Středa 18. listopadu 1970

Dohoda č. 128 o invalidnom, starobnom a pozostalostnom dôchodku a nadväzujúce odporučenie č. 131 nezodpovedajú nášmu právnemu poriadku z viacerých dôvodov.

Podstatným dôvodom je ustanovenie vnútroštátneho predpisu, podľa ktorého sa dôchodky do cudziny zásadne nevyplácajú, ak konkrétna medzištátna zmluva s určitým štátom neustanovuje inak, ako o tom hovoril s. minister Štanceľ.

Ani Dohoda č. 129 a odporučenie č. 133 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve nie je v súlade s našimi právnymi predpismi. Hlavným dôvodom, prečo nie je možné v celom rozsahu vyhovieť požiadavkám oboch dokumentov, je ustanovenie našich predpisov, že nie je účelné uverejňovať niektoré údaje o zaistení bezpečnosti pri práci. Okrem toho niektoré údaje sú utajované, pričom vláda v súčasnej dobe nezamýšľa odstrániť alebo upraviť tieto opatrenia.

Pri ďalších štyroch dokumentoch, t. j. pri odporučení č. 129 o vzájomných stykoch medzi vedením a pracovníkmi v podniku, pri odporučení č. 130 o prerokovaní sťažností v podniku a o ich vybavení, ďalej pri odporučení č. 132 ohľadne zlepšenia životných podmienok nájomníkov, podielnikov na úrode a podobných skupín obyvateľstva a konečne pri odporučení č. 134, týkajúcom sa liečebno-preventívnej starostlivosti a dávok v nemoci, vláda Československej socialistickej republiky po preskúmaní právneho stavu vyjadruje ku každému dokumentu také stanovisko, že zásady uvedené v týchto odporučeniach Medzinárodnej organizácie práce sú v našom právnom poriadku plne zakotvené, ba v niektorých prípadoch sú upravené i širšie a nad rámec dokumentov. Tak napr. pri úprave vzájomného styku medzi vedením a pracovníkmi v podniku už zo zásady socialistického vlastníctva výrobných prostriedkov vyplýva, že styky medzi vedením a pracovníkmi sú omnoho širšie, než požaduje odporučenie č. 129. lebo podľa Zákonníka práce majú pracujúci právo i povinnosť zúčastňovať sa na rozvoji riadenia a kontroly činnosti organizácie a organizácie sú povinné vytvárať podmienky pre rozširovanie účasti pracujúcich. Podobne je to s odporučením č. 132 o zlepšení životných podmienok nájomníkov a podobných skupín obyvateľstva, kde môžeme s radosťou konštatovať, že v našom socialistickom zriadení už neexistuje vrstva obyvateľstva, živiaca sa výhradne alebo prevážne z prenajatej pôdy, i keď náš právny poriadok umožňuje prenajímať pôdu v súlade s pravidlami socialistického spolunažívania. Výnimočne pri odporučení č. 134 o liečebno-preventívnej starostlivosti a o dávkach v nemoci treba konštatovať, že naše predpisy nerátajú už s malými skupinami obyvateľstva, napr. nie sú poistení príslušníci zamestnávateľovej rodiny, ktorí pre zamestnávateľa pracujú, ani osoby pre neho akokoľvek hospodársky činné. Preto pri tomto odporučení č. 134, ktoré - mimochodom povedané - širšie rozvíja požiadavky dohody č. 130, ktorú Snemovňa ľudu prerokovala v osobitnom bode programu, vláda ČSSR vo svojom stanovisku uisťuje, že tam, kde vnútroštátna úprava nezabezpečuje plnenie odporučenia, bude v budúcnosti možné zvážiť účelnosť poskytovania nemocenského i týmto skupinám obyvateľstva.

Pri prerokovávaní týchto dokumentov vo Výbore pre sociálnu politiku a v Zahraničnom výbore Snemovne ľudu bolo, vážené súdružky a súdruhovia, konštatované, že stanoviská vlády ČSSR k jednotlivým predloženým dokumentom sú vecné a odôvodnene opreté o porovnanie požiadaviek v dokumentoch s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ako spoločný spravodajca Výboru Snemovne ľudu pre sociálnu politiku a Zahraničného výboru Snemovne ľudu v zmysle uznesenia týchto výborov navrhujem Snemovni ľudu, aby prijala toto uznesenie:

"Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky

súhlasí so stanoviskom vlády Československej socialistickej republiky

k Dohode č. 127 a odporučeniu č. 128 o prípustnej maximálnej váhe bremien prenášaných jedným pracovníkom,

k Dohode č. 128 a odporučeniu č. 131 o invalidnom, starobnom a pozostalostnom dôchodku,

k odporučeniu č. 129 o vzájomných stykoch medzi vedením a pracovníkmi v podniku,

k odporučeniu č. 130 o prerokovávaní sťažností v podniku s cieľom ich vybavenia,

k odporučeniu č. 132 o zlepšení životných podmienok nájomníkov, podielníkov na úrode a podobných skupín poľnohospodárskych pracovníkov,

k Dohode č. 129 a odporučeniu č. 133 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve,

k odporučeniu č. 134 o liečebno-preventívnej starostlivosti a o dávkach v nemoci,

prijatým na 51., 52. a 53. medzinárodnej konferencii práce v Ženeve."

Ďakujem za pozornosť.

Predseda SN V. Mihálik:

Ďakujem s. posl. Ing. Perkovičovi.

Za Výbor Snemovne národov pre sociálnu politiku prednesie správu spravodajca poslankyňa Jarmila Losseová. Dávam jej slovo.

Zpravodaj poslankyně J. Losseová:

Vážené Federální shromáždění, soudružky poslankyně a soudruzi poslanci. Dovolte, abych stručně informovala obě sněmovny o tom, jak probíhalo jednání o dokumentech Mezinárodní organizace práce, které máme právě na pořadu, v orgánech Sněmovny národů.

Výbor Sněmovny národů pro sociální politiku, jemuž předsednictvo sněmovny přikazovalo jednotlivé úmluvy a doporučení Mezinárodní konference práce průběžně, jak jejich texty předkládala vláda ČSSR Federálnímu shromáždění, jednal o nich 24. září 1969, 4. března 1970 a 4. listopadu 1970. Na této listopadové schůzi shrnul výbor své dřívější závěry a formuloval je do návrhu usnesení, jak je uveden ve společné zprávě výborů. Zprávu máte před sebou, je to tisk označený čísly 32/SN a 35/SL.

Předložené úmluvy a doporučení Mezinárodní konference práce není třeba, jak již o tom hovořil ministr práce a sociálních věcí s. Štanceľ i s. ing. Perkovič, přejímat do vnitrostátních předpisů buď proto, že naše úprava je dostatečná a vyhovující, nebo že obsah doporučení je v našem zřízení nepraktický.

Neuzavíráme se však některým doporučením, byť i většího charakteru, která i v našich podmínkách mají svůj význam. Tak například poslanci ve výboru Sněmovny národů pro sociální politiku i v předsednictvu SN upozornili, že by i u nás bylo vhodné přezkoumat stav právních předpisů upravujících přípustnou maximální váhu břemen přenášených jedním pracovníkem a zejména porovnat s těmito předpisy praxi. V některých odvětvích a závodech není totiž výjimkou, že mzdová politika, příplatky, výhodnější tarify apod. vedou pracující k tomu, aby raději vykonávali těžkou fyzickou práci, než aby se dožadovali zavádění mechanismů, které šetří zdraví a zefektivňují výrobu.

V současném období, kdy zákonodárný sbor má před sebou náročné a obsáhlé komplexy zákonných úprav, nepokládáme za vhodné vyvolávat zákonodárnou iniciativu na základě doporučení Mezinárodní konference práce. Stanovisko výboru SN pro sociální politiku v základní a zásadní otázce je totožné se stanoviskem výborů SL, tzn., že výbor doporučuje souhlasit u všech předložených úmluv a doporučení Mezinárodní konference práce se stanoviskem vlády.

Tento zásadní souhlas všech chápeme tak, že nic nebrání tomu, abychom se k některým námětům - ať již z iniciativy poslanců nebo z iniciativy vlády ČSSR - v příhodné době vrátili, pokud mohou přispět ke zdokonalení našeho pracovního a sociálního zákonodárství a pokud jejich převzetí do vnitrostátních předpisů je v souladu se zájmy pracujících a naší socialistické společnosti.

Navrhuji z pověření výborů Sněmovny národů zahraničního a pro sociální politiku, aby také Sněmovna národů schválila k tomuto bodu návrh usnesení, jak je uveden v písemné společné zprávě a jak jej přednesl zpravodaj výborů Sněmovny lidu poslanec ing. Perkovič.

Predseda SN V. Mihálik:

Ďakujem poslankyni Losseovej.

Vypočuli ste odôvodnenie stanovísk vlády ČSSR k jednotlivým dohodám i odporučeniam Medzinárodnej organizácie práce, v ktorom vláda ČSSR nenavrhuje ratifikáciu, a nakonec i návrhy spravodajcov obidvoch snemovní.

Pýtam sa ministra s. Štanceľa, či si praje ešte prehovoriť. /Nie./

Hlási sa niekto z poslancov do diskusie? /Nikto./

Vzhľadom na to, že nikto z poslancov sa už nehlási do diskusie, pristúpime k hlasovaniu.

Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.

Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom uznesenia, ktoré je uvedené v písomnej správe, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./

Je niekto proti? /Nikto./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./

Ďakujem. Za návrh hlasovali všetci prítomní poslanci Snemovne ľudu.

Prosím teraz o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom uznesenia, uvedeným v správe Výboru SN pre sociálnu politiku, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./

Je niekto proti? /Nikto./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./

Ďakujem. Za návrh hlasovali všetci prítomní poslanci Snemovne národov.

Keďže Snemovňa ľudu i Snemovňa národov prijali súhlasné uznesenie, konštatujem, že Federálne zhromaždenie ČSSR súhlasí so stanoviskom vlády ČSSR

k Dohode č. 127 a odporučeniu č. 128 o prípustnej maximálnej váhe bremien prenášaných jedným pracovníkom,

k Dohode č. 128 a odporučeniu č. 131 o invalidnom, starobnom a pozostalostnom dôchodku,

k odporučeniu č. 129 o vzájomných stykoch medzi vedením a pracovníkmi podniku,

k odporučeniu č. 130 o prerokovávaní sťažností v podniku s cieľom ich vybavenia,

k odporučeniu č. 132 o zlepšení životných podmienok nájomníkov, podielnikov na úrode a podobných skupín poľnohospodárskych pracovníkov,

k Dohode č. 129 a odporučeniu č. 133 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve,

k odporučeniu č. 134 o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v nemoci,

ktoré boli prijaté na 51., 52. a 53. medzinárodnej konferencii práce v Ženeve.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, posledným bodom programu spoločnej schôdzky snemovní je

10. Návrh zahraničných výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov na rezolúciu Federálneho zhromaždenia ČSSR o situácii - na Blízkom východe /tlač 37/SĽ a 35/SN/ a o situácii v Indočíne /tlač 36/SN a 38/SĽ/

Problémami Blízkeho východu a situáciou v Indočíne sa zaoberali na svojej spoločnej schôdzke zahraničné výbory obidvoch snemovní dňa 27. októbra t. r. a odporučili Federálnemu zhromaždeniu ČSSR, aby podobne ako zastupiteľské zbory iných socialistických štátov prijalo rezolúciu o situácii na Blízkom východe a o situácii v Indočíne.

Prosím predsedníčku Zahraničného výboru Snemovne národov poslankyňu Petronelu Višňovcovú, aby odôvodnila návrh rezolúcie Federálneho zhromaždenia ČSSR o situácii v Indočíne.

Poslankyňa Ing. P. Višňovcová:

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, dlhotrvajúci ozbrojený konflikt v Južnom Vietname, vyvolaný prítomnosťou vojenských jednotiek USA, prešiel rôznymi fázami, pričom mnohostranné rokovanie o Vietname, započaté v máji 1969 v Paríži, neviedlo zatiaľ k pozitívnym výsledkom.

K významnému kroku došlo 17. septembra 1970, keď ministerka zahraničných vecí, vedúca delegácie Dočasnej revolučnej vlády Južného Vietnamu na rokovaniach v Paríži Nguyen Thi Binh v 8 bodoch upresnila pôvodný desaťbodový návrh Dočasnej revolučnej vlády Južného Vietnamu na riešenie konfliktu.

Apeluje sa v ňom na juhovietnamské kruhy, vrátane saigonskej vlády, aby z vedenia odstránili generálov Thieu, Ky a Kiema a prijali zásadu nezávislosti, neutrality a demokratizácie Južného Vietnamu. S touto vládou by potom Dočasná revolučná vláda Južného Vietnamu bola ochotná viesť rozhovory o vytvorení Dočasnej koaličnej vlády, ktorá by v krajine pripravila nezávislé voľby, z ktorých by vyšli zákonodarné i vládne orgány. Hlavným však v návrhu zostáva bezpodmienečný odchod agresívnych vojsk USA a ich spojencov. USA boli vyzvané, aby sa zaviazali stiahnuť vojská najneskôr do 30. júna 1971, za čo by im bol zo strany NFO zaručený nerušený odchod.

Odpoveď prezidenta Nixona na tento návrh obsahuje nepriamo jeho prejav zo 7. októbra 1970. Formuloval ju v piatich bodoch, ktorých podstatu tvorí návrh na zastavenie paľby, na zvolanie konferencie o celej Indočíne, na stiahnutie asi 260 000 vojakov do polovice budúceho roku a na rokovanie o úplnom odvolaní vojsk a nakoniec i návrh na hľadanie politického riešenia a na prepustenie zajatcov.

Je však jasné, že Nixon i naďalej pomýšľa na vietnamizáciu, ktorá by Spojeným štátom severoamerickým pomáhala prostredníctvom bábkových vlád v štátoch Indočíny udržať si vplyv v Indočíne i v budúcnosti. Agresor síce ponúka prímerie, avšak súčasne ponecháva v Južnom Vietname státisícové kontingenty ozbrojených amerických vojakov a vyhýba sa úplnému stiahnutiu agresívnej armády.

V ďalšom štáte tejto oblasti, v Kambodži, Lon Nolov režim kontroluje asi tak veľké územie, ako ľudové sily na juhu a juhozápade štátu. Na území, ktoré je pod Lon Nolovou kontrolou, žije väčšina obyvateľstva a v hlavnom meste s a v dôsledku vojnovej situácie zvýšil počet obyvateľov z pol milióna na takmer dva milióny.

Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie vzrástla Lon Nolova armáda takmer na 140 000. Spojené štáty americké dodali Lon Nolovi do konca júna t. r. vojenský materiál takmer za 9 mil. dolárov a pre budúci finančný rok chcú dodávky zvýšiť na 40 mil. dolárov.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP