pokiaľ presahujú 95 % vytvorených odpisov.

Ináč zostáva tento odvod zatiaľ v platnosti, avšak v rámci finančnej politiky sa budú využívať predovšetkým zľavy z tohto odvodu na podporu plánovaného rozvoja, najmä nosných programov. Bude nutné v roku 1970 posúdiť otázku precenenia základných prostriedkov a znovu sa vrátiť aj k otázke dosiaľ stále príliš vysokých odvodov z odpisov.

Významnou súčasťou predloženej osnovy zákona je daň z objemu miezd a príspevok na sociálne zabezpečenie, ktoré majú vytvoriť ekonomicky účinné zaťaženie miezd vyplácaných v podnikoch, a tak pôsobiť na racionálne využívanie živej práce.

Daň z objemu miezd, ktorých sadzba bude rásť progresívne vo vzťahu k rastu priemernej mzdy, bola predmetom diskusie a mnohých pripomienok. Boli k nej vznesené aj pripomienky vo výboroch Federálneho zhromaždenia. Vláda sa problematikou tejto dane niekoľko ráz zaoberala a výsledkom všetkých týchto rokovaní je návrh obsiahnutý v osnove zákona.

Účelom dane z objemu miezd je predovšetkým zaťažiť prírastok miezd tak, aby podnik nemal výhodu z toho, že nadmerným rastom miezd si zníži zisk, a tým aj základ dane zo zisku. Ďalej má táto daň ovplyvniť spolu s ostatnými nástrojmi plánovitej mzdovej regulácie /obsiahnutými v návrhu plánu na rok 1970/ vývoj miezd na zabezpečenie žiadúcich proporcií stanovených plánom. Plánovaný rast miezd má činiť v budúcom roku 2,6 %. Keď vezmeme do úvahy neobyčajne rýchly mzdový rast vlani i v tomto roku, bude treba vynaložiť hodne úsilia, aby sa tento zamýšľaný zámer vlády dodržal. Je preto podľa názoru vlády účelné využiť na zavedenie poriadku do miezd všetky vhodné nástroje, vrátane navrhovanej dane z objemu miezd.

Navrhnutá daň je kritizovaná predovšetkým pre väzbu progresívnej sadzby na rast priemernej mzdy, čo podľa niektorých názorov bude obmedzovať záujem na raste produktivity, na modernizácii a pod. Navrhovaná daň však postihuje vyšším zdanením predovšetkým vyššie tempo rastu priemernej mzdy, ktoré nemôže byť v budúcom roku bežné. V nízkych pásmach rastu priemernej mzdy nie je pôsobenie tejto dane nijako výrazné. Konkrétne do trojpercentného rastu miezd - a plán uvažuje s 2,6 % - je nami navrhovaný spôsob zdanenia pre podniky výhodnejšie ako všeobecné zdanenie miezd tromi percentami. A pri vyššom raste musí podnik dosiahnuť taký rast produkcie k efektívnosti, aby si na túto daň zarobil. Daň nijako nebráni, aby podnik diferencoval rast miezd svojich pracovníkov dôsledne podľa zásluhy o rast produktivity práce.

Diferenciácia mzdovej politiky v národnom hospodárstve si však vynucuje v osnove zákona rad zmocnení pre národné orgány. Príslušné orgány budú mať teda možnosť znevýhodniť alebo zvýhodniť podniky v raste priemernej mzdy, napr. upraviť sadzbu dane o 1 % a tiež upraviť základnú priemernú mzdu ako základ pre výpočet mzdového rastu, ktorý je rozhodujúci pre výpočet daňovej sadzby. Tiež je možné stanoviť prípady, keď nebude daň z objemu miezd postihovať prírastky mzdy z titulu rastu zamestnanosti.

Po prerokovaní vo výboroch FZ bol návrh doplnený ešte ustanovením, umožňujúcim zvýhodniť podniky, ktoré znížia úroveň zamestnanosti a budú svoje úlohy plniť s vyššou produktivitou práce.

Tieto zmocnenia umožňujú postupovať podľa konkrétnych podmienok jednotlivých odvetví a podnikov, čo je v mzdovej politike nezbytné. Súčasne však je nutné najm v budúcom roku využívať tieto zmocnenia veľmi uvážlivo a skutočne diferencovane a výnimočne.

Podľa pripomienok výborov FZ bola osnova zákona ďalej doplnená možnosťou v budúcom roku experimentovať rôzne formy zdanenia objemu miezd. Skúsenosti z týchto experimentov sa zhodnotia a použijú pre zlepšenie tejto dane pre rok 1971 a ďalšie roky.

