V ustanoveniach týkajúcich sa poslancov zakotvuje novela na základe doterajších skúseností dve nové myšlienky. Predovšetkým tú, aby poslanec Federálneho zhromaždenia sa mohol zúčastniť schôdzok ktoréhokoľvek výboru aj schôdzky snemovne, ktorej nie je členom. Ďalej novela výslovne ustanovuje povinnosť poslanca aktívne pracovať vo volebných a pracovných obvodoch a jeho právo žiadať od predsedníctva snemovne i Predsedníctva Federálneho zhromaždenia informácie, ktoré potrebuje pre svoju poslaneckú činnosť.

Okrem týchto základných zmien zákon prináša i niektoré ďalšie drobnejšie zmeny, ktoré spravidla znamenajú len spresnenie doterajších dikcií zákona.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, všetky výbory oboch snemovní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky, dôkladne a pozorne prerokovali, priniesli celý rad konkrétnych podnetov, ako tento zákon, ktorý je spoločným návrhom ústavnoprávnych výborov oboch snemovní, zlepšiť a spresniť.

V mnohých prípadoch sa pripomienky a námety zhodovali. V čom však bola naprostá jednota názorov, bola otázka predkladania zásad a politicko-ekonomického rozboru zákona. Všetky výbory dôsledne požadovali, aby upustenie od povinnosti navrhovateľa predložiť najprv zásady zákona bolo len výnimočné a aby to zákon tiež vyjadril.

Dovoľte mi, aby som v súvislosti s tým konštatoval, že práve táto pripomienka svedčí o fakte, že poslanci chcú pri prerokovávaní zákona pracovať svedomite, dôkladne a s dostatočným časovým priestorom a že tím teda otázka kvality nášho právneho poriadku leží na srdci.

Na záver mi dovoľte, aby som aspoň stručne zhrnul úpravy, ktoré v návrhu zákona rozoslanom v decembri 1970 ako tlač 68 a vykonali oba ústavnoprávne výbory na odporúčanie výborov oboch snemovní a na základe pripomienok národných rád i Legislatívnej rady federálnej vlády. Ide o tieto významnejšie úpravy:

V § 17 bol pripojený ďalší odsek 5, podľa ktorého sa snemovňa môže uzniesť na prerušení prerokovávaného bodu programu aj vtedy, ak bol podaný návrh, ktorý sa len nepriamo dotýkal prerokovávanej otázky, a keď je účelné vyžiadať si stanovisko príslušného výboru.

§ 38 ods. 4 bol doplnený tak, že od predložených zásad zákona a politicko-ekonomických rozborov možno upustiť len vo výnimočných prípadoch.

V § 40 ods. 2 bolo výboru ponechané právo, aby svoje stanovisko k zásadám zákonov oznámil priamo navrhovateľovi. O tejto zásade som hovoril už v súvislosti s úpravou koordinačnej funkcie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

K § 41 bol pripojený nový odsek 4, podľa ktorého vládne návrhy zákonov zdôvodňuje člen vlády. Zdôrazňuje sa tým zodpovednosť vlády za predkladané vládne návrhy zákonov.

V § 68 ods. 2 boli podrobnejšie rozpracované úlohy výborov, pričom zo skôr uvedených úloh bolo vypustené hodnotenie masovopolitickej činnosti poslancov vo volebných a pracovných obvodoch vzhľadom na to, že toto hodnotenie vykonávajú stranícke orgány a orgány Národného frontu. Výbory by tiež nemali pre takéto hodnotenie potrebné podklady.

Konečne sa v návrhu novely mení doterajšie označenie funkcie generálneho tajomníka Federálneho zhromaždenia na znenie vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia, ktoré lepšie vystihuje jeho skutočné postavenie na čele aparátu Federálneho zhromaždenia. Podobne sú označené aj funkcie pracovníkov, ktorí sú na čele Kancelárie prezidenta republiky, Úradu predsedníctva vlády a ďalšie.

Ostatné zmeny v návrhu zákona majú novelizačnú alebo legislatívnu povahu. Všetky úpravy, ktoré ústavnoprávne výbory oboch snemovní urobili vo svojom iniciatívnom návrhu, sú zahrnuté do nového znenia návrhu zákona, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 68 a.

