Také zřízení Výboru lidové kontroly ČSSR, jako ústředního orgánu státní správy, je v souladu s novelizovaným ústavním zákonem o československé federaci a tady bych rád jenom připomenul, že jde o významný předpoklad pro vytváření kontrolního systému v Československé socialistické republice, který přirozeně vyžaduje dalšího legislativního dopracování v odvozených normách.

Protože i cenová agenda svým charakterem vybočuje z rámce činností federálních ministerstev, je navrhováno zřízení Federálního cenového úřadu. Tím je také zdůrazněn nejenom význam cenové politiky v rámci federace, ale i zvláštní postavení uváděného ústředního orgánu státní správy mezi ostatními federálními ústředními orgány státní správy.

Pokud jde o závěrečná ustanovení projednávaného návrhu v článcích 5 a 6. pokládám za potřebné uvést, že v přechodných ustanoveních navrhovaného zákona o působnosti federálních ministerstev, který ostatně rovněž úzce navazuje na tento ústavní zákon, jsou stanoveny zásady nezbytných úprav souvisejících se zrušením některých federálních ústředních orgánů státní správy a z toho odvozených opatření.

Soudružky a soudruzi, s ohledem na to, co bylo uvedeno, doporučuji jménem výborů Sněmovny národů Federálního shromáždění schválení předloženého návrhu ústavního zákona, a to s účinností dnem 1. ledna 1971. Ve smyslu společné zprávy těchto výborů doporučuji upravit konečnou formulaci této zákonné předlohy v čl. 3 a 6 téhož návrhu.

Dovolte mi současně, abych vyslovil přesvědčení, že provedená institucionální opatření povedou k upevnění společenského a státního zřízení československé socialistické společnosti v zájmu lidu jejích národů, tedy v zájmu programových cílů posledního zasedání ÚV KSČ. /Potlesk./

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem poslancovi Kiesewetterovi. Prosím poslanca Jozefa Šarinu, aby ako spoločný spravodajca výborov Snemovne ľudu, ktorým bol vládny návrh prikázaný, predniesol spravodajskú správu za výbory Snemovne ľudu.

Spravodajca poslanec J. Šarina:

Vážený súdruh prezident, súdružky a súdruhovia poslanci! Návrh ústavného zákona o opatreniach v sústave federálnych ústredných úradov, na čele ktorých stojí člen vlády Československej socialistickej republiky, zabezpečuje realizáciu celého súboru zákonodarných opatrení na dokonalejšie a účinnejšie fungovanie nášho federatívneho štátneho usporiadania po stránke organizačnej.

Návrh vychádza zo zásady, že významné zjednocujúce a riadiace poslanie, ktoré má federácia pri riešení celoštátnych otázok a pri zabezpečovaní potrieb celého československého ľudu, optimálne zabezpečuje na jednotlivých úsekoch a v jednotlivých odvetviach jednotný, osvedčený typ ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je federálne ministerstvo. Ďalej treba oceniť skutočnosť, že návrh zabezpečuje dôsledné uplatňovanie riadiacej a integrujúcej funkcie štátneho plánu v podmienkach federatívneho usporiadania, a to vzájomne skĺbeným pôsobením federálneho plánovacieho orgánu a republikových plánovacích orgánov. Nie menší význam má aj zákonodarné zabezpečenie kontrolných funkcií federácie, ktorých uplatňovanie vo sfére hospodárstva i v správe potrebujeme ako soľ.

Návrh ústavného zákona prerokovali výbory Snemovne ľudu a vyslovili s ním plný súhlas. Zmeny, ktoré navrhujeme v spoločnej správe výborov, sledujú iba legislatívne spresnenie navrhnutého textu zákona.