Príspevok podnikov na sociálne zabezpečenie sa navrhuje zaviesť v podnikoch, kde budú uplatnené podnikové dane vo výške 25 % z vyplatených miezd. Ekonomicky predstavuje tento odvod časť celospoločenských nákladov na reprodukciu pracovnej sily. Má prispieť k reálnejšiemu oceneniu nákladov na živú prácu v podnikoch a ich kalkuláciách. Pre rok 1970 sa zatiaľ nepočíta so zriadením štátnych fondov nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia. Tieto otázky sa musia dôkladne spracovať, prerokovať a pripraviť. Zatiaľ bude uvedený príspevok podnikov priamym príjmom štátneho rozpočtu.

Nové podnikové dane nemajú v roku 1970 za hlavný cieľ zvýšenie rozpočtových príjmov pri porovnaní s doterajšou sústavou odvodov. Napriek tomu však uplatnenie daňového systému ovplyvňuje dôchodovú situáciu v niektorých odvetviach, ktoré majú dnes priamo v platných zákonoch /napr. zákon č. 131/1968 Zb./ výrazné odchýlky /napr. potravinársky priemysel, spotrebný priemysel, stavebníctvo a energetika/. Zámerom podnikových daní však nie je a nemôže byť obmedzenie rozvoja týchto odvetví. Negatívnemu dopadu sa dá a treba čeliť jednak uplatnením príslušných zmocnení, obsiahnutých v osnove zákona, jednak uplatnením ostatných prostriedkov finančnej politiky, najmä zľavami odvodu z odpisov, vkladaním štátnych prostriedkov do podnikov, dotačnou politikou a pod.

Podniky spracujú podľa zákona o podnikových daniach opäť svoje finančné plány a príslušné národné orgány prerokujú riešenie finančných dôsledkov nových daní všade tam, kde to bude treba, spolu s riešením ďalších otázok k zabezpečeniu plánovaného rozvoja. S tým počíta tak osnova zákona s príslušným zmocnením, ako aj ďalšie zásady finančnej politiky a nakoniec aj pripravovaný návrh štátneho rozpočtu.

Z predpokladaného vyššieho výnosu podnikových daní v porovnaní s doterajšími odvodmi, ktorý činí cca 5 mld Kčs, chceme na uvedené úľavy použiť cca 2 - 3 mld Kčs.

Avšak ani zvyšujúca suma neznamená skutočný vyšší vplyv nových daní na podniky, lebo podniky nebudú z dôvodov vybavenia majetkom vo sfére obežných prostriedkov platiť bankové úroky z tej časti, ktorá im bola poskytovaná doposiaľ v podobe dlhodobých prevádzkových úverov, čo činí cca 1 - 1,2 mld Kčs, ďalej získajú viacej ako 0,5 mld Kčs tým, že bankové úroky /aj keď budú zvýšené/, budú zahrnuté do podnikových nákladov a ďalších viacej ako 0,5 mld Kčs čiastkovými úpravami odvodu z odpisov zo základných prostriedkov.

Význam zavedenia nových daní spočíva tiež v zrovnomernení daňového zaťaženia jednotlivých podnikov. Pritom sa zachováva zásada, že podniky, ktoré lepšie hospodária, budú mať aj viacej prostriedkov. Vytvára sa tiež základný predpoklad pre dokonalejšiu daňovú a finančnú politiku.

Osnova zákona predpokladá okrem iného daňové zvýhodnenie príspevkov podnikov na podnikovú bytovú výstavbu. Pri prerokovávaní osnovy zákona v niektorých výboroch FZ sa vyskytli návrhy, aby príspevok podnikov na podnikovú bytovú výstavbu bol odpočítateľnou položkou od základne zdanenia zisku v plnej výške, a nie tak, ako to navrhuje vláda, tj. do výšky 50 %. Túto požiadavku nemožno v súčasných podmienkach prijať, lebo tým by bolo zvýhodnenie podnikovej bytovej výstavby podstatne vyššie, než je bytová výstavba družstevná, čo by prirodzene nebolo správne. Navrhované riešenie kladie zvýhodnenie podnikovej i družstevnej výstavby na tú istú úroveň.

Chcem zdôrazniť, vážené súdružky a súdruhovia, že dane nemôžu pôsobiť automaticky. Chápeme ich ako súčasť plánovitého riadenia nášho socialistického hospodárstva. V predkladanej osnove sa navrhuje rozsah zmocnenia k daňovým úľavám. Ich rozsah je obmedzený. Je tu obava, aby príliš rozsiahle zmocnenia nenarušili samo pôsobenie nových daní. Tým viacej nutno zdôrazniť úlohu výdavkovej finančnej politiky.

Štátne zásahy do hospodárstva sú potrebné. Sú výhodou, ktorá umožňuje úspešný hospodársky rozvoj, a nie byrokratickým zlom. Záleží na cieľavedomosti a premyslenosti týchto zásahov. Veľmi účinnou formou sú finančné zásahy vrátane dotácií podnikom. Chceme odstraňovať mechanické rozpočtové dotácie, ktoré kryjú niekedy aj podnikové nedostatky, a prejsť na účinnejšie formy rozpočtovej politiky, vrátane vkladania štátnych prostriedkov do podnikov, ktorých rozvoj chceme podporovať.

Ak teda hovoríme o finančnej politike, pre ktorú dáva základ predložená osnova zákona o podnikových daniach, nejde len o daňovú politiku. Ide ďalej o celú dotačnú politiku v investičnej oblasti, o ekonomické nástroje v zahraničnom obchode, o zľavy z odvodu z odpisov zo základných prostriedkov a pod. Hlavná váha konkrétneho uskutočňovania finančnej politiky leží na orgánoch národných republík, ktoré ju budú vykonávať podľa zásad, ktoré budú predložené federálnej vláde a Federálnemu zhromaždeniu spolu s návrhom štátneho rozpočtu na rok 1970.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Návrh zákona o podnikových daniach bol obšírne prerokovávaný nielen s ústrednými orgánmi federácie a republík, ale i s generálnymi riaditeľmi a s riaditeľmi veľkého počtu podnikov. Je pochopiteľné, že mnohým podnikom sa vidia tieto dane vysoké. Veď jedným z cieľov týchto daní je vykonávať ekonomický tlak. Zároveň však mžem Snemovňu národov informovať, že bola nielen s federálnymi a národnými orgánmi, ale aj s podnikmi dosiahnutá široká zhoda o systéme daní a daňovej politiky. Výnimku tvorí daň z objemu miezd, na ktorú sa názory rznia. Tá však nie je rozhodujúcou daňovou zložkou. Vrátime sa k nej po získaní náležitých skúseností.

Obťažná problematika tohto návrhu a v nemalej miere i váhavosť pri rozhodovaní niektorých alternatívnych riešení viedli k veľkému zdržaniu prác. Práce síce zavčasu začali, ale teraz je skoro koniec roka a my pristupujeme k záverečnému prerokovaniu návrhu zákona. To je nepríjemné a nevýhodné pre podniky, lebo musia teraz upraviť svoje plány a urobiť príslušné prepočty, čo vyvolá nové rokovanie o finančných problémoch podnikových plánov na budúci rok.

Osnova zákona predložená Federálnemu zhromaždeniu vychádza z článku 12 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii a stanoví len zásady pre zákony národných rád. V zmysle citovaného ustanovenia ústavného zákona stanoví zákon Federálneho zhromaždenia sústavu daní, základ dane, minimálne daňové sadzby a rozsah zvýhodnenia a zliav, ktoré mžu poskytovať národné orgány. Zákony národných rád o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie, ktoré budú vydané podľa prerokovávaného návrhu zásad zákona Federálneho zhromaždenia, budú právnym predpisom, podľa ktorého budú organizácie platiť dane. Tieto zákony budú naviac oproti zákonu Federálneho zhromaždenia obsahovať ustanovenia nutné pre výkon, správu a kontrolu daní, ako aj konkretizáciu zliav a zvýhodnení, ku ktorým budú národné orgány oprávnené. Orgány národných republík vydajú tiež príslušné vykonávacie predpisy na daňovom úseku a budú vykonávať správu a kontrolu podnikových daní.

Nové podmienky federatívneho usporiadania štátu a ich uplatnenie na daňovom úseku priniesli v priebehu prerokovávania osnovy zákona nové skúsenosti a vyžadovali objasniť mnoho otázok a nájsť riešenie, vedúce k dohode.

Chcel by som ešte zdôrazniť, že predkladaný daňový zákon nesleduje predovšetkým fiškálne hľadiská. Má predovšetkým odstrániť nedostatky doterajšej sústavy a vytvoriť predpoklad pre usporiadanie celého systému zdanenia podnikov v Československu.

Prosím vás, aby ste nové dane prijali ako čiastočný, avšak ako vonkoncom nutný konkrétny krok k ekonomickej reforme.

V mene vlády republiky navrhujem, aby Federálne zhromaždenie zákon, ktorým sa stanovujú zásady pre zákony národných rád o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie, schválilo. Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem ministrovi Rohlíčkovi a prosím spoločného spravodajcu rozpočtového výboru, výboru pre hospodársku politiku a ústavnoprávneho výboru poslanca Ing. Součka, aby podľa § 52 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia podal snemovni správu o prerokovaní osnovy vo výboroch.

Zpravodaj poslanec ing. Souček: Vážená Sněmovno národů, vážení hosté!