Súdružky a súdruhovia poslanci, ďakujem vám v mene navrhovateľa, t.j. oboch ústavnoprávnych výborov za starostlivosť i pozornosť ktorú ste venovali návrhu zákonov, a odporúčam obom snemovniam, aby návrh zákona bol v znení tlače 68 a schválený.

Předsedkyně SL MUDr. s. Pennigerová: Děkuji poslanci Infnerovi. Protože návrh zákona je iniciativním návrhem ústavně právních výborů sněmoven, odpadají obvyklé zpravodajské zprávy.

Soudružky a soudruzi, vzhledem k tomu, že nemáme zatím písemných přihlášek do diskuse, prosím, kdo se hlásí o slovo? Nikdo.

Prosím soudruha poslance Infnera, jestli si ještě přeje slovo? /Ne./ Děkuji.

Můžeme přistoupit k hlasování.

Pro hlasování o tomto návrhu zákona platí ustanovení čl. 40 odst. 3 úst. zákona o čs. federaci. K platnému usnesení je třeba souhlasu nadpoloviční většiny poslanců v každé sněmovně.

Nejdříve budou hlasovat poslanci Sněmovny lidu, kterých je přítomno 168.

Kdo z poslanců Sněmovny lidu souhlasí s návrhem zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 56/1969 Sb. o jednacím řádu Federálního shromáždění Československé socialistické republiky, podle návrhu ústavně právního výboru Sněmovny lidu, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./

Děkuji.

Se zákonem vyslovili souhlas všichni přítomní poslanci Sněmovny lidu, která zákon tím schválila.

Nyní žádám o hlasování poslance Sněmovny národů, kterých je přítomno 106.

Kdo z nich je pro návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 56/1969 Sb. o jednacím řádu Federálního shromáždění Československé socialistické republiky, podle návrhu ústavně právního výboru Sněmovny národů, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo hlasování /Nikdo./

Děkuji.

Pro zákon hlasovali všichni přítomní poslanci Sněmovny národů. Sněmovna národů také zákon schválila.

Protože obě sněmovny přijaly shodná usnesení, konstatuji, že Federální shromáždění Československé socialistické republiky schválilo zákon, kterým se mění a doplňuje zákon č. 56/1969 Sb. o jednacím řádu Federálního shromáždění Československé socialistické republiky.

Soudružky a soudruzi poslanci, než přistoupíme k poslednímu bodu pořadu, sděluji, že volební komise skončily sčítání hlasů. Můžeme přistoupit k vyhlášení výsledků voleb místopředsedů Federálního shromáždění.

Předseda volební komise Sněmovny národů předložil zápis o volbě, který zní: "Komise poslanců, kterou zvolila Sněmovna národů k volbě místopředsedů Federálního shromáždění, sděluje, že bylo poslancům vydáno 118 hlasovacích lístků. Hlasování se zúčastnilo 117 poslanců. Po skončení hlasování komise zjistila, že bylo odevzdáno celkem 117 platných hlasů. Z toho bylo odevzdáno pro navrženého kandidáta Josefa Černého /vol. obvod 42/ 117 hlasů. Proti nebyl nikdo. Pro Rostislava Peteru 115 hlasů, proti dva hlasy. Neplatných lístků nebylo. Hlasování se zdržel jeden poslanec. Pro navržené kandidáty byla odevzdaná nadpoloviční většina hlasů, z počtu přítomných poslanců Sněmovny národů."

Komise poslanců, kterou zvolila Sněmovna lidu k volbě funkcionářů Federálního shromáždění, sděluje, že k volbě místopředsedů Federálního shromáždění bylo poslancům vydáno 178 hlasovacích lístků. Hlasování se zúčastnilo 178 poslanců. Po skončení hlasování komise zjistila, že bylo odevzdáno celkem 178 platných hlasů. Z toho bylo odevzdáno pro navrženého kandidáta Josefa Černého 177 hlasů, proti 1 hlas, pro Rostislava Peteru 153 hlasů, proti 25 hlasů. Neplatných hlasovacích lístků nebylo, hlasování se nikdo nezdržel.

