Po válce, v době, kdy většina národa si byla jasně vědoma, na podkladě minulých zkušeností, že se nelze vracet k předmnichovským poměrům, Komunistická strana Československa představovala jedinou sílu s jasným programem socialistické výstavby. Ona se stala inspirátorkou Košického vládního programu, v němž byly uloženy tužby a naděje našich národů i našeho lidu v národně demokratické revoluci, ona v programech vlád Národní fronty narýsovala cestu k socialistickým přeměnám v naší zemi. Uvědomujeme-li si tyto skutečnosti, uvědomujeme si zároveň, že Komunistická strana Československa, právě tak jako dělnická třída, vždy vycházela ve své politice z faktu, že komunisté nechtějí budovat socialismus jenom pro sebe, naopak, že jejich cílem je získat pro program socialistické výstavby všechny upřímné a čestné lidi, zejména ty, kteří celým svým zájmem tíhnou k socialistickým ideálům.

Z pramenů lidové fronty, vytvářené již v předmnichovské republice, vznikla pak v boji za národní svobodu Národní fronta, která se stala důležitým činitelem v uskutečňování národní a demokratické revoluce i v jejím přechodu k revoluci socialistické. Její orientace na socialistický program, který se stával nezbytným požadavkem úspěšné cesty kupředu, vedla samozřejmě i uvnitř Národní fronty, postupně k hluboké diferenciaci a polarizaci sil. Síly věrné socialismu, socialistickému programu, si stále více uvědomovaly, že jediným předpokladem, jak docílit vytvoření socialistické společnosti, je podpora úsilí komunistů i v Národní frontě. Naproti tomu síly, které socialistickým přeměnám nepřály, se snažily o izolaci komunistické strany, o zvrácení mocenských poměrů u nás. Pokusem o takovéto řešení, proti zájmům socialismu, byly kroky reakčních kruhů ve vedení nekomunistikých politických stran, které vedly k Únoru 1948. Tehdy se Národní fronta obrodila. Stala se z ní výrazná organizace socialistického charakteru.

Je třeba říci, že i v těchto chvílích, kdy program komunistické strany zcela zvítězil a dostalo se mu široké podpory lidových vrstev, komunistická strana zůstala věrna tradicím Národní fronty, účasti nekomunistů v politickém životě, vytváření podmínek k tomu, aby na velkém procesu výstavby socialismu se mohly podílet široké vrstvy našeho lidu, příslušníci ostatních politických stran i nestraníci. I když je pravda, že v uplynulých letech došlo i na úseku Národní fronty někdy k zformalizování její práce, nelze však zapomenout, že i ona se úspěšně podílela na tom velkém díle, které se od Února 1948 u nás uskutečnilo.

Podíleli jsme se na něm i my, příslušníci Československé strany socialistické. I naše práce, naše usilování, naše snažení, naše myšlenky jsou v něm uloženy. Tento fakt nikdo nemůže vymazat z historie našich národů, ani z našeho vlastního života, byť se o to různé pravicové síly i v naší straně nedávno snažily sebe více. Mluvíme-li o spolupráci v Národní frontě, je třeba si přitom uvědomit jedno základní: náš vztah ke spolupráci s Komunistickou stranou Československa musí být vždy čestný a upřímný. Nikdy v této spolupráci nesmíme vidět, máme-li na mysli zájmy socialismu, věc taktiky, ale upřímný, hluboký a soudružský vztah, jehož pevnost nesmíme nechat narušit nikdy a nikým. Jsme rádi, že Národní fronta, pod vedením Komunistické strany Československa, i dnes, v procesu konsolidace našeho života, se stává výrazným činitelem, sjednocujícím všechny vrstvy našeho obyvatelstva k tomu, abychom napravili rozvrat z let 1968 - 1969 a vytvořili podmínky k novému úspěšnému postupu kupředu.

Dovolte mi závěrem zdůraznit, že i my, příslušníci Československé strany socialistické, zdravíme z hloubi srdce při této slavnostní chvíli na půdě Federálního shromáždění, 50. výročí vzniku Komunistické strany Československa. Přejeme jí hodně úspěchů, protože jsme si vědomi, že její úspěchy jsou i našimi úspěchy, jsou úspěchy politiky celé naší země, všeho našeho lidu.

Predseda SN V. Mihálik: Ďakujem poslancovi dr. Kučerovi. Dávam slovo poslancovi Mjartanovi.

Poslanec J. Mjartan: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci. Veľkým výročím, na prahu ktorého stojíme, je 50. výročie vzniku Komunistickej strany Československa, ktorého oslavy vyvrcholia v máji tohto roku. Bude to spoločný sviatok všetkého nášho pracujúceho ľudu, pretože KSČ je vedúca sila v našom štáte a v našej socialistickej spoločnosti. Ako vedúca sila má plnú dôveru a podporu nášho pracujúceho ľudu, celého Národného frontu, a teda i našej Strany slovenskej obrody. Je prirodzené, že jej sviatok je i naším veľkým sviatkom. I my, členovia Strany slovenskej obrody, ho chceme spolu s vami, komunistami, a s celým Národným frontom, so všetkými statočnými občanmi našej Československej socialistickej republiky dôstojne pozdraviť a osláviť.

Zrod Komunistickej strany Československa, tak ako i zrod našej republiky, je úzko spätý s leninskými ideami, ktoré zvíťazili vo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii a ktoré výrazne a natrvalo ovplyvnili i celý náš spoločenský a politický vývoj. Komunistická strana Československa má podstatnú a veľkú zásluhu na tom, že svojou dlhoročnou a cieľavedomou prácou upevňovala myšlienky veľkého Októbra vo vedomí našich národov, prehlbovala naše vedomosti o Sovietskom zväze, o prednostiach jeho socialistického spoločenského zriadenia a o obrovskom budovateľskom úsilí i úspechoch jeho ľudu. To v podstatnej miere prispelo k tomu, že Československo v roku 1934 uznalo Sovietsky zväz de jure a zakrátko uzavrelo s ním i dohodu o vzájomnej pomoci. Komunistická strana Československa zastávala už vtedy jednoznačné stanovisko, že jedinou správnou cestou pre Československo, susediace s hitlerovským fašistickým Nemeckom, je orientácia na Sovietsky zväz. Túto cestu nám už naši predkovia naznačili a určili.

Zvlášť treba zdôrazniť, že v buržoáznej Československej republike to bola práve KSČ, ktorá mala správne, leninským učením zdôvodnené riešenie národnostných problémov. Rovnako jej bol cudzí šovinizmus český, ako separatizmus slovenskej buržoázie a ostro odsudzovala činnosť hitlerovských a horthyovských piatych kolón, usilujúcich sa o rozbitie našej republiky.

To všetko potvrdzuje, ako úprimne sa KSČ od svojho zrodu angažovala pre riešenie životných otázok nášho pracujúceho ľudu, či už šlo o jeho sociálne, národné alebo štátne záujmy.

I po rozbití republiky to opäť bola KSČ, ktorá si bola vždy vedomá, že musí byť v každej dobe pripravená na prácu a na boj, a to v podmienkach ilegality. Je len prirodzené, že preto sa stala vedúcou silou a hlavnou organizátorkou ilegálneho boja proti fašizmu a za oslobodenie republiky v rokoch druhej svetovej vojny a pre tento boj získala všetky pokrokové sily našich národov.

Nemohlo to byť ináč ani v oslobodenej vlasti. Pracujúci ľud, ktorý dobre poznal KSČ ako svoju vodkyňu z jej dlhoročných bojov za práva pracujúcich, zomkol sa okolo nej i vo Februári 1948. Rozhodným spôsobom zabránila pokusu buržoázie o zvrat vývoja u nás. Politicky ju porazila a aktívne vykročila pevnou nohou na cestu budovania novej socialistickej spoločnosti v obrodenom Národnom fronte, do ktorého sa už pri svojom zrode prihlásila i Strana slovenskej obrody. Dlhý by bol výpočet úspechov, ktoré dosiahol náš ľud pod vedením KSČ za uplynulých 25 rokov socialistickej výstavby. Podívajte sa len na nové mestá, dediny, na novo vybudovaný priemysel, na kultúru. Pri kasárňach, kde kedysi deti žobrali od vojakov kúsok chleba, dnes nájdete nové moderné domy so šťastnými rodinami.

Na tejto ceste bol však i celý rad úskalí, ktoré náš ľud musel prekonať. V týchto súvislostiach nie je možné nespomenúť krízový rok 1968. Vtedy len vďaka maximálnemu úsiliu zdravých síl v Komunistickej strane Československa, podporovaných socializmu vernými príslušníkmi v zložkách Národného frontu a vďaka bratskej internacionálnej pomoci Sovietskeho zväzu a ostatných našich spojencov sa podarilo zabrániť katastrofe, ktorú u nás pripravovali pravicové a protisocialistické živly. Toto ťažké krízové obdobie je už chvalabohu za nami. Socializmu nepriateľské sily boli porazené. Komunistická strana predstúpila pred svojich členov s konsolidačným programom, v ktorom si vytýčila ciel vyviesť našu spoločnosť z neutešenej situácie, v ktorej sme sa vtedy nachádzali. Proces konsolidácie znovu jednoznačne ukázal, že na čele budovania socializmu musí stáť sila, ktorá vie, čo chce, má dôveru ľudu a vytyčuje pre spoločnosť historicky a vedecky odôvodnené, dosiahnuteľné ciele, zodpovedajúce našim špecifickým podmienkami.