Ako spravodajca Ústavnoprávneho výboru a ostatných výborov Snemovne ľudu odporúčam prijať vládny návrh ústavného zákona o opatreniach v sústave federálnych ústredných orgánov, na čele ktorých stojí člen vlády Československej socialistickej republiky, so zmenami, ktoré sú navrhnuté v spoločnej správe výborov Snemovne ľudu.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem poslancovi Šarinovi a otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy neprišli. Pýtam sa poslancov: Kto si želá v rozprave vystúpiť? Hlási sa poslankyňa Ševčíková, dávam jej slovo

Poslankyňa A. Ševčíková:

Vážený súdruh prezident, vážené predsedníctvo, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Spravodajcovia obidvoch snemovní už predo mnou zdôvodnili stanovisko výborov k vládnemu návrhu ústavného zákona, o ktorom máme rozhodnúť. Dovoľte, prosím, poukázať na niektoré základné rysy navrhovanej úpravy, ktoré treba považovať za zvlášť dôležité, a myslím, že treba ich vidieť nielen pri zrode nového ústavného zákona, ale i v budúcej každodennej praxi novozriaďovaných federálnych orgánov.

Je to v prvom rade skutočnosť, že zmeny federálnych výborov na federálne ministerstvá treba chápať ako pozítivny prínos. Princípy všestranného upevnenia našej socialistickej federácie a československej štátnosti v marxisticko-leninskom ponímaní, princípy zjednodušenia a vzpruženia mechanizmu riadiacich funkcií, ako sme ich pri čiastkovej úprave ústavného zákona č. 143/1968 Zb. schválili, treba premietnuť do usporiadania vrcholných orgánov federálnej exekutívy. Federálne výbory ako kolegiálny orgán zvláštneho typu nemohli pracovať s dostatočnou operatívnosťou, ktorá je nevyhnutná pre riadenie moderného socialistického štátu. Táto nevýhoda federálnych výborov sa prejavovala hlavne vo vzťahu k riadeniu našej socialistickej ekonomiky, v ktorej vnútorné i vonkajšie prvky integrácie majú a budú mať čo najskôr väčšiu váhu.

Monokraticky riadené federálne ministerstvá majú omnoho lepšie predpoklady rozhodovať pružnejšie a hlavne bez prieťahov, a hlavne zabezpečovať realizáciu svojich rozhodnutí. Z koncepcie ústavného zákona vyplýva, že pri zriaďovaní nových federálnych ministerstiev nepôjde o návrat k starej praxi ministerstiev unitárneho štátu, ale o vytvorenie konsolidovaných vysokovýkonných a dobre vybavených orgánov federácie so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú.

To je myšlienka, ktorú som chcela zdôrazniť, pretože nové ministerstvá zriaďujeme ako ministerstvá federálne. Na rozdiel od ústavného zákona č. 171/1968 Zb., ktorý sa súčasne ruší, uvádza sa teraz prívlastok federálny priamo do znenia nového ústavného predpisu, a to pre všetky i doterajšie ústredné orgány federácie.

Nemožno v tom vidieť len formalitu, len vonkajšie označenie, ale povinnosť, aby tieto ministerstvá a ústredné orgány v každodennej práci dodržiavali a rozvíjali princípy čs. federácie, ktoré sú konštantou nášho štátoprávneho zriadenia v duchu marxisticko-leninského riešenia vzťahov našich národov a národností v podmienkach spoločného socialistického štátu.

Za druhé by som chcela s uspokojením konštatovať, že tento federálny charakter a štýl práce je výslovne zakotvený v ústavnom zákone, pokiaľ ide o Štátnu plánovaciu komisiu. Pri tomto významnom federálnom orgáne, ktorý podľa smerníc ÚV KSČ pripravuje návrhy plánov rozvoja ČSSR na jednotlivé roky i na celé obdobia, je integrujúca úloha najvýznamnejšia a najcitlivejšia. Navrhovaný ústavný zákon priamo ustanovuje, že členovia Štátnej plánovacej komisie sú tiež príslušnými členmi vlád oboch národných republík, okrem ďalších členov menovaných vládou ČSSR. V rámci monokraticky riadeného ústredného orgánu, na čele ktorého stojí podpredseda vlády a minister vlády ČSSR ako jeho zástupca, vytvárajú sa politické, personálne i organizačné podmienky pre činnú, efektívnu spoluprácu s orgánmi republík.

V tom vidieť určitý vzor pre koordináciu na iných úsekoch.

Veľmi významná je zmena Ústrednej komisie ľudovej kontroly na operatívny kontrolný orgán federácie, na cele ktorého stojí člen vlády ČSSR. Poslanci obidvoch snemovní Federálneho zhromaždenia iste uvítajú, ak v krátkom čase bude prerokovaný návrh zákona, ktorý toto ustanovenie podrobnejšie rozvedie.

Konečne by som sa chcela v tejto súvislosti zmieniť o princípe zodpovednosti. Zvýšená právomoc federácie rozhodovať a realizovať prijaté rozhodnutia znamená aj zvýšenú zodpovednosť za výsledok, za využitie zverenej právomoci v prospech rozvoja socialistického štátu, v záujme ľudí a v záujme našich, bratských národov. Každý funkcionár a pracovník štátnej správy si dnes iste uvedomuje zodpovednosť voči KSČ ako vedúcej sile našej spoločnosti, voči jej vedeniu, ktoré sa snaží s úspechom vyviesť našu spoločnosť z obdobia ťažkých kríz a zmätkov, dovŕšiť konsolidačný proces, i do ďalších perspektív.

Neoddeliteľnou súčasťou politickej zodpovednosti je i ústavná zodpovednosť orgánu socialistického štátu a účinné uplatňovanie vzájomných vzťahov. Ústavný zákon, ktorý prerokúvame, chápeme tak, že má túto zodpovednosť zvýšiť. Noví členovia vlády ČSSR, ktorí budú stáť na čele zriadených federálnych ministerstiev a orgánov, na rozdiel od predsedov federálnych výborov budú teraz osobne a bezprostrednejšie zodpovední vláde ako svojmu kolektívnemu orgánu, ale aj Federálnemu zhromaždeniu.

Ešte stručne na okraj prerokovávanej úpravy: naši ľudia nie príliš radi vidia rušenie, zriaďovanie a prebudovávanie ministerstiev. Poslanci ako politickí pracovníci neboli v minulosti vždy dostatočne vyzbrojovaní argumentami, ako vysvetľovať ľuďom mnohé organizačné zmeny a priblížiť im ich. Verím, že v tomto prípade ide o racionálne zmeny, uvážené a opreté o skúsenosti.

Poslanci obidvoch snemovní by preto mali návrh ústavného zákona nielen schváliť a vysvetľovať, ale tiež dbať, aby Federálne zhromaždenie a jeho orgány boli spolu s vládou ČSSR garantmi jeho realizácie v duchu KSČ.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem poslankyni Ševčíkovej. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto./ Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa podpredsedu vlády ČSSR súdruha dr. Laca, či si praje slovo.

Podpredseda vlády prof. dr. K. Laco:

Ďakujem.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Pýtam sa spravodajcov: poslanca Kiesewettera, či si praje slovo? /Spravodajca poslanec Kiesewetter: Ne./

Poslanca Šarinu? /Spravodajca poslanec Šarina: Nie./

Môžeme teda prikročiť k hlasovaniu.

Podľa čl. 41 ústavného zákona o čs. federácii pre schválenie ústavného zákona sa vyžaduje trojpätinová väčšina všetkých poslancov Snemovne ľudu a všetkých poslancov Snemovne národov za každú republiku.

Najprv prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom ústavného zákona o opatreniach v sústave federálnych ústredných orgánov, na čele ktorých stojí člen vlády ČSSR, v znení spoločnej správy výborov Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./

Je niekto proti /Nikto./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./

Zo Snemovne ľudu je teraz prítomných 229 poslancov a je dosiahnutá potrebná trojpätinová väčšina podľa ústavného zákona, lebo za návrh hlasovali všetci prítomní poslanci.

Konštatujem, že Snemovňa ľudu potrebnou ústavnou väčšinou schválila tento návrh zákona.

Prikročíme k hlasovaniu v Snemovni národov. V Snemovni národov z poslancov zvolených v Českej socialistickej republike je prítomných 49 poslancov. Prosím určených skrutátorov, aby spočítali hlasy. Prosím poslancov Snemovne národov zvolených v ČSR, kto je za predložený návrh ústavného zákona v znení spoločnej správy výborov Snemovne národov, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./

Prosím skrutátorov, aby mi hlásili počet hlasov. /Skrutátori: Štyridsaťdeväť./

Je niekto proti? Nikto nemohol byť proti ani sa zdržať hlasovania, pretože všetkých 49 prítomných poslancov hlasovalo za.

Konštatujem, že poslanci Snemovne národov z ČSR vyslovili súhlas s týmto zákonom v potrebnej trojpätinovej väčšine.

Prosím poslancov Snemovne národov zvolených na Slovensku, ktorých je podľa posledného zistenia prítomných 64, aby sa vyslovili hlasovaním o predloženom návrhu ústavného zákona v znení spoločnej správy výborov Snemovne národov. Kto je za tento návrh? /Hlasuje sa./

Prosím skrutátorov, aby spočítali hlasy. /Skrutátori: Šesťdesiaťštyri./

Nie je možné, aby niekto hlasoval proti alebo sa zdržal hlasovania, pretože za návrh hlasovalo všetkých 64 prítomných poslancov.

Konštatujem, že i Snemovňa národov viac než potrebnou trojpätinovou väčšinou vyslovila súhlas s predloženým vládnym návrhom.

Konštatujem, že Federálne zhromaždenie schválilo vládny návrh ústavného zákona o opatreniach v sústave federálnych ústredných orgánov, na čele ktorých stojí člen vlády ČSSR.

Môžeme pristúpiť k tretiemu bodu programu, ktorým je

3. Vládny návrh zákona o pôsobnosti federálnych ministerstiev /tlač 55/ a spoločná správa výborov Snemovne ľudu /tlač 42/ a výborov Snemovne národov /tlač 39/

Stanovisko výborov Snemovne ľudu, ktorým bol návrh zákona prikázaný na prerokovanie, prednesie spoločný spravodajca poslanec dr. Mařík. Dávam mu slovo.

Zpravodaj poslanec dr. Vl. Mařík:

Vážený soudruhu presidente, vážené soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení hosté! Návrh zákona o působnosti federálních ministerstev, který dnes projednáváme, je významnou součástí celého komplexu zákonodárných opatření. Směřují k tomu, aby se federativní uspořádání v praxi uplatňovalo tak, aby sloužilo upevňování všech základních funkcí socialistického státu. Jsme si však vědomi, že jen tehdy, budou-li orgány federální i republikové pracovat nejen sladěně, ale i efektivněji, přinese to prospěch oběma našim národům.

Při všech zásadních právních úpravách se musí přihlížet k řadě faktorů ovlivňujících tvorbu i působení socialistického zákonodárství. V prvé řadě tu oceňujeme, že navrhovaná úprava vychází z politické kolektivní zkušenosti komunistické strany, která jako vedoucí síla je určujícím garantem výstavby socialismu. Druhým faktorem je to, že navrhované záměry odpovídají objektivně určitému stupni vývoje a že je třeba nasadit racionálnější metody řízení federálním státem. Třetí hledisko je v přístupu a úrovni pochopení věci samotnými pracujícími. Lze počítat s pozitivním přijetím těchto opatření, ale jen tehdy, a to zdůrazňuji, jestliže se budou plně respektovat leninské principy rovnoprávného rozvoje slovenského a českého národa.

Návrh zákona vymezuje funkce a působnost federálních orgánů státní správy, racionálně uspořádává činnosti a návaznosti mezi federálními a republikovými orgány a indirektně určuje jejich vztahy, koordinace a okruhy působnosti federální vlády a vlád republik.