Konstatuji, že Sněmovna národů a Sněmovna lidu, v souladu s čl. 29 odst. 3 ústavního zákona o čs. federaci, zvolily souhlasně poslance Josefa Černého /volební obvod 42/ a Rostislava Peteru, nadpoloviční většinou hlasů přítomných poslanců, do funkce místopředsedů Federálního shromáždění.

Blahopřeji soudruhu Černému a soudruhu Peterovi jménem vás všech k jejich zvolení a přeji jim v nové funkci hodně úspěchů v práci. /Potlesk./

Přistoupíme k projednání posledního bodu pořadu společné schůze, kterým je

Návrh odůvodní místopředseda federální vlády prof. dr. Karol Laco. Prosím ho, aby se ujal slova.

Podpredseda vlády prof. dr. K. Laco: Vážené snemovne Federálneho zhromaždenia, súdružky a súdruhovia poslanci!

Vláda Československej socialistickej republiky ma poverila, aby som uviedol vládny návrh zákona o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií a stručne charakterizoval obsah návrhu i motívy, z ktorých vláda vychádzala pri príprave a prerokovávaní tohto návrhu.

Vláda Československej socialistickej republiky pripravovala predkladaný návrh zákona v úzkej súčinnosti s vládami ČSR a SSR, a to ako súčať súboru zákonov, ktorých hlavnou úlohou je upevnenie socialistického štátu v podmienkach federatívneho štátoprávneho usporiadania a vytvorenia organizačných a právnych predpokladov, aby náš socialistický štát ako významný nástroj robotníckej triedy a ostatných pracujúcich plnil bez zvyšku všetky funkcie, ktoré mu prislúchajú v danej etape rozvoja socialistickej spoločnosti.

Celkové poňatie tohto zákonodarného súboru a väčšinu návrhov, ktoré ho tvoria, prerokovali a schválili obidve snemovne Federálneho zhromaždenia na svojich decembrových schôdzkach v minulom roku.

Predložený návrh zákona o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií upravuje v súlade s celkovou koncepciou uvedeného súboru zákonov ďalší významný úsek činnosti socialistického štátu. Jeho základným poslaním je právna úprava jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií, najmä jej štruktúry, práv a povinností vznikajúcich pri vytváraní a používaní jednotnej informačnej sústavy i pri vymedzení pôsobnosti a vzájomných vzťahov federálnych štátnych orgánov i štátnych orgánov republík, vykonávajúcich v informačnej sústave úlohy orgánov štátnej správy. Stručnejšie povedané, predložený návrh zákona vykonáva ustanovenie článku 23 ústavného zákona o čs. federácii, a to pokiaľ ide o obsahovú materiálnu úpravu i pokiaľ ide o inštitucionálne a organizačné usporiadanie jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií, v podmienkach federatívneho štátoprávneho usporiadania.

Predložený návrh je po obsahovej stránke výrazom skutočnosti, že v súčasnej spoločnosti sa stále dôslednejšie presadzuje potreba zodpovedajúcich informácií, slúžiacich na poznanie a riadenie, resp. na ovplyvňovanie procesov rozvoja spoločnosti a že stále rastú a zvyšujú sa požiadavky na ich rozsah, hĺbku, včasnosť a vypovedaciu schopnosť. Preto sa stáva nezbytnou požiadavkou súčasnej doby organizovane, systematicky a racionálne získavať informácie potrebné na riadenie a pre ďalšie spoločenské účeIy. Jednotlivé zdroje informácií v oblasti sociálno-ekonomických javov, či už je to štatistika, účtovníctvo alebo rôzne druhy evidencie, musia mať nevyhnutnú nadväznosť a vytvárať jednotný informačný systém.

Tieto všeobecné postuláty druhej polovice dvadsiateho storočia nadobúdajú špecifický význam a dôležitosť v spoločnosti organizovanej na socialistických princípoch. Ako príklad môže slúžiť prvý socialistický štát, Sovietsky zväz. Vytvoril systém socialistickej národohospodárskej evidencie, ktorý je syntézou informácií z oblasti štatistiky, účtovníctva a operatívno-technickej evidencie ako spoločnej platformy a celku.

Hlavnou myšlienkou princípu jednotnosti národohospodárskej evidencie je, že evidencia, nech je uskutočňovaná na ktoromkoľvek konkrétnom úseku, je vždy organizovaná v záujme národného hospodárstva ako celku. Táto vnútorná jednotnosť socialistickej evidencie pri všetkej rôznorodosti a bohatstve jej metód je podmienená jednotnosťou samotného národného hospodárstva, ktoré sa riadi jednotným národohospodárskym plánom. Je známe, že V. I. Lenin mnohokrát zdôrazňoval význam evidencie a kontroly pre socialistický štát. Podľa jedného z jeho výrokov je úloha organizovať celonárodnú evidenciu a kontrolu úlohou, ktorou skutočný socializmus začína.

Systém jednotnej socialistickej národohospodárskej evidencie prevzali postupom času i ďalšie socialistické krajiny a podľa svojich vlastných podmienok ho rozvíjali. U nás sa tak stalo zákonom č. 108/1951 Zb. o organizácii národohospodárskej evidencie a ďalšími právnymi predpismi, ktoré na tento zákon nadväzujú.

Návrh zákona, ktorý predkladáme teraz, predstavuje ďalší krok, smerujúci k racionalizácii, vedeckosti a vyššej integrácii informačnej sústavy. Vychádza z požiadavky, že informácie o sociálno-ekonomických javoch treba stále viac zoskupovať, integrovať a práce súvisiace s ich zhromažďovaním, prenosom a spracovaním racionalizovať použitím moderných prostriedkov výpočtovej techniky.

Ako som už povedal, predložený návrh zákona uskutočňuje príslušné ustanovenia ústavného zákona o československej federácii, ktorý v článku 8 ustanovuje, že oblasť sociálno-ekonomických informácií patrí do spoločnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky i obidvoch republík. Rozsah pôsobnosti federácie v tejto oblasti sa vymedzuje v čl. 23 úst. zákona, v ktorom sa pre orgány federácie zakladá predovšetkým právomoc stanoviť metodiku jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií, potrebných pre posudzovanie rozvoja federácie a pre plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd. Obdobne sa v tomto článku orgánom federácie prisudzuje oprávnenie určovať rozsah informácií potrebných pre sledovanie vývoja hospodárstva, životnej úrovne a vývoja spoločnosti a stanoviť spôsob a lehoty pre poskytovanie sociálno-ekonomických informácií. Orgánom federácie sa vyhradzuje tiež poskytovanie informácií medzinárodným organizáciám. Novelou č. 125/1970 Zb. k ústavnému zákonu o čs. federácii sa právomoc orgánov federácie posilnila i vo vzťahu k zabezpečeniu jednotného chodu informačnej sústavy tým, že do pôsobnosti týchto orgánov patrí organizovanie celkového procesu tvorby a poskytovania sociálno-ekonomických informácií.

Pôsobnosť, ktorá sa výslovne neuvádza v článku 23, prislúcha republikám. Činnosť štatistických orgánov republík normatívne upravia príslušné zákony národných rád, ktorých návrhy sa teraz pripravujú.

Navrhovaný zákon zabezpečuje pri uskutočňovaní hromadných prác technickej povahy takú vzájomnú súčinnosť štatistických orgánov republík a Federálneho štatistického úradu, ktorá bude zabezpečovať plné uplatnenie všetkých racionalizačných hľadísk a účinné využívanie prostriedkov výpočtovej techniky, najmä samočinných počítačov.

Zákon o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií nie je len kompetenčnou a organizačnou normou. Rieši i vecné otázky, týkajúce sa jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií a jej štruktúry. Ďalej rieši celý rad otázok, týkajúcich sa práv a povinností iných subjektov pri vytváraní a využívaní jednotnej informačnej sústavy, ako napr. podávanie sociálno-ekonomických správ, ochrana individuálnych štatistických údajov, zásada oficiálnosti informácií a ďalšie. Zákon uzavierajú ustanovenia o sankciách za porušenie povinností z oblasti jednotnej informačnej sústavy, medzi ktoré patrí ustanovenie o možnosti ekonomického postihu socialistických a iných organizácií.