Predseda FZ prof. dr. D. Hanes: Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

Dovoľte mi, aby som konštatoval prezenciu podľa posledného stavu, zo Snemovne ľudu je prítomných 186 poslancov, zo Snemovne národov z ČSR 61 a zo SSR 50 poslancov. Federálne zhromaždenie je teda spôsobilé vykonať voľbu podpredsedov Federálneho zhromaždenia, ku ktorej pristúpime.

V dôsledku rezignácií poslancov Josefa Zedníka a Lubomíra Dohnala na funkcie podpredsedov FZ, o ktorých boli snemovne informované na 6. spoločnej schôdzke, treba zvoliť dvoch podpredsedov Federálneho zhromaždenia.

Podľa čl. 56 ods. 5 a čl. 34 ods. 2 ústavného zákona o čs. federácii a podľa § 7 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia ČSSR volí podpredsedov Federálneho zhromaždenia Snemovňa ľudu a Snemovňa národov z členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia na spoločnej schôdzke.

Podľa ustanovení § 22 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia ČSSR sa voľby konajú tajným hlasovaním.

Odporúčam, aby sme pri voľbe podpredsedov Federálneho zhromaždenia postupovali tak, že volebné komisie zvolené na včerajších schôdzkach snemovní v zložení: zo Snemovne ľudu František Bubník, Jan Červinka, Emil Holáň, Libuše Kubešová, Magda Lapárová, Jozef Lukačovič, Ferdinand Tomašík a zo Snemovne národov Eliška Kaplanová, Elena Pastorková, Emil Píš, Milan Ptáček, Jaroslav Srb, budú dohliadať na vydanie hlasovacích lístkov, na vykonanie voľby a sčítajú hlasy. Predsedajúcemu odovzdajú zápis o výsledku voľby v snemovniach, podpísaný všetkými členmi komisie, a zabezpečia skartovanie hlasovacích lístkov.

Poslanci obdržia hlasovacie lístky s menami navrhnutých kandidátov, a to poslanci Snemovne ľudu žlté a poslanci Snemovne národov modré.

Na prípadnú úpravu hlasovacích lístkov je pripravená miestnosť za tribúnou. Hlasovacie lístky odovzdajú poslanci tu v sále do pripravenej urny. Neplatný je hlasovací lístok, ktorý nebude na predpísanom tlačive. V sporných prípadoch rozhoduje volebná komisia.

Na zvolenie navrhnutého kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov každej snemovne. Ak kandidát nedosiahne potrebnú väčšinu. Vykoná sa nová voľba.

Sú, súdružky a súdruhovia, dotazy alebo pripomienky k uvedenému postupu? /Nie sú./

Pokiaľ nie sú, prosím, aby návrh na obsadenie funkcií podpredsedov Federálneho zhromaždenia predniesol úradujúci podpredseda Ústredného výboru Národného frontu ČSSR poslanec Tomáš Trávníček.

Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec Tomáš Trávníček: Vážené Federální shromáždění. Předsednictvo ÚV Národní fronty Československé socialistické republiky se v minulých dnech zabývalo otázkou kandidátů na uvolněné funkce v orgánech Sněmovny lidu, Sněmovny národů a v předsednictvu Federálního shromáždění. Návrhy Národní fronty jste posoudili při svých včerejších zasedáních a jednomyslně jste zvolili nové funkcionáře svých sněmoven.

Dnes máme za úkol rozhodnout, podle čl. 55, odst. 5 ústavního zákona o čs. federaci, o obsazení funkcí dvou neuvolněných místopředsedů Federálního shromáždění Československé socialistické republiky. Předsednictvo ÚV Národní fronty ČSSR po předchozím projednání v příslušných orgánech se jednomyslně shodlo na návrhu, aby do funkcí místopředsedů Federálního shromáždění byli kandidováni za Československou stranu socialistickou poslanec Josef Černý, ředitel Středočeského Elektroservisu v Praze, osvědčený veřejný činitel a poslanec Národního shromáždění od roku 1964, působící ve volebním obvodu č. 42 a za Československou stranu lidovou poslanec Rostislav Petera, dlouholetý významný funkcionář této strany a její nynější ústřední tajemník.

Předsednictvo ÚV Národní fronty ČSSR zhodnotilo činnost, politické postoje a zkušenosti obou kandidátů a usoudilo, že oba splňují všechny základní předpoklady pro úspěšné zastávání tak významných funkcí, do nichž jsou navrhováni. Prosím vás proto, abyste návrh předsednictva ÚV Národní fronty ČSSR náležitě uvážili a vyjádřili oběma jmenovaným důvěru.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Trávníčkovi. Súdružky a súdruhovia, vypočuli ste návrh, aby do funkcie podpredsedov Federálneho zhromaždenia boli zvolení poslanci Josef Černý a Rostislav Petera. Má niekto dotaz alebo pripomienku k tomuto návrhu? /Nikto./ Má niekto z poslancov iný návrh? /Nemá./

Pristúpime teda k voľbe. Pod dohľadom členov volebných komisií obidvoch snemovní budú teraz rozdané poslancom hlasovacie lístky podľa zasadacieho poriadku. Súčasne budú odovzdané hlasovacie lístky poslancom na predsedníckej tribúne.

Pri organizovaní volebného aktu budú pomáhať určení pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia.

Žiadam volebné komisie Snemovne ľudu a Snemovne národov, aby sa ujali svojich funkcií, a otváram volebný akt.

/Koná sa voľba podpredsedov Federálneho zhromaždenia./

Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová: Soudružky a soudruzi, ptám se, zda jste všichni obdrželi volební lístky a zúčastnili jste se volebního aktu.

V případě že ano, přerušíme jednám na 20 minut.

/Jednání přerušeno v 10.45 hod./

/Schůze opět zahájena v 11.14 hod./

Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová /zvoní/: Soudružky a soudruzi, přistoupíme k projednání třetího bodu pořadu, tj.

Návrh odůvodní za ústavně právní výbory obou sněmoven předseda ústavně právního výboru Sněmovny národů poslanec Štefan Infner. Prosím, aby se ujal slova.

Poslanec dr. Št. Infner: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!

Predstupujem pred vás, aby som zdôvodnil návrh Ústavnoprávnych výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky. Novela je v dôvodovej správe veľmi podrobne odôvodnená a pri jej prerokovaní vo výboroch sa neobjavili ani politické ani ústavné problémy, ktoré by vyžadovali dôkladnejšie osvetlenie.

Napriek tomu mi však dovoľte, aby som vo svojom úvodnom slove aspoň stručne podčiarkol niektoré skutočnosti.

Pravda, pre širokú verejnosť nie je tento zákon príliš zaujímavý a príťažlivý, avšak pre nás poslancov a členov tohto zákonodarného zboru má byť a bude akýmsi každodenným pracovným nástrojom. Preto je potrebné si pripomenúť, prečo a za akých okolností, za akých súvislostí vznikla novela doterajšieho rokovacieho poriadku. Vyplýva predovšetkým z uznesenia predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zo dňa 18. júla 1970 o opatreniach na upevnenie vedúcej úlohy strany v práci Federálneho zhromaždenia a jeho orgánov. Okrem toho táto novela myšlienkove nadväzuje na novelu ústavného zákona o československej federácii, na ktorej sa Federálne zhromaždenie uznieslo koncom minulého roku.

Upevnenie vedúcej úlohy strany vo Federálnom zhromaždení predpokladá a vyžaduje i upevnenie princípu demokratického centralizmu vo Federálnom zhromaždení. Tento princíp a jeho upevnenie je vyjadrené i v novele ústavného zákona o československej federácii. Je teda prirodzene i jednou zo základných myšlienok zákona, ktorý máme dnes prijať. Upevnenie tohto princípu sa prejaví predovšetkým v upevnení postavenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Ústavný zákon o československej federácii zveril Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia významné ústavné funkcie. V období, keď Federálne zhromaždenie nezasadá, plní Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia v stanovenom rozsahu pôsobnosť samotného najvyššieho zastupiteľského zboru federácie. Avšak i pre obdobie, keď Federálne zhromaždenie zasadá, je Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia konštituované ako orgán, ktorý je povolaný zabezpečovať organizovanú a politicky súladnú činnosť celého Federálneho zhromaždenia a reprezentovať ich voči ostatným ústavným orgánom i v zahraničných vzťahoch. Toto poslanie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, najmä jeho zjednocujúca a usmerňujúca funkcia nie je však v doterajšom rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia dostatočne vyjadrená.

Práve tak nie je v rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia presne vyjadrená úloha predsedníctiev snemovní v riadení organizovaného chodu práce snemovní a nie je presne vyjadrený ani vzťah k Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia.

Doterajšie skúsenosti z uplatnenia rokovacieho poriadku ukazujú, že rokovací poriadok treba spresniť i v niektorých ďalších smeroch tak, aby lepšie a výstižnejšie vyjadroval zámery ústavného zákona o československej federácii.

Novela zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia, ktorá bola pripravená v orgánoch Federálneho zhromaždenia, sa snaží tieto úlohy splniť. Zmeny zákona smerujú k tomu, aby boli vytvorené predpoklady pre účinnejšie uplatnenie vedúcej úlohy strany a pre účinnú a pružnú činnosť celého Federálneho zhromaždenia ako organického celku v sústave najvyšších ústavných orgánov československej federácie, pre jeho jednotné politické pôsobenie zvonka a pre vytvorenie podmienok pre konkrétnu a aktívnu masovopolitickú činnosť poslancov medzi občanmi. Pritom sa plne rešpektuje princíp dvojkomorového systému najvyššieho zastupiteľského zboru Československej socialistickej republiky. Preto predložený zákon mení doterajší rokovací poriadok v týchto smeroch.

Pokiaľ ide o Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, zvyšuje jeho koordinačnú funkciu voči všetkým ostatným orgánom Federálneho zhromaždenia. Koordinačná funkcia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia v novele zákona sa zdôrazňuje predovšetkým tým, že sa mu zveruje koordinácia práce orgánov snemovní, predovšetkým výborov. Doterajšia prax ukázala nutnosť, aby Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia mohlo v prípadoch, keď je to potrebné, prerokovávať stanoviská a správy výborov z oblasti ich legislatívnej a nelegislatívnej činnosti a aby mohlo buď navrhnúť výborom preskúmanie prijatých záverov alebo oznámiť navrhovateľovi svoje vlastné stanovisko k nim. Pritom zostavá zachované právo výboru oznamovať svoje stanovisko priamo navrhovateľovi.

Zmyslom tejto úpravy je, aby navrhovateľ bol neodkladne informovaný o stanovisku výboru, a súčasne sa umožňuje Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia odstrániť nežiadúce rozpory medzi výbormi. Koordinačná funkcia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa vyjadruje aj v niektorých ďalších smeroch. Môže podávať návrh na denný program spoločných schôdzok snemovní, na vyhlásenie schôdzky snemovne za neverejnú a na tajné hlasovanie, stará sa o zjednotenie uznesení snemovní a sleduje podávanie a prerokovávanie interpelácií.

Postavenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zdôrazňuje novela i tým, že jeho členom priznáva nárok na udeľovanie slova v ktorejkoľvek snemovni, a to aj na vyhlásenie, ktoré nesúvisí s programom schôdzky. Potreba tohto riešenia vyplýva z postavenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a jeho členov vo Federálnom zhromaždení.

Odstraňuje sa viazanosť Predsedníctva Federálneho zhromaždenia na predchádzajúce prerokovávanie s predsedníctvom snemovní pri schvaľovaní plánu zahraničných stykov Federálneho zhromaždenia, pri rozhodovaní a prijímaní a vysielaní delegácií Federálneho zhromaždenia, pri schvaľovaní návrhov rozpočtu Federálneho zhromaždenia, pri výmene vedúceho Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Táto viazanosť sa ukázala nepraktickou. Stanoviská orgánov snemovní operatívne uplatňujú ich vedúci funkcionári a členovia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, volení z jednotlivých snemovní. Pre zabezpečenie jednotného postupu sa prenáša na Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia rozhodovanie o plnom, prípadne i čiastočnom alebo dočasnom uvoľnení poslancov, u ktorých to vyžaduje výkon ich funkcie.

Aby Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia malo čo najužší pracovný kontakt s predsedami výborov, ustanovuje sa v novele, že Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia ich môže pozývať na svoje schôdzky.

Ďalšou otázkou je úprava postavenia predsedníctiev snemovní. Ústavný zákon o československej federácii pôsobnosť predsedníctiev snemovní vôbec neupravuje. Konštatuje len existenciu predsedníctiev snemovní a ich početné zloženie. Ústavný zákon ponecháva úpravu pôsobnosti snemovní zákonu, t.j. zákonu o rokovacom poriadku. Je nepochybné, že predsedníctva oboch snemovní sú orgány kvalitatívne iné než Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Predsedníctva snemovní sú vnútorné orgány snemovní a ich kompetencia je upravená v zákone o rokovacom poriadku. Riešenie, ktoré je vyjadrené v návrhu novely, bolo dôkladne uvážené, predsedníctva snemovní sa môžu i naďalej zaoberať vecami, ktoré im predkladajú výbory alebo ktoré vezmú na program svojho rokovania z vlastnej iniciatívy. Svoje stanoviská oznamujú Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, ktoré sa stáva ústredným koordinačným orgánom vo vnútri Federálneho zhromaždenia.

Som presvedčený, že sa v zákone dosiahlo vyváženie správnosti Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a predsedníctiev snemovní.

V nadväznosti na novoupravenú pôsobnosť Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a v záujme pružného chodu Federálneho zhromaždenia zveruje novela predsedovi Federálneho zhromaždenia rozhodovanie o tom, že výnimočne nemusia byť predkladané zásady zákona s politicko-ekonomickým rozborom. K tejto otázke sa ešte vrátim.

Ďalej zveruje novela predsedovi Federálneho zhromaždenia právo prikazovať výborom na prerokovanie návrhy zákonných opatrení. Myšlienka, že obe snemovne vytvárajú jediný orgán - Federálne zhromaždenie - nachádza svoj výraz v tom, že v oboch prípadoch postupuje predseda Federálneho zhromaždenia v súčinnosti s predsedami snemovní.

Novela tiež vyjadruje skutočný stav, že predseda Federálneho zhromaždenia zabezpečuje styk s vládou Československej socialistickej republiky a národnými radami. Predložený zákon ďalej presnejšie než doterajší rokovací poriadok vyjadruje úlohy výborov snemovní. Obsahuje výpočet ich úloh a výslovne ustanovuje, že výbory prerokovávajú veci, ktoré im prikáže snemovňa, jej predsedníctvo alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, a veci, ktoré sú obsiahnuté v ich plánoch práce.

Vzťah výborov k predsedníctvu snemovne a Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia vyjadruje novela i tým, že predseda výboru zvolá jeho schôdzku aj vtedy, ak to navrhne predsedníctvo snemovne alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.