V souladu s ústavním zákonem č. 143/1968 Sb., o československé federaci předložila vláda Československé socialistické republiky Federálnímu shromáždění návrh zákona, kterým se stanoví zásady pro zákony národních rad o podnikových daních a příspěvku na sociální zabezpečení, jež má být na dnešní schůzi naší sněmovny projednán.

Dovolte mi v úvodu mé zpravodajské zprávy ocitovat z ústavního zákona č. 143/1968 Sb., hlavní požadavky, kterým musí vyhovovat daňový zákon:

V článku 12 ústavního zákona se stanoví, že - cituji: "daně a poplatky možno ukládat jen na základě zákona. Daňové zákony Federálního shromáždění stanoví zásady pro daňové zákony národních rad, a to v tomto rozsahu:

a/ u daní, které rozhodujícím způsobem ovlivňují podmínky na trhu, a to u daně z obratu, u základních daní /odvodů/ podniků, peněžních ústavů a pojišťoven, u daně ze mzdy, stanoví zákony Federálního shromáždění daňovou soustavu, základ daně, minimální sazby, jakož i rozsah, ve kterém mohou orgány obou republik poskytovat zvýhodnění a slevy.

Zásadami stanovenými zákony Federálního shromáždění se řídí národní rady při přijímání svých daňových zákonů. U daní, u kterých zákony Federálního shromáždění stanoví jen minimální sazby, mohou zákony národních rad upravit i přirážky k nim.

Správa, výkon a kontrola všech druhů daní a poplatků přísluší ústředním orgánům republik s výjimkou případů, kdy na základě výlučné působnosti Československé socialistické republiky vybírají poplatky federální orgány. Federální orgány mohou kontrolovat platby pro státní rozpočet federace". Tolik citace z ústavního zákona o československé federaci.

Podle zákona č. 56/1969 Sb., o jednacím řádu Federálního shromáždění přikázalo předsednictvo Sněmovny národů projednání návrhu zákona třem výborům: výboru ústavně právnímu, výboru pro hospodářskou politiku a výboru rozpočtovému.

Mohu konstatovat, že předložený vládní návrh, kterým se stanoví zásady pro zákony národních rad o podnikových daních a příspěvku na sociální zabezpečení, a to ve znění společné zprávy tří jmenovaných výborů Sněmovny národů /tisk č.14/, není podle názorů těchto výborů v rozporu s výše citovaným ústavním zákonem.

Jednotlivé výbory a poslanci věnovali návrhu zákona mimořádnou pozornost již během jeho tvorby. V červnu t. r. na společném semináři rozpočtových výborů obou sněmoven se uskutečnila první širší informace ministerstva financí a diskuse k připravovanému zákonu. 29. října t. r. projednala zásady zákona rozpočtová komise rozpočtového výboru, který se jimi zabýval na své schůzi 31. října t. r. Dne 21. listopadu 1969 pak rozpočtový výbor projednal paragrafované znění návrhu zákona za přítomnosti delegace zmocněných poslanců výboru pro hospodářskou politiku. Výbor pro hospodářskou politiku pověřil skupinu svých poslanců k projednávání zásad zákona a na své schůzi 20. listopadu 1969 projednal paragrafovaný návrh zákona ministerstva financí.

Ústavně právní výbor Sněmovny národů se vládním návrhem zákona zabýval na své schůzi 2. prosince t. r. již na základě výsledků jednání obou výše zmíněných výborů Sněmovny národů, za přítomnosti delegací těchto výborů a na základě vyjádření expertní komise ústavně právních výborů obou sněmoven.

Ústavně právní výbor měl k dispozici vládní návrh zákona, přehled připomínek výborů Sněmovny lidu a Sněmovny národů, usnesení společné schůze výboru ČNR pro plán a rozpočet a ústavně právního výboru, usnesení výboru pro zemědělství a výživu ČNR, jakož i usnesení předsednictva SNR č. 93 z 27. 11. 1969.

Ústavně právní výbor Sněmovny národů se při projednávání zákona ztotožnil s připomínkami expertní komise a projednal jednotlivé připomínky výborů Federálního shromáždění i připomínky národních rad.

Konečné znění návrhu zákona bylo zkoordinováno s delegací ústavně právního výboru Sněmovny lidu, takže oběma sněmovnám Federálního shromáždění je předkládán identický návrh zákona.

Toto důkladné projednání návrhu zákona, kterým se stanoví zásady pro zákony národních rad o podnikových daních a příspěvku na sociální zabezpečení na půdě Federálního shromáždění svědčí o významnosti tohoto zákona a snaze všech orgánů připravit účinný a celospolečensky prospěšný nový finanční vztah mezi hospodářskou a státní sférou.