Ministr dr. B. Kučera:

Vážený soudruhu presidente, vážené soudružky a soudruzi poslanci. Dovolte mi několik slov úvodem k návrhu zákona, kterým se mění zákon č.176/1968 Sb., o Kanceláři presidenta republiky, který vláda Československé socialistické republiky předložila Federálnímu shromáždění k projednání a ke schválení.

Jediným účelem předloženého vládního návrhu je provést změnu v označení státního funkcionáře, který stojí v čele Kanceláře presidenta republiky. Zákon č. 176/1968 Sb. volil pro označení tohoto funkcionáře název "státní tajemník presidenta republiky". Byla v tom určitá terminologická souvislost s označením funkce státních tajemníků ve federálních ministerstvech, jak ji vytvořil ústavní zákon o čs. federaci. Novela tohoto ústavního zákona tuto funkci, jak je vám již známo, ruší. I když náplň funkce státního tajemníka presidenta republiky je jiná, než byla funkce státních tajemníků ve federálních ministerstvech, navrhuje vláda Československé socialistické republiky se souhlasem presidenta republiky upustit od tohoto označení i u vedoucího funkcionáře Kanceláře presidenta republiky, neboť by to byl dnes jediný státní orgán s tímto názvem.

Vláda současně doporučuje vrátit se k tradičnímu, po léta užívanému označení "vedoucí Kanceláře presidenta republiky". Je samozřejmé, že se tím nic nemění na dosavadních oprávněních tohoto funkcionáře, který má i nadále zejména právo účastnit se schůzí vlády Československé socialistické republiky a stanovit se souhlasem presidenta republiky organizaci jeho kanceláře.

Doporučuji proto jménem vlády Československé socialistické republiky, aby Federální shromáždění předložený návrh zákona schválilo.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem ministrovi Kučerovi za jeho výklad. Stanovisko Ústavnoprávneho výboru SN, ktorému bol návrh zákona prikázaný, prednesie spravodajca poslanec dr. Josef Macura. Prosím, aby sa ujal slova.

Zpravodaj poslanec dr. J. Macura:

Vážený soudruhu presidente, vážené Federální shromáždění. Ústavně právní výbor Sněmovny národů projednal vládní návrh zákona, kterým se mění dosavadní zákon o Kanceláři presidenta republiky, na společné schůzi s ústavně právním výborem Sněmovny lidu dne 18. prosince t. r.

Oba výbory doporučují, aby titul "vedoucí Kanceláře presidenta republiky" byl zakotven v plném svém znění přímo v zákoně a aby za tím účelem byly vhodně upraveny § 2 a 4 návrhu zákona.

Jinak s návrhem zákona, jimž se v podstatě provádí faktický stav, který vzešel z rozhodnutí politických orgánů, ústavné právní výbor Sněmovny národů souhlasil. Z pověření tohoto výboru proto doporučuji poslancům Sněmovny národů, aby schválili vládní návrh zákona, kterým se mění zák. č. 176/1968 Sb. o Kanceláři presidenta republiky, a to s úpravami uvedenými ve společné zprávě.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem spravodajcovi poslancovi Macurovi. Za Ústavnoprávny výbor Snemovne ľudu má predniesť správu poslanec Jozef Švirec. Prosím, aby predniesol správu výboru.

Poslanec J. Švirec:

Vážený súdruh prezident, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Návratom k pôvodnému označeniu "vedúci Kancelárie prezidenta republiky" sa nič nemení na postavení a úlohe tohto orgánu. Kancelária prezidenta republiky bude aj naďalej zabezpečovať úlohy vyplývajúce z činnosti prezidenta republiky ako hlavy štátu a významného politického činiteľa.

Z poverenia Ústavnoprávneho výboru Snemovne ľudu odporúčam preto návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 176/1968 Zb. o Kancelárii prezidenta republiky, schváliť.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem spravodajcovi poslancovi Švirecovi. Písomné prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona neprišli. Hlási sa niekto do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Nikto.

Prosím ministra Kučeru, či chce niečo povedať k správam spravodajcov. Nie. Ďakujem.

Môžeme prikročiť k hlasovaniu.

O hlasovaní o tomto návrhu zákona platí podobne ako pri predošlom zákone ustanovenie čl. 40 odst. 3 ústavného zákona o československej federácii. Prítomnosť poslancov obidvoch snemovní sa podľa zistenia nezmenila. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

Pre zmenu navrhujem, aby ako prví hlasovali poslanci Snemovne národov.

Kto z poslancov Snemovne národov súhlasí s návrhom zákona v znení správy Ústavnoprávneho výboru, nech zdvihne ruku. /Deje sa./

Je niekto proti? /Nikto./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./

Konštatujem, že Snemovňa národov návrh zákona schválila.

Prosím teraz poslancov Snemovne ľudu.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom zákona v znení správy Ústavnoprávneho výboru, nech zdvihne ruku. /Deje sa./

Je niekto proti? /Nikto./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./

Konštatujem, že i Snemovňa ľudu návrh zákona schválila.

S ohľadom na súhlasné uznesenia obidvoch snemovní konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky schválilo zákon, ktorým sa mení zákon č. 176/1968 Zb. o Kancelárii prezidenta republiky.

Teraz prerušujem spoločnú schôdzku Snemovne ľudu a Snemovne národov na jednu a pol hodiny, na večernú prestávku. Pokračovať budeme o 20.00 hodine. Na programe bude ústavný zákon o voľbách do národných výborov na Slovensku. Prosím, aby ste včas zaujali miesta.

/Schůze přerušena v 18.32 hod./

/Schůze opět zahájen v

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes /zvoní/:

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Budeme pokračovať v rokovaní. Ako ďalší bod prerokujeme

5. Návrh Slovenskej národnej rady na vydanie ústavného zákona o voľbe poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike /tlač 65/

Návrh za Slovenskú národnú radu odôvodní jej podpredseda poslanec Štefan Fábry. Prosím, aby sa ujal slova.

Spravodajca poslanec Š. Fábry:

Vážený súdruh prezident, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!

Slovenská národná rada predkladá Federálnemu zhromaždeniu ČSSR na prerokovanie a schválenie návrh ústavného zákona o voľbe poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike.

Robí tak na základe schválenia príslušných opatrení na zriadenie krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike od 1. januára 1971 v Predsedníctve ÚV KSS a po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona vo vláde Slovenskej socialistickej republiky a na pléne Slovenskej národnej rady.

Pri tejto príležitosti si opäť všetci plne uvedomujeme, že ide o mimoriadne závažný návrh ústavného zákona, ktorého zdôvodnenie si vyžaduje rozobrať nielen právne argumenty, ale najmä potrebu uviesť a vysvetliť politické príčiny, pre ktoré je potrebné vydať v tejto časovej etape ústavný zákon o nepriamych voľbách poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike.

Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona teda je vytvoriť potrebný ústavnoprávny základ, aby Slovenská národná rada odchylne od platného ústavného princípu priamych volieb do všetkých zastupiteľských zborov mohla uskutočniť nepriame voľby poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike k 1. januáru 1971.

Ak mám na základe poverenia Slovenskou národnou radou zdôvodniť na tomto fóre predkladaný návrh ústavného zákona o voľbe poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, dovoľte mi uviesť niektoré skutočnosti, ktoré viedli k myšlienke a rozhodnutiu zriadiť krajské národné výbory v Slovenskej socialistickej republike od 1. januára 1971 a k vypracovaniu iniciatívneho návrhu ústavného zákona o nepriamych voľbách poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike.

K zrušeniu krajských národných výborov na Slovensku, ako je vám známe, došlo k 1. júlu 1969 zákonom Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb., keď sa súčasne zmenila platná trojstupňová sústava národných výborov na dvojstupňovú. Vedúcou myšlienkou pritom bola snaha zjednodušiť a zlacniť výkon štátnej správy a jej výkon čo najviac priblížiť občanom.

Významným činiteľom v tejto súvislosti boli nesporne opatrenia na dôsledné uskutočňovanie princípov ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o čs. federácii v praktickom živote.

Predpokladalo sa, že prechod z trojstupňovej na dvojstupňovú sústavu národných výborov sa postupne uskutoční v celoštátnom meradle - teda aj v Českej socialistickej republike. Vychádzali sme totiž z toho, že hľadanie najvhodnejších foriem a metód ako zjednodušiť, zlacniť, ale aj skvalitniť výkon štátnej správy a priblížiť ju občanom je rovnako aktuálnym a naliehavým problémom, ktorý treba zásadne riešiť v celoštátnom meradle.

Pri vyhodnocovaní poznatkov z činnosti orgánov štátnej moci a správy v Českej socialistickej republike sa však došlo k záveru, že nateraz nie sú vytvorené vhodné predpoklady, aby sa v súčasnej dobe aj perspektívne mohla zmeniť platná sústava národných výborov a aby sa mohol zrušiť krajský článok. To je dôležitá skutočnosť, ktorú musíme brať do úvahy.

Aj získané poznatky na území Slovenskej socialistickej republiky za uplynulé obdobie od zrušenia krajských národných výborov ukázali, že sa nedôsledne uskutočnil prechod z trojstupňovej na dvojstupňovú sústavu národných výborov. Zrušením krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike sa nezvýšila právomoc ani postavenie nižších stupňov národných výborov tak, ako sa pôvodne predpokladalo. Väčšia časť právomoci a pracovnej náplne zo zrušených krajských národných výborov prešla na príslušné ministerstvá, menšia časť na okresné, resp. mestské a miestne národné výbory.

Tým, že po zrušení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike zostali krajské výbory strany a pokračovali ďalej vo svojej činnosti, vytvorila sa určitá nerovnovážna situácia. Chýbal krajský orgán štátnej moci a štátnej správy, prostredníctvom ktorého sa má uvádzať do života a uplatňovať v praxi vedúca úloha strany v plnení konkrétnych úloh.

Keď sa v príslušných orgánoch posudzovali získané poznatky za uplynulé obdobie od zrušenia krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a keď sa vzala do úvahy súčasná situácia v postupnom upevňovaní integračnej funkcie štátu v ekonomickej, ale aj v ďalších oblastiach nášho politického a verejného života, tak sa jednoznačne ukazuje správnym, že treba dať opäť do súladu výkon štátnej správy a zjednotiť ho v celoštátnom meradle. To vyžaduje zriadiť opäť krajské národné výbory v Slovenskej socialistickej republike.

Nemožno pri tejto príležitosti nespomenúť aj úvahy okolo termínu zriadenia krajských národných výborov na rokovaniach v príslušných orgánoch.

Všetci vieme, že volebné obdobie zastupiteľských zborov má skončiť v budúcom roku 1971, keď sa budú konať priame voľby. Bolo preto namieste uvádzať argument, aby sa počkalo so zriadením krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a s voľbou poslancov krajských národných výborov do doby konania priamych volieb.

Avšak rozhodujúcim argumentom pre zriadenie krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike k 1. januáru 1971 bolo, aby sa termín konštituovania krajských národných výborov určil tak, aby sa už novozriadené krajské národné výbory v Slovenskej socialistickej republike mohli zúčastniť prác na vypracovaní návrhu piatej päťročnice, na prípravách finančného plánu a rozpočtov na roky 1971-1975 - a čo je zvlášť významné - aby sa aktívne podieľali na prácach súvisiacich s prípravami XIV. zjazdu KSČ a s konaním všeobecných volieb do všetkých zastupiteľských zborov.

Pokiaľ ide o vecnú náplň činnosti a o postavenie novozriaďovaných krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, plne sa rešpektujú princípy obsiahnuté v rezolúcii XIII. zjazdu KSČ v tom zmysle, aby ťažisko činností KNV tvorili zásadné, koncepčné úlohy v plánovaní a financovaní, v tvorbe a ochrane životného prostredia, v ochrane oprávnených práv a záujmov občanov a najmä úlohy v kultúrno-výchovnej oblasti.

Základom budovania aparátu krajských národných výborov budú terajšie detašované pracoviská niektorých ministerstiev Slovenskej socialistickej republiky, ktoré sa zriadili ihneď po zrušení krajských národných výborov na Slovensku od 1. júla 1969. Rešpektuje sa dôsledné dodržiavanie zásad hospodárnosti, aby sa znovuzriadením krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike nezvýšili náklady na štátnu správu.

Pri prerokúvaní tohto problému v príslušných orgánoch obzvlášť zložitá aj citlivá bola otázka volieb poslancov novozriaďovaných KNV v Slovenskej socialistickej republike. Obnovenie mandátov poslancov bývalých krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike nemohlo prísť do úvahy, lebo sa KNV zrušili. Obdobne bola neprijateľná forma použiť ustanovenia ústavného zákona číslo 117/1969 Zb., lebo tento ústavný zákon bol schválený v dobe, keď v Slovenskej socialistickej republike už krajské národné výbory neexistovali. Po náležitom zvážení všetkých do úvahy prichádzajúcich argumentov v Predsedníctve ÚV KSS a v Predsedníctve ÚV KSČ bola schválená ako najprijateľnejšia forma uskutočniť nepriame voľby poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike na pléne Slovenskej národnej rady.

Pre vykonanie nepriamych volieb poslancov krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike má sa vytvoriť právny základ týmto návrhom ústavného zákona, ktorý je predložený na schválenie Federálnemu zhromaždeniu ČSSR.