Pretože socializmus buduje pre nás všetkých, dokáže pre splnenie vytýčených cieľov získať a nadchnúť široké masy pracujúcich. Socializmu nepriateľské sily našli v nedávnych rokoch živnú pôdu i v členských organizáciách Národného frontu vrátane našej Strany slovenskej obrody. Vedomí si toho pristúpili sme veľmi zodpovedne i v našej strane k jej očiste a konsolidácii. Oboje sme v súčasnej dobe už v podstate dokončili a teraz sa usilujeme preorientovať prácu celého straníckeho aktívu na plnenie úloh Národného frontu, ako ich vytýčili a zdôraznili nedávne konferencie Národného frontu ČSR a SSR.

V súčasnom období zameriavame našu prácu na to, aby sa činnosť všetkých orgánov a organizácií našej strany dostala do správnych koľají a celospoločenskej polohy. Pritom dbáme, aby sa na tvorbe a uskutočňovaniu politiky Strany slovenskej obrody podieľali iba ľudia verní veci socializmu a ľudia s úprimným vzťahom k Sovietskemu zväzu a k našim spojencom, ktorí jednoznačne uznávajú vedúcu úlohu KSČ v našej spoločnosti a pevne stoja na platforme politiky Národného frontu.

Blížiace sa 50. výročie založenia Komunistickej strany Československa a XIV. zjazd KSČ chceme pozdraviť konkrétnymi činmi, hlavne výchovou našich členov k socialistickému vlastenectvu, zvyšovaním ich pracovnej iniciatívy a ich príkladnou prácou na pracovisku, v národných výboroch i spoločenských organizáciách.

Takouto činnosťou chceme zo všetkých síl podporovať politiku Komunistickej strany Československa a prispieť tak svojím podielom k politickému, hospodárskemu a kultúrnemu rozkvetu našej československej socialistickej vlasti. V tomto duchu a s takýmito predsavzatiami pozdravujem v mene Strany slovenskej obrody 50. výročie založenia KSČ a prajem mnoho zdaru jej XIV. zjazdu, ktorý bude historickým medzníkom na ceste k našim bohatším a šťastnejším socialistickým zajtrajškom.

Predseda SN V. Mihálik: Ďakujem poslancovi Mjartanovi a dávam slovo poslancovi Žákovičovi.

Poslanec M. Žákovič: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci! Na tomto snemovaní vzdal predseda Federálneho zhromaždenia prof. dr. Dalibor Hanes v mene najvyššieho voleného orgánu našej socialistickej republiky, teda v mene všetkých našich občanov zaslúžený hold a vďaku jubilujúcej Komunistickej strane Československa. Skutočne v mene všetkého pracujúceho ľudu, lebo vedúca sila nášho Národného frontu stála vždy na čele historického boja za národnú, sociálnu a ľudskú slobodu a spravodlivosť.

V ťažkom období sociálneho útlaku predmníchovskej republiky. V hrdinskom boji proti fašistickým okupantom. V rozhodujúcich dňoch stretnutia so silami domácej i zahraničnej reakcie v roku 1948 a konečne v ťažkom krízovom období rokov 1968 - 1969 sa ukázalo, akým šťastím pre naše národy je skutočnosť, že vedúcou silou našej spoločnosti je Komunistická strana Československa. Jej päťdesiatročná cesta, plná bojov, nesmiernych obetí, nebezpečenstiev a nezlomného odhodlania bola podľa zásluhy odmenená slávnym historickým víťazstvom.

Polstoročie existencie a boja KSČ za slobodu našich národov, za mier a socializmus vo svete, za dôstojný ľudský život vyoralo hlbokú brázdu na roli našej dedičnej pôdy, do ktorej sme mohli vložiť a vkladáme najvzácnejšie semená, z ktorých zreje bohaté ovocie a blahobytný život pre terajšie i budúce pokolenie.

Komunistická strana Československa vždy citlivo držala ruku na pulze nášho národného, štátneho i všestranného spoločenského diania. Svoje vedúce postavenie v našej spoločnosti nedostala do vienka, ale získala ho v dlhoročnom boji, plnom obetí. Verná učeniu marxizmu-leninizmu čerpala svoje skúsenosti a silu z prvého socialistického štátu sveta, zo Sovietskeho zväzu. Vždy správne poukazovala na to, že jedinou záštitou našej slobody, bezpečnosti, všestranného rozvoja je jednotný tábor socialistických krajín na čele so Sovietskym zväzom.

Vo februári 1948 a v rokoch 1968 - 1969 sa ukázalo, že táto cesta je a zostane jedinou správnou líniou a že by sme ju bez internacionálnej pomoci našich priateľov nemohli ubrániť proti imperialistickým útočníkom a zachovať pre našu krajinu pokojnú mierovú budúcnosť. Za to patrí Komunistickej strane Československa vďačnosť a láska všetkých statočných občanov našej spoločnej republiky.

Jubilujúca Komunistická strana Československa prešla bojovou a víťaznou cestou cez mnohé úskalia, rozhodne odrazila rafinované pokusy narušiť a rozbiť jej pevné rady. Jej historické opatrenia na zlikvidovanie neblahého dedičstva obdobia po januári 1968 boli príkladom i pre nás a ďalšie organizácie Národného frontu. Zbavili sme sa všetkých a všetkého, čo nebolo v záujme nášho ľudu, v záujme socialistického rozvoja a v záujme bratských vzťahov k nášmu osloboditeľovi, spojencovi a vernému priateľovi, Sovietskemu zväzu a k ostatným krajinám socialistického spoločenstva.

Celoštátna konferencia Národného frontu, ako i konferencie Národného frontu na Slovensku a v Čechách ukázali, že definitívne zvíťazili zdravé, veci socializmu oddané sily.

V prvom rade za všetko, za úspešný konsolidačný proces, za jasné perspektívy ďakujeme našej jubilantke, ktorej sa pracujúci snažia odvďačiť rastúcou pracovnou iniciatívou, disciplínou, neochvejným postojom v boji za mier a upevňovaním úprimných vzťahov medzi ľudom našej republiky a ľudom Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických krajín.

Federálne zhromaždenie v mene ľudu a z jeho vôle slávnostne pozdravuje komunistickú stranu pri príležitosti jej významného jubilea. Je skutočne ťažké nájsť nové slová, ktoré by aspoň trochu docenili dejinnú úlohu strany v živote nášho ľudu a našich národov. Avšak komunistická strana a jej vedenie na to nečakajú. Iste najkrajšou gratuláciou a odmenou pre ňu bude každý krok, smerujúci k posilneniu našej socialistickej vlasti, celého svetového tábora pokroku a mieru. Zbrane mieru máme vo svojich rukách. Je to nadšená, poctivá každodenná práca, príspevky rúk a umu pri výstavbe novej, spravodlivej spoločnosti v celom svete.

Dovoľte mi, aby som v mene Strany slobody, klubu našich poslancov a všetkých členov i priaznivcov prispel skromným lístočkom do veľkého venca vďaky a prisľúbil, že zo všetkých síl, uvedomele i srdcom budeme v rámci svojich možností a v okruhu svojho pôsobenia prispievať k tomu, aby naša vlasť bola krajšia, blahobytnejšia, spokojnejšia, aby definitívne zvíťazili ideály, za ktoré Komunistická strana Československa viedla a vedie svoj slávny boj.

Česť a sláva našej veľkej jubilantke! /Potlesk./

Predseda SN V. Mihálik: Ďakujem poslancovi Žákovičovi. Praje si ešte, prosím, niekto slovo k prejavu predsedu Federálneho zhromaždenia súdruha Hanesa? /Nikto./

Súdružky a súdruhovia poslanci, predseda Federálneho zhromaždenia súdruh Hanes vyzdvihol vo svojom prejave význam päťdesiatročnej činnosti a práce Komunistickej strany Československa pre náš ľud. Poukázal najmä na niektoré kľúčové obdobia dejín našej strany, na význam jej boja za sociálne a národné práva pracujúcich. Osvetlil i význam pevného postoja KSČ pre rozvoj medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia. I pri tejto príležitosti si pripomíname svoje povinnosti - v duchu tradícií komunistických poslancov - revolucionárov a internacionalistov - všemožne pomáhať strane uplatňovať a objasňovať jej politiku, všemožne pomáhať pri plnení úloh ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti.

S radosťou konštatujem, že aj predstavitelia politických strán Národného frontu zdôraznili vo svojich vystúpeniach význam vedúcej úlohy KSČ pri ďalšom rozvíjaní socialistickej výstavby našej krajiny a že sa plne prihlásili v mene svojich strán na podporu politiky KSČ.

Dovoľte, aby som v mene všetkých poslancov vyjadril pevné presvedčenie, že každý z nás sa zo všetkých síl pričiní o to, aby sa ciele a zámery KSČ, najmä jej XIV. zjazdu, v súlade s najvlastnejšími záujmami nášho ľudu zodpovedne a dôsledne plnili.

Prosím teraz predsedu Federálneho zhromaždenia, aby sa ujal riadenia spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov.