Výkon kompetencie federácie v oblasti sociálno-ekonomických informácií sa má v zmysle predloženého návrhu deliť medzi dva ústredné federálne orgány, a to Federálny štatistický úrad a Federálne ministerstvo financií. Má totiž dôjsť k významnej zmene v organizácii metodického riadenia niektorých odborov jednotnej informačnej sústavy tým, že sa toto riadenie pre odbory účtovníctvo, kalkulácia a rozpočtovníctvo prenáša z orgánov štátnej štatistiky na Federálne ministerstvo financií. Pre zachovanie jednotnosti informačnej sústavy i pri tejto deľbe pôsobnosti je však Federálne ministerstvo financií pri výkone uvedenej činnosti viazané postupovať v dohode s Federálnym štatistickým úradom. Deľba pôsobnosti medzi tieto dva ústredné orgány nemôže mať dezintegračný vplyv ani na vytváranie tzv. informačnej sústavy organizácií a na ich racionálne riadenie. Na úrovni jednotlivých socialistických a iných organizácií bude naopak potrebné vytvárať predpoklady na to, aby sa všetky odbory ich informačnej sústavy vo vnútornej organizácii metodicky riadili z jedného miesta a aby sa možnosť takéhoto riadenia zabezpečovala zodpovedajúcimi organizačnými i kádrovými opatreniami. Takýto vývoj si vynucuje i rýchly rozvoj výpočtovej techniky, ktorá bude čím ďalej, tým viac organizujúcim činiteľom v tejto oblasti a povedie k stále silnejšiemu uplatneniu princípu viacúčelového využívania tých istých informácií tak vo vnútri organizácie, ako aj vo vzťahu k iným orgánom.

Významnú pôsobnosť priznáva navrhovaný daný zákon aj ústredným orgánom federácie i republík a orgánom stredného článku riadenia. Tieto orgány bude síce viazať jednotná celoštátna metodika a jednotný systém zabezpečovania, pravda, budú mať širokú pôsobnosť v tom smere, že budú zabezpečovať celkový rozvoj a zvyšovanie úrovne sociálno-ekonomických informácií vo svojom odbore pôsobnosti a budú vykonávať dohľad nad stavom informačnej sústavy podriadených organizácií a nad plnením úloh, stanovených im všeobecne záväznými predpismi o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií. V odôvodnených prípadoch môžu ústredné orgány vytvárať na zabezpečenie informácií potrebných pre riadenie vo vlastnom odbore pôsobnosti, v dohode je Federálnym štatistickým úradom i čiastkové systémy štatistického zisťovania, nahradzujúce štátne štatistické zisťovanie.

Dôležitým hľadiskom, ktorým sa vláda riadila pri príprave návrhov, je hľadisko hospodárnosti a racionality a vylúčenie duplicít a zbytočných zisťovaní a výkazov. V tomto smere kladie návrh veľkú zodpovednosť na orgány štátnej štatistiky.

Významnú úlohu pri skúmaní odôvodnenosti štatistických zisťovaní bude brať Federálna štatistická rada. Jej členov bude vymenúvať vláda Československej socialistickej republiky zo zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, jednotiek podávajúcich štatistické správy a z odborníkov a vedeckých pracovníkov z oblasti sociálno-ekonomických informácií. Federálna štatistická rada má prerokovať jednotný plán štatistického zisťovania. Zloženie rady je zárukou, že sa budú rešpektovať tak hľadiská a potreby užívateľov štatistických informácií, hlavne ústredných riadiacich a plánovacích orgánov federácie a republík, ako aj povinných subjektov, t.j. organizácií, od ktorých sa budú informácie požadovať.

Orgány štátnej štatistiky sa v dôsledku zvyšujúcej sa potreby informácií dostávajú stále viac pred problém prechádzať i na tomto úseku spoločenskej činnosti postupne od extenzívnych foriem práce k intenzívnym formám. Prakticky to znamená znižovať absolútne počty výkazov a šetrení a prechádzať na zabezpečovanie podrobnejších a hlbších informácií, bohatších o spracovanie elementárnych údajov pomocou techniky a podľa princípu súčasného viacúčelového zabezpečovania potrieb niekoľkých užívateľov a miest na základe jediného spracovania. Pre ilustráciu tohto procesu premeny foriem práce v oblasti štatistiky môže slúžiť skutočnosť, že absolútny počet štatistických výkazov poklesol od roku 1953 do roku 1971 z 1600 štátnych i rezortných výkazov na 527 výkazov, z toho 314 štátnych. Pritom potreba informácií vykazuje trvale vzostupnú tendenciu.

