Kto súhlasí s návrhom predsedníctva na doplňovaciu voľbu členov výborov a na uvolnenie niektorých poslancov z výborov Snemovne národov, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./ Ďakujem. Je niekto proti? /Nikto./ Kto sa zdržal hlasovania? /Nikto./ Ďakujem. Konštatujem, že Snemovňa národov zvolila nových členov výborov a uvoľnila niektorých poslancov z členstva vo výbore podľa predneseného návrhu.

Tým Snemovňa národov vykonala doplňovaciu voľbu členov svojich výborov. Môžeme pristúpiť k prerokovaniu tretieho bodu programu, ktorým je

Návrh odvodní štátny tajomník MNO generálpor. Ing. V. Dvořák. Udeľujem mu slovo.

Státní tajemník v MNO ing. Dvořák: Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, dovolte mi, abych krátce uvedl předložený návrh na doplňovací volby soudců z povolání vojenských soudů a volbu dalších soudců pro zvláštní senáty vyšších vojenských soudů, provádějících přezkumné řízení podle zákona o soudní rehabilitaci.

V úvodu předloženého návrhu jsou uvedena zákonná ustanovení, podle nichž přísluší provádět tuto volbu Federálnímu shromáždění.

Zabezpečení úkolů vojenských soudů vyžaduje doplnit počty vojenských soudců z povolání zejména v prvním stupni u vojenských obvodových soudů. Na tomto stupni zůstala řada funkčních míst neobsazena poté, když někteří zkušení soudci byli vybráni do funkcí ve zvláštních senátech u vyšších vojenských soudů. Takto chybějící vojenské soudce je třeba nahradit. Děje se tak náborem jednak z řad důstojníků z povolání, kteří jsou absolventy právnické fakulty a byli dosud zařazeni na jiných místech v ČSLA, a jednak z řad důstojníků v záloze, kteří dosud vykonávali soudcovské nebo jiné právnické funkce na civilním úseku.

Všichni kandidáti pro volbu za soudce z povolání vojenských soudů, kteří jsou uvedeni v návrhu, splňují podmínky stanovené pro zastávání těchto funkcí. Mají ukončené vysokoškolské vzdělání, splnili požadavky předepsané praxe a úspěšně absolvovali justiční zkoušky.

Při jejich výběru bylo přihlíženo také i k jejich morálním a třídně politickým kvalitám.

Bližší hodnocení kandidátů nepovažuji za nutné zvláště uvádět, protože je uvedeno v důvodové zprávě předloženého návrhu.

Pokud jde o volbu soudců pro zvláštní senáty vyšších vojenských soudů provádějících přezkumné řízení podle zákona o soudní rehabilitaci, jsou kandidáti vybíráni převážně z dosavadního kádrového stavu vojenských soudců z povolání. S ohledem na celkové nízké počty vojenských soudců nebyla dosud ve zvláštních senátech obsazena všechna předpokládaná funkční místa. Dosavadní průběh rehabilitace a zejména zkušenosti z jejího provádění však ukazují nutnost doplnit počty soudců na tomto úseku.

Do těchto funkcí jsou tedy nově navrhováni další tři kandidáti. Dva z nich jsou dlouholetí zkušení vojenští soudci, další je teprve současně navrhován k volbě za vojenského soudce z povolání, ale již delší dobu před tím působil jako soudce z povolání u civilního soudu na trestním úseku.

Všichni tito kandidáti byli pečlivě vybíráni, aby byli schopni všestranně splnit funkce, do kterých mají být zvoleni. V pohovorech, které byly s nimi při výběru prováděny, se vyjádřili tak, že považují za svou čest působit na tomto významném úseku soudcovské činnosti a že k plnění úkolů budou přistupovat s plnou odpovědností a vážností. Jsem přesvědčen, že k tomu mají všechny předpoklady.

Doporučuji proto zvolení všech kandidátů podle předloženého návrhu. Děkuji za vaši pozornost.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem súdruhovi štátnemu tajomníkovi.

Vypočuli ste odôvodnenie návrhu, ktorý bol písomne rozoslaný ako tlač FZ č. 13. Má niekto k tomuto návrhu dotaz alebo pripomienku?

Poslanec dr. Vašečka: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, veľmi nerád vyslovujem pripomienku k tomuto návrhu, ale som nútený tak urobiť.

Za sudcu z povolania vojenských súdov je navrhovaný kapitán Vladimír Šenkýř, promovaný právnik. Je to sudca, ktorý je sudcom normálne zvoleným v civilnej justícii a nebol doteraz ani odvolaný, ani uvolnený. Je mi nepríjemné, že to musím povedať, avšak nie je možné, aby bol niekto zvolený sudcom na civilnom i na vojenskom úseku. Zrejme došlo k nejakému nedopatreniu. Prosím preto, aby voľba kapitána Vladimíra Šenkýřa nebola vykonaná.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem. Má ešte niekto pripomienku? /Nikto./ Nemá.

Prosím súdruha štátneho tajomníka, aby k tomu zaujal stanovisko.

Státní tajemník v MNO ing. Dvořák: K připomínce posl. dr. Vašečky jsem nucen konstatovat, že jsem tímto jeho konstatováním celkem zaskočen. Jak mi bylo doloženo naším náčelníkem kádrové správy, tak i soudruhy z vojenských soudů, byly všechny předcházející náležitosti řádně vykonány. Proto jsem také předpokládal, že s. kapitán Šenkýř byl již odvolán a uvolněn z funkce v civilním soudnictví. Jestliže tomu tak není - a protože v poměrně krátké době si to nemohu prověřit - doporučuji, aby zvolení kapitána Vladimíra Šenkýře bylo pozastaveno a byla provedena volba ostatních navrhovaných soudců.

Poslanec dr. Vašečka: Prepáčte, veľmi nerád znovu vystupujem. Bolo tu povedané, že tu bol niekto zaskočený. Som minister spravodlivosti a viem, že som návrh na odvolanie kapitána Šenkýřa nikomu nepodával. Kapitán Šenkýř bol povolaný na manévre, boli z toho určité nepríjemnosti a veci nie sú doteraz vybavené.

Prosím, aby sa táto záležitosť vybavila na úrovni rezortov. Viem, že tu bola dobrá vôľa a snaha, avšak nie je možné, aby sme niekoho volili za sudcu na civilnom i na vojenskom úseku.

Prihlásil som sa len preto, aby som dokázal, že som nikoho nezaskočil.

Predseda SN Mihálik: Súdružky a súdruhovia, je tu návrh súdruha štátneho tajomníka, aby sme vykonali voľbu podľa pôvodného návrhu. Pokiaľ ide o kapitána Vladimíra Šenkýřa, je návrh, aby sa táto voľba zatiaľ nekonala, kým sa táto otázka nevyjasní s príslušnými rezortmi.

Má ešte niekto pripomienku? /Nikto sa nehlásil./ Nemá. O navrhovanej voľbe rozhodne Snemovňa národov verejným hlasovaním podľa § 22 ods. 3 zákona č. 56/1969 o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia.

Počet prítomných poslancov v zasadacej sieni je nezmenený.

Kto súhlasí s predloženým návrhom ministra národnej obrany na voľbu sudcov z povolania vojenských súdov a sudcov osobitných senátov vyšších vojenských súdov s tým, že nevykonáme voľbu s. kapitána Vladimíra Šenkýřa, nech zdvihne ruku. /Deje sa./ Kto je proti? /Nikto./ Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./

Konštatujem, že Snemovňa národov zvolila za sudcov z povolania vojenských súdov majora Adolfa Houdu a nadporučíka Jána Vorobela, za sudcov osobitných senátov vyšších vojenských súdov podplukovníka JUDr. Štefana Čambálika a plukovníka JUDr. Václava Kadleca.

Zvolení sudcovia z povolania vojenských súdov a sudcovia osobitných senátov vyšších vojenských súdov vykonajú sľub podľa príslušných zákonných ustanovení do rúk predsedu Federálneho zhromaždenia.

Tým sme dokončili tretí bod programu.

Predseda kultúrneho výboru ma požiadal, aby som tlmočil v jeho mene toto organizačné oznámenie: "Členovia kultúrneho výboru, vrátane novozvolených sa zídu na krátku informatívnu poradu cez prestávku v miestnosti naproti hlavnej sieni."

Prerušujem schôdzu na 20 minút.

/Schůze přerušena ve 14.50 hod./

/Schůze opět zahájena v 15.19 hod./

Predseda SN Mihálik /zvoní/: Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi. Štvrtým bodom programu je

Text vládneho návrhu bol písomne rozoslaný ako tlač Federálneho zhromaždenia č. 14. Spoločnú správu výborov Snemovne národov, ktoré tento návrh prerokovali, ste dostali na začiatku dnešnej schôdze ako tlač SN č.10.

V mene vlády ČSSR návrh odôvodní minister financií Ing. Rudolf Rohlíček. Dávam mu slovo.

Ministr financí ČSSR ing. R. Rohlíček: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, predložený návrh zákona prináša závažnú zmenu do dôležitej oblasti podnikového hospodárenia - do vzťahov podnikov k štátnemu rozpočtu. Podľa návrhu zákona majú sa od 1. januára 1970 nahradiť v podnikoch rozhodujúcich odvetví, tj. v priemysle, stavebníctve a zahraničnom obchode doterajšie nevyhovujúce a kritizované odvody do štátneho rozpočtu, založené na hrubom dôchode, novými podnikovými daňami. Hrubý dôchod sa neosvedčil, a to nielen ako základňa pre odvody do štátneho rozpočtu, ale ani pre hmotnú zainteresovanosť a mzdovú reguláciu. Nové podnikové dane sa zameriavajú predovšetkým na zisk, ktorý je nielen rozhodujúcim ukazovateľom celkovej efektívnosti podniku, ale zároveň aj rozhodujúcim finančným zdrojom financovania podnikových i celospoločenských potrieb. Na rozvoj výroby, na znižovanie nákladov - materiálových i mzdových - na rast zisku treba orientovať úsilie a zainteresovanosť podnikov i jednotlivých pracujúcich. Zisk je volený ako rozhodujúca základňa nových podnikových daní, pretože rast zisku a úmerný podiel spoločnosti i jednotlivých podnikov na jeho dynamickom vývoji zabezpečí tiež potrebný rast rozpočtových prostriedkov.

Nová sústava podnikových daní, zahŕňajúca daň zo zisku, daň z majetku a daň z objemu miezd, doplnená príspevkom podnikov na sociálne zabezpečenie, má sa od 1. januára 1970 zaviesť iba v časti národného hospodárstva, avšak ekonomicky rozhodujúcej, to jest v podnikoch priemyslových, stavebných a v organizáciách zahraničného obchodu.

Naproti tomu daň z objemu miezd sa navrhuje zaviesť už na budúci rok v celom národnom hospodárstve s výnimkou organizácií, ktoré sú zdaňované podľa zákona o poľnohospodárskej dani a niektorých organizácií zdaňovaných podľa zákona o dôchodovej dani.

Je to prvý krok celkovej reformy podnikových daní. V priebehu r. 1970 budú nové podnikové dane rozpracované aj pre ostatné odvetvia národného hospodárstva tak, aby mohli byť uplatnené k 1. januáru 1971. Bude tiež posúdený a upravený zákon o dôchodovej dani. Skúsenosti s pôsobením nových daní i práce na päťročnom pláne a na ďalšom rozvoji ekonomickej reformy sa využijú na ich prípadné úpravy. Práce na týchto náročných úlohách začnú ihneď, aby mohli byť účinne spojené s prácami na päťročnom pláne.

Základnou podnikovou daňou v navrhovanej sústave je daň zo zisku, a to tak pre svoj ekonomický, ako aj pre finančný objem. Podľa osnovy zákona má sa zisk zdaniť lineárnou sadzbou 65 %. V priebehu prípravy návrhu zákona sa diskutovalo o otázke, a to aj vo výboroch Federálneho zhromaždenia, či zdanenie zisku má byť v našich súčasných ekonomických podmienkach lineárne alebo progresívne. Pre ten účel bol spracovaný celý rad variantných návrhov, o ktorých sa široko diskutovalo a rokovalo.

Veľmi rozšírený bol názor, že našim súčasným podmienkam, keď je veľmi rozkolísaná rentabilita, ktorá je často náhodilá a nevyjadruje vždy skutočné zásluhy podniku, by lepšie zodpovedala progresívna daň zo zisku, odstupňovaná podľa dosiahnutej úrovne rentability. I progresívna daň má však svoje nevýhody - najmä v tom, že príliš ostro postihuje efektívne podniky. Okrem toho robí ťažkosti v podnikovej kalkulácii. Avšak v priebehu prác sa doposiaľ nepodarilo nájsť takú základňu pre progresívne zdanenie zisku, ktorá by správne vyjadrovala efektívnosť a nezvádzala ani ku špekuláciám.

Po dlhých diskusiách bolo rozhodnuté pristúpiť k lineárnemu zdaneniu zisku s tým, že v roku 1970 sa vyskúša vo vybraných podnikoch, eventuálne odvetviach, tiež progresívne zdanenie zisku. K týmto experimentom treba pristúpiť zodpovedne, dobre ich pripraviť a dosiahnuté skúsenosti pozorne hodnotiť, aby sa mohla otázka zavedenia progresívnej dane zo zisku ešte raz zodpovedne posúdiť.

Osnova zákona počíta s možnosťou zliav dane zo zisku pre podniky s nízkou rentabilitou do 7 % až do 50 % daňovej sadzby. V osnove zákona sa počíta tiež s hranicou maximálneho daňového zaťaženia podniku 85 %; nad toto percento sa počíta s daňovými úľavami.

V súvislosti s daňou zo zisku uvažuje sa o zavedení už z minulej doby známej kategórie úplných nákladov, vrátane nákladov finančných, najm bankových úrokov. To má nemalý význam pre kalkuláciu vnútri podnikov, umožňuje skvalitniť vnútropodnikové riadenie a urobiť hospodárenie prehľadným.

Daň z majetku, ktorá je ďalšou daňou v navrhovanej sústave, má predovšetkým za ciel pôsobiť na efektívnosť hospodárenia podniku so základnými a obežnými prostriedkami. Touto daňou sa stanoví určitá minimálna hranica výnosnosti podnikom používaných prostriedkov. Odvod podobného charakteru pôsobí už niekoľko rokov nielen v našej doterajšej sústave odvodov - mám na mysli odvod zo základných prostriedkov a zo zásob - ale aj vo väčšine ostatných socialistických krajín, napr. v ZSSR, v Maďarsku a pod.

Daň z majetku, ktorej sadzba podľa osnovy robí 5 %, má však pri porovnaní s doterajšími odvodmi zo základných prostriedkov a zo zásob niektoré významné prednosti. Kritizovaným nedostatkom doterajších odvodov je napr. to, že odvod zo základných prostriedkov postihuje 6 % základných prostriedkov aj vtedy, keď po uvedení do prevádzky sú kryté nesplateným investičným úverom a podnik teda z neho musí platiť úrok. Tak dochádza k veľmi obťažným finančným výsledkom, hlavne v rozvíjajúcich sa podnikoch. Tento nedostatok daň z majetku odstraňuje, lebo sú zo základne vylúčené tie základné a obežné prostriedky, ktoré sú pokryté úverom, ako aj tie, ktoré sú podľa osnovy zákona od tejto dane oslobodené.

Daň z majetku a jej pôsobenie sú spojené s riešením vybavenia podnikov majetkom. Podľa posledných návrhov, ktoré prerokuje federálna vláda, majú byť k 1. 1. 1970 vybavené podniky, v ktorých budú uplatnené nové podnikové dane, vlastnými obežnými prostriedkami, a to vo výške 45 % zo stavu dlhodobých prevádzkových úverov k 1. 1. 1969. Tým sa odstraňuje nelogický systém tzv. plného úverovania obežných prostriedkov, zavedený v roku 1966 ako súčasť celého systému zainteresovanosti a pôsobenia hrubého dôchodu. V oblasti základných prostriedkov, kde je situácia oveľa zložitejšia a ťažšie riešiteľná, sa k 1. 1. budúceho roku navrhujú iba čiastkové úpravy odvodu z odpisov zo základných prostriedkov, ktorými budú finančne zvýhodnené predovšetkým podniky so značne opotrebovanými základnými prostriedkami. Navrhujú sa konkrétne tieto úpravy:

Predovšetkým zľavujú sa vcelku odvody z odpisov podnikom, ktorých zostatková cena základných prostriedkov k 31. 12. 1969 je menšia ako 40 % obstarávacej ceny.