Dohoda č. 128 o invalidnom, starobnom a pozostalostnom
dôchodku a nadväzujúce odporučenie č.
131 nezodpovedajú nášmu právnemu poriadku
z viacerých dôvodov.
Podstatným dôvodom je ustanovenie vnútroštátneho
predpisu, podľa ktorého sa dôchodky do cudziny
zásadne nevyplácajú, ak konkrétna
medzištátna zmluva s určitým štátom
neustanovuje inak, ako o tom hovoril s. minister Štanceľ.
Ani Dohoda č. 129 a odporučenie č. 133 o
inšpekcii práce v poľnohospodárstve nie
je v súlade s našimi právnymi predpismi. Hlavným
dôvodom, prečo nie je možné v celom rozsahu
vyhovieť požiadavkám oboch dokumentov, je ustanovenie
našich predpisov, že nie je účelné
uverejňovať niektoré údaje o zaistení
bezpečnosti pri práci. Okrem toho niektoré
údaje sú utajované, pričom vláda
v súčasnej dobe nezamýšľa odstrániť
alebo upraviť tieto opatrenia.
Pri ďalších štyroch dokumentoch, t. j. pri
odporučení č. 129 o vzájomných
stykoch medzi vedením a pracovníkmi v podniku, pri
odporučení č. 130 o prerokovaní sťažností
v podniku a o ich vybavení, ďalej pri odporučení
č. 132 ohľadne zlepšenia životných
podmienok nájomníkov, podielnikov na úrode
a podobných skupín obyvateľstva a konečne
pri odporučení č. 134, týkajúcom
sa liečebno-preventívnej starostlivosti a dávok
v nemoci, vláda Československej socialistickej republiky
po preskúmaní právneho stavu vyjadruje ku
každému dokumentu také stanovisko, že
zásady uvedené v týchto odporučeniach
Medzinárodnej organizácie práce sú
v našom právnom poriadku plne zakotvené, ba
v niektorých prípadoch sú upravené
i širšie a nad rámec dokumentov. Tak napr. pri
úprave vzájomného styku medzi vedením
a pracovníkmi v podniku už zo zásady socialistického
vlastníctva výrobných prostriedkov vyplýva,
že styky medzi vedením a pracovníkmi sú
omnoho širšie, než požaduje odporučenie
č. 129. lebo podľa Zákonníka práce
majú pracujúci právo i povinnosť zúčastňovať
sa na rozvoji riadenia a kontroly činnosti organizácie
a organizácie sú povinné vytvárať
podmienky pre rozširovanie účasti pracujúcich.
Podobne je to s odporučením č. 132 o zlepšení
životných podmienok nájomníkov a podobných
skupín obyvateľstva, kde môžeme s radosťou
konštatovať, že v našom socialistickom zriadení
už neexistuje vrstva obyvateľstva, živiaca sa výhradne
alebo prevážne z prenajatej pôdy, i keď
náš právny poriadok umožňuje prenajímať
pôdu v súlade s pravidlami socialistického
spolunažívania. Výnimočne pri odporučení
č. 134 o liečebno-preventívnej starostlivosti
a o dávkach v nemoci treba konštatovať, že
naše predpisy nerátajú už s malými
skupinami obyvateľstva, napr. nie sú poistení
príslušníci zamestnávateľovej rodiny,
ktorí pre zamestnávateľa pracujú, ani
osoby pre neho akokoľvek hospodársky činné.
Preto pri tomto odporučení č. 134, ktoré
- mimochodom povedané - širšie rozvíja
požiadavky dohody č. 130, ktorú Snemovňa
ľudu prerokovala v osobitnom bode programu, vláda
ČSSR vo svojom stanovisku uisťuje, že tam, kde
vnútroštátna úprava nezabezpečuje
plnenie odporučenia, bude v budúcnosti možné
zvážiť účelnosť poskytovania
nemocenského i týmto skupinám obyvateľstva.
Pri prerokovávaní týchto dokumentov vo Výbore
pre sociálnu politiku a v Zahraničnom výbore
Snemovne ľudu bolo, vážené súdružky
a súdruhovia, konštatované, že stanoviská
vlády ČSSR k jednotlivým predloženým
dokumentom sú vecné a odôvodnene opreté
o porovnanie požiadaviek v dokumentoch s vnútroštátnymi
právnymi predpismi. Ako spoločný spravodajca
Výboru Snemovne ľudu pre sociálnu politiku
a Zahraničného výboru Snemovne ľudu
v zmysle uznesenia týchto výborov navrhujem Snemovni
ľudu, aby prijala toto uznesenie:
"Federálne zhromaždenie Československej
socialistickej republiky
súhlasí so stanoviskom vlády Československej
socialistickej republiky
k Dohode č. 127 a odporučeniu č. 128 o prípustnej
maximálnej váhe bremien prenášaných
jedným pracovníkom,
k Dohode č. 128 a odporučeniu č. 131 o invalidnom,
starobnom a pozostalostnom dôchodku,
k odporučeniu č. 129 o vzájomných
stykoch medzi vedením a pracovníkmi v podniku,
k odporučeniu č. 130 o prerokovávaní
sťažností v podniku s cieľom ich vybavenia,
k odporučeniu č. 132 o zlepšení životných
podmienok nájomníkov, podielníkov na úrode
a podobných skupín poľnohospodárskych
pracovníkov,
k Dohode č. 129 a odporučeniu č. 133 o inšpekcii
práce v poľnohospodárstve,
k odporučeniu č. 134 o liečebno-preventívnej
starostlivosti a o dávkach v nemoci,
prijatým na 51., 52. a 53. medzinárodnej konferencii
práce v Ženeve."
Ďakujem za pozornosť.
Predseda SN V. Mihálik:
Ďakujem s. posl. Ing. Perkovičovi.
Za Výbor Snemovne národov pre sociálnu politiku
prednesie správu spravodajca poslankyňa Jarmila
Losseová. Dávam jej slovo.
Zpravodaj poslankyně J. Losseová:
Vážené Federální shromáždění,
soudružky poslankyně a soudruzi poslanci. Dovolte,
abych stručně informovala obě sněmovny
o tom, jak probíhalo jednání o dokumentech
Mezinárodní organizace práce, které
máme právě na pořadu, v orgánech
Sněmovny národů.
Výbor Sněmovny národů pro sociální
politiku, jemuž předsednictvo sněmovny přikazovalo
jednotlivé úmluvy a doporučení Mezinárodní
konference práce průběžně, jak
jejich texty předkládala vláda ČSSR
Federálnímu shromáždění,
jednal o nich 24. září 1969, 4. března
1970 a 4. listopadu 1970. Na této listopadové schůzi
shrnul výbor své dřívější
závěry a formuloval je do návrhu usnesení,
jak je uveden ve společné zprávě výborů.
Zprávu máte před sebou, je to tisk označený
čísly 32/SN a 35/SL.
Předložené úmluvy a doporučení
Mezinárodní konference práce není
třeba, jak již o tom hovořil ministr práce
a sociálních věcí s. Štanceľ
i s. ing. Perkovič, přejímat do vnitrostátních
předpisů buď proto, že naše úprava
je dostatečná a vyhovující, nebo že
obsah doporučení je v našem zřízení
nepraktický.
Neuzavíráme se však některým
doporučením, byť i většího
charakteru, která i v našich podmínkách
mají svůj význam. Tak například
poslanci ve výboru Sněmovny národů
pro sociální politiku i v předsednictvu SN
upozornili, že by i u nás bylo vhodné přezkoumat
stav právních předpisů upravujících
přípustnou maximální váhu břemen
přenášených jedním pracovníkem
a zejména porovnat s těmito předpisy praxi.
V některých odvětvích a závodech
není totiž výjimkou, že mzdová
politika, příplatky, výhodnější
tarify apod. vedou pracující k tomu, aby raději
vykonávali těžkou fyzickou práci, než
aby se dožadovali zavádění mechanismů,
které šetří zdraví a zefektivňují
výrobu.
V současném období, kdy zákonodárný
sbor má před sebou náročné
a obsáhlé komplexy zákonných úprav,
nepokládáme za vhodné vyvolávat zákonodárnou
iniciativu na základě doporučení Mezinárodní
konference práce. Stanovisko výboru SN pro sociální
politiku v základní a zásadní otázce
je totožné se stanoviskem výborů SL,
tzn., že výbor doporučuje souhlasit u všech
předložených úmluv a doporučení
Mezinárodní konference práce se stanoviskem
vlády.
Tento zásadní souhlas všech chápeme
tak, že nic nebrání tomu, abychom se k některým
námětům - ať již z iniciativy poslanců
nebo z iniciativy vlády ČSSR - v příhodné
době vrátili, pokud mohou přispět
ke zdokonalení našeho pracovního a sociálního
zákonodárství a pokud jejich převzetí
do vnitrostátních předpisů je v souladu
se zájmy pracujících a naší socialistické
společnosti.
Navrhuji z pověření výborů
Sněmovny národů zahraničního
a pro sociální politiku, aby také Sněmovna
národů schválila k tomuto bodu návrh
usnesení, jak je uveden v písemné společné
zprávě a jak jej přednesl zpravodaj výborů
Sněmovny lidu poslanec ing. Perkovič.
Predseda SN V. Mihálik:
Ďakujem poslankyni Losseovej.
Vypočuli ste odôvodnenie stanovísk vlády
ČSSR k jednotlivým dohodám i odporučeniam
Medzinárodnej organizácie práce, v ktorom
vláda ČSSR nenavrhuje ratifikáciu, a nakonec
i návrhy spravodajcov obidvoch snemovní.
Pýtam sa ministra s. Štanceľa, či si praje
ešte prehovoriť. /Nie./
Hlási sa niekto z poslancov do diskusie? /Nikto./
Vzhľadom na to, že nikto z poslancov sa už nehlási
do diskusie, pristúpime k hlasovaniu.
Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.
Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom
uznesenia, ktoré je uvedené v písomnej správe,
nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./
Je niekto proti? /Nikto./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./
Ďakujem. Za návrh hlasovali všetci prítomní
poslanci Snemovne ľudu.
Prosím teraz o hlasovanie poslancov Snemovne národov.
Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom
uznesenia, uvedeným v správe Výboru SN pre
sociálnu politiku, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./
Je niekto proti? /Nikto./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./
Ďakujem. Za návrh hlasovali všetci prítomní
poslanci Snemovne národov.
Keďže Snemovňa ľudu i Snemovňa národov
prijali súhlasné uznesenie, konštatujem, že
Federálne zhromaždenie ČSSR súhlasí
so stanoviskom vlády ČSSR
k Dohode č. 127 a odporučeniu č. 128 o prípustnej
maximálnej váhe bremien prenášaných
jedným pracovníkom,
k Dohode č. 128 a odporučeniu č. 131 o invalidnom,
starobnom a pozostalostnom dôchodku,
k odporučeniu č. 129 o vzájomných
stykoch medzi vedením a pracovníkmi podniku,
k odporučeniu č. 130 o prerokovávaní
sťažností v podniku s cieľom ich vybavenia,
k odporučeniu č. 132 o zlepšení životných
podmienok nájomníkov, podielnikov na úrode
a podobných skupín poľnohospodárskych
pracovníkov,
k Dohode č. 129 a odporučeniu č. 133 o inšpekcii
práce v poľnohospodárstve,
k odporučeniu č. 134 o liečebno-preventívnej
starostlivosti a dávkach v nemoci,
ktoré boli prijaté na 51., 52. a 53. medzinárodnej
konferencii práce v Ženeve.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, posledným
bodom programu spoločnej schôdzky snemovní
je
10. Návrh zahraničných výborov
Snemovne ľudu a Snemovne národov na rezolúciu
Federálneho zhromaždenia ČSSR o situácii
- na Blízkom východe /tlač 37/SĽ a 35/SN/
a o situácii v Indočíne /tlač 36/SN
a 38/SĽ/
Problémami Blízkeho východu a situáciou
v Indočíne sa zaoberali na svojej spoločnej
schôdzke zahraničné výbory obidvoch
snemovní dňa 27. októbra t. r. a odporučili
Federálnemu zhromaždeniu ČSSR, aby podobne
ako zastupiteľské zbory iných socialistických
štátov prijalo rezolúciu o situácii
na Blízkom východe a o situácii v Indočíne.
Prosím predsedníčku Zahraničného
výboru Snemovne národov poslankyňu Petronelu
Višňovcovú, aby odôvodnila návrh
rezolúcie Federálneho zhromaždenia ČSSR
o situácii v Indočíne.
Poslankyňa Ing. P. Višňovcová:
Vážené súdružky poslankyne, vážení
súdruhovia poslanci, dlhotrvajúci ozbrojený
konflikt v Južnom Vietname, vyvolaný prítomnosťou
vojenských jednotiek USA, prešiel rôznymi fázami,
pričom mnohostranné rokovanie o Vietname, započaté
v máji 1969 v Paríži, neviedlo zatiaľ
k pozitívnym výsledkom.
K významnému kroku došlo 17. septembra 1970,
keď ministerka zahraničných vecí, vedúca
delegácie Dočasnej revolučnej vlády
Južného Vietnamu na rokovaniach v Paríži
Nguyen Thi Binh v 8 bodoch upresnila pôvodný desaťbodový
návrh Dočasnej revolučnej vlády Južného
Vietnamu na riešenie konfliktu.
Apeluje sa v ňom na juhovietnamské kruhy, vrátane
saigonskej vlády, aby z vedenia odstránili generálov
Thieu, Ky a Kiema a prijali zásadu nezávislosti,
neutrality a demokratizácie Južného Vietnamu.
S touto vládou by potom Dočasná revolučná
vláda Južného Vietnamu bola ochotná
viesť rozhovory o vytvorení Dočasnej koaličnej
vlády, ktorá by v krajine pripravila nezávislé
voľby, z ktorých by vyšli zákonodarné
i vládne orgány. Hlavným však v návrhu
zostáva bezpodmienečný odchod agresívnych
vojsk USA a ich spojencov. USA boli vyzvané, aby sa zaviazali
stiahnuť vojská najneskôr do 30. júna
1971, za čo by im bol zo strany NFO zaručený
nerušený odchod.
Odpoveď prezidenta Nixona na tento návrh obsahuje
nepriamo jeho prejav zo 7. októbra 1970. Formuloval ju
v piatich bodoch, ktorých podstatu tvorí návrh
na zastavenie paľby, na zvolanie konferencie o celej Indočíne,
na stiahnutie asi 260 000 vojakov do polovice budúceho
roku a na rokovanie o úplnom odvolaní vojsk a nakoniec
i návrh na hľadanie politického riešenia
a na prepustenie zajatcov.
Je však jasné, že Nixon i naďalej pomýšľa
na vietnamizáciu, ktorá by Spojeným štátom
severoamerickým pomáhala prostredníctvom
bábkových vlád v štátoch Indočíny
udržať si vplyv v Indočíne i v budúcnosti.
Agresor síce ponúka prímerie, avšak
súčasne ponecháva v Južnom Vietname
státisícové kontingenty ozbrojených
amerických vojakov a vyhýba sa úplnému
stiahnutiu agresívnej armády.
V ďalšom štáte tejto oblasti, v Kambodži,
Lon Nolov režim kontroluje asi tak veľké územie,
ako ľudové sily na juhu a juhozápade štátu.
Na území, ktoré je pod Lon Nolovou kontrolou,
žije väčšina obyvateľstva a v hlavnom
meste s a v dôsledku vojnovej situácie zvýšil
počet obyvateľov z pol milióna na takmer dva
milióny.
Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie
vzrástla Lon Nolova armáda takmer na 140 000. Spojené
štáty americké dodali Lon Nolovi do konca júna
t. r. vojenský materiál takmer za 9 mil. dolárov
a pre budúci finančný rok chcú dodávky
zvýšiť na 40 mil. dolárov.