Najvýznamnejším zdrojom sociálno-ekonomických informácií budú informácie vznikajúce v jednotlivých štatistických a iných organizáciách, t.j. v informačnej sústave organizácií. Z tohto zdroja sa budú totiž čerpať takmer všetky informácie potrebné pre riadenie jednotlivých organizácií i celých odborov a odvetví našej ekonomiky. Od ich úplnosti a správnosti bude závisieť i informovanosť riadiacich orgánov na vyšších stupňoch, vrátane najvyšších orgánov štátnej moci a správy. V návrhu zákona sa otázke informačných sústav organizácií venoval pomerne malý priestor. V § 15 návrhu zákona sa zakotvuje ich všeobecná povinnosť organizácií vytvárať v súlade s jednotnou metodikou vlastnú informačnú sústavu a zabezpečovať pomocou tejto sústavy tak informácie pre vlastnú potrebu, ako i informácie pre vyššie stupne riadenia. Ide však o celý komplex otázok, ktoré sa nemohli v návrhu zákona priamo špecifikovať budú sa preto riešiť vo vykonávacom nariadení vlády o informačnej sústave organizácií, návrh ktorého sa pripravuje. Súčasne s návrhom tohto nariadenia vlády sa pripravujú i niektoré ďalšie vykonávacie predpisy, hlavne nová vyhláška o účtovníctve a vyhláška o inventarizácii hospodárskych prostriedkov.

Záverom mi, prosím, dovoľte poukázať na to, že hlavným cieľom, ktorý sa novým zákonom o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií sleduje, je vytvoriť také organizačné a právne predpoklady pre chod jednotnej informačnej sústavy, ktoré by zaručovali jej vyššiu účinnosť a umožňovali dokonalejšie uspokojovať potreby orgánov, zodpovedajúcich za riadenie rozvoja národného hospodárstva a spoločnosti v Československej socialistickej republike. Nová právna úprava sama osebe nemôže, pravda, zabezpečiť fungovanie informačnej sústavy. Negatívnym javom poslednej doby je veľký pokles disciplíny v štatistickom výkazníctve organizácií a nedodržiavanie smerníc pri zostavovaní výkazov, určených lehôt a kvality vykazovaných údajov. Preto bude potrebné, aby sa dôslednejšie vyžadovalo a kontrolovalo plnenie povinností jednotiek, podávajúcich štatistické správy a aby sa využili všetky prostriedky na zvýšenie klesajúcej výkaznickej disciplíny. I v tomto smere vyzbrojuje predložený návrh zákona orgány štátnej štatistiky i orgány finančnej správy v potrebnom rozsahu účinnými sankciami.

Vláda Československej socialistickej republiky chápe boj za upevnenie disciplíny i na tomto úseku ako súčasť celkového konsolidačného procesu, prebiehajúceho vo všetkých oblastiach nášho života. Domnievam sa, že sú dané reálne predpoklady pre zdokonalenie celého informačného systému a že k tomuto cieľu prispeje i prijatie navrhovaného zákona.

Nie je bez významu a nie je náhoda, že predložený návrh zákona je prerokovávaný v období intenzívnych príprav XlV. zjazdu KSČ. Veď jedným z dôležitých bodov programu tohto zjazdu bude stanoviť smernice pre 5. päťročný plán. V tejto súvislosti vystupuje význam dobre fungujúcej jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií ešte vypuklejšie.

Vážené snemovne Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, som rád, že môžem konštatovať, že všetky výbory obidvoch snemovní Federálneho zhromaždenia, ktoré návrh zákona prerokovali, ho odporúčajú snemovniam na schválenie. S odporúčaniami výborov, ktoré spoločne smerujú k presnejšiemu legislatívnemu vyjadreniu intencií vládneho návrhu, resp. k iným formuláciám tej istej myšlienky tohto návrhu, sa v mene vlády stotožňujem. Dúfam, že nič nebráni tomu, aby obidve snemovne Federálneho zhromaždenia návrh schválil, dali mu svoju ústavnú sankciu a prispeli tak ďalším činom k vytvoreniu uceleného právneho poriadku československého socialistického štátu. /Potlesk./

Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová: Děkuji místopředsedovi federální vlády soudruhu Lacovi za výklad k vládnímu návrhu zákona o jednotné soustavě sociálně ekonomických informací. Prosím, aby za výbory Sněmovny národů, kterým byl vládní návrh zákona přikázán k projednání, přednesl zpravodajskou zprávu jejich společný zpravodaj poslanec prof. ing. Jan Ferianc.

Spravodajca poslanec prof. Ing. J. Ferianc: Vážené súdružky a súdruhovia, na základe poverenia Výboru Snemovne národov pre plán a rozpočet, Výboru Snemovne národov pre hospodársku politiku a Ústavnoprávneho výboru Snemovne národov predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií.

Predložený návrh zákona prerokovali na svojej spoločnej schôdzke Výbory pre plán a rozpočet Snemovne národov a Snemovne ľudu. Na spoločnej schôdzke prerokovali tiež tento návrh Ústavnoprávne výbory Snemovne ľudu a Snemovne národov, ktoré mali k dispozícii aj stanovisko Výboru Snemovne ľudu pre priemysel, obchod a dopravu, Výboru Snemovne národov pre hospodársku politiku, Výboru Snemovne ľudu pre poľnohospodárstvo a výživu, ako aj stanoviská Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady. Pri prerokovávaní všetkých pripomienok a návrhov sme sa zjednotili v názoroch, ktoré sa premietli do predloženého návrhu.

Dovoľte, aby som sústredil vašu pozornosť aj na otázky, ktoré po svojom prerokovaní buď boli prevzaté do návrhu znenie zákona o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií, alebo neboli prijaté a pôvodný text vládneho návrhu zákona sa nemenil.

Prerokovávanie vládneho návrhu zákona vo výboroch aj prerokovávanie stanovísk Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady prispelo k upresneniu a skvalitneniu návrhu v niekoľkých smeroch.

1. Došlo k spresneniu a zjednoteniu terminológie a k zjednoteniu dikcie v tých častiach, kde navrhovaný zákon vychádza z vyšších noriem, konkrétne z ústavného zákona o československej federácii a jeho novely, najmä novelizovaného čl. 23, resp. v tých častiach, kde sa v predkladanom návrhu upravujú vzťahy analogickým spôsobom, ako je to napríklad v zákone o pôsobnosti federálnych ministerstiev, respektíve v zákone o národohospodárskom plánovaní.

Viacej paragrafov tohto charakteru bolo upravených. Vzhľadom na to, že upresnenie tak terminológie, ako aj obsahu v súlade s vyššími normami, a normami, ktoré upravujú analogické vzťahy, je v zásade správne, nepovažujem za potrebné podrobnejšie vysvetľovať celý rad zmien a úprav, ktoré sa z týchto hľadísk vykonali.

2. K predloženému vládnemu návrhu zákona vyjadrili svoje stanoviská i Česká národná rada a Slovenská národná rada, a to najmä preto, že na zákon o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií budú nadväzovať zákony národných rád, ktoré upravia príslušné otázky v národných republikách. V prevažnej väčšine čo do obsahu boli stanoviská Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady zhodné. Po ich prerokovaní vo výboroch pre plán a rozpočet a napokon na spoločnej schôdzke ústavnoprávnych výborov oboch snemovní sa ukázalo, že pripomienky a návrhy oboch národných rád majú dvojakú povahu. Jednak také, ktoré bolo možné prijať a ktoré sú už zahrnuté v predloženom znení návrhu, jednak také, ktoré nebolo možné prijať a kde sme sa stotožnili v názore, že je potrebné také riešenie, aké predložila vláda.

Dovoľte mi, aby som ich podrobnejšie charakterizoval. K prvej skupine patria vzťahy Federálneho ministerstva financií a ministerstiev financií republík v príslušných odvetviach k informačnej sústave /účtovníctvo, rozpočtovníctvo a kalkulácia/. Prijaté úpravy tohto charakteru sa dotýkajú § 4 ods. 2, kde v uvedených odboroch pôsobnosť vykonáva Federálne ministerstvo financií a finančné orgány republík. Dôsledok tejto úpravy v § 4 ods. 2 sa potom premieta do ďalších paragrafov 14, 15, 29, 30, 32 a 33.

Bola prijatá aj ďalšia pripomienka Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, vymedzujúca vzťahy Federálneho štatistického úradu a ústredných štatistických úradov republík, a to doplnením ods. 4 v § 11: "Pre vzťahy medzi Federálnym štatistickým úradom a ústrednými štatistickými orgánmi republík platí, pokiaľ sa v tomto zákone neustanovuje ináč, obdobne ustanovenie § 8 zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti Federálnych ministerstiev." Pôvodne vo vládnom návrhu nebola táto otázka upravená v paragrafovanom znení, bola obsiahnutá v dôvodovej správe. Touto úpravou bolo teda prijaté analogické riešenie kompetenčných vzťahov medzi Federálnym štatistickým úradom a ústrednými štatiskými orgánmi republík, ako je to upravené i pri iných ústredných úradoch.

Do druhej skupiny patria pripomienky, ktoré neboli zahrnuté do návrhu zákona. Všeobecne možno povedať, že požiadavku oboch národných rád, aby sa navrhovaný zákon uviedol do súladu s ústavným zákonom o československej federácii, sa vyhovelo už predloženým vládnym návrhom, resp. upresneniami, ktoré sme už uviedli. Nebolo však možné vyhovieť všetkým návrhom Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady. Ide o tieto otázky:

V § 4 ods. 1 bolo navrhnuté vypustiť v zátvorke uvedený text "/ústredné štatistické orgány republík a oblastné štatistické orgány republík/", čo podľa Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady má byť upravené republikovým zákonodarstvom. Po diskusií a hodnotení bolo ponechané pôvodné znenie vládneho návrhu, a to z toho dôvodu, že sa v podstate len konštatuje existencia ústredných a oblastných štatistických orgánov republík, avšak ich organizácia a bližšie vymedzenie ich vzťahov sa ponecháva republikovému zákonodarstvu. Na tom sa zhodli oba Ústavnoprávne výbory Snemovne ľudu a Snemovne národov. To isté sa týka § 9 písm. b/, ako aj § 13 a § 16, kde bol takisto prijatý vládny návrh, lebo sa tu vymedzuje len funkcia ústredných štatistických orgánov republík pri plnení úloh pre potreby federácie a nie je tým predurčená úprava ich postavenia a vzťahov republikovým zákonodarstvom. Ústavnoprávne výbory spoločne konštatovali, že úpravy vzťahov tak, ako sú uvedené vo vládnom návrhu, nevybočujú, a to ani v § 16, ktorý navrhovali Česká národná rada a Slovenská národná rada vypustiť, z rámca článku 2 ústavného zákona o československej federácii.

Pripomienkam Českej národnej rady i Slovenskej národnej rady k § 17, ktoré sa dotýkajú orgánov stredného článku riadenia, sa nevyhovelo, ponechal sa pôvodný text vládneho návrhu, a to z toho dôvodu, že ide o analogickú upravu, tak ako je to v § 2 ods. 2 zákona o národohospodárskom plánovaní č. 145/70 Zb. V pôvodnom znení sa ponechal i § 18 lebo tu ide len o všeobecné vyjadrenie vzťahov k oblastným štatistickým orgánom.

Nakoniec sa nevyhovelo ani požiadavke oboch národných rád na odklad účinnosti tohto zákona do doby, keď budú pripravené republikové zákony. Ponechal sa pôvodný návrh účinnosti ku dňu jeho vyhlásenia, pretože sa nenašli presvedčivé dôvody pre jeho spojenie s účinnosťou zákonov národných rád.

Po dobu prerokovávania vo výboroch sa prijali ešte niektoré ďalšie návrhy, ktoré znamenajú jasnejšie formulácie a umožňujú tak aj jednoznačnejší výklad, a to § 3, ktorý je teraz presnejší, pokiaľ ide o charakterizovanie druhu sociálno-ekonomických informácií, ktoré sú predmetom prerokovávaného zákona.

V ods. 9 a/ sa prijalo uznesenie, že rozsah sociálno-ekonomických informácií má zabezpečovať potreby riadenia, najmä vypracovanie národohospodárskych plánov a štatistického hodnotenia ich plnenia.

V § 19 ods. 3 sa prijala presnejšia formulácia o potrebe súhlasu vlády Československej socialistickej republiky respektíve národných vlád pre také štatistické zisťovania, pri ktorých vzniká obyvateľom spravodajská povinnosť, ako je sčítanie ľudu, domov, bytov apod. Prijali sa aj ďalšie spresnenia niektorých iných častí zákona, ktoré sú však nepodstatné, lebo sú legislatívno-technickej povahy.

To sú v podstate všetky zmeny a dôvody pre ich uplatnenie, tak ako vzišli z rokovaní vo výboroch, a sú premietnuté v predloženom znení návrhu zákona.

Nechcem opakovať všetky zásadné dôvody, ktoré si vyžiadali zákonnú úpravu jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií. Existujú vážne politické, štátoprávne, sociálne, ekonomické, systémové a iné dôvody, vnútroštátne i medzinárodné, ktoré si vyžiadali túto zákonnú úpravu. Sú uvedené v dôvodovej správe, ako aj v prednesenom odôvodnení návrhu zákona, tak ako ho predniesol podpredseda vlády prof. Laco. Tieto dôvody boli i predmetom úvah pri príprave tohto zákona, ako aj pri jeho prerokovávaní vo výboroch.

Treba konštatovať, že návrh prerokovávaného zákona sa dlho a starostlivo pripravoval, že bolo dosť času na zváženie všetkých vážnych aspektov a dôvodov, že sa starostlivo posúdili všetky vznesené pripomienky a návrhy, až nakoniec sa zmenil tak, ako ho máme dnes pred sebou.

V záveze by som chcel uviesť niekoľko otázok.

Dnešný stav na tomto úseku je vývojom prekonaný. Preto je správne, že sa prijíma zákon o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií, ktorý umožňuje pokročiť ďalej v procese konsolidácie i na tomto dôležitom úseku systému plánovitého riadenia rozvoja národného hospodárstva a cieľavedomého usmerňovania celkového spoločenského vývoja. Zároveň však prerokovávaný zákon prekračuje rámec konsolidačného procesu a vytvára dôležité právne predpoklady pre celkové zdokonalenie systému sociálno-ekonomických